Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. október 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/127/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113207598
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113207598.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobkyne: T. S., C.. XX.X.XXXX,

S. Č. XX, M., zastúpená: JUDr. Iveta Hrebenárová, advokátka, so sídlom v Prešove, Grešova 7 p r
o t i žalovanému: CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35787783,
zastúpený: JUDr. Michal Hutta, advokát, Bratislava, Bezekova 13, o zaplatenie 3.648 Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1.668 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne
od 22.5.2014 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 15.3.2013 domáhala vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) vo výške 3.648 Eur plnením dlhu žalovanému vo
vzťahu k nej na základe neplatnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Dňa 31.3.2010 bola totiž uzavretá
zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi žalovaným ako veriteľom a jej vtedajším manželom, v ktorej ako
spoludlžníčka je uvedená aj ona, hoci zmluvu nikdy neuzavrela. V žalobe uviedla, že sumu 3648 Eur
uhradila žalovanému v mylnom presvedčení, že ide o spoločný dlh jej manžela.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil namietajúc svoju vecnú pasívnu legitimáciu v tomto spore, keďže v
danom prípade je v zmysle § 454 OZ daná zodpovednosť bývalého manžela žalobkyne. Argumentáciu
žalobkyne o tom, že bola v mylnom presvedčení v tom, že zrejme išlo o jej spoločný záväzok s jej
manželom je podľa žalovaného len účelovo vykonštruovanou argumentáciou s cieľom získať peňažné
prostriedky od žalovaného, zrejme kvôli insolventnosti bývalého manžela žalobkyne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedkov Q. S., D. T., rozsudkom Okresného súdu
v Prešove č.k. 28C 191/2010-29, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.5.2010, bankovými
potvrdeniami o uskutočnení prevodu, bankovými príkazmi na úhradu, poštovými ústrižkami, zmluvou o
postúpení pohľadávky zo dňa 20.5.2014, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

Manželstvo žalobkyne a Q. S. trvalo od 3.5.2003 do 22.12.2010, kedy bolo právoplatne rozvedené
rozsudkomtohtosúduč.k.28C191/2010-29.Vrozvodomnávrhuzodňa30.9.2010žalobkyňapoukázala

na gemblerstvo manžela a s tým súvisiace jeho zadlženie. Dlhy manžela odhadla na 30.000 Eur.Dňa 25.5.2010 bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej ako veriteľ je žalovaný a ako
spoludlžníci Q. S. a žalobkyňa. Zmluva bola uzavretá na diaľku, v zmluve sú podpisy oboch dlžníkov a
jej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 9.000 Eur.

Je nesporné, že predmetnú úverovú zmluvu žalobkyňa nepodpísala. Potvrdil to ako svedok Q. S., ktorý
jej podpis sám falšoval a je to zrejmé aj z laického posúdenia nesporne pravých podpisov žalobkyne
nachádzajúcich sa v súdnych spisoch, či už v tomto alebo v rozvodovom (doručenky, plná moc).

Za účelom úhrady vyššie uvedeného úveru bola žalovanému po rozvode manželstva žalobkyne
poukázaná v splátkach suma 3.648 Eur. V žalobe síce žalobkyňa tvrdila, že celú túto sumu uhradila
sama, čo však nebola pravda. Žalobkyňa totiž zo svojich prostriedkov uhradila žalovanému splátky po
165 Eur od 10.12.2011 do 9.9.2012 celkovo 1.980 Eur (12 x 165 Eur). Ďalšie úhrady boli realizované
cez Dexiu banku a poštou, na nich je ako platiteľ uvedená matka žalobkyne D. T.. Išlo o tieto platby:
14.10.2011 suma 165 Eur, tá istá suma uhradená aj 8.11.2011 a 28.3.2011, 6.4.2011 suma 147 Eur,

30.5.2011 suma 368 Eur, 20.8.2011 suma 493 Eur a 13.9.2011 suma 165 Eur, teda úhrne 1.668 Eur.
V súvislosti s týmito platbami žalobkyňa prehlásila, že išlo o finančné prostriedky jej rodičov, ktorí sa
jej týmto spôsobom rozhodli po môcť, teda tak, že „oni to zaplatia“ a žiadna dohoda o tom, že im tieto
peniaze vráti alebo že ide o nejaký právny úkon v tejto súvislosti nebola.

Následne po tomto pojednávaní žalobkyňa predložila súdu písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky zo
dňa 20.5.2014 uzavretú medzi jej rodičmi R.Š. X. D. T. ako postupcami a ňou ako postupníkom. V čl. 1
tejto zmluvy postupcovia vyhlásili, že majú voči spoločnosti Cetelem Slovensko a.s. pohľadávku titulom
bezdôvodnéhoobohateniapodľa§451anásl.OZvovýške1.668Euražetútospolusjejpríslušenstvom
postupujú bezodplatne žalobkyni.

Svedkyňa D. T. prehlásila, že si už nepamätá akú sumu úhrne zaplatila žalovanému z finančných
prostriedkov, ktoré patrili jej a manželovi, ale uviedla, že ju uhrádzala v splátkach v domnení, že plní
dlh svojej dcéry voči tejto spoločnosti , keďže ju týmto spôsobom informovala a netušila že dlh plní aj
za svojho zaťa.

Ohľadom presvedčenia žalobkyne o charaktere dlhu v čase jej úhrad súd považoval za vierohodnú jej
výpoveď na pojednávaní, keď spontánne sa vyjadrila k dôvodu úhrady dlhu ňou a k jeho charakteru.
Uviedla totiž, že žalovaný ju „bombardoval“ každý deň, telefonoval, posielal sms a na výslovnú otázku
súdu, prečo dlh začala uhrádzať, odpovedala, aby ju neotravovali a že zároveň chcela manželovi

pomôcť. Preto aj predtým spolu s ním brala úver od Slovenskej sporiteľne a.s. aby sa ním vyrovnali
jeho dlhy. Jasne uviedla aj to, že splácala úver, o ktorom vedela, že sa nejedná o jej dlh, keďže ona
zmluvu nepodpísala. Nevedela súdu vysvetliť, prečo žalobu nepodávala voči manželovi, uviedla, že ona
to právne nevedela posúdiť, obrátila sa preto na právnika. Od manžela nikdy nežiadala peniaze vrátiť,
lebo nemá z čoho, má totiž veľa iných dlhov. Toto vyjadrenie žalobkyne súd považoval za kľúčové a jeho

záver nemôže byť zmenený tým, že na otázku svojho právneho zástupcu aké bolo jej presvedčenie o
charakteredlhuuviedla,že„keďžeobajaboliuvedenívzmluve,pretodlhjeasispoločný“.Ohľadomtohto
tvrdenia súd uvádza, že je nelogické, keďže celá žaloba je postavená na fakte, že žalobkyňa úverovú
zmluvu neuzavrela. Ťažko možno uveriť, že by osoba, ktorá pracuje ako radca na okresnom úrade, že
by mala tak nízke právne vedomie a že by sa mohla domnievať, že aj zmluva, ktorú neuzavrie a na

ktorej je sfalšovaný jej podpis, je pre ňu záväzná. Preto pre súd je vierohodnejšia jej predchádzajúca
časť výpovede, kde ako už súd konštatoval, sa žalobkyňa vyjadrovala spontánne k charakteru dlhu a
jej dôvodoch na jeho úhradu a neodpovedala na navádzajúcu otázku svojho právneho zástupcu. Z tejto
výpovede žalobkyne súd vyvodil záver, že žalobkyňa vedela o tom, že dlh je len jej manžela a uhradila
ho len preto, že chcela manželovi pomôcť tak, ako to už urobila aj v minulosti, kedy spoločne zobrali

úver na vyrovnanie jeho dlhu a tiež preto, že aj pri vymáhaní pohľadávky z výlučného dlhu jedného z
manžela možno použiť majetok patriaci do BSM účastníkov (§ 147 ods. 1 OZ). Navyše aj svedok Q.
S. (bývalý manžel žalobkyne) vypovedal o tom, že sám žalobkyňu upozornil na to, aby jeho dlh, ktorý
bol len výlučne jeho dlhom, nesplácala, napriek tomu žalobkyňa pokračovala v jeho uhrádzaní, keďže
mala obavy, aby nesiahli na jej majetok.

Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou
inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.

§ 451 OZ vyjadruje všeobecnú zásadu občianskeho práva, podľa ktorej sa nikto nesmie bezdôvodne
obohacovať na úkor iného. O bezdôvodné obohatenie ide vtedy, ak plnením niekto získal majetkovú

hodnotu vyjadrenú zvýšením aktív (§ 451 ods. 2 OZ) alebo znížením pasív (§ 454OZ). Ku skutkovej
podstate bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ sú potrebné dva zákonné predpoklady: 1. plnenie,
ktoré bolo právnou povinnosťou niekoho iného, 2. ten, kto plní za iného, nemá sám právnu povinnosť
na toto plnenie (R1/1979). Rozdiel medzi oboma týmito inštitútmi (§ 451 ods. 2 a § 454 OZ) spočíva
v tom, že v prvom prípade je daná zodpovednosť toho, komu sa plnilo a v druhom prípade toho, za

koho sa plnilo. Je možná aj konkurencia oboch týchto zodpovedností a to v prípade, ak ten, kto plnil sa
domnieval, že plnil svoj vlastný dlh. V takomto prípade by mal nárok tak proti tomu, komu plnil, ako aj
proti tomu, za koho plnil (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR 33Odo 1052/2005 zo dňa 19.10.2005).

V danom prípade nedošlo k zvýšeniu aktív žalovaného, keďže jemu sa len vrátil úver, ktorý poskytol

manželovi žalobkyne, ale došlo plnením žalobkyne a jej rodičov k zníženiu pasív bývalého manžela
žalobkyne. Aj z tohto faktu je potrebné vyvodiť záver, že v danom prípade sa jedná o zodpovednosť v
zmysle § 454 OZ a nie v zmysle § 451 ods. 2 OZ.

Vecnálegitimácia(čiužaktívnaalebopasívna)jestav,ktorývyplývazhmotnéhopráva.Vdanomprípade

teda bolo potrebné ustáliť, či ide o zodpovednostný vzťah podľa § 451 ods. 2 OZ alebo podľa § 454 OZ.
Podľa názoru súdu skutková podstata § 454 OZ je špeciálna k § 451 ods. 2 OZ, pretože stále pri nej ide
v podstate aj o plnenie bez právneho dôvodu. Preto má prednosť táto špeciálna právna úprava, pokiaľ
sú splnené podmienky pre jej použitie. Súd už uviedol, že pre aplikáciu § 454 OZ musia byť splnené
dve zákonné podmienky a to, že musí isť o plnenie, ktoré bolo právnou povinnosťou iného (v danom

prípade bývalého manžela žalobkyne) a zároveň to, že ten, kto plnil nemal právnu povinnosť na toto
plnenie (žalobkyňa zmluvu o spotrebiteľskom úvere neuzavrela, vzniknutý dlh nebol spoločný a nepatril
do BSM, ale išlo o výlučný dlh bývalého manžela žalobkyne). Oba tieto predpoklady teda boli naplnené,
preto pasívne legitimovaný na vrátenie bezdôvodného obohatenia, pokiaľ ide o plnenie žalobkyne, je
bývalý manžel žalobkyne a nie žalovaný. Solidárna zodpovednosť žalovaného by bola len v prípade, ak

by žalobkyňa sa domnievala, že plní spoločný dlh, čo však súd nemal za preukázané a napokon vyvrátila
to aj samotná žalobkyňa svojou výpoveďou na pojednávaní, ktorú súd vyhodnotil v predchádzajúcej
časti tohto rozsudku. Iné tvrdenia v žalobe súd považoval za nepravdivé a účelové v snahe žalobkyne
dosiahnuť návratnosť financií poskytnutých za bývalého manžela, ktorý nie je schopný jej ich vrátiť pre
svoju zadlženosť. Pre úplnosť súd dodáva, že v žalobe bolo uvedené aj ďalšie nepravdivé tvrdenie o

tom, že celú žalovanú sumu uhradila žalobkyňa, keďže v konaní bolo preukázané, že sumu 1.668 Eur
uhradilijejrodičia.Douzavretiazmluvyopostúpenípohľadávokvovzťahuktejtosumežalobkynichýbala
aktívna legitimácia v tomto spore, avšak to napravila uzavretím už spomínanej zmluvy o postúpení tejto
pohľadávky. Ohľadom tejto postúpenej pohľadávky sa javí právne posúdenie podľa § 451 ods. 2 OZ, ako
plnenie bez právneho dôvodu, keďže rodičia žalobkyne sa domnievali, že plnia dlh ich dcéry, ktorá však

túto právnu povinnosť nemala. Súd teda považoval za dôvodné vyhovieť len tejto časti žaloby. Priznal
aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1, 3 OZ.

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Pohľadávka pôvodne patriaca rodičom žalobkyne sa stala splatnou až nasledujúci deň po tom, keď bol
vyzvaný žalovaný na jej úhradu, a to sa stalo na pojednávaní 21.5.2014, kedy jeho právnemu zástupcovi
bolo doručené vyjadrenie žalobkyne s informáciou o postúpení pohľadávky. V čase doručenia žaloby
žalovanému totiž žalobkyňa nebola ešte vlastníkom danej pohľadávky.

Výška úrokov z omeškania vyplýva z § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 z.Z. v znení účinnom do
31.1.2013 s poukazom na § 10 c tohto nariadenia v aktuálnom znení. Rozhodujúce je totiž posúdenie
vzniku zodpovednosti vzťahu ( v danom prípade k plneniu došlo zo strany rodičov v roku 2011) a nie
jeho splatnosť. Preto bola relevantná výška úrokov z omeškania ku dňu 31.1.2013, čo je 8,75% p.a.

Žalobkyňa vo svojej argumentácii poukazovala aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR 33Odo 461/2003

zo dňa 25.11.2004. Súd sa však nestotožnil s právnym názorom, ktorý vyplýva z citovaného rozsudku,
podľa ktorého pri bezdôvodnom obohatení podľa § 454 OZ je potrebné preukázať, že medzi subjektmi,
medzi ktorými došlo k plneniu bolo zrejmé, že sa plní za iného. Prakticky by takýto názor viedol k
absurdným záverom a ako najvypuklejší možno simulovať situáciu, ak tretia osoba splní dlh veriteľovi
v mene jeho dlžníka, preukáže, že tento dlh za dlžníka uhradila zo svojich prostriedkov a bez nejakého

právneho vzťahu s dlžníkom. Veriteľ pritom nemohol mať vedomosť o tom, že mu neplnil jeho dlžník a
napriek tomu záväzok titulom vydania bezdôvodného obohatenia by nevznikol dlžníkovi, za ktorého táto
osoba plnila dlh veriteľovi, ale veriteľovi. Takýto záver podľa súdu je v rozpore s ideou spravodlivosti
a navyše ani nevyplýva zo znenia zákona - § 454 OZ. Súd je teda toho názoru, že pri § 454 OZ
postačuje vedomosť osoby, ktorá plní, o tom, že plní dlh za iného. Citovaný rozsudok Najvyššieho

súdu ČR, na ktorý poukazuje žalobkyňa pri zdôvodnení spornej právnej vety odkazuje na už citované
R1/79, v ktorom však takýto právny záver vyslovený nebol. V R1/79 Najvyšší súd SSR práve naopak
poukázal len na už spomínané dva zákonné predpoklady použitia § 454 OZ, ktoré súd uvádza už v
tomto rozsudku t.j. že musí ísť o plnenie, ktoré bolo právnou povinnosťou iného občana a že ten kto plnil
nemal sám právnu povinnosť na toto plnenie. Túto argumentáciu si osvojili súdy vo viacerých svojich

rozhodnutiach možno poukázať aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR napr. 33Odo 1191/2006 alebo
33Odo1052/2005.Najmävprvomzmieňovanomrozsudkusariešilaskutkovosícekomplikovanejšia,ale
právne obdobná situácia, kedy manžel plnil záväzok zo záložnej zmluvy, ktorú uzavrel sám so žalovanou
na zabezpečenie úveru poskytnutého tretej osobe. Neskôr v rámci dohody o vyporiadaní spoločného
majetku založené nehnuteľnosti prešli na jeho manželku, napriek tomu žalovaný zaplatil ich hodnotu,

čím došlo k zániku záložného práva. Najvyšší súd ČR uviedol, že pasívne legitimovaná na vydanie
bezdôvodného obohatenia predstavujúceho cenu založených nehnuteľností je jeho manželka. Manžel
totiž neplnil bez právneho dôvodu. Právnym dôvodom jeho plnenia bol existujúci záväzok zo záložnej
zmluvy jeho manželky voči žalovanej. Vedome plnil cenu zálohu a činil tak v obave, že žalovaná vykoná
nedobrovoľnú dražbu založených nehnuteľností. Tento právny názor možno použiť aj v danom spore

s tou zmenou, že žalobkyňa plnila vedome dlh za manžela v obave exekúcie ich spoločného majetku,
ktorá jej hrozila v zmysle § 147 ods. 1 OZ.

Súd sa zamýšľal aj nad posúdením, či vôbec nastala splatnosť pohľadávky, ktorá bola postúpená rodičmi
na žalobkyňu, keďže nebolo preukázané, že by rodičia vyzvali žalovaného na jej úhradu (§ 563 OZ) a

doručenie žaloby žalovanému je v tejto časti irelevantné, keďže žalobkyňa v tomto čase ešte nebola
vlastníčkoudanejpohľadávky.Napokonvšakusúdil,žebyišlooprílišnýformalizmusprivyslovenízáveru
o predčasnosti žaloby v tejto časti a že je postačujúce, ak právny zástupca žalovaného so všeobecnou
plnou mocou bol na pojednávaní informovaný o postúpení pohľadávky, oboznámený so zmluvou a
žalobkyňa sa ďalej domáhala úhrady spornej pohľadávky, aj keď na základe iných skutkových okolností,

ktoré uviedla v žalobe, čo taktiež môže vyvolať pochybnosti o totožnosti skutku.

Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. Žalobkyňa mala úspech v podiele
45,7% a žalovaný v rozsahu 54,28%. Pri takomto pomere podľa ustálenej praxe (rozdiel je 8,54%) sa
náhrada trov nepriznáva.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.