Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 21, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/12/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613212539
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5613212539.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom v právnej veci žalobcu: Intrum
Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného:
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanému: B. C., G..
XX. XX. XXXX, E. bytom vo Z. XXX, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 611,62 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý žalobcovi sumu 191,20 eur, úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne od 21.
9. 2011 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalovanému sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou súdu dňa 27. 11. 2013, sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal
voči žalovanému splnenia povinnosti zaplatiť sumu 611,62 eur, úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne
zo sumy 595,48 eur od 21. 09. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že
právny predchodca žalobcu A. A., a.s. (A., a.s.) poskytla žalovanému, na základe úverovej zmluvy č.
XXXXXXXXXX uzavretej dňa 22. 09. 2006 úver s dohodnutou výšku ročnej úrokovej sadzby 18,40 %
ročne, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou pravidelných mesačných splátok s dátumom splatnosti
poslednej mesačnej splátky 20. 09. 2011, kedy nastala konečná splatnosť úveru. V rozpore so zmluvnými
dojednaniami žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi nesplnil v lehote splatnosti úveru do 20. 09. 2011, čím
sa dostal do omeškania s vrátením nesplatenej časti istiny úveru 595,48 eur a nesplatených zmluvných
úrokov z úveru v sume 16,14 eur. Žalobcovi tak vzniklo právo požadovať od žalovaného zaplatenie
zostatku dlžnej istiny nesplateného úveru vo výške 595,48 eur odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
poslednej dohodnutej splátky, ako aj právo na zaplatenie nesplatených zmluvných úrokov z úveru vo
výške 16,14 eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi A., a.s. ako postupcom a
žalobcom ako postupníkom dňa 28. 03. 2013 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nesplateného
úveru č. XXXXXXXXXX postúpená na žalobcu.

V doplnení žaloby zo dňa 10. 01. 2014 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že
pohľadávka žalobcu čo do právneho dôvodu a výšky predstavuje neuhradenú časť istiny úveru
poskytnutého žalovanému právnym predchodcom žalobcu, na základe zmluvy o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver v sume 663,87 eur (20.000,- Sk) splatiť
formou 60-tich pravidelných mesačných splátok so stanovenou výškou splátky vo výške 19,12 eur
(576,- Sk) s dátumom splatnosti jednotlivých splátok k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca.
Dátum splatnosti prvej mesačnej splátky bol dohodnutý k 20. 10. 2006 a poslednej mesačnej splátky

k dátumu 20. 09. 2011. Za účelom preukázania platobnej disciplíny splácania úveru žalovaným a
vyčíslenia dlžnej sumy predložil žalobca históriu splácania úveru a špecifikáciu postúpenej pohľadávky
právneho predchodcu žalobcu. Z predloženého výpisu obratov a špecifikácie postúpenej pohľadávky je
preukázaná výška neuhradenej dlžnej sumy vo výške 595,48 eur, ktorá pozostáva z istiny nesplatenej
časti úveru. Nesplatené zmluvné úroky vo výške 16,14 eur predstavujú zmluvne dojednané úroky, s
ktorých zaplatením bol žalovaný ku dňu konečnej splatnosti úveru v omeškaní.

Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 10. 2. 2014 č. k. 5C/12/2014-40 súd žalobu
zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca
odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 9. 2014 č. k. 9Co/395/2014-62 súd zrušil
rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, listinami, a to špecifikáciou pohľadávky, zmluvou o splátkovom
úvere, oznámením o postúpení pohľadávky, výpisom obratov na úverovej zmluve, zmluvou o postúpení
pohľadávok, všeobecnými obchodnými podmienkami a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 22. 09. 2006 uzavreli A., a.s. a žalovaný ako dlžník zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na
základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 20.000,- Sk, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať
v mesačných splátkach vo výške 576,- Sk vždy k 20. dňu v mesiaci, v počte splátok 60. Splatnosť prvej
splátky bola dohodnutá na 20. 10. 2006 a konečná splatnosť úveru na 20. 09. 2011. Ročná percentuálna
miera nákladov predstavovala 26,95 %, úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 18,40 % p. a. Za
správu úveru bol dohodnutý poplatok vo výške 60,- Sk mesačne.

Dňa 05. 04. 2013 bola medzi A., a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom uzatvorená zmluva
o postúpení pohľadávok, na základe ktorej postupca postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.
Podľa špecifikácie odovzdanej pohľadávky výška pohľadávky predstavovala 834,60 eur, z toho istina
595,48 eur a riadny úrok 16,14 eur.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti účastníkov
konania a právneho zástupcu žalobcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaní. S
prihliadnutím na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, súd vo veci rozhodol. Žiadna zo sporových
strán nepožiadala o odročenie pojednávania. Žalujúca strana súhlasila s tým, aby súd vo veci rozhodol
bez ich účasti.

Podľa § 52 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31. 12. 2007):

Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka:

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka:

Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie
súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka:

Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka:

Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa
ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom do 30. 06. 2007):

Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú
ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka:

Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 503 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka

Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na
vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého
kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné
aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné
aj úroky z tejto splátky.

Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je
povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (v znení účinnom od 01. 05. 2014):

Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd
vyhovel žalobe v časti o zaplatenie istiny 191,20 eur, keď vykonaným dokazovaním mal preukázanú jej
dôvodnosť v tejto časti. V zostávajúcej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Súd mal preukázané
vykonaným dokazovaním, že pôvodný veriteľ A. A., a. s., a žalovaný uzatvorili dňa 22. 9. 2006 zmluvu,
na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 663,88 eur ( 20 000,- Sk ), ktorý
sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 19,12 eur vždy k 20. dňu v mesiaci v

počte splátok 60. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20. 10. 2006 a konečná splatnosť na 20.
9. 2011. Z vykonaného dokazovania mal súd tiež preukázané, že žalovaný si nesplnil svoju zmluvnú
povinnosť, a to splácať poskytnutý úver riadne a včas. Rovnako nenamietal výšku žalovanej sumy.
Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu mal súd preukázanú na základe oznámenia o postúpení pohľadávok,
v zmysle ktorého pôvodný veriteľ A. A., a. s., postúpila pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom
konania, na žalobcu.

Je potrebné zdôrazniť, že od posledného rozhodnutia okresného súdu vo veci ( zo dňa 10. 2. 2014 ) došlo
k zásadnej zmene právneho stavu, keď s účinnosťou od 1. 5. 2014 je účinné ustanovenie § 5b Zákona
č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy, vrátane súdu, je povinný prihliadnuť ex offo ( z úradnej povinnej ) na premlčanie, aj keď sa
ho oprávnená osoba - spotrebiteľ v pozícii dlžníka výslovne nedovolá ( hoci inak by bolo potrebné
vznesenie námietky premlčania ). Aj s poukazom na uvedenú zmenu právneho poriadku súd spolu s
predvolaním na súdne pojednávanie vyzval žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu, aby ozrejmil,
zaplatenie ktorých konkrétnych splátok ( uvedením výšky, dátumu splatnosti a obdobia, na ktoré sa
splátka vzťahuje ) je predmetom konania, keďže ako vyplýva zo skutkových tvrdení v prejednávanej veci
nedošlo k tzv. predčasnému zosplatneniu úveru, t. j. veriteľ sa nedomáhal od žalovaného zaplatenia
celého dlhu naraz pre nezaplatenie tej - ktorej splátky. Je teda zrejmé, že každá zo splátok vo výške
19,12 eur je samostatným peňažným plnením, ktoré sa stáva splatným vždy k 20. dňu v tom - ktorom
kalendárnom mesiaci, pričom prvá splátka nadobudla splatnosť 20. 10. 2006 a posledná splátka dňa
20. 9. 2011. Oprávnenosť požiadavky vymedzenia konkrétnych splátok, ktoré sú predmetom konania, je
zakotvená aj v ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach,
začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Preto k aplikácii citovaného
ustanovenia Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je žiadúce,
aby žalujúca strana ozrejmila, ktoré konkrétne splátky sú predmetom konania. Pre úplnosť okresný súd
uvádza, že termín konečnej splatnosti úveru nemožno považovať za dátum splatnosti celého dlhu, ale za
dátum splatnosti poslednej splátky. Navyše ide o obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorej absencia má za následok, že úver sa považuje za bezúročný. Význam uvedenej náležitosti spočíva
aj v tom, že časovo ohraničuje, dokedy si môže veriteľ uplatniť zmluvný úrok (do konečnej splatnosti),
keďže po termíne konečnej splatnosti mu prislúchajú úroky z omeškania, nie aj zmluvné úroky.

Napriek uvedenej výzve súdu si žalujúca strana svoju povinnosť tvrdenia nesplnila. Je nepostačujúce
uvedenie, aká je výška neuhradenej istiny úveru a aká je výška zmluvných úrokov. Napriek procesnej
pasivite žalobcu, súd majúc na pamäti právo účastníkov na prejednanie veci súdom bez zbytočných
prieťahov a v primeranej lehote, vo veci rozhodol. Celková dlžná suma podľa tvrdení žalobcu, ktoré
žalovaný nerozporoval, činí 611,62 eur, ktorá po prepočte zodpovedá 32 mesačným splátkam ( 611,62
eur / výška mesačnej splátky 19,12 eur ). Keďže žalobca neuviedol, na ktoré konkrétne obdobie sa
žalovaná suma vzťahuje, súd uvedenú sumu priradil k splátkam, ktoré boli splatné najneskôr, keď
vychádzal z predpokladu, že časť úveru bola žalovaným uhradená a uvedené platby sa započítali na
splátky najskôr splatné. S poukazom na uvedené súd ustálil, že predmetom konania je zaplatenie splátok
splatných od februára 2009 do septembra 2011.

Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva, ktorú
je potrebné podriadiť pod režim ustanovení zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa platného v
čase uzavretia úverovej zmluvy (§ 23a ods. 1, 2), v zmysle ktorého sú spotrebiteľskými zmluvami zmluvy
uzavreté podľa občianskeho zákonníka, obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvní. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52
a nasledujúcich Občianskeho zákonníka sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V dôsledku zmeny právnej úpravy (novelizácie zákona č. 250/2007 Z. z.) účinnej od 01. 05. 2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátane súdu) je povinný prihliadnuť na premlčanie
aj vtedy, ak sa spotrebiteľ, t. j. v prejednávanej veci žalovaný, premlčania nedovolá. Žalobu v časti o
zaplatenie sumy 420,42 eur súd zamietol z dôvodu premlčania. Uvedená suma predstavuje splátky
úveru splatné od februára 2009 do novembra 2010. Nebolo sporné medzi účastníkmi konania, že si
pôvodný veriteľ a žalovaný si dohodli plnenie v splátkach. V zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka
pre každú zo splátok plynie samostatne premlčacia doba a v prípade, ak sa pre nesplnenie niektorej
splátky stane zročným celý dlh, plynie premlčacia doba (ohľadom zvyšku dlhu) odo dňa splatnosti

nesplnenej splátky. V konkrétnej veci začala plynúť samostatne premlčacia doba pre všetky splátky,
keďže nedošlo k tzv. zosplatneniu úveru, t. j. žalobca sa nedomáhal zaplatenia celého dlhu naraz.
V prejednávanej veci sú preto premlčané splátky, ktoré neboli uhradené žalovaným (a sú predmetom
konania), a to splátky splatné od 20. 2. 2009 do 20. 11. 2010 (vrátane). Vzhľadom na skutočnosť, že
uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy (konkrétne zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v
ktorej jedným zo zmluvných strán je spotrebiteľ), premlčuje sa nárok na peňažné plnenie (z uvedeného
zmluvného vzťahu) v 3 - ročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka. V tejto
súvislosti súd dáva do pozornosti ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinné od 1. 11. 2008),
podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je preto potrebné považovať
za „všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ“. Citované
ustanovenie preto ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia,
ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Preto súd pri skúmaní otázky
premlčania aplikoval občianskoprávnu úpravu ohľadom dĺžky premlčacej doby, ktorá je priaznivejšia
pre žalovaných ako spotrebiteľov. Nič na tom nemení skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený
medzi pôvodným veriteľom a žalovanými je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý
sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská
zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý môže byť prítomný
tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Nemožno opomenúť ani ust. § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto ani uzavretie absolútneho
obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť
od občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania, ktorá je na prospech spotrebiteľov ako žalovaných
na rozdiel od právnej úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť
svoje zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej právnej
úpravy. Aplikáciu občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania v spotrebiteľských zmluvách potvrdila
rozhodovacia prax súdov (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 01. 2011, sp.
zn. 5 MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23. 11. 2011, sp. zn. 17 Co/167/2011,
rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11. 06. 2013, sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 19. 06. 2013, sp. zn. I ÚS 402/2013, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 24. 11. 2014, sp. zn.
11Co/503/2014). V súvislosti s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. 03. 2013,
sp. zn. 6 MCdo/4/2012 súd uvádza, Najvyšší súd SR v posudzovanej kauze nevyslovil právny názor, že
na premlčanie nárokov vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv sa nepoužije úprava priaznivejšia pre
spotrebiteľa napr. občianskoprávna v zmysle ust. § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Premlčacia doba splátky splatnej dňa 20. 11. 2010 uplynula dňa 20. 11. 2013, z čoho logicky vyplýva,
že premlčacia doba splátok splatných skôr uplynula ku skoršiemu dátumu. Žaloba bola doručená súdu
dňa 27. 11. 2013, t. j. po uplynutí 3- ročnej premlčacej doby ohľadom splátok splatných za obdobie od
20. 02. 2009 do 20. 11. 2010.

Pre posúdenie, či ust. § 5b zákona č. 250/2007 z. z., účinné od 01. 05. 2014, je možné aplikovať
aj na konania začaté na súde pred jeho účinnosťou, je rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie má
(aj) procesný charakter. Hoci samotné premlčanie má nepochybne hmotnoprávny charakter, procesná
povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho základe sa súdu (ktorý
je možné považovať za orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv) ukladá povinnosť
v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď
sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje
procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie
prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu, účinného v čase rozhodovania
súdu. Časová pôsobnosť noriem civilného procesného práva je vybudovaná na zásade, že procesné
normy nadobúdajú túto pôsobnosť dňom svojej účinnosti. Problematiku začatých a neskončených
konaní, ako aj účinky vykonaných procesných úkonov riešia prechodné ustanovenia. Platí základné
pravidlo, podľa ktorého ak zákon neustanoví inak, platí nový zákon aj v konaniach, ktoré boli začaté
pred jeho účinnosťou. Právne účinky už urobených procesných úkonov zostávajú zachované (Mazák J.
Základy občianskeho procesného práva. 2. vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2004, s.24). Preto ak
v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je povinný ho

aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona. Záver okresného súdu o
procesnom charaktere citovaného ustanovenia § 5b zodpovedá rozhodovacej činnosti súdov ( napríklad
rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 24. 11. 2014 sp. zn. 11Co/503/2014 ).

Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením dlhu vzniklo žalobcovi zo zákona právo na zaplatenie úrokov
z omeškania. Zodpovednosť za omeškanie je objektívnej povahy, vzniká bez ohľadu na zavinenie. Jej
dôsledkom je vznik povinnosti dlžníka platiť veriteľovi úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania
určuje vykonávací predpis, a to navýšením 8 percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú
N.. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9,50 % ročne z priznanej sumy
191,20 eur od 21. 9. 2011 do zaplatenia, keďže omeškanie s peňažným plnením stále trvá.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP. Žalovaný bol v konaní
úspešný v prevyšujúcej časti, preto mu vzniklo právo na pomernú náhradu trov konania. Súd mu
nepriznal náhradu trov konania, keďže si ju neuplatnil.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.