Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 21, 2016

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 7Cpr/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912211708
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alica Žingorová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6912211708.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote samosudkyňou Mgr. Alicou Žingorovou v právnej veci navrhovateľa

B. T. Transport, s.r.o., IČO: 36 331 171, so sídlom Trenčín, Piaristická 6; v zast. agner & partners, s.r.o.,
AK, IČO: 36 722 758 so sídlom Bratislava, Špitálska 10 proti odporcovi B. A., G.. XX. XX. XXXX, K.
P. A., P. X; v zast. Mgr. Vierou Kadášovou, advokátkou so sídlom Rimavská Sobota, Železničná 21 o
zaplatenie 7.704,50 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 3.775,97 € z toho trovy

právneho zastúpenia vo výške 3.313,97 € na účet právnej zástupkyne, vedený v ČSOB, a.s., pobočka
Rimavská Sobota, IBAN: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, SWIFT: R.; všetko v lehote troch dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa pôvodne na odporcovi domáhal zaplatenia sumy 7.704,50 € s prísl.. V priebehu konania,
podaním zo dňa 19. 01. 2016, zobral navrhovateľ svoj návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 6.212,98
€ s prísl. späť a preto súd konanie v tejto časti uznesením zo dňa 25. 01. 2016 zastavil.
Navrhovateľ naďalej trval na zaplatení sumy 1.491,52 € s prísl. s tým, že táto suma predstavuje
4-násobok priemerného mesačného zárobku odporcu, keďže jeho priemerný mesačný zárobok v

rozhodujúcom období predstavoval sumu 372,88 €. Tento návrh odôvodnil s poukazom na ust. § 182
až 185 Zákonníka práce o osobitnej zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú porušením
povinnosti z nedbanlivosti.

Odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že žiada podaný návrh v celom rozsahu
ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na tú skutočnosť, že z obsahu pracovnej zmluvy pre odporcu
nevyplývala žiadna povinnosť ohľadom vypĺňania CMR dokladov, pričom z ďalších CMR dokladov,

ktoré sú súčasťou spisu vyplýva, že sa tu nachádzajú CMR doklady s razítkom aj bez razítka a pokiaľ
ide o CMR doklad, ktorý bol kontrolovaný pracovníkom vo Francúzsku, ktorý odporcovi vytkol, že sa
tam nenachádza razítko a odporca pokračoval ďalej v ceste cez hranicu tieto opečiatkoval. Za celé
obdobie od r. 2007, kedy bol pôvodne odporca u navrhovateľa zamestnaný nikdy na tieto skutočnosti
nebol upozorňovaný. Tiež nebolo preukázané, že došlo k preškoleniu odporcu ohľadom vypĺňania CMR
dokladov. Ďalej právna zástupkyňa odporcu poukázala na tú skutočnosť, že nebol preukázaný samotný
vznik zodpovednosti zamestnanca za škodu ako aj zavinenie na strane odporcu ako zamestnanca

chýba. Pokiaľ ide o pokutu uloženú odporcovi vo Francúzsku, táto mu bola uložená nezákonne. Samotný
odporca sa ničoho nedopustil, čo dokazuje aj fakt, že bol ako vodič vo Francúzsku prepustený, pretože
on nič nespôsobil.Súd vo veci doplnil dokazovanie v zmysle uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
15CoPr/8/2014-196 zo dňa 17. 09. 2015; oboznámením sa s pracovnou zmluvou odporcu zo dňa 17.
09. 2007 ako aj výsluchom svedka E. G. a opätovným výsluchom odporcu, pričom zistil nasledovný

skutkový stav:
Z kontrolného zápisu zo dňa 07. 12. 2011 vyplýva, že v danom prípade sa odporca ako vodič vozidla EČ:
TN 873 DL dopustil priestupku č. 7732, v počte "10", druh "cestná nákladná doprava bez nákladného
listu vo vozidle" za čo mu bola udelená kaucia 7.500 €.

Z výpovede odporcu súd zistil, že na základe pracovnej zmluvy dňa 07. 12. 2011 naložil v meste Langres
vo Francúzsku nákladné auto s tým, že mu bol vydaný doklad CMR. Preprava sa uskutočňovala do
mesta Saffron Welden - Essex v Anglicku, pričom ako prešiel 3 kilometre ho zastavili policajti a
prebiehala kontrola z Ministerstva dopravy Francúzskej republiky s tým, že zamestnanec ministerstva,
ktorý vykonával kontrolu prišiel za ním a zobral si zložku s CMR dokladmi, ktoré mal odporca počas
celého turnusu v počte 16 kusov ako aj ďalšie doklady od auta a doklady týkajúce sa medzinárodnej

prepravy. Následne mu na papier napísal "16 CMR dokladov x 750 € = 12000 €" a dal mu doklad, že
mu boli zadržané doklady od auta s tým, že budú vydané vtedy, keď predmetnú pokutu zaplatí. Odporca
ihneď telefonoval majiteľovi firmy p. C. a informoval ho o tom, čo sa stalo. On mu povedal, že taká vysoká
pokuta za CMR doklady nemôže byť a vzápätí mu zavolala pracovníčka firmy, ktorá mu povedala, že
firma komunikuje s právnikom vo Francúzsku, ktorý vybavuje celú záležitosť. Na druhý deň mu táto

pracovníčka oznámila, že vybavili kauciu 7.500 €, aby si našiel poštu, kde mu tieto peniaze pošlú. On
peniaze na pošte vo Francúzsku prevzal 08. 12. 2011. Následne, keď sa vrátil z tejto zahraničnej cesty
domov, dňa 22. 12. 2011, mu pracovníčka navrhovateľa povedala, že pokuta je v štádiu vybavovania,
avšak keď dňa 02. 01. 2012 odchádzal na ďalší turnus ona mu povedala, že nič nevybavili. Odporca
ďalej poukázal na tú skutočnosť, že pracovník, ktorý vykonával predmetnú kontrolu mu ukazoval na

kolónku v CMR, že tam má byť pečiatka navrhovateľa, pričom všetky zahraničné CMR, ktoré predložil
na kontrolu boli bez razítka s tým, že 15 týchto dokladov už predtým zaslal navrhovateľovi bez razítka,
keďže po každej preprave uskutočnenej u navrhovateľa (vždy CMR doklady, vyúčtovanie a stazku) dával
do predplatenej obálky a posielal navrhovateľovi, pričom presné inštrukcie ako má CMR doklady vypĺňať
nikdy od navrhovateľa nedostal.

Výsluchom svedka súd zistil, že pri nástupe do práce každý jeden vodič absolvuje aj interné školenie
ohľadom chodu firmy, vypĺňania tlačív a to aj dokladov CMR. Len vo výnimočných prípadoch, keď sa
takéto školenie z časového hľadiska nestihne môže sa stať situácia, že takéto preškolenie sa neurobí.
Dodatočne je však zamestnanec vždy preškolený, aj keď školenie neabsolvuje hneď pri prijímaní.

Svedok ďalej uviedol, že doklad ako prezenčná listina a pod., ohľadom preškolenia odporcu pre
vypĺňanie CMR dokladov, neexistuje. Existujú len doklady o jeho preškolení ohľadom bezpečnosti práce.

Odporca poprel, že by bol preškolenie absolvoval.

Pri posudzovaní predmetnej veci súd vychádzal z ust. § 179 Zákonníka práce, z ktorého vyplýva, že pre
vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu musia byť splnené nasledujúce predpoklady:
vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením, protiprávny úkon,
porušeniepovinnostipriplnenípracovnýchúlohalebovpriamejsúvislostisnimialeboúmyselnékonanie
proti dobrým mravom, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, zavinenie na

strane zamestnanca. Pre zodpovednosť zamestnanca za škodu podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje
splnenie všetkých uvedených predpokladov. Ak nie je splnený čo len jeden predpoklad, zamestnanec
za škodu podľa tohto ustanovenia nezodpovedá (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/318/2009).
Zodpovednosť zamestnanca za škodu je subjektívnou zodpovednosťou, pretože na jej založenie je
nevyhnutná existencia zavinenia ako subjektívneho zodpovednostného predpokladu.

Zamestnávateľ je povinný preukázať nielen vznik škody, protiprávnosť konania zamestnanca, ale aj
zavinenie a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym zavinením zamestnanca, t. j.
dôkazné bremeno pri preukazovaní vzniku škody je na zamestnávateľovi. Pre vznik zodpovednosti
musia byť splnené všetky vyššie uvedené zodpovednostné predpoklady.

Ďalej súd pri posudzovaní predmetnej veci vychádzal z ustanovení Dohovoru o prepravnej zmluve
v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), ktorý bol v Zbierke zákonov publikovaný pod
č. 11/1975 Zb., pretože ako to z vykonaného dokazovania vyplynulo pokutu, ktorá bola uložená
odporcovi pri preprave vo Francúzsku nie je možné považovať za priestupok, ktorého by sa bolodporca dopustil porušením dopravných predpisov, k udeleniu pokuty došlo z dôvodu neopečiatkovania
CMR dokladov pečiatkou navrhovateľa (potvrdenie o zaplatení F 3435176), pričom príslušná pokuta
v sume 7.500 € nebola uložená odporcovi ako vodičovi za dopravný priestupok ale priamo súvisela s

ustanoveniami citovaného Dohovoru a bolo v záujme samotného navrhovateľa, aby došlo k uhradeniu
tejto pokuty a aby preprava ďalej pokračovala a z dôvodu, že odporca tieto finančné prostriedky nemal
kontaktoval navrhovateľa ako zamestnávateľa, ktorý mu potrebné finančné prostriedky na vyplatenie
pokuty následne aj zaslal, on tieto prevzal za účelom vyplatenia predmetnej pokuty a následne mohol
ďalejpokračovaťvpreprave.Odporcapririešenítohtoproblémupostupovalpodľapríkazovnavrhovateľa

ako zamestnávateľa.

V zmysle čl. 1 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) sa
tento vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia
zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je
zmluvným štátom tohto Dohovoru.

Podľa čl. 3 citovaného Dohovoru dopravca zodpovedá za konanie a opomenutie svojich zástupcov a
pracovníkovavšetkýchostatnýchosôb,ktorépoužijepriuskutočňovaníprepravy,akozavlastnékonanie
alebo opomenutie za predpokladu, že títo zástupcovia, pracovníci alebo ostatné osoby konajú v rámci
svojich pracovných úloh. V zmysle Dohovoru je dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy nákladný list.
Podľa čl. 9 ods. 1 Dohovoru nákladný list, pokiaľ nie je preukázaný opak, je vierohodným dokladom o

uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom.
Podľačl.11ods.3Dohovorudopravcazodpovedáakokomisionárzanásledkystratyalebonesprávneho
použitia dokladov v nákladnom liste uvedených a k nemu pripojených alebo dopravcovi odovzdaných.

Súd pri rozhodovaní zobral do úvahy predovšetkým právny názor vyslovený v rozhodnutí odvolacieho

súdu, ktorým je viazaný a z ktorého vyplýva, že "daný vzťah je potrebné posúdiť z hľadiska
pracovnoprávnych predpisov vo vzťahu k vzniknutej škode, ktorá na strane navrhovateľa vznikla, a túto
následne posudzovať vo vzťahu k odporcovi".

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení

dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný, pretože navrhovateľ neuniesol dôkazné
bremeno, ktoré bolo na jeho strane a nepreukázal, že sú v danom prípade splnené predpoklady vzniku
zodpovednostizaškoduuodporcu,pričomzvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žeodporcanespôsobil
škodu ani z nedbanlivosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 veta prvá O. s. p. a odporcovi, ktorý mal vo veci
plný úspech priznal právo na náhradu trov konania pozostávajúcich jednak zo zaplateného súdneho
poplatku za podaný odpor odporcom vo výške 462 € a trov právneho zastúpenia vo výške 3.313,97 € s
DPH, v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb, pričom výška tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci v zmysle ust. § 10 ods.
1 a § 14 citovanej vyhlášky predstavuje sumu 237,34 € a náhrada hotových výdavkov v zmysle § 16
ods. 3 citovanej vyhlášky predstavuje sumu 7,63 € s tým, že vo veci boli vykonané nasledovné úkony:
17. 12. 2012 prevzatie veci a príprava právneho zastúpenia 237,34 €; náhrada výdavkov 7,63 €; 17. 12.
2012 podaný odpor proti platobnému rozkazu 237,34 €; náhrada výdavkov 7,63 €; 02. 04. 2013 písomné

stanovisko na súd 237,34 €; náhrada výdavkov 7,63 €; 05. 09. 2013 právne zastúpenie na pojednávaní
237,34 €; náhrada výdavkov 7,63 €; 08. 10. 2013 právne zastúpenie na pojednávaní 237,34 €; náhrada
výdavkov 7,63 €; 14. 11. 2013 porada s klientom ohľadom CMR-iek 237,34 €; náhrada výdavkov 7,63
€; 03. 06. 2014 právne zastúpenie na pojednávaní 237,34 €; náhrada výdavkov 7,63 €; 10. 09. 2014
písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa 237,34 €; náhrada výdavkov 7,63 €; 25. 11. 2015 porada s

klientom 237,34 €; náhrada výdavkov 7,63 €; 12. 01. 2016 zastúpenie na pojednávaní 59,34 €; náhrada
výdavkov 7,63 €; 25. 01. 2016 právne zastúpenie na pojednávaní 237,34 €; náhrada výdavkov 7,63 €;
21. 06. 2016 právne zastúpenie na pojednávaní 237,34 €; náhrada výdavkov 7,63 € spolu bez DPH
2.761,64 € + zvýšenie tarifnej odmeny s poukazom na ust. § 18 ods. 3 vyhlášky 655/2004 Z. z. v platnom
znení o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb o 20 % dani z pridanej

hodnoty vo výške 552,33 €. Spolu s DPH 3.313,97 €, vzhľadom k tomu, že právna zástupkyňa odporcu
je platcom DPH.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne v dvoch vyhotoveniach, pričom v odvolaní sa má

popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.