Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/315/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614201023
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6614200102.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana

Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v právnej veci
navrhovateľa JUDr. Zuzana Šimová, IČO: 42192048, so sídlom v Lučenci, Komenského č. 18, správca
úpadcu A.B.A. spol. s r.o. „v konkurze", IČO: 31611095, so sídlom v Lučenci, Martina Rázusa č. 29,
proti odporcovi Slovenská republika, za ktorého pred súdom koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o zaplatenie 14.846,67 €, o odvolaní odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 7C/6/2014-123 zo dňa 20.11.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania proti odporcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 14.846,67
€ na účet úpadcu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok) a navrhovateľovi náhradu trov
konania nepriznal (druhý výrok). Po vykonanom dokazovaní dospel okresný súd k záveru, že návrh
navrhovateľa (ako správcu podstaty úpadcu) na náhradu škody je dôvodný, pretože z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že v exekučnom konaní vedenom v prospech úpadcu ako oprávneného bol
exekučným súdom uznesením zo dňa 28.09.2011 (právoplatným dňa 09.01.2012) schválený rozvrh

výťažku dražby konanej dňa 07.07.2008, podľa ktorého mal súdny exekútor vyplatiť oprávnenému
sumu 14.846,67 €, čo však v rozpore s uvedeným uznesením o schválení rozvrhu výťažku súdny
exekútor neurobil napriek tomu, že výťažok dražby mu bol vyplatený a bol ho podľa § 165 ods.
1 Exekučného poriadku povinný vyplatiť úpadcovi do siedmych dní od schválenia rozvrhu výťažku;
porušenie tejto povinnosti vyhodnotil okresný súd ako nesprávny úradný postup súdneho exekútora, v
dôsledku ktorého vznikla úpadcovi škoda, za ktorú objektívne zodpovedá odporca (štát), pretože súdny
exekútor je štátom určenou osobou na vykonávanie exekučnej činnosti, ktorá je výkonom verejnej moci;

okresný súd sa nestotožnil s obranou odporcu a dospel k záveru, že neskončenie predmetnej exekúcie
nezbavujeodporcuzodpovednostizaškoduasúčasnepovinnosťnavrhovateľadomáhaťsanajskôrproti
súdnemu exekútorovi vydania bezdôvodného obohatenia zo zákona nevyplýva. Okresný súd rozhodol
s poukazom na ustanovenia 3 ods. 1 písm. d), § 4 ods. 1 písm. a) bod 3, § 9 ods. 1 a 4, § 15 ods. 1,
§ 16 ods. 4 a § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003
Z. z.“), ďalej s poukazom na ustanovenia § 47 ods. 4, § 73 a § 86 ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o

konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov a na ustanovenia § 2 ods. 1, § 5 ods. 2, § 164
ods. 1 a § 165 ods. 1 Exekučného poriadku; o trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie
§ 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), keď plne úspešnému navrhovateľovi
nepriznal náhradu trov konania, pretože si ju neuplatnil.Proti rozsudku okresného súdu podal odporca prostredníctvom svojho zástupcu včas odvolanie zo
dňa 17.02.2015 (čl. 140-142 spisu). Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), d)

a f) O.s.p.; vyjadril názor, že okresný súd mu svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom;
ďalej, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; ďalej, že
okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nakoniec,
že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Výrok napadnutého rozsudku
považoval za nevykonateľný, pretože nadbytočne obsahuje časť o plnení prisúdenej sumy na účet

úpadcu, čo „môže viesť k pochybnostiam ohľadom jeho významu“, pretože nie je zrejmé, či ide len o
zopakovanie skutočnosti, že správca koná na účet úpadcu alebo je potrebné prisúdenú sumu plniť na
bankový účet úpadcu; z výroku nie je teda zrejmé ako má splniť uloženú povinnosť čím dochádza k
odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Nesprávne skutkové zistenia okresného súdu videl odporca v
skutočnosti, že podľa okresného súdu sa nesprávneho úradného postupu mal dopustiť súdny exekútor
JUDr. Juraj Franta, ktorý však bol podľa skutkových zistení vyplývajúcich z dokazovania odvolaný z

funkcie v roku 2009 a jeho náhradníkom sa stal JUDr. Miroslav Šupa, keď rozvrh výťažku dražby bol
právoplatne schválený až v roku 2012 (kedy v januári 2012 začala plynúť aj zákonná lehota na vyplatenie
rozvrhu výťažku úpadcovi ako oprávnenému), preto JUDr. Juraj Franta sa po odvolaní z funkcie súdneho
exekútora nemohol dopustiť tvrdeného nesprávneho úradného postupu. Odporca ďalej zdôraznil,
že okresný súd nemohol návrhu navrhovateľa vyhovieť, pretože tomu bráni existencia pohľadávky

navrhovateľa (úpadcu) priamo voči (odvolanému) súdnemu exekútorovi buď z titulu bezdôvodného
obohatenia podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka alebo z titulu náhrady škody podľa § 33
ods. 1 Exekučného poriadku alebo z titulu podľa § 36 ods. 13 Exekučného poriadku, keď „existencia
takejto pohľadávky bráni prijatiu záveru o vzniku škody“, pretože až po ustálení nevymožiteľnosti takejto
pohľadávky poškodeného voči tretej osobe možno hovoriť o škode a ustáliť jej výšku; súčasne poukázal

na to, že pokiaľ predmetné exekučné konanie prebieha nemožno dospieť k záveru o vzniku škody a
ustáliť jej výšku (v tomto smere namietal odporca nesprávne právne posúdenie veci zo strany okresného
súdu). Na základe uvedeného navrhol odporca zmenu napadnutého rozsudku v zmysle zamietnutia
návrhu navrhovateľa, resp. zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie
konanie.

Navrhovateľ vo vyjadrení zo dňa 02.04.2015 (č.l. 147-150 spisu) k odvolaniu odporcu navrhol rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Vyjadril názor, že spochybňovanie zrozumiteľnosti výroku
rozsudku nemožno subsumovať pod odvolací dôvod, ktorý spočíva v odňatí možnosti účastníka konať
pred súdom; ako správca koná na účet úpadcu a na jeho účet, t.j. účet v banke je založený na

meno úpadcu. Pokiaľ ide ďalší o odvolací dôvod uviedol, že napriek odvolaniu JUDr. Juraja Frantu z
funkcie súdneho exekútora sa nesprávneho úradného postupu dopustil práve tento exekútor, pretože do
schválenia rozvrhu výťažku nebol oprávnený disponovať s peňažnými prostriedkami a výťažok z dražby
mal uschovať do jeho právoplatného schválenia; v rozpore s uvedeným sa vykonaným dokazovaním
zistilo, že pôvodný súdny exekútor vydražil nehnuteľnosti povinného, bolo mu zaplatené najvyššie

podanie a napriek tomu po odvolaní z funkcie novému súdnemu exekútorovi výťažok z dražby na
účet nepreviedol, čím došlo k jeho nesprávnemu úradnému postupu, pretože v zmysle § 165 ods. 1
Exekučného poriadku nebol oprávnený z výťažkom disponovať až do právoplatného schválenia rozvrhu
výťažku. Nestotožnil sa s názorom, že návrhu nebolo možné vyhovieť z dôvodu existencie pohľadávky
na vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. náhrady škody, pretože tieto sú po odvolaní súdneho

exekútora JUDr. Juraja Frantu z funkcie nevymožiteľné. Vyhoveniu návrhu nebráni ani skutočnosť,
že predmetné exekučné konanie nie je právoplatne skončené, pretože povinný v tomto konaní je
nefungujúcouobchodnouspoločnosťou,ktorádlhérokynevykonávačinnosť,jepredlženáaniejemožné
očakávať vymoženie akýchkoľvek finančných prostriedkov a aj keby sa tak stalo, nie je možné opomenúť
skutočnosť, že pôvodný súdny exekútor porušil zákonné ustanovenie a nesprávnym úradným postupom

si ponechal vymožené finančné prostriedky, čím spôsobil úpadcovi škodu. Na základe uvedeného
navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

Vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu doručil odvolací súd zástupcovi odporcu na vedomie dňa
27.06.2016 prostredníctvom pošty (č.l. 152 p.v. spisu).

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p, bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a
2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky odporcu ako aj predchádzajúce konanie
spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so
skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného
súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody odporcu odvolací súd udáva, že okresný súd

na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne
ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil; odvolací súd nezistil ani žiadnu
skutočnosť v postupe okresného súdu, v dôsledku ktorej by došlo k odňatiu možnosti odporcu konať
pred súdom. Záver okresného súdu o naplnení predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu považuje
aj odvolací súd v celom rozsahu za správny, pretože navrhovateľ preukázal nesprávny úradný postup

súdneho exekútora v spornom exekučnom konaní v príčinnej súvislosti so vznikom uplatnenej škody. Z
dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania odporcu viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), pri
posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami odporcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom
okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Vo všeobecnosti štát (odporca) zodpovedá za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone
verejnej moci (§ 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z.), pričom pod výkonom verejnej moci sa rozumie
rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a
povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb (§ 2 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z.) a

za orgán verejnej moci sa považuje aj fyzická osoba, ktorej zákon zveril výkon verejnej moci; štát
(odporca) zodpovedá za škodu spôsobenú okrem iného aj nesprávnym úradným postupom (§ 3
ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z.) a svojej zodpovednosti sa nemôže zbaviť (§ 3 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z. z.); na základe uvedeného zodpovedá štát (odporca) aj za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora, ktorý je štátom určenou a splnomocnenou

osobou na vykonávanie exekučnej činnosti (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku), v súvislosti s výkonom
exekučnej činnosti má postavenie verejného činiteľa (§ 5 ods. 1 Exekučného poriadku) a vykonávanie
exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku); na vznik zodpovednosti
štátu (odporcu) za škodu je nevyhnutné súčasné splnenie zákonných predpokladov (1) nesprávneho
úradného postupu štátneho orgánu, (2) vzniku škody a (3) príčinnej súvislosti medzi nesprávnym

úradným postupom a vznikom škody; nesprávnym úradným postupom treba rozumieť porušenie
pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti (porovnaj
napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/115/2010 zo dňa 31.05.2011),
pričom správnosť úradného postupu štátneho orgánu je potrebné posudzovať aj z hľadiska účelu, k
dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 1Cdo/76/2008 zo dňa 31.03.2010); škodou je vo všeobecnosti akákoľvek ujma
v majetkovej sfére poškodeného vyjadriteľná v peniazoch a napraviteľná poskytnutím majetkového
plnenia a nakoniec príčinnou súvislosťou je skutková otázka objektívnej nevyhnutnosti pôsobenia príčiny
(nesprávny úradný postup) na následok (škoda), resp. vyplývania následku (škoda) z príčiny (nesprávny
úradný postup), t.j. o vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou

priamy a bezprostredný vzťah príčiny a následku (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Cdo/126/2009 zo dňa 30.06.2010);

Zo spisu okresného súdu a vykonaného dokazovania vyplýva skutkový stav tak, ako ho v napadnutom
rozsudku popísal okresný súd. Zo skutkového hľadiska je zrejmé, že úpadca ako oprávnený viedol

exekučné konanie, v ktorom došlo dňa 07.07.2008 k dražbe nehnuteľností povinného a vyplateniu
najvyššieho podania vydražiteľom súdnemu exekútorovi, ktorý po schválení príklepu uznesením
exekučného súdu zo dňa 21.08.2008 a vykonaní rozvrhu výťažku dňa 17.09.2008 schválenom
uznesením exekučného súdu právoplatným dňa 09.01.2012 sumu 14.846,67 € v zákonnej lehotenevyplatil úpadcovi, na majetok ktorého bol následne vyhlásený konkurz a za jeho správcu bol
ustanovený navrhovateľ; súčasne je zrejmé, že v období medzi rozvrhom výťažku dražby v roku
2008 a jeho schválením v roku 2012 došlo k odvolaniu pôvodného súdneho exekútora. Odvolací súd

dospel k záveru, že okresný súd uvedený zistený skutkový stav správne vyhodnotil ako taký, ktorý
na základe aplikácie v napadnutom rozsudku citovaných právnych predpisov spôsobuje zodpovednosť
odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci nesprávnym úradným
postupom súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti; aj podľa odvolacieho súdu súdny exekútor
postupoval nesprávne, t.j. v rozpore s ustanovením § 165 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože

v zákonnej lehote nevyplatil úpadcovi ako oprávnenému prikázanú sumu, keď táto skutočnosť je
v priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody úpadcu, pretože postupom súdneho exekútora v
súlade s uvedeným ustanovením by zjavne nedošlo k ujme v majetkovej sfére úpadcu; bez právneho
významu je aj skutočnosť, že súdny exekútor prípadne spreneveril exekúciou získané prostriedky,
pretože nejde o tzv. exces, ktorý by vylučoval zodpovednosť štátu (odporcu) za nesprávny úradný
postup exekútora (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo/2082/2015 zo

dňa 10.05.2016); v tomto smere nie je skutkovo ani právne významné, kto bol povereným súdnym
exekútorom v predmetnej exekučnej veci v čase nadobudnutia právoplatnosti uznesenia exekučného
súdu o schválení rozvrhu výťažku, pretože nesprávneho úradného postupu sa dopustil pôvodný súdny
exekútor JUDr. Juraj Franta, ktorý po zaplatení najvyššieho podania toto neuschoval na osobitnom
účte do schválenia rozvrhu výťažku a nakladal s ním v rozpore so zákonom (nie je rozhodujúce,

že tento jeho nesprávny úradný postup vyšiel najavo až po jeho odvolaní z funkcie), pretože podľa
vykonaného dokazovania po jeho odvolaní z funkcie súdneho exekútora ďalšiemu súdnemu exekútorov
(náhradníkovi pôvodného súdneho exekútora) táto suma vyplatená nebola; preto pokiaľ okresný
súd konštatoval, že nesprávneho úradného postupu sa dopustil pôvodný súdny exekútor nejde o
nesprávne skutkové zistenie okresného súdu ako to v odvolaní namietal odporca; v tomto smere

nemôže byť dôvodná ani odvolacia námietka odporcu, podľa ktorej nemohlo dôjsť k vzniku škody
na strane úpadcu, pretože predmetná exekúcia nie je ešte skončená, pretože ako bolo uvedené
vyššie zákonné predpoklady vzniku odporcu za škodu boli v prejednávanej veci aj podľa odvolacieho
súdu naplnené a medzi tieto predpoklady nepatrí právoplatné skončenie konania, v ktorom došlo k
nesprávnemu úradnému postupu; nakoniec nesprávnosť (materiálnu nevykonateľnosť) napadnutého

rozsudku okresného súdu nespôsobuje skutočnosť, že okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
prisúdenú sumu „na účet úpadcu“, pretože ide len o vyjadrenie zákonného účinku vyhlásenia konkurzu
na majetok úpadcu (§ 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), preto ani táto odvolacia námietka odporcu
nebola podľa odvolacieho súdu dôvodná.

V priebehu konania ako aj v podanom odvolaní odporca ťažiskovo namietal, že nárok na náhradu
škody navrhovateľovi nevznikol, pretože v konaní nebolo preukázané, že utrpenú majetkovú ujmu
nemožno odstrániť uplatnením subsidiárneho nároku proti súdnemu exekútorovi z titulu bezdôvodného
obohatenia podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka alebo z titulu náhrady škody podľa §

33 ods. 1 Exekučného poriadku alebo z titulu podľa § 36 ods. 13 Exekučného poriadku. Pokiaľ
ide o vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania súdna prax dospela k záveru, že
medzi nimi nejde o súkromnoprávny vzťah a preto na strane súdneho exekútora nemôže dôjsť k
vzniku bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka na úkor účastníka exekučného
konania (porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/58/2009 zo dňa

14.01.2010, sp. zn. 4Cdo/41/2009 zo dňa 25.03.2010, sp. zn. 2MCdo/19/2010 zo dňa 28.02.2011
alebo sp. zn. 6MCdo/4/2011 zo dňa 08.08.2012); medzi navrhovateľom (resp. úpadcom) na jednej
strane a súdnym exekútorom teda nemohol vzniknúť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z
titulu nevyplateného rozvrhu výťažku; k vzniku bezdôvodného obohatenia medzi súdnym exekútorom
a účastníkom exekučného konania môže dôjsť len pokiaľ ide o odmenu súdneho exekútora (pozri

nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 165/2012 zo dňa 13.02.2013); pokiaľ ide o
vzťah zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.
z. a zodpovednosťou súdneho exekútora za škodu spôsobenú výkonom exekučnej činnosti podľa §
33 ods. 1 Exekučného poriadku dospela súdna prax k záveru, že zodpovednosť exekútora za škodu
pri výkone funkcie exekútora je širšia ako podľa zákona č. 514/2003 Z. z.; Exekučný poriadok ani

zákon č. 514/2003 Z. z. priamo nestanovujú prioritu alebo výlučnosť zodpovednosti za škodu podľa
niektorého z nich; obe zodpovednosti stoja vedľa seba; z ich dikcie možno vyvodiť, že za škodu
spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného
predpisu (činnosti uvedené v ustanoveniach § 29 až § 194 Exekučného poriadku), zodpovedá vedľaštátu (s následným právom regresu) rovnako sám exekútor, a to za podmienok uvedených v § 33 ods.
1 Exekučného poriadku; z uvedeného teda vyplýva, že závisí výlučne na rozhodnutí poškodeného,
či bude náhradu škody požadovať podľa zákona č. 514/2003 Z. z. alebo či predmetný nárok bude

uplatňovať priamo od exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku (pozri uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/75/2015 zo dňa 23.03.2016 alebo sp. zn. 3Cdo/129/2015
zo dňa 22.06.2016), keď nie je možné vylúčiť ani možnosť uplatnenia náhrady škody súčasne proti
štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. aj proti súdnemu exekútorovi podľa § 33 ods. 1 Exekučného
poriadku, keď vzájomný vzťah medzi nimi vo vzťahu k plneniu prisúdenej sumy v prípade úspechu

poškodeného sa bude spravovať princípom tzv. falošnej solidarity (pozri rozsudok Najvyššieho súdu
Českejrepublikysp.zn.31Cdo/2307/2013zodňa14.10.2015);vprejednávanejvecinavrhovateľuplatnil
svojnároknanáhraduškodyprotištátu(odporcovi)anebolpovinnýhonajskôr(neúspešne)uplatniťproti
súdnemu exekútorovi ako to tvrdil odporca v podanom odvolaní; nakoniec záver o dôvodnosti návrhu
navrhovateľaniejevrozporeanisustanovením§36ods.13Exekučnéhoporiadku,keďsícesauvedené
ustanovenie uplatní aj na náhradníka súdneho exekútora (§ 36 ods. 8 posledná veta Exekučného

poriadku) a aj v exekúciách začatých pred 01.11.2013 (§ 243b ods. 2 Exekučného poriadku), na základe
vykonaného dokazovania by však tento postup bol celkom zjavne formálny a neviedol by k uspokojeniu
nároku navrhovateľa, pretože podľa výpovede nástupcu pôvodného súdneho exekútora nezostali na
exekučnom účte predmetnej exekúcie žiadne finančné prostriedky; okrem toho náhradník súdneho
exekútora nezodpovedá za škodu spôsobenú súdnym exekútorom, ktorému výkon funkcie zanikol (§

16a ods. 8 Exekučného poriadku); ani túto odvolaciu námietku odporcu preto nepovažoval odvolací súd
za dôvodnú.

Na základe uvedeného uplatnené odvolacie dôvody odporcu nemohli spôsobiť pochybnosti o vecnej
správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu a preto odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa

§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil. Odvolaním odporcu nebol výslovne
napadnutý výrok o trovách konania, odvolací súd ho však bol povinný preskúmať ako závislý výrok (§
212 ods. 2 písm. b/ O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1

O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V odvolacom
konaní bol navrhovateľ v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Keďže však navrhovateľ žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil, odvolací súd mu náhradu
trov odvolacieho konania proti odporcovi nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.