Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/249/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114230220
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114230220.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Štátny fond rozvoja bývania, so sídlom Lamačská 8,
Bratislava, IČO: 31749542, zastúpený: AENEA Legal s.r.o., so sídlom Jozefská 3, Bratislava proti
žalovaným: 1./ O. A., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX a 2./ S. A., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, o zaplatenie
27.886,73 Eur a prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 11C 270/2015-64
zo dňa 15.07.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o náhrade trov konania.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov uznesením č.k. 11C 270/ 2015-64 zastavil konanie a rozhodol, že účastníci

nemajú nárok na náhradu trov konania. Uznesenie vo výroku o trovách konania odôvodnil ust. § 146
ods. 2 OSP a účelnosťou trov. S poukazom na ust. § 142 ods. 1 OSP možno priznať len náhradu
účelne vynaložených trov konania. Uviedol, že v prípade tzv. formulárových žalôb, v ktorých sa menia len
žalovaní a výška žalovanej sumy, nemožno dospieť k záveru o účelnosti trov právneho zastúpenia. Tak
tomu je v tomto konkrétnom prípade, keďže nárok vyplýva z formulárovej zmluvy o poskytnutí podpory
vo forme úveru. V dôsledku neplnenia splátok úveru je nepochybne množstvo obdobných žalôb, ktoré

sa v podstate líšia len údajmi o žalovaných a žalovanej sume. Zohľadniť je potrebné aj to, že žalovaní sú
spotrebitelia a nárok vyplýva zo zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ bol fakticky vylúčený z možnosti dohodnúť
si ju s iným obsahom. To sú kritéria posudzovania účelnosti právneho zastúpenia žalobcu ako to vyplýva
napríklad aj z rozhodnutia Ústavného súdu ČR 1 ÚS 3372/11. Súd zároveň prihliadol na to, že žalobca
je štátnou inštitúciou, ktorá nepochybne nemá problém zamestnať právnika, ktorý by mohol vybavovať
stereotypnú právnu agendu súvisiacu s podávaním obdobných žalôb ako je táto. Navyšovanie trov

konania vo forme trov právneho zastúpenia splnomocneným advokátom zo strany štátnej inštitúcie voči
spotrebiteľom súd nepovažuje za súladné s princípom spravodlivosti a ani s európskou judikatúrou, a to
aj z pohľadu toho, aby spotrebitelia neznášali neprimerané náklady, ktoré dodávateľovi nemôžu nijako
ublížiť. Z uvedených dôvodov náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto uzneseniu, a to len proti výroku o náhrade trov konania, podal odvolanie žalobca.

Uviedol, že súd pri rozhodovaní o trovách konania postupom podľa § 150 ods. 1 OSP nepostupoval
správne. Aplikovať ust. § 150 ods. 1 OSP je možné je výnimočné a len za predpokladu, že sú tu
dôvody hodného osobitného zreteľa. Má sa prihliadať pritom na pomery všetkých účastníkov konania a
všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Uviedol,
že súd prvého stupňa charakterizoval postavenie účastníkov ako spotrebiteľský vzťah. Nesúhlasil s
tým, že činnosť, ktorú ŠFRB vykonáva je obchodná alebo podnikateľská, nakoľko nespĺňa všetky jej

taxatívne vymedzené znaky. Poukázal na to, že úver poskytovaný štátnym fondom rozvoja bývania nie je
spotrebiteľským úverom. Nesúhlasil so záverom, že vynaložené trovy konania sú neúčelné, poukázal narozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 7 Cdo 93/2012, podľa ktorého akceptácia záveru o
neúčelnosti trov právneho zastúpenia v prípadoch, že účastník konania zamestnáva osobu s právnickým
vzdelaním alebo sám má právnické vzdelanie, je v rozpore s ústavným princípom rovnosti občianskeho

súdneho konania. Poukázal na vývoj konania vo veci samej, z ktorého vyplýva, že žalobca odôvodnene
odstúpil od zmluvy pre neplatenie žalovaných a v dôsledku doplatenia zameškaných splátok došlo k
obnoveniu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania. Poukázal na povinnosť Štátneho fondu rozvoja
bývania využívať všetky právne prostriedky na vymáhanie pohľadávok štátu. Poukázal na uznesenie
Krajského súdu Prešov 7 Co 34/2012, v ktorom sa uvádza, že náklady spojené s právnym zastúpením

sú vždy potrebné. Zo žiadnych ustanovení Ústavy SR ani z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
nemožno vyvodiť záver, že nepatrí právo na náhradu trov konania takému účastníkovi, ktorý má vlastné
právne oddelenie a napriek tomu si zvolí zástupcu z radov advokátov. Poukázal v tomto smere na
rozhodnutie Ústavného súdu SR 4 ÚS 45/06-32 a rozhodnutie NS SR 2Cdo 44/2007. Uviedol, že má
za to, že právny vzťah medzi účastníkmi konania nie je spotrebiteľským vzťahom, všetky vykonané
právne úkony boli účelné a odôvodnené a žalobca bol oprávnený splnomocniť advokátsku kanceláriu

na zastupovanie proti žalovaným. Navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a priznať žalobcovi
náhradu trov konania.

3. Žalovaní s rozhodnutím súdu prvého stupňa súhlasili, navrhli, aby žalobcovi nebola náhrada trov
konania priznaná a aby bol právny zástupca žalobcu zaviazaný vrátiť žalovaným prijatú platbu 300 eur,

ktorú prijali neoprávnene.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový
stav a správne o veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje.

5. Aj keď v zásade platí, že každý účastník konania sa môže dať zastúpiť advokátom a trovy spojené
so zastúpením advokátom sú vždy účelne vynaloženými trovami, môže mať a má toto pravidlo aj
výnimky. Takouto výnimkou je aj zastúpenie štátnych inštitúcií vo veciach týkajúcich sa ich pravidelnej
a prevažujúcej agendy.

6. V danom prípade podal žalobu na súd Štátny fond rozvoja bývania vo veci nezaplatenej podpory. Túto
agendu je schopný Štátny fond rozvoja bývania zvládnuť aj bez potreby zastúpenia advokátom a za
účelný nie je možné považovať postup, kedy Štátny fond splnomocní na zastupovanie v štandardnom
súdnom spore advokáta.

7. Odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 78/03-29 zo dňa
09.09.2004, z ktorého vyplýva, že súd v rámci rozhodovania o priznaní náhrady trov konania môže
uplatniť zákonom daný priestor pre uváženie účelnosti trov konania a nezasahuje tak do podstaty a
zmyslu základného práva na právnu pomoc sťažovateľa.

8. Záver súdu prvého stupňa o tom, že trovy právneho zastúpenia žalobcu nie sú účelnými, je správny
a preto odvolací súd rozhodnutie ako vecne správne potvrdil postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OSP. Žalobca

v konaní nebol úspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania. Ostatným žalovaným
v 1. a 2. rade trovy odvolacieho konania nevznikli.

11. Odvolací súd nemohol rozhodnúť o tom, že žalobca je povinný vrátiť žalovaným zaplatené trovy
konania vo výške 300 eur, pretože predmetom odvolacieho konania je výrok súdu prvého stupňa o

povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi trovy konania. Prípadné právo žalovaných na vrátenie sumy
300 eur, ktoré dobrovoľne zaplatili ako trovy konania, nie je obsahom tohto napadnutého výroku, a preto
o ňom nebolo možné rozhodovať.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za

podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.