Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 1, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10C/216/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115211721
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6115211721.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci navrhovateľa P.

V., Z.. XX. P. XXXX, K. B. V. XXX, K..Č.. Z. XXX XX Ž., O. C. XX, X. T., zastúpeného JUDr. Jaroslavom
Vršom, nar. 2. augusta 1944, bytom Valča 132, proti odporkyni A. F., Z.. X. Z. XXXX, I. Q. F., Z.. XX.Q.
XXXX, H. B. B. B., K. XX, o zrušenie vyživovacej povinnosti, resp. zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajskýsúd v BanskejBystricizrušiluznesenímč.k.14Co/1019/2015-49dňa18.januára2016rozsudok
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 10C/216/2015-34 zo dňa 6. októbra 2015, ktorým zamietol návrh
na zrušenie vyživovacej povinnosti, resp. zníženie výživného. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval,
že súd prvého stupňa nedodržal procesný postup spojený s predvolaním navrhovateľa, prípadne jeho

splnomocneného zástupcu, na pojednávanie, čím mu bola odňatá možnosť riadneho zastúpenia pred
súdom.

Navrhovateľ žiada o zníženie výživného, resp. zrušenie jeho vyživovacej povinnosti k odporkyni.
Argumentuje, že t.č. je vo výkone trestu odňatia slobody, nevlastní nijaký majetok a odporkyňa je už
plnoletá s finančným príjmom z činnosti v internetovom obchode. Zástupca navrhovateľa (jeho otec)
pred súdom uviedol, že navrhovateľ bol odsúdený pre trestný čin lúpeže na trest odňatia slobody v trvaní

4 roky a 8 mesiacov. Súdu predložil k nahliadnutiu jeho výplatnú pásku za mesiac február 2016, podľa
ktorej predstavoval nezdaniteľný základ dane sumu 316,94 Eur a čistá pracovná odmena navrhovateľa
sumu 129,44 Eur. Potvrdil, že okrem odporca ďalšiu vyživovaciu povinnosť navrhovateľ nemá. Zástupca
navrhovateľa uviedol, že vyživovaciu povinnosť k odporkyni plnil za navrhovateľa už pred jeho nástupom
do výkonu trestu odňatia slobody, odporkyňa však neprejavila o neho a jeho manželku žiadny záujem,
a preto prestal na jej výživu prispievať. Žiadal, aby súd zohľadnil, že jeden ročník štúdia odporkyňa
nedokončila, prešla z jednej školy na druhú, a vyslovil otázku, či je to adekvátna príprava na budúce

povolanie. Navrhol, aby odporkyňa preukázala ako absolvovala zimný semester.

Odporkyňa (i prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne - matky) s návrhom na zníženie
výživného, resp. zrušenie vyživovacej povinnosti nesúhlasila. Predložila súdu potvrdenie Fakulty
politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici o tom, že v
akademickom roku 2015/2016 absolvuje dennou formou 1. ročník štúdia medzinárodných vzťahov. Ako
účastníčka konania odmietla tvrdenie, že pracuje (alebo pracovala) v internetovom obchode, uviedla,

že príležitostne, najmä pred Vianocami 2015, si ako študentka brigádnicky privyrábala s príjmom cca
30-50 Eur mesačne a má na Facebooku s kamarátkami neformálnu burzu na výmenu vecí. Odporkyňa
uviedla, že svojho otca (navrhovateľa) videla asi pred 10-timi rokmi, keď ho náhodne stretla na ulici.
Zástupkyňa odporkyne uviedla, že aktuálne dostáva prostredníctvom exekútorky výživné v sume 70 Eurmesačne, náhradné výživné jej už štát nevypláca. Ako asistentka predaja zarába matka odporkyne cca
550 Eur mesačne, okrem vyživovacej povinnosti k odporkyni ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, žije
s ňou sama v spoločnej domácnosti. Uviedla, že odporkyňa zmenila študijné zameranie, lebo štúdium

jazykov bolo ňu pre náročné a uvedomila si, že by ho asi nedokončila.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, vypočutím zástupcov účastníkov a oboznámením
sa s ich písomnými podaniami, návrhom navrhovateľa a zápisnicou o jeho výsluchu dožiadaným
súdom, potvrdením Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej

Bystrici , potvrdením o návšteve školy zo dňa 2. septembra 2014, zmluvou o vykonaní exekúcie,
rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica zo dňa 24. februára 2015 o priznaní
náhradného výživného, obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. 31P/310/2012, a na tomto základe zistil
nasledovné:

Odporkyňa je dcérou navrhovateľa, vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená na sumu 130

Eur mesačne rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31P/310/2012-61 zo dňa 20. marca
2013, ktorý sa stal právoplatným dňa 1. mája 2013. V čase tohto rozhodnutia navštevovala 17-ročná
odporkyňa 3. ročník gymnázia, jej matka ako predavačka zarábala 323,62 Eur a otec sa dlhodobo
zdržiaval na neznámom mieste. Ani jeden z rodičov nemal okrem spoločnej (tak ako v súčasnosti)
ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Odporkyňa žije s matkou v 4-izbovom byte, ktorý patrí rodičom jej matky.

Je študentkou 1. ročníka Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v
BanskejBystrici.PredVianocami2015zarábalabrigádnicky30-50Eurmesačne,vsúčasnostinepracuje
a nemá príjem. Matka odporkyne zarába ako asistentka predaja cca 550 Eur mesačne. Navrhovateľ
je t.č. vo výkone trestu odňatia slobody, kde podľa vlastného vyjadrenia od 1. júla 2015 pracuje ako
manipulačný pracovník. Podľa výplatnej pásky za mesiac február 2016 predstavoval jeho nezdaniteľný

základ dane sumu 316,94 Eur a čistá pracovná odmena 129,44 Eur.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že navrhovateľ si vyživovaciu povinnosť k odporkyni
riadne neplnil a neplní, je vedená exekúcia na výživné, prostredníctvom ktorej dostáva odporkyňa
výživné v sume cca 70 Eur mesačne. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny číslo: BB2/

OPHN/SOC/2015/30869-0002 zo dňa 24. februára 2015 bolo odporkyni priznané náhradné výživné
v sume 108,50 Eur počnúc dňom 1. novembra 2014, ktoré už odporkyňa nedostáva, lebo príjem
jej matky nepatrne prekročil danú hranicu. Súd má za nesporne preukázané, že odporkyňa bola v
akademickom roku 2014/2015 študentkou Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici,
v akademickom roku 2015/2016 je študentkou 1. ročníka Fakulty politických vied a medzinárodných

vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Každý rodič bez

ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd

neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Zákon spája zánik vyživovacej povinnosti rodiča s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa
živiť. Schopnosťou samostatne sa živiť sa rozumie schopnosť z vlastných zdrojov uspokojovať všetky
relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu,príjem náhodného charakteru alebo ojedinelý príjem z brigád nemožno považovať za nadobudnutie
schopnosti samostatne sa živiť. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov sa tradične
akceptuje štúdium a aplikačná prax dospela k záveru, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa

živiť sú dané podmienky ukončením štúdia.

Vykonaným dokazovaním má súd za nesporne preukázané, že odporkyňa po skončení stredoškolského
štúdia kontinuálne pokračuje v príprave na svoje budúce povolanie štúdiom na vysokej škole. Z hľadiska
dikcie zákona nepovažuje súd za dôležité, že predchádzajúce štúdium cudzích jazykov odporkyňa

vyhodnotila ako príliš náročné bez perspektívy ukončenia školy, a preto zmenila v aktuálnom školskom
roku fakultu a študijné zameranie. Dôležité nie je ani to, s akými študijnými výsledkami ukončila zimný
semester, lebo pre rozhodnutie súdu a trvanie vyživovacej povinnosti je rozhodujúce, že sa odporkyňa
stále štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie. Preto zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa
k odporkyni neprichádza do úvahy a súd návrh naň ako nedôvodný zamietol.

Na základe vykonaného dokazovania považuje súd za nepochybne preukázané i to, že od ostatnej
úpravy výživného v roku 2012 (v čase maloletosti odporkyne a stredoškolského štúdia) došlo k výraznej
zmene pomerov na jej strane v súvislosti s dovŕšením plnoletosti a nástupom vysokoškolského štúdia.
Faktom je, že navrhovateľ má vo výkone trestu odňatia slobody podmienky na zárobok obmedzené, ale
túto situáciu si zavinil sám spáchaním závažného trestného činu, a preto tu treba aplikovať druhú vetu

§ 75 ods. 1 Zákona o rodine. Zníženie výživného by bolo v rozpore so zákonom a krajne nespravodlivé
vočiodporkyni,ktorejotec(navrhovateľ)neposkytovalosobnústarostlivosť,neprejavovaloňuprimeraný
záujem, a ktorá sa musí domáhať výživného prostredníctvom exekúcie. Je zrejmé, že predchádzajúci
spôsob života navrhovateľa nezodpovedal v spoločnosti všeobecne ustálenej a zákonom kodifikovanej
predstave o riadnom živote vedúcom o.i. k zabezpečeniu rodiny. Preto súd zamietol aj eventuálny návrh

navrhovateľa na zníženie výživného.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia,
písomne vo vyhotovení dvojmo (inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa) prostredníctvom
podpísaného súdu.

Vodvolanímusíbyťuvedenéktohorobí,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahuhonapáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, ako má odvolací súd rozhodnúť.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla spôsobiť nesprávne rozhodnutie,
c) súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd dospel dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli

uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.