Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 19, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/39/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615217062
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615217062.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a

členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa U. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom u Y. F., maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny N., Odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa matky W. F., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom N., toho času bytom N., C. K./XX, občianky SR, a otca - neuvedeného v rodnom
liste maloletého dieťaťa, o návrhu navrhovateľky Y. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. - K., A. S. R. XXX/
XX, občianky SR, v konaní o návrhu na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti,
o odvolaní navrhovateľky a A. F., takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odvolanie A. F. o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, rozhodujúc o návrhu navrhovateľky Y.
F., návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala zverenia maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti zamietol. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že nie je v záujme maloletého
dieťaťa, aby bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti inej osobe ako svojej matke, keď matka
maloletého dieťaťa má vytvorené vhodné bytové podmienky, v ktorých vychováva svoje tri deti. Poukázal

na to, že maloleté dieťa sa niekedy zdržiava u navrhovateľky, pričom navrhovateľka je V. Y. maloletého
dieťaťa, súd však mal za to, že u krstných rodičov sa zdržuje len sporadicky a nie stále, ako to tvrdí
navrhovateľka Y. F.. Niet dôvodu, aby sa maloletá nezdržiavala so súhlasom matky aj u inej osoby, ktorá
má k nej citový vzťah, ale v zásade je vždy v záujme dieťaťa, aby bolo zverené svojej vlastnej matke
a zachovávalo tak k nej svoj prirodzený vzťah. Poukázal na to, že existujú aj dôvody, aby dieťa bolo
zverené aj inej osobe ako biologickému rodičovi, a to v prípadoch, keď rodičia (rodič) nemajú možnosť
vychovávať svoje dieťa, resp. nemá na to vôbec vytvorené podmienky, čím výchova dieťaťa trpí. Matka

maloletého dieťaťa má však vytvorené vhodné podmienky a ako to vyplýva z celého dokazovania, ona
sama nie je ani vnútorne presvedčená o vhodnosti a nutnosti náhradnej osobnej starostlivosti. Súd mal
za to, že vo veci nie sú dôvody na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, preto súd návrh
navrhovateľky zamietol. O náhrade trov konania súd nerozhodol, pretože z ustanovenia § 146 ods. 1
písm. a/ O. s. p. vyplýva, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo
začať i bez návrhu, ako v tomto prípade.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka spolu so A. F..
V odvolaní uviedla, že sa odvolávajú spolu s druhom A. F. proti rozsudku súdu. Druh a živiteľ a otec (ako
ho volá U.) nesúhlasí s vyjadrením kolíznej opatrovníčky, a preto žiadajú o inú kolíznu opatrovníčku.
Keď napríklad kolízna opatrovníčka konštatovala, že dňa 23. 03. 2016 bola U. u matky, bolo tomu taklen preto, že v ten deň navrhovateľka bola od 7.00 h ráno na prepise auta, ale v čase, keď bola kolízna
opatrovníčka na návšteve u W. F., nachádzali sa tam aj oni. Ako môže mať W. F. vhodné podmienky na
výchovu štyroch detí v jednoizbovom byte, keď oni majú trojizbový. Maloletú U. vychovávajú najlepšie

ako vedia. Poukázala na to, že matka maloletého dieťaťa s týmto návrhom, že U. bude u nich, súhlasí.
Súd v rozsudku uvádza, že nie sú v príbuzenskom vzťahu, pritom A. F. a maloletá U. F. sú F. a L..

3. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny N. trvá na vyjadrení zo súdneho pojednávania dňa 23. 03. 2016,

uvedenom v rozsudku Okresného súdu Lučenec pod č. k. 21P/81/2015 - 32 zo dňa 23. 03. 2016.
NesúhlasísozmenoukolíznehoopatrovníkaY..F.,nakoľkomenovanákonávnajlepšomzáujmedieťaťa.

4. Matka maloletého dieťaťa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie

(§ 34 Civilného sporového poriadku), aplikujúc ustanovenie § 65 a § 66 Civilného mimosporového
poriadku bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku z dôvodu jeho vecnej
správnosti potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8.Podľa§45Zákonaorodine,aktovyžadujezáujemmaloletéhodieťaťa,súdmôžezveriťmaloletédieťa
do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len
fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony

v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne a spôsobom svojho
života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť
vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

9. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti

uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.

10. Odvolací súd vo vzťahu k odvolaniu podanému A. F. odvolanie A. F. v zmysle § 386 písm. a/ CSP
odmietol, nakoľko tento nebol osobou oprávnenou podať odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie
z dôvodu, že nebol účastníkom tohto súdneho konania.

11. Podľa § 386 CSP odvolací sú odmietne odvolanie, ak:
a/ bolo podané oneskorene,
b/ bolo podané neoprávnenou osobou,
c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo

d/ nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

12. Odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že návrh na zverenie do náhradnej
osobnej starostlivosti Y. F. podala ako navrhovateľka len Y. S. A. F., ktorý spolu s navrhovateľkou podal
odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, pričom v odvolaní je uvedené, že A. F. je druhom Y. F., nie

je osobou oprávnenou na podanie odvolania, keďže tento nie je účastníkom súdneho konania. Z týchto
dôvodov preto odvolací súd ním podané odvolanie odmietol v zmysle § 386 CSP.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v danej veci riadne zistil skutkový stav, keď
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia

opodstatnenosti v konaní uplatneného návrhu navrhovateľky na zverenie maloletého dieťaťa do jej
náhradnej osobnej starostlivosti, výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil a na ich základe
dospel k správnym skutkovým a právnym názorom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne
odôvodnil. Vo vzťahu k odvolacej námietke navrhovateľky v odvolaní, ktorá smerovala k tomu, žematka maloletého dieťaťa nemôže mať vhodné podmienky na výchovu štyroch detí v jednoizbovom
byte, pričom poukázala na to, že navrhovateľka spolu s druhom bývajú v trojizbovom byte, odvolací
súd poukazuje na dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom, v rámci ktorého bolo vykonané

šetrenie aj bytových pomerov matky maloletého dieťaťa. Z vykonaného šetrenia vyplýva, že matka
maloletého dieťaťa spolu so svojimi maloletými deťmi žije v jednoizbovom byte v podnájme, ktorý byt
pozostáva z predizby, kuchyne, špajze, kúpeľne, toalety a jednej izby. Hygiena v domácnosti v čase
sociálneho šetrenia bola na požadovanej úrovni, vykurovanie bytu je plynové a s poukazom na to, že
matka maloletého dieťaťa má vytvorené vhodné podmienky na výchovu maloletého dieťaťa. Pri šetrení

pomerov u matky maloletého dieťaťa táto nesúhlasila s návrhom na zverenie maloletého dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti. Súhlasila s tým, aby sa maloletá stretávala s F., keď maloleté dieťa
majú radi, avšak poukázala na to, že ona je matkou maloletého dieťaťa. Hoci v konaní pred súdom matka
maloletého dieťaťa vyslovila súhlas so zverením maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti,
súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že z celého dokazovania vyplýva, že matka maloletého dieťaťa
nie je vnútorne presvedčená o vhodnosti a nutnosti náhradnej osobnej starostlivosti. Odvolací súd

poukazuje na to, že súd môže maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti v súlade s §
45 Zákona o rodine len v prípade, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa; dôvody, pre ktoré je v
záujme maloletého dieťaťa jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti, môžu mať objektívny ako
aj subjektívny charakter. Ide jednak o prípady, keď rodičia nemôžu zabezpečovať osobnú starostlivosť o
maloleté dieťa, napríklad z dôvodu ich neprítomnosti či zlého zdravotného stavu, výrazne nevyhovujúcej

sociálnej situácie, ako aj prípade zanedbávania rodičovských práv a povinností, nezáujmu rodičov
o maloleté dieťa a jeho výchovu. Zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je
inštitútom fakultatívnym a prichádza do úvahy len v prípade, ak existujú dôvody, keď maloletému
dieťaťu z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov osobnú starostlivosť nemôže zabezpečovať alebo
nezabezpečuje rodič maloletého dieťaťa. Odvolací súd poukazuje na to, že rozhodujúcu úlohu vo

výchove dieťaťa má rodič maloletého dieťaťa. V súdenej veci v konaní žiadnym spôsobom nebolo
preukázané, že by existovali dôvody, pre ktoré by bolo v záujme maloletého dieťaťa jeho zverenie do
náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľke. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým šetrením
pomerov u matky maloletého dieťaťa, jednoznačne vyplýva, že táto má vytvorené vhodné podmienky
na výchovu maloletého dieťaťa; v čase vykonávaných šetrení sa maloleté dieťa zdržiavalo u matky,

aj zo správy ošetrujúcej lekárky vyplýva, že s maloletým dieťaťom na vyšetrenie v prípade choroby
dieťaťa chodí matka a tiež aj navrhovateľka. Odvolací súd má za to, že matka maloletého dieťaťa
má predpoklady na zabezpečenie riadnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, pričom len samotná
skutočnosť, že matka žije v podnájme v jednoizbovom byte a spolu s ďalšími dvomi deťmi (okrem
maloletej U.), nie sú dôvodmi pre nariadenie náhradnej osobnej starostlivosti.

14. K námietke navrhovateľky v podanom odvolaní, že z dôvodu, že druh navrhovateľky nesúhlasí s
vyjadrením kolíznej opatrovníčky, žiadajú o inú kolíznu opatrovníčku, odvolací súd poukazuje na to,
že súd prvej inštancie uznesením č. k. 21P/81/2015 - 6 zo dňa 17. 12. 2015 ustanovil Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny N., Odbor sociálnych vecí a rodiny, za kolízneho opatrovníka pre maloleté dieťa

na zastupovanie dieťaťa v konaní o zverenie do náhradnej starostlivosti, ktoré uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 13. 01. 2016. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny N., Odbor sociálnych vecí a
rodiny, v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky okrem iného uviedol vo veci zmeny kolízneho
opatrovníka, že nesúhlasí so zmenou kolízneho opatrovníka Y.. F., nakoľko menovaná koná v najlepšom
záujme dieťaťa. Odvolací súd poukazuje na to, že z podaného odvolania vyplýva jednoznačne, že

v odvolaní je vo vzťahu ku kolíznemu opatrovníkovi uvedená námietka, že kolízna opatrovníčka
konštatovala, že dňa 23. 03. 2016 maloleté dieťa bolo u matky, pričom je nepochybné, že toho dňa
maloleté dieťa skutočne u matky aj bolo, ktorá skutočnosť vyplýva aj z výpovede samotnej navrhovateľky
na pojednávaní dňa 23. 03. 2016. Túto námietku v odvolaní nemožno z týchto dôvodov považovať za
dôvodnú a preukazujúcu tú skutočnosť, že by ustanovený kolízny opatrovník riadne nezastupoval v

konaní pred súdom maloleté dieťa a nechránil jeho záujmy.

15. Vzhľadom už na hore uvedené odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z
dôvodu jeho vecnej správnosti v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil, keď mal za to, že dôvody uvedené
v odvolaní navrhovateľky nemajú vplyv na správnosť právnych záverov súdu prvého stupňa založených

na náležitom zistení skutkového stavu a správnom vyhodnotení vykonaného dokazovania.
16. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).