Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 1, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 36C/45/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108201747
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7108201747.20

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v právnej veci žalobcu: T. V., G.. XX.X.XXXX,
K. O. XX, XXX XX O., právne zastúpený JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátom so sídlom Advokátskej
kancelárie Mlynská 26, 040 01 Košice, proti žalovanému: Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., so
sídlom Radničné námestie 8, 969 39 Banská Štiavnica, Odštepný závod Košice, Ďumbierska 14, 040
01 Košice, IČO: 36 022 047, o vydanie bezdôvodného obohatenia

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.549,85 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 476,85 Eur od 7.1.2008 do zaplatenia, 6,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 235,62
Eur od 2.1.2009 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 332,42 eur od 1.2.2011
do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 166,32 Eur od 3.1.2012 do zaplatenia a
s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 332,64 Eur od 17.1.2014 do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť trovy štátu vo výške 387,06 Eur a žalovaný j e p o v i n n ý
zaplatiť trovy štátu vo výške 205,61 Eur, na účet Okresného súdu Košice I, do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vracia žalobcovi preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 300,- Eur, ktorý je povinná
vrátiť učtáreň Okresného súdu Košice I z položky D14-57/2013, do 15 dní od doručenia právoplatného
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 27.360,-
Sk, t.j. 908,19 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 7.1.2008 do zaplatenia a
k náhrade trov konania z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Návrh žalobca odôvodnil tým, že
je výlučným vlastníkom O. C. Č.. XXX - U. O.V. U. Z. XXX M.X, J.A. G. L. Č.. XXX, C. Ú. A.. Dodal,
že podľa geometrického plánu Č.. XXXXXXXX - XX/XX J. V. X.X.XXXX vypracovaný spoločnosťou
Geodet, Ing. Andrej Lelko, časť tejto nehnuteľnosti pod dielom 42 o Z. XXX M.X B. Z. O. - O. V. (O.
C. Č.. XXXX/X, C. Ú. A.). Poukázal na § 451 Občianskeho zákonníka a dodal, že uplatňuje si vydanie
bezdôvodného obohatenia za obdobie rokov 2006 a 2007 vo výške 80,- Sk/m2 a poukázal na to, že pri
výške bezdôvodného obohatenia vychádzal z trhovej ceny pozemku v katastrálnom území A., kde v inom
spore znalec T.. Z. stanovil cenu, resp. výšku bezdôvodného obohatenia na 79,242 Sk/m2/rok. Uviedol,

že pri výmere 171 m2, finančná náhrada predstavuje 13.680,- Sk ( 454,09 Eur ) za rok a za roky 2006
a 2007 nárok žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia zodpovedá sume 27.360,- Sk ( 908,19 Eur ).

Okresný súd Košice I vydal dňa 26.2.2008 platobný rozkaz č. konania 19Ro/190/2008-24, 25, ktorým
uložil žalovanému, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 27.360,-
Sk, úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 7.1.2008 do zaplatenia, nahradil trovy
konania vo výške 1.638,- Sk a trovy právneho zastúpenia vo výške 4.069,- Sk, právnemu zástupcovi
žalobcu, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na tomto súde.

Podľa § 174 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, ak čo len jeden z odporcov podá včas
odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a predseda senátu
nariadi pojednávanie.

Voči platobnému rozkazu podal včas odpor s odôvodnením vo veci samej žalovaný, platobný rozkaz
zo dňa 26.2.2008 sp. zn. 19Ro/190/2008-24 sa tým zrušil a vo veci súd vytýčil pojednávanie. Žalovaný
v podanom odpore uviedol, že nakoľko sa jedná o úpravu V., Č.. E. XXX, E. R. O. C. - R. - XXXX/
X, L. G. (L. N. L. - C. Z. O.) - úprava pozostáva z úpravy dna a svahov, spevnenia dna a svahov a
oživenia rovnaninou a zatrávnením, neslúži na podnikateľské účely. Poukázal na to, že na LV žalobcu
sú parcely vedené ako orná pôda, umiestnené mimo zastavaného územia obce a je vedený nesúlad
pozemkov. Dodal, že žalovaný realizuje majetkovoprávne usporiadanie úpravy rieky A. Z. C. Ú. O. Q.
Z. C. Ú. A., kde je kúpna cena podľa lokality stanovená v sume od 220,- Sk do 350,- Sk. Poukázal
na to, že žalovaný si takto dal vypracovať znalecký posudok aj na kúpnu a nájomnú cenu pozemkov
pre úpravu V. a zabezpečuje aktuálny geometrický plán porealizačného zamerania, ktorý bude slúžiť k
majetkovoprávnemu usporiadaniu pozemkov, a toho času na správe katastra začína ROEP. Poukázal na
to, že uvedenú záležitosť chce riešiť so žalobcom mimosúdnou cestou na základe majetkovoprávneho
usporiadania a kúpnej ceny stanovenej znaleckým posudkom, pričom dodal, že má za to, že cena, ktorú
si stanovil žalobca, t.j. 80,- Sk za m2 sa javí neprimerane vysoká.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu viackrát podal návrh na pripustenie zmeny
návrhu týkajúceho sa vydania bezdôvodného obohatenia, a to za obdobie rokov 2007, 2008, 2009, 2010,
2011 a od 16.1.2012 do 16.1.2014. Celkovo sa tak žalobca domáhal zaplatenia sumy 3.028,71 Eur s
8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 908,19 Eur od 7.1.2008 do zaplatenia, s 6,5 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 454,09 Eur 2.1.2009 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 906,30 Eur od 1.2.2011 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 415,39 Eur
od 3.1.2012 do zaplatenia a s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 344,74 Eur od 17.1.2014.

Podľa § 95 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu
meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doučiť do vlastných rúk,
pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Súd v súlade s citovaným ustanovením pripustil zmenu návrhov tak, ako to žiadal žalobca.

Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, výsluchom žalobcu, žalovaného,
oboznámením s listinnými dôkazmi pripojenými v spise, znaleckým dokazovaním a zistil tento skutkový
stav:

J. Z. L. Č.. XXX, U. O., U. O., C. Ú. A. súd zistil, že žalovaný je výlučným vlastníkom O. Č.. XXX U.
Z. XXX M.X, V. O. U. O..

Z výpovede žalobcu súd zistil, že je vlastníkom parcely C. - XXX U. Z. XXX M.X - U. O., Z. J. G. L. Č..
XXX, C. Ú. A. a dodal, že jedná sa o parcelu, ktorú od zdedil po svojich rodičoch asi pred 15 - 20 rokmi,
a na ktorej parcele je vodný tok, ktorý má v správe žalovaný a jedná sa o 171 m2 a zvyšok tejto parcely
tvorí cesta, ktorá bola odkúpená mestom O. za 500,- Sk za m2. Dodal, že vzhľadom k tomu, že v roku
1983 v O. bolo vystavené kúpalisko V. Q. O. V.Ň. sa nachádzal priamo v koryte kúpaliska, pristúpilo sa k
úprave vodného toku V. a to tak, že vodný tok začal zasahovať aj do súkromným pozemkov, t.j. aj do jeho,
resp. vodný tok bol nasmerovaný aj cez parcelu, ktorá mu vlastnícky patrí. Uviedol, že asi v roku 1996
po prvýkrát oslovil žalovaného, resp. právneho predchodcu žalovaného na majetkové vysporiadanie
ohľadom parcely, cez ktorú vedie vodný tok, avšak doposiaľ s ním žiadna dohoda uzatvorená nebola.

Uviedol, že v súčasnosti on túto parcelu nemôže užívať a je to práve z dôvodu, že cez ňu vedie vodný
tok. Dodal, že žiadny zmluvný vzťah so žalovaným v súčasnosti ani v minulosti uzavretý nemal.

Žalovaný sa nestotožnil s výškou bezdôvodného obohatenia a v tejto veci navrhol vykonať znalecké
dokazovanie. Taktiež vo svojom prednese splnomocnení zamestnanci žalovaného uviedli, že žalovaný
pristúpil k právnemu vysporiadaniu predmetného toku, ktorý prechádza cez parcelu, ktorá vlastnícky
patrí žalobcovi a dospel k záveru, že sa jedná o neupravené koryto, ktoré prechádza cez parcelu
vlastnícky patriacu žalobcovi a z uvedeného dôvodu žalobca nemá nárok na žiadnu náhradu za
pozemok. Navrhol, aby znaleckým dokazovaním došlo k presnému vytýčeniu O. Č.. XXX a následne,
aby bolo súdnym znalcom upravené, alebo aby bolo vysvetlené, či tok, ktorý prechádza cez uvedenú
parcelu, či sa jedná o upravené koryto rieky V. alebo koryto neupravené.

Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania sa naskytla nevyriešená otázka ohľadom zabratých pozemkov,
ako aj spornou otázkou ostalo, či predmetné zabraté pozemky tvoria koryto upraveného vodného
toku alebo sa jedná o koryto neupraveného vodného toku, za týmto účelom bolo vykonané znalecké
dokazovanie, pričom úlohou znalca bolo:

1. Vytýčiť v teréne hranice sporných pozemkov diel XX U. Z. XX M. J. M.. XXX/X, V. XX U. Z. XX M.
J. M.. XXX/X Q. V. XX U. Z. XXX M. J. M.. XXX Z. C.. Ú. A., C. K. J. O. W. Č.. XXXXXXXX-XX/XX J.
V. X.X.XXXX O. C. Z. E. V.,
2. Posúdiť, či zabraté pozemky podľa W. Č.. XXXXXXXX-XX/XX tvoria koryto upraveného vodného toku
(preložku C. V.) alebo sa jedná o prirodzené koryto neupraveného vodného toku V.,
3. Vyjadriť sa, či preložené koryto V. v km 0,070 - 0,620 (v zmysle priloženej projektovej dokumentácie
Č.. XX/XX) sa považuje za prirodzené koryto alebo umelé koryto, s poukazom na definície podľa § 43
zákona o vodách.

Zo znaleckého posudku Č.. XX/XXXX vypracovaného znalcom T.. B. K., znalcom v odbore Geodézia
a kartografia, súd zistil, že zo strany znalca boli v teréne vytýčené hranice sporných pozemkov tak,
ako to vyplýva z č.l. 111 súdneho spisu, jedná sa o vyznačenie lomových bodov sporných pozemkov
vo vodnom toku - O. R. Č.. XXXX/X Z. C. Ú. A. a tieto boli vytýčené na mieste samom v prítomnosti
účastníkov konania. Jedná sa o súradnice vytýčených lomových bodov 5, 6, 7, 8. Na otázku, resp. úlohu
č. 2 súdom ustanovený znalec uviedol, že v danom prípade nie je oprávnený určovať, či ide o prirodzené
alebo umelé koryto, je to nad rámec jeho znaleckej činnosti v odbore a poukázal na § 43 ods. 7 vodného
zákona. Na otázku, resp. úlohu č. 3 súdom ustanovený znalec uviedol, že podľa priloženej projektovej
dokumentácie šírka koryta medzi lomovými bodmi 6 a 7 by mala byť 18 m, v skutočnosti však vodný
tok medzi týmito bodmi má šírku 20,73 m, to znamená, že oproti projektu je v katastri nehnuteľnosti
evidovaný vodný tok širší o 2,73 m a súčasný vodný tok sa nachádza v priestore riešenom projektovou
dokumentáciou, ktorá je priložená v súdnom spise.

K uvedenému znaleckému posudku účastníci konania námietky nevzniesli.

Vo veci bolo nariadené ďalšie znalecké dokazovanie, pričom súdom ustanovený znalec mal:

1. Posúdiť, či zabraté pozemky podľa W. Č.. XXXXXXXX-XX/XX tvoria koryto upraveného vodného toku
(preložku C. V.) alebo sa jedná o prirodzené koryto neupraveného Z. E. V.,
2. Vyjadriť sa, či preložené C. V. v km 0,070 - 0,620 (v zmysle priloženej projektovej dokumentácie č.
14/64) sa považuje za prirodzené koryto alebo umelé koryto, s poukazom na definície podľa § 43 zákona
o vodách.

Zo znaleckého posudku Č.. XX/XXXX vypracovaného znalcom T.. B. O., znalcom z odboru Stavebníctvo,
odvetvie Vodohospodárske stavby súd zistil, že na 2. otázku, resp. úlohu zadanú súdom bolo znalcom
zistené, že preložené koryto Delne vo vodnom toku km 0,070 - 0,620 v zmysle priloženej projektovej
dokumentácie Č.. XX/XX nie je možné jednoznačne povedať, či sa jedná o prirodzené alebo umelé koryto
z dôvodu, že vodný tok V. nebol v čase obhliadky totožný s predloženou projektovou dokumentáciou,
čo je zrejmé z časového obdobia, kedy bola zrealizovaná preložka toku V.. Poukázal na to, že za
uplynulé obdobie cca 40 rokov, vodný tok si sám upravoval profil koryta, a to najmä pri pretekaní
zakrivenou traťou toku. Uviedol, že brehy vodného toku V. neboli pravidelne upravované, čo je evidentné
z fotodokumentácie, takže vodný tok je ťažko porovnateľný v zmysle predloženej dokumentácie a nie

je súhlasný ani s mapovo vytvorenou SVP, š.p., C., čo potvrdzuje aj zameranie šírky koryta medzi
lomovými bodmi č. 6 a č. 7 znalcom T.. B. K., kde je vodný tok širší o 2,73 m2. Poukázal taktiež na
§ 43 zákona o vodách, podľa ktorého v pochybnostiach o tom, či ide o vodný tok, prirodzené koryto
alebo umelé koryto a o hranicu koryta, rozhodne Orgán štátnej vodnej správy na základe na základe
poznania prírodných podmienok, s prihliadnutím na brehové čiary susedných úsekov vodného toku.
Na otázku, resp. na zadanú úlohu č. 1 súdom ustanovený znalec uviedol, že rozhodnutím Okresného
národného výboru v Prešove, odborom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva v O. zo
dňa 14.8.1983 pod č. O..XXXXX bolo povolené užívať stavbu „Úprava Delne v Prešove“ a na strane 2
je uvedené, že žiadateľ do 31.12.1983 má majetkovoprávne vysporiadať pozemky dotknuté výstavbou
oboch stavieb. Na základe povolenia užívať stavbu, je jednoznačne dokázané, že časť koryta vodného
toku V. (O. Č. C. V.), tvorí upravená časť koryta V.. Poukázal na to, že v hore uvedenej projektovej
dokumentácii v rámci jednotlivých vodných km boli naprojektované profily úprav vodného toku V.,
ktoré sú zakreslené v projektovej dokumentácii ako rezy profilov v počte 15 rezov pri staniční 0,090
až 0,620. Uvedená úprava preložky časti vodného toku V. z dôvodu, že sa dlhodobo nerobila úprava,
údržba a odstraňovanie brehových porastov, čo je evidentné podľa fotodokumentácie v čase obhliadky.
Z uvedeného dôvodu koryto upravenej časti koryta V., nie je v takom stave, ako bolo zrealizované podľa
projektovej dokumentácie, ale vplyvom hore uvedených skutočností, ako aj mimoriadnym záplavám sa
javí aj vyzerá, ako prirodzené neupravené koryto toku V. a z uvedeného hľadiska pozemky zabraté podľa
geometrického plánu Č.. XXXXXXXXXX/XX- tvoria časť koryta upraveného vodného toku (preložka C.
V.).

K uvedenému znaleckému posudku účastníci konania nevzniesli námietky.

Prípisom zo dňa 13.9.2011 bol požiadaný Obvodný úrad životného prostredia Prešov v súlade s § 43
ods. 7 s poukazom na § 61 písm. a/ zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách na zodpovedanie otázky, či
je potok V. prirodzeným alebo umelým korytom. Z rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia
v Prešove zo dňa 19.10.2011 č. konania Č.j. 1/2011/01250-007/VK súd zistil, že preložené C. E. V. v
km 0,070 - 0,620 (v zmysle projektovej dokumentácie č. 14/64 „U. C. G. V. Z. O. - proti zanášaniu“),
katastrálne územie A., je umelým vodným tokom.

Vzhľadom k tomu, že účastníci konania sa nevedeli dohodnúť na výške bezdôvodného obohatenia,
resp. na stanovení ceny za m2, za týmto účelom bolo vo veci vykonané ďalšie znalecké dokazovanie, a
to ustanovením znalca z odboru Stavebníctvo, vodohospodárske stavy, Odhad hodnoty nehnuteľností,
ktorého úlohou bolo: - Určiť výšku bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.1.2006 do 31.1.2011 za
užívanie umelého vodného toku V. v km 0,070 - 0,620 (v zmysle projektovej dokumentácie Č.. XX/XX)
žalovaným a ktorý umelý vodný tok tečie cez časť nehnuteľnosti - V. XX U. Z. XXX M., M.. XXX, C. Ú.
A. J. O. W. Č.. XXXXXXXX-XX/XX J. V. X.X.XXXX, s prihliadnutím na skutočnú šírku koryta - 20,73 m,
tak ako to bolo určené J. Č.. XX/XXXX (zodpovedanie úlohy č. 3) vypracovaného znalcom T.. B. K., a
to vo výške trhovej hodnoty, ktorá hodnota bude zodpovedať sumám vynakladaným v danom mieste a
čase za užívanie obdobných nehnuteľností, spravidla formou nájmu.

Z vypracovaného znaleckého posudku súdom ustanoveným znalcom Č.. XX/XXXX bolo súdom zistené,
že znalec v znaleckom posudku pri výpočte všeobecnej hodnoty pozemku uviedol výmeru pozemku
XXX M.X v zastavanom území obce, poukazujúc pritom na L. Č.. XXX, O. Č.. XXX, V. U. O.. Súdom
ustanovený znalec určil výšku bezdôvodného obohatenia, resp. nájmu za rok 2006 na sumu 234,30
Eur (nájom za rok na m2: 1,420 Eur/m2/rok; nájom na rok spolu: 1,420 Eur/m2/rok x 165 m2), za rok
2007 výška bezdôvodného obohatenia bola stanovená znalcom na sumu 242,55 Eur za rok (nájom za
rok na m2: 1,470 Eur/m2/rok; nájom za rok spolu: 1,470 Eur/m2/rok x 165 m2), výška bezdôvodného
obohatenia za rok 2008 bola stanovená znalcom na sumu 235,62 Eur (nájom za rok na m2: 1,428
Eur/m2/rok; nájom za rok spolu: 1,428 Eur/m2/rok x 165 m2), výška bezdôvodného obohatenia za rok
2009 bola stanovená znalcom na sumu 172,10 Eur (nájom na rok na m2: 1,043 Eur/m2/rok; nájom za
rok spolu: 1,043 Eur/m2/rok x 165 m2), výška bezdôvodného obohatenia za rok 2010 bola stanovená
znalcom na sumu 166,32 Eur (nájom za rok na m2: 1,008 Eur/m2/rok; nájom za rok spolu: 1,008 Eur/m2/
rok x 165 m2) a za rok 2011 za obdobie od 1.1.2011 do 31.1.2011 bola výška bezdôvodného obohatenia
stanovená na sumu 14,126 Eur (nájom za rok na m2: 1,008 Eur/m2/rok; nájom za rok spolu: 1,008 Eur/
m2/rok x 165 m2 = 166,32 Eur a za obdobie od 1.1.2011 do 31.1.2011 výška bezdôvodného obohatenia
činila sumu 14,126 Eur). Teda nájom pozemku za obdobie od 1.1.2006 do 31.1.2011 bol po zaokrúhlení

stanovený znalcom na sumu 1.070,- Eur (234,30 + 242,55 + 235,65 + 172,10 + 166,32 + 14,126 =
1.065,016 Eur).

K uvedenému znaleckému posudku zo strany žalovaného námietky vznesené neboli, vznesené
námietky boli zo strany žalobcu, ktorý nepovažoval znalecký posudok vypracovaný súdom ustanoveným
znalcom za hodnoverný a preto vo veci navrhol, aby súd vo veci navrhol kontrolné znalecké dokazovanie.

Vo veci bol vypočutý znalec T.. A. A., ktorý sa vyjadril k námietkam, ktoré boli vznesené zo strany
žalobcu, a ktorý zotrval na vypracovanom znaleckom posudku a žalobca sa napokon stotožnil so závermi
znaleckého dokazovania.

Predmetom tohto konania je vydanie bezdôvodného obohatenia ( § 451 ods. 1, § 454, § 456, § 458
ods. 1 veta prvá ), ako aj zaplatenie príslušenstva a to z úrokov z omeškania ( § 517 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného do
31.12.2008 a od 1.1.2009 ).

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania ; výšku úrokov
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.

V zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.12.2008, činí výška úrokov z
omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby stanovenej Národnou bankou Slovenska platnej ku dňu, keď
omeškanie s plnením peňažného dlhu vzniklo.

V zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z
omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalobca sa domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom bezdôvodného obohatenia. Záväzkový vzťah
bezdôvodného obohatenia vznikne, ak sa naplnia všetky zákonom ustanovené predpoklady na jeho
vznik ( „ ak sa niekto na úkor iného bezdôvodne obohatí „ ). Podstatou bezdôvodného obohatenia
je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie
vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Záväzkový právny vzťah
z bezdôvodného obohatenia vznikne za splnenia určitých predpokladov: a) vznik bezdôvodného
obohatenia objektívne merateľného v peňažných jednotkách na strane určitej osoby ( obohatený ),
b ) k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného došlo na základe právnych skutočností,
ktoré sú výslovne uvedené v zákone ( § 451 ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka ), c) vznik
majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje inú určitú osobu ( oprávneného ), pričom táto
majetková ujma zodpovedá zmienenému bezdôvodnému obohatenia na strane obohateného, d) nejde
o prípad, kedy zákon napriek majetkovému prospechu bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Pri
naplnení uvedených znakov vzniká v rámci záväzkového právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia
povinnému subjektu ( obohatenému ) povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a právo toho,

na koho úkor k obohateniu došlo ( oprávnenému ), požadovať vydanie tohto plnenia § 456 Občianskeho
súdneho poriadku. Z citovaného § 454 Občianskeho zákonníka sa bezdôvodne obohatí aj ten, za koho
bolo plnené, čo podľa práva mal plniť sám. Ide o prípady, pri ktorých existuje právna povinnosť ku
konkrétnemu plneniu u toho, za koho bolo plnené a naopak, neexistuje takáto právna povinnosť na strane
toho, kto plnil. Právna povinnosť na plnenie môže vyplývať zo zákona alebo zo zmluvného záväzku,
pričom ten kto plnil za iného, má právo požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia od toho
za koho plnil, a nie od toho, komu plnil. Bezdôvodné obohatenie sa musí vydať tomu, v neprospech
koho bolo získané.

Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor
iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením
je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov (§ 451 ods. 2 OZ). Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám
(§ 454 OZ). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. l OZ) tomu, na
úkor koho sa získal (§ 456 OZ). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak
to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada (§ 458 ods. 1 OZ).

V prejednávanej veci ide o prípad plnenia bez právneho dôvodu, ktoré je jednou zo skutkových podstát
bezdôvodného obohatenia založenou na tom, že medzi zúčastnenými osobami od počiatku chýba
právny vzťah zakladajúci nárok na plnenie. Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého
je získanie určitej majetkovej hodnoty subjektom, ktorému bolo plnené. Majetkovú hodnotu v uvedenom
zmysle získa (obohatí sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa
neznížili aktíva, hoci by sa inak - pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia - jeho majetkový stav zmenšil,
pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu.

O plnenie bez právneho dôvodu ide tiež v prípade užívania bez nájomnej zmluvy. Výšku tohto prospechu
vyjadruje peňažná čiastka, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za
porovnateľné užívanie, spravidla formou nájmu a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný
plniť podľa platnej nájomnej zmluvy.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, a to najmä zo záverov, ktoré vyplynuli zo znaleckého
dokazovania, že žalobca je výlučným vlastníkom O. Č.. XXX U. Z. XXX M.X, V. O. U. O. Z. O. X/X, E. Q.
E. Z. J. L. Č.. XXX - Č., U. O., U. O., C. Ú.J. A., pričom bolo zistené, že na pozemku O. Č.. XXX V. Č.. XX
P. N., C. Ú. A., ktorého vlastníkom je žalobca sa nachádza umelý vodný tok V., tak ako vyplýva z L. Č..
XXX a je potrebné vychádzať z výmery XXX M.X. Na predmetnom pozemku je stavba - umelý vodný tok,
ktorý pozostáva z upraveného dna a svahov potoka s prístupom zo spevnenej komunikácie s možnosťou
napojenia na plyn, kanalizáciu, elektrickú energiu a vodovod, a ktorého správcom umelého vodného toku
je žalovaný. Vzhľadom na to, že na pozemku, ktorý vlastnícky patrí žalobcovi, tento ho nemôže užívať
a to preto, že na tomto pozemku sa nachádza stavba - umelý vodný tok v správe žalovaného, a ktorý so
žalobcom nemá uzatvorenú žiadnu nájomnú zmluvu, tento sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje a
preto je povinný žalobcovi vydať bezdôvodné obohatenie. Žalobca žiadal vydať bezdôvodné obohatenie
od 1.1.2006 do 16.1.2014, a to nasledovne:

Za rok 2006 sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v sume 454,09 Eur, za rok 2007
taktiež v sume 454,09 Eur, za rok 2008 taktiež v sume 454,09 Eur, za rok 2009 žiadal vydať bezdôvodné
obohatenie v sume 453,15 Eur, za rok 2010 taktiež v sume 453,15 Eur, za rok 2011 v sume 415,39 Eur, a
to od 2.2.2011 do 2.1.2012 a od 16.1.2012 do 16.1.2014 v sume spolu 344,74 Eur, poukazujúc na výšku
nájomné na m2 1,008 Eur (171 m2 x 1,008 Eur = 172,37 Eur na rok a krát 24 mesiacov). Zo znaleckého
dokazovania, a to z výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia súdom ustanoveným znalcom vyplynulo,
že výška bezdôvodného obohatenia, resp. nájmu za rok 2006 predstavovala sumu 234,30 Eur, za rok
2007 sumu 242,55 Eur, za rok 2008 sumu 235,62 Eur, za rok 2009 sumu 172,10 Eur, za rok 2010 sumu
166,32 Eur, za rok 2011 sumu 166,32 Eur. Za obdobie od 16.1.2012 do 16.1.2014 výška bezdôvodného
obohatenia predstavuje spolu sumu 332,64 Eur (166,32 x 2). Spolu výška bezdôvodného obohatenia
činí sumu 1.549,85 Eur. Žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v sume 3.028,- Eur s
príslušenstvom. Súd vychádzajúc z jednotlivých znaleckých dokazovaní, poukazujúc pritom na znalecké

dokazovanie týkajúceho sa určenia výšky bezdôvodného obohatenia rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Súd zároveň žalobcovi priznal aj príslušenstvo - úroky z omeškania tak ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku, pričom do omeškania s jednotlivými sumami určenými podľa výsledkov znaleckého
dokazovania, sa žalovaný dostal do omeškania tak, ako to žiadal žalobca, žalovaný začiatok omeškania
nenamietal, a výška úrokov z omeškania je v súlade s citovaným nariadením vlády SR.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,
súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou
trov právneho zastúpenia; ak takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu
nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takomto prípade súd nie je viazaný rozhodnutím
o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Súd o náhrade trov konania účastníkov konania rozhodol v súlade s § 142 ods. 2 O.s.p. a vyslovil, že
žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Úspech žalobcu predstavuje 51,17
%, čo predstavuje neúspech žalovaného a neúspech žalobcu predstavuje 48,83 %, a ktoré percento
činí úspech žalovaného.

Podľa § 148 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, štát má podľa výsledkov konania proti
účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil.

Súd účastníkov konania podľa pomeru úspechu a neúspechu zaviazal aj k povinnosti nahradiť trovy
vzniknuté štátu v súvislosti s platením výšky znaleckého, a to tak, že žalobca je povinný zaplatiť trovy
štátu vo výšku 387,06 Eur a žalovaný sumu 205,61 Eur. Štát platil trovy spolu vo výške 792,67 Eur (1.
znalecký posudok - 389,25 Eur, 2. znalecký posudok - 79,87 Eur a 3. znalecký posudok - 310,27 Eur +
13,28 Eur, t.j. výpoveď znalca na pojednávaní). Žalobca je povinný zaplatiť trovy štátu vo výške 48,83
% a žalovaný vo výške 51,17 %.48,83 % zo sumy 792,67 Eur činí 387,06 Eur a 51,17% činí 405,61 Eur
a po odpočítaní zloženého preddavku žalovaným v sume 200 Eur, trovy štátu, ktoré je povinný zaplatiť
žalovaný predstavujú čiastku 205,61 Eur

Žalobca zaplatil preddavok na trovy znaleckého dokazovania sumu 300,- Eur. Vzhľadom k tomu, že
žalobca netrval na kontrolnom znaleckom dokazovaní, súd rozhodol o vrátení preddavku žalobcovi na
trovy znaleckého dokazovania vo výške 300,- Eur tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazom
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).