Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. máj 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Sp/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200775
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200775.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa:

X. I. M., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Vietnamská socialistická republika, zastúpeného:
Centrumprávnejpomoci,Námestieslobody12,Bratislava,protiodporcovi:Prezídiumpolicajnéhozboru,
Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie
hraničnej kontroly Policajného zboru Bratislava Ružinov - letisko, Letisko M. R. Štefánika, 820 16
Bratislava 216, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č.p.: PPZ-HCP-BA7-2-042/2016-AV
zo dňa 25.03.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu č.p.: PPZ-HCP-BA7-2-042/2016-AV zo dňa 25.03.2016

p o t v r d z u j e.
Účastníkom súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 9.05.2016 právnym zástupcom navrhovateľa podaný
opravný prostriedok zo dňa 11.04.2016 proti jeho rozhodnutiu č.p.: PPZ-HCP-BA7-2-042/2016-AV
vydanom dňa 25.03.2016, ktorým podľa § 88a ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 404/2011 Z. z. zaistil dňom
25.03.2016 navrhovateľa, bez cestovného dokladu, na účel zistenia alebo overenia jeho totožnosti alebo
štátnej príslušnosti a ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a)
alebo písm. b), a ktorý podal žiadosť o udelenie azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť

o udelenie azylu výlučne

s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Navrhovateľ bol podľa § 88 ods. 4 zákona
č. 404/2011 Z. z. zaistený na čas nevyhnutne potrebný a odporca stanovil dĺžku doby zaistenia do
ukončenia azylového konania najdlhšie však do 10.06.2016 a v zmysle § 88 ods. 5 zákona č. 404/2011
Z. z. umiestnil navrhovateľa v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov dňa 25.03.2016.
Spolu s predložením navrhovateľovho odvolania odporca predložil svoje vyjadrenie k nemu, ako aj

administratívny spis danej veci sa týkajúci.

Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľa je vyššie uvedené
rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o zaistení navrhovateľa dňom 25.03.2016 podľa § 88 ods.
4 zákona o pobyte cudzincov a to najdlhšie do 10.06.2016.

V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že dňa 25.03.2016 o 14.05 hod. bol navrhovateľ kontrolovaný

hliadkou správneho orgánu v obci Medveďov, kde na požiadanie hliadky predložil príkaz na prepustenie
štátneho príslušníka tretej krajiny z ÚPZC Medveďov pod č.p.: PPZ-HCP-ME-10-011/2016-U zo dňa
24.03.2016.NakoľkonavrhovateľnevedelpreukázaťoprávnenosťpobytunaúzemíSlovenskejrepubliky
bol predvedený policajnou hliadkou na správny orgán. Lustráciou v informačných systémoch policajnéhozborubolozistené,ženavrhovateľnaúzemíSlovenskejrepublikynemáudelenéžiadnepovolenia na
pobyt (trvalý, prechodný resp. tolerovaný). Dňa 04.03.2016 bola na správny orgán doručená písomnosť
z ÚPZC Medveďov, kde Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov oznámil, že navrhovateľ

dňa 04.03.2016 požiadal na ÚPZC Medveďov o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. V
zápisnici o podaní vyjadrenia navrhovateľ uviedol, že momentálne nemá žiadny doklad, ale v minulosti
mal kartičku trvalého pobytu, ktorú mu zrušili na cudzineckej polícii. Od 11.03.2015, kedy mu zamietli
tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky sa stále zdržiava na území Slovenskej republiky.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ sa zdržiava na území Slovenskej republiky

a schengenského priestoru neoprávnene, nakoľko od 11.03.2015, kedy mu bol zamietnutý tolerovaný
pobyt neopustilúzemieSlovenskejrepubliky.Správnyorgánuviedol,žezaistenienavrhovateľajeúčelné
z dôvodu realizácie a ukončenia azylového konania. Dňa 25.03.2016 začal odporca konanie vo veci
zaistenia navrhovateľa v zmysle § 88a ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 404/2011 Z.z. na účel zistenia
tých skutočností, na ktorých je založená žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia
nebolo možné získať, s ktorým bol pred vydaním rozhodnutia navrhovateľ oboznámený, čo potvrdil

svojim podpisom.

Ďalej uviedol, že navrhovateľ nie je držiteľom žiadneho cestovného dokladu, je bez akýchkoľvek
finančných prostriedkov, potrebných na starostlivosť o svoju osobu, zdravie a bývanie. Na uvedenom
základe odporca konštatoval, že len zaistením navrhovateľa ako žiadateľa o azyl je možné zabezpečiť

účelnosť realizácie a ukončenia azylového konania, na ktoré je príslušná Slovenská republika.

Odporca uviedol, že dĺžku doby zaistenia stanovil do 10.06.2016. Doba zaistenia je esenciálnou zložkou
zaistenia a môže sa skrátiť, presná doba zaistenia sa nedá taxatívne určiť, nakoľko závisí od viacerých
faktorov, ako doba realizácie azylového konania, ako aj spolupráca navrhovateľa so štátnym orgánom

Slovenskej republiky.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu
opravný prostriedok, v ktorom žiadal, aby súd rozhodnutie zrušil, vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie
a zároveň nariadil jeho prepustenie zo zaistenia.

Opravnýprostriedokodôvodniltým,žesprávnyorgán nedostatočnezistilskutkovýstavveci,rozhodnutie
je nepreskúmateľné a tiež namietal, že správny orgán vec nesprávne právne posúdil.

Uviedol, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by sa odporca v prípade navrhovateľa zaoberal
niektorou z alternatív k zaisteniu, a tým vylúčil uloženie niektorej z možnosti uvedenej v § 89 ods. 1 písm.
a) alebo b) zákona o pobyte cudzincov. Odporca len konštatoval, že alternatívu k zaisteniu navrhovateľa
nemožno uložiť. Navrhovateľ žije na Slovensku od roku 1981, bol ženatý až do roku 1997. Na území

Slovenskej republiky sa zdržiavajú jeho dvaja dospelí synovia, ktorí majú slovenské štátne občianstvo a
finančne navrhovateľa už pred zaistením podporovali. Navrhovateľ odkedy prišiel na územie Slovenskej
republiky nemal v úmysle ju opustiť a vzhľadom na jeho zdravotný stav, má za to, že trvanie účelu
zaistenia nie je dôvodné.

Poukázal na to, že odporca mohol zaistiť navrhovateľa len vtedy, ak by u neho existovalo riziko úteku,
alebo by sa vyhýbal alebo bránil procesu prípravy výkonu administratívneho vyhostenia.

Ďalej namietal stanovenú dĺžku zaistenia do 10.06.2016, pričom uvedenú dĺžku doby zaistenia odporca
neodôvodnil žiadnymi konkrétnymi dôvodmi a žiadnymi skutkovými okolnosťami v prejednávanej veci.

K podanému opravnému prostriedku sa vyjadril odporca spolu s predložením administratívneho spisu a
uviedol, že navrhuje opravnému prostriedku navrhovateľa nevyhovieť.

Na nariadenom pojednávaní právny zástupca navrhovateľa uviedol, že sa pridržiava dôvodov

uvedených v opravnom prostriedku. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na
ďalšie konanie.Poverená zástupkyňa odporcu prítomná na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava dôvodov uvedených
v napadnutom rozhodnutí.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie
odporcu v rozsahu dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré
vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 18.5.2016, oboznámil
sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané
rozhodnutie odporcu je súlade so zákonom.

Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj

fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy.

Rozhodnutiamisprávnychorgánovsarozumejúrozhodnutiavydanénimisprávnomkonaní,akoajďalšie
rozhodnutia ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických

osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo

povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa
rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov.

Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou

§ 250a.

Podľa § 88a ods. 1 písm. a), c) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o
udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky
na účel zistenia alebo overenia jeho totožnosti alebo štátnej príslušnosti ak ide o štátneho príslušníka

tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udelenie azylu,
ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho
administratívne vyhostenie.

Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka

tretej krajiny na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

Podľa § 88 ods. 4 zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na
čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia
opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie

presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon
administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon
predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že
mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný
útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty

zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi
alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.

Podľa § 89 ods. 1 písm. a), b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci
administratívneho vyhostenia môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť

povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.

Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar je povinný skúmať po celý čas
zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, pričom vychádzal z jednotlivých námietok uvedených v
opravnomprostriedkunavrhovateľaamusíkonštatovať,žepreskúmavanérozhodnutiejevecnesprávne
a navrhovateľom podané námietky proti nemu uvedené v jeho opravnom prostriedku nie sú dôvodné.

Podľa názoru súdu neobstojí navrhovateľova námietka o spoľahlivo nezistenom stave veci. Odporca
riadne zistil skutkový stav, u navrhovateľa stále trvajú dôvody zaistenia.

K námietke navrhovateľa, že odporca mohol byť zaistený iba vtedy, ak by existovalo riziko jeho úteku
alebo ak by sa vyhýbal procesu prípravy výkonu administratívneho vyhostenia, je potrebné uviesť, že
ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia odporca zaistil navrhovateľa podľa § 88a ods. 1 písm. a), c)
zákona č. 404/2011 Z.z. na účel zistenia alebo overenia jeho totožnosti alebo štátnej príslušnosti, ako aj

z existencie podozrenia, že navrhovateľ podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo
zmariť jeho administratívne vyhostenie. Zo Zápisnice o podaní vyjadrenia zo dňa 25.03.2016 vyplýva,
že navrhovateľ je si vedomí, že na území Slovenskej republiky sa zdržiava neoprávnene, a chcel by
pracovať a bývať na Slovensku. Navrhovateľ o udelenie azylu však požiadal až potom ako bol zaistený.

Odporca správne vychádzal z jemu dostupných informácií a tieto objektívne posúdil, posudzoval
relevantnosť dôvodov na strane navrhovateľa v súvislosti so zaistením tejto osoby. V tejto súvislosti
treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok)
má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľ v priebehu správneho konania uviedol.

K námietke ohľadom dĺžky zaistenia, a to najdlhšie do 10.06.2016 je potrebné uviesť, že odporca podľa
§ 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, navrhovateľa zaistil na čas nevyhnutne potrebný, dĺžku zaistenia
stanovil do doby ukončenia azylového konania. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu nesmie
presiahnuť šesť mesiacov. Navrhovateľ sa nachádza na území Slovenskej republiky bez povolenia na
pobyt, nie je držiteľom žiadneho cestovného dokladu, v súčasnosti je bez akýchkoľvek finančných

prostriedkov potrebných na starostlivosť o svoju osobu, zdravie a bývanie. Navrhovateľ sa zdržiaval v
Bratislave, kde býval v ubytovni pre bezdomovcov De Paul na Ivánskej ceste. Dňa 11.03.2015 mu bola
zamietnutá žiadosť o tolerovaný pobyt.

K námietke navrhovateľa, že z rozhodnutia nevyplýva, že by sa odporca zaoberal niektorou z alternatív

zaistenia, je potrebné uviesť, že odporca sa zaoberal aj súkromným životom navrhovateľa. Odporca
mal za to, že na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky
na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená žiadosť o udelenie azylu, ktoré by nebolo
možné získať ak existuje podozrenie, že navrhovateľ podal žiadosť o azyl s cieľom oddialiť alebo
zmariť jeho administratívne vyhostenie. Navrhovateľ by nemohol splniť podmienky podľa § 89 ods. 1

zákona č. 404/2011 Z.z.. V zápisnici o podaní vyjadrenia zo dňa 25.03.2016 navrhovateľ uviedol, že je
rozvedený, momentálne nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami. Okrem toho uviedol, že má
dvoch dospelých synov, je s nimi v kontakte, 2 krát spolu telefonovali, ale za posledný polrok, ktorý strávil
v ÚPZC Medveďov ho neboli ani 1 krát navštíviť. Na otázku, či má možnosť ubytovať sa u vlastných
synoch v Partizánskom, navrhovateľ uviedol, že predpokladá, že u synov asi áno, ale nakoľko bývajú

spoločne s bývalou manželkou, tak ona s tým určite nebude súhlasiť. Z uvedeného je teda zrejmé, že
navrhovateľbypodmienkystanovenévustanovení§89ods.1zákonaopobytecudzincovnevedelsplniť
a preto odporca nemohol namiesto zaistenia uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zložiť peňažnú
záruku.Záverom súd uvádza, že počas celej doby zaistenia bude odporca postupovať v zmysle ustanovenia
§ 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z.z. a skúmať, či trvá účel zaistenia a či nepominuli dôvody
zaistenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu
ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte
cudzincov, ako aj správnym poriadkom. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade
s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce

všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku). Súd zároveň má za to, že vznesené
námietky v opravnom prostriedku navrhovateľa nie sú odôvodnené a preto preskúmavané rozhodnutie
potvrdil (§ 250q ods. 2 O.s.p.).

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v súlade s § 250l ods.2 O.s.p. a nepriznal
navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešný nebol. Odporcovi právo na náhradu

trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).