Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. máj 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 41Tv/2/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114011286
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Vorobel
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114011286.2

Rozhodnutie
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Mariánom Vorobelom na hlavnom pojednávaní konanom dňa
22. mája 2015 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1/ Q. D. P. Q. P. E. Y. M. Á., N.. XX.X.XXXX M. C., C. A. C., J. K. XXXX/XXX,

2/ M. Y. B. M. P. R. F., N.. XX.XX.XXXX M. B. Ľ., C. A. B., Š. XXX/X,

sa uznávajú vinnými

z prečinu ublíženia na zdraví formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona k § 156 ods. 1
Trestného zákona, pretože:

dňa 2.3.2013 asi o 13.00 hod. v obci M. N. L. B., vo dvore rodinného domu č. XXX/XX po predchádzajúcej
vzájomnej dohode bezdôvodne fyzicky napadli Q. K. tým spôsobom, že najprv obvinená Q. D. päsťou
ruky ju udrela do oblasti ľavého líca, predlaktia ľavej ruky a do podbruška a následne po tomto konaní
obžalovaný M. Y. ju päsťou ruky udrel do oblasti pravej strany tváre, v dôsledku čoho narazila ľavou
stranou hlavy o stenu rodinného domu. Potom ju udrel päsťou ruky do oblasti ramena ľavej ruky a keď
sa zohla k vreciam s vecami tak ju kopol do oblasti rebier a do oblasti chrbta, čím týmto konaním jej boli
spôsobené zranenia, a to: pomliaždenie mäkkých tkanív tváre v oblasti ľavej strany sánky, pomliaždenie
ľavého sánkovo-spánkového kĺbu, pomliaždenie mäkkých
tkanív hlavy v ľavej čelovej a spánkovo-temennej oblasti, otras labyrintu ľavého ucha so závratmi,
tinnitom vľavo a poruchou sluchu (nedoslýchavosťou na ľavom uchu), podvrtnutie krčnej chrbtice,
poškodenie chrupkovitého spojenia dolných rebier obojstranne (oblasť 10. rebra vľavo a 10. rebra
vpravo), pomliaždenie prednej časti brušnej steny, pomliaždenie driekovej oblasti, pomliaždenie prednej
plochy pravého stehna, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní od
2.3.2013 do 29.3.2013, t.j. 28 dní,

t e d a

- spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví.

Z a t o i m s ú d u k l a d á:

Obž. Q. D.

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, v spojení s § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, pri prevahe
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, oproti neexistencii priťažujúcich okolností
podľa § 37 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 6 (šiestich) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnástich) mesiacov.

Obž. M. Y.

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, v spojení s § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, pri prevahe
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, oproti neexistencii priťažujúcich okolností
podľa § 37 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 6 (šiestich) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnástich) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sú obaja obžalovaní p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť
poškodenej Q. K., N.. XX.XX.XXXX M. R. V., C. A. M., B. XXX/X, Y.. C. škodu vo výške 2 636,80 Eur.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sú obaja obžalovaní p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť
poškodenej M.Z. D. W., P..B.., B. B. V. XX, A., J. XXXXXXXX škodu vo výške 759,72 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 8.10.2014 bola súdu doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry v Prešove v trestnej veci
obžalovaných Q. D. P. M. Y..

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, výsluchom svedka a
poškodenej Q. K., B. Q. K., M. Z., V. C., R. Š., výsluchom znalca V.. F. S., ako aj prečítaním zápisníc o
výsluchoch svedkov z prípravného konania a pripojených listinných dôkazov.

Obžalovaná Q. D. uviedla, že nie je pravdou, že by fyzicky napadala Q. K.. V ten deň bola u svojho
priateľa M. Y. v jeho rodinnom dome. Okolo 13.00 hod. začala na dvere tohto domu búchať bývala
manželka Y. Q. K.. K. jej začala vulgárne nadávať. Po príchode policajnej hliadky K. s nimi odišla preč.

Obžalovaný M. Y. taktiež poprel, žeby fyzicky napadol poškodenú. Potom ako jeho bývala manželka
prišla do rodinného domu, tak mu oznámila, že chce bývať v tomto dome, pretože ešte po rozvode je
to ich spoločný majetok. Následne nato zavolal telefonicky svojej právničke, aby sa s ňou poradil. On
nevidel, žeby D. napadla K..

Svedkyňa a poškodená Q. K. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že potom, ako ju pred rodinný dom
priviezol Q. K., tak jej pomohol vyložiť jej veci pred dvere. Následne on odišiel a ona zaklopala na dvere.
Otvorila jej D., ktorá začala na ňu kričať, aby vypadla. Potom ju D. fyzicky napadla a to tak, že ju jeden
krát päsťou udrela do tváre a raz po ľavej ruke a do podbrušia. D. po útoku odišla do domu, z ktorého
vyšiel jej bývalý manžel Y., ktorý jej začal vulgárne nadávať a keď ku nej pristúpil, tak ju udrel päsťou
do tváre a ramena ľavej ruky. Po tomto jeho udretí narazila do steny rodinného domu. On jej rozkopal
veci, ktoré mal tam zložené. Ako ich chcela pozbierať tak ju Y. kopol do oblasti rebier a do oblasti chrbta.
Následne zavolala na políciu a počkala na príchod hliadky.

Potom, ako s ňou spravili policajti v V. výsluch, odviezli ju do M. k rodine Z. - L.. Tam u nich čakala pokiaľ
po ňu neprišiel otec. Následne po ňu prišiel otec na taxíku a išli do M. a ešte v tú noc vyhľadala v R.
V. lekársku pomoc.

Svedkyňa a poškodená Q. K. vypovedala zhodne tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred
súdom. Vo svojich výpovediach podrobne popísala, ako ju mali obžalovaní napadnúť. V jej svedeckých
výpovediach súd nenašiel žiadne závažné rozpory. Jej opis fyzického útoku obžalovaných na jej osobu
plne korešponduje so závermi znaleckého posudku súdneho znalca V.. F. S., E. č. 56/2013, ktorý v tomto
posudku uviedol, že zranenia tak ako sú uvedené v zdravotnej dokumentácii poškodenej, mohli vzniknúť
tak, ako to ona opisuje, pričom vylúčil, žeby si ich spôsobila sama.

Výpoveď svedkyne poškodenej tiež plne korešponduje so svedeckými výpoveďami svedkov Q. K., M.
Z., V. C., R. Š. P. V.. J. Š..

Svedok K. neuvádzal, žeby v čase keď priviezol poškodenú k rodinnému domu, videl na nej nejaké
zranenia. Zasahujúci členovia policajnej hliadky V. C. P. R. Š. uviedli, že si nespomínajú či videli na
poškodenej nejaké zranenia. Svedok M. Z. uviedol, že večer ako u nich čakala poškodená na svojho
otca, bolo na nej vidieť na ľavom líci opuch. Sťažovala sa na bolesti, že jej hučí v hlave a že slabšie
počuje. Taktiež mu ukazovala na ľavej strane rebrá, kde tam mala akoby vajce pod kožou.

Z výpovedí týchto svedkov v spojení s listinnými dôkazmi - záznam o podaní vysvetlenia zo dňa
2.3.2013 /č.l. 109/, prepúšťacia správa z Liptovskej nemocnice s poliklinikou, Liptovský Mikuláš zo
dňa 7.3.2013 /č.l. 104,105, vyplýva že poškodená od času konfliktu 2.3.2013 asi o 13.00 do času jej
lekárskeho ošetrenia dňa 3.3.2013 o 3.02 hod. nemala taký priestor a čas, aby utrpela zrania inak ako
to tvrdí, napr. svojpomocne alebo za účasti inej osoby.

Je teda nepochybné, že zranenia musela utrpieť iba pri konflikte s obžalovanými. Z výsluchu súdneho
znalca V.. S. vyplýva, že tieto zranenia sa môžu prejaviť ihneď na tvári viditeľne, ale nemusia sa,
môžu sa u rôznych ľudí prejaviť rôzne. Záleží to na individuálnych faktoroch, ktoré sú dané pre každého
človeka individuálne, napr. opuch sa môže u niekoho okamžite prejaviť, u niekoho sa prejaví vo veľkom
rozsahu, u niekoho v malom rozsahu. Taktiež krvné podliatiny, u niekoho môžu byť viditeľné, u niekoho
nemusia byť viditeľné.

Zasahujúci policajti si teda nemuseli všimnúť tie zranenia, ktoré boli krátko pred ich príchodom
spôsobené poškodenej, pretože tieto mohli byť pre nich neviditeľné.

Z takto uvedených dôvodov má preto súd zato, že bolo preukázané, že obžalovaní Q. D. P. M. Y. fyzicky
napadli poškodenú Q. K. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, kto úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť
mesiacov až dva roky.

Podľa § 123 ods. 2 Tr. zákona ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie
zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske ošetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého
bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Bolo plne preukázané, že obžalovaní fyzicky napadli poškodenú Q. K..

Čo sa týka následkov fyzického útoku tak súdny znalec z odboru zdravotníctva V.. S. vo svojom
znaleckom posudku č. 56/2013 uviedol, že poškodená utrpela pomliaždenie mäkkých tkanív tváre
v oblasti ľavej strany sánky, pomliaždenie ľavého sánkovo-spánkového kĺbu, pomliaždenie mäkkých
tkanív hlavy v ľavej čelovej a spánkovo-
temennej oblasti, otras labyrintu ľavého ucha so závratmi, tinnitom vľavo a poruchou sluchu
(nedoslýchavosťou na ľavom uchu), podvrtnutie krčnej chrbtice, poškodenie chrupkovitého spojenia
dolných rebier obojstranne (oblasť 10. rebra vľavo a 10. rebra vpravo), pomliaždenie prednej časti
brušnej steny, pomliaždenie driekovej oblasti, pomliaždenie prednej plochy pravého stehna, ktoré
zranenia si vyžiadali liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní od 2.3.2013 do 29.3.2013, t.j. 28
dní,

Na základe uvedeného preto súd uzatvára, že poškodená najmenej po dobu 28 dní mala sťažený obvyklý
spôsob života, t.j. nie iba na krátky čas.

Pokiaľ ide o právne posúdenie skutku v zmysle § 156 ods. 1 Tr. zákona, prečinu ublíženia na zdraví
sa dopustí ten, kto inému úmyselne ublíži na zdraví. Obžalovaní týmto svojim konaním po objektívnej
stránke naplnili skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona. Subjektívna
stránka konania obžalovaných je daná formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, pretože
z preukázaného správania obžalovaných počas skutku je dostatočne preukázaný záver, že vedeli, že
svojím konaním, keď fyzicky napadli poškodenú tak, že ako je uvedenie vyššie, porušia záujem chránený
zákonom, t.j. záujem štátu na ochrane zdravia.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody
neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutý.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona, pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí
súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť okov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dní
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Súd u obžalovaných zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, t.j. že pred
spáchaním činu viedli riadny život. Priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zákona súd u nich nezistil.
Obidvaja obžalovaní neboli doposiaľ súdne trestaní a z miesta ich trvalého bydliska sa im nič negatívne
nevytýka.
Po vyhodnotení všetkých hore uvedených okolnosti súd uložil obom obžalovaným trest odňatia slobody
na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 6 mesiacov majúc za to, že takýto trest zabezpečí ochranu
spoločnosti pred obžalovanými tým, že im zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti, ale hlavne vytvorí podmienky na ich výchovu k tomu, aby viedli riadny život
a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Takýto trest zároveň dostatočne vyjadrí morálne
odsúdenie obžalovaných spoločnosťou.

Zároveň má súd za to, že sú splnené podmienky v zmysle § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, t.j. že
vzhľadom na osobu obžalovaných a na okolnosti prípadu výkon tohto trestu nie je nevyhnutný a preto
im výkon tohto trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 mesiacov.

Obžalovaní spôsobili svojim činom poškodenej škodu vo výške 2.636,80 Eur, ktorá pozostáva z náhrady
za bolesť podľa zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, tak ako je to uvedené v znaleckom posudku č. 56/2013 znalca V.. S.. V dôsledku konania
obžalovaných vznikli v súvislosti s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou určité náklady. Z takto
uvedeného dôvodu ich preto súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal na náhradu 759,72 Eur, ktoré
vynaložila M. D. W., P..B.., B. B.F. V. XX, A., J. XXXXXXXX v súvislosti s nákladmi na zdravotné ošetrenie
poškodenej.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.