Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4Cb/40/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615202996
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2016:4615202996.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľa: PEK-AGRO

s. r. o., so sídlom Střížovice 86, okres Jindřichův Hradec, PSČ 37 853, IČO: 260 73536, zastúpeného
Právne centrum s. r. o., Mýtna 42, 811 05 Bratislava, IČO: 36 698 873 proti odporcovi: Poľnohospodárske
družstvo Nitrianska Blatnica, so sídlom Nitrianska Blatnica 956 05, IČO: 00 205 508 zastúpeného JUDr.
Júliusom Šuchterom, advokátom so sídlom Škultétyho 1597/7, 955 01 Topoľčany o zaplatenie sumy
3.450 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.183,96 eura s 9,50% ročným úrokom z omeškania
od 04. 09. 2013 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume

40 eur, náhradu trov konania v sume 173,88 eura a na účet právneho zástupcu navrhovateľa náhradu
trov právneho zastúpenia v sume 1.467,74 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 3.450 eur s 9,50% ročným
úrokom z omeškania od 04. 09. 2013 do zaplatenia ako aj paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur z dôvodu, že na základe objednávky odporcu mu poskytol
služby v oblasti poľnohospodárstva spočívajúce v zbere úrody a následne odporcovi vystavil faktúru č.

XXXXXXXX na sumu 3.450 eur s dátumom splatnosti 03. 09. 2013, avšak odporca faktúru nezaplatil a
ani nereagoval na výzvy pred podaním návrhu. Odporcovi bol fakturovaný zber úrody v rozsahu 33,8
ha pšenice z toho 5,6 ha drvených a 33,2 ha jačmeňa z toho 14,4 ha drvených za dohodnutú cenu 50
eur/ha a 5 eur/ha za drvenie.

Štatutárny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že v roku 2013 vykonával žatevné práce pre

odporcu, pričom najskôr volal pánovi Ď. a tento ho odkázal na odporcu, s ktorým sa mal dohodnúť a
práce mal fakturovať na seba, keďže p. Ď. nemá s odporcom žiadnu dohodu. Na základe tohto telefonátu
prišiel k odporcovi, kde už o ňom vedeli a zadali mu prácu, ale keďže nastali problémy kvôli prestojom,
tak po troch dňoch odišiel. S pánom Ď. nemá žiaden zmluvný vzťah a iba mu zavolal, či nevie o nejakej
práci a keď nastali problémy s úhradou faktúry, tak volal pánovi Ď. a tento mu potvrdil, že s odporcom
nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu. Keďže pán Ď. mu povedal, že si ma fakturovať sumu 50 eur za
ha a 5 eur za sekanie slamy, tak bol v tom, že je to s odporcom dohodnuté i keď je pravdou, že po

príchode na žatevné práce sa neinformoval na cenu za tieto práce a s odporcom nemal nič dohodnuté
ani v prípade nákladov za ubytovanie, stravovanie a naftu. Bežná prax je taká, že družstvo si vyfakturuje
od dodávateľa prác svoje náklady a dôjde k vzájomnému započítaniu s fakturáciou dodávateľa prác.
Rozsah vykonaných prác mu odsúhlasil telefonicky agronóm družstva.Odporca s podaným návrhom nesúhlasil z dôvodu, že s navrhovateľom nikdy nebol v žiadnom právnom
vzťahu a navrhovateľ síce pre neho v roku 2013 vykonal žatevné práce v takom rozsahu ako uvádza v

návrhu, avšak tieto nevykonával na základe vzájomnej zmluvnej dohody, ale na základe dohody medzi
ním - odporcom a firmou X.-S. Ď., Q. O. Č.. XXX. Z uvedeného dôvodu je teda v zmluvnom vzťahu s
touto firmou, skorá sa zaviazala pre neho poskytnúť na žatvu kombajn. Odporca nespochybnil vykonanie
žatevných prác navrhovateľom, avšak poprel, že došlo k vzájomnej dohode o ukončení prác, pričom
navrhovateľ používal pri zbere obilia jeho pohonné hmoty - naftu a mal zabezpečené ubytovanie a

stravovanie. Zmluvný vzťah s firmou X.-S.T. Ď. v súvislosti so žatvou v roku 2013 uzatvorili vzájomným
urovnaním tak, že uvedená firma si voči ním neuplatnila odmenu za vykonané žatevné práce a na druhej
strane si voči tejto firme neuplatňovali náhradu za dodanú naftu ako aj za ubytovanie posádky kombajnu
a stravovanie.

Štatutárny zástupca odporcu na pojednávaní potvrdil, že navrhovateľ pre nich vykonal žatevné práce,

avšak nikdy s ním osobne nejednal a tento bol objednaný po telefonickom dohovore s pánom Ď..
S navrhovateľom nebola dohodnutá žiadna cena za vykonané žatevné práce a ani agronóm nemá
právomoc dohodnúť cenu, pričom na ich strane vznikli náklady v súvislosti s týmito prácami a to za
ubytovanie, stravovanie a dodanú naftu. Za družstvo mohol uzavrieť dohodu ohľadom ceny za vykonané
práce či už so sprostredkovateľom alebo s dodávateľom iba on ako štatutárny zástupca. Pokiaľ ide o

rozsah vykonaných prác, tento nerozporoval, keďže bol odsúhlasený agronómom, avšak rozporoval
cenu za vykonané práce.

Svedok B. W., ktorý je zamestnaný u odporcu vo funkcii agronóma uviedol, že dohoda o odmene za
žatevné práce je záležitosťou predsedu a keď navrhovateľ prišiel s kombajnom, tak mu iba zadelil prácu

a keďže obilie bolo vlhké, tak navrhovateľ odišiel preč. Všetko sa riešilo cez pána Ď. a nepamätá si
či navrhovateľovi nahlasoval koľko ha pokosil, ale tieto záležitosti má na starosti a taktiež sa nevedel
vyjadriť k cenovým reláciám za žatevné práce v roku 2013.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárnych zástupcov účastníkov, svedka B. W. ako aj

oboznámením sa s predloženými dokladmi a zistil, že navrhovateľ v roku 2013 pre odporcu vykonal
žatevné práce, ktoré si fakturoval faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 20. 08. 2013 na sumu 3.450 eur
(zber 33,8 ha pšenice po 50eur/ha, zber 5,6 ha pšenice spolu s drvením slamy po 5 eur/ha, zber
33,2 ha jačmeňa po 50eur/ha a zber 14,4 ha jačmeňa spolu s drvením slamy po 5 eur/ha) a faktúra
sa stala splatnou dňa 03. 09. 2013. Keďže odporca faktúru nezaplatil ani na základe písomnej výzvy

navrhovateľa, tak navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 3.450 eur súdnou cestou. V priebehu
konania si odporca uplatnil v rámci obrany proti návrhu započítanie sumy 94,24 eura za ubytovanie
pracovníkov navrhovateľa počas žatevných prác v roku 2013 ako aj sumy 64,80 eura z titulu nákladov
za naftu, ktorú navrhovateľ čerpal pri príchode na žatevné práce.

Podľa §-u 269 ods.2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať.

Podľa ods. 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 O. z., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy

3.450 eur s prísl. je dôvodný i keď nie v celom rozsahu. Je nesporné, že navrhovateľ pre odporcu v roku
2013 vykonal žatevné práce v takom rozsahu ako fakturoval, keďže odporca rozsah prác nerozporoval,
a preto v tomto smere nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie. Spornou medzi účastníkmi
bola otázka uzavretia zmluvného vzťahu, pričom prípadné uzavretie dohody o vykonaní žatevnýchprác je potrebné posudzovať podľa § 269 ods. 2 ObZ, podľa ktorého môžu účastníci uzavrieť aj takú
zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy, avšak aj takáto zmluva musí obsahovať dostatočné
určeniepredmetuzáväzkovúčastníkov,pretožeinakniejeuzavretá.Navrhovateľtvrdil,žežatevnépráce

vykonal priamo na základe objednávky odporcu, avšak z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca
si u navrhovateľa žatevné práce neobjednával, ale iba akceptoval ich vykonanie zo strany navrhovateľa
po predchádzajúcom telefonickom doporučení zo strany pána Ď., ktorý však nemal uzavretú žiadnu
sprostredkovateľskú zmluvu s navrhovateľom a ani odporca nepredložil žiaden právne relevantný doklad
o zmluvnom vzťahu s firmou X.-S. Ď. napriek jeho tvrdeniu o existencii tohto zmluvného vzťahu. Odporca

v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno podľa § 120 ods. 1 OSP a rovnako žiadnym spôsobom
nedokladovaltvrdenieovzájomnomurovnanívzťahovsfirmouX.-S.Ď.vsúvislostisožatevnýmiprácami
v roku 2013, a preto súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zisteného skutkového stavu a nárok
navrhovateľa po právnej stránke vyhodnotil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa §
451ods.1,2OZ(inštitútbezdôvodnéhoobohatenianiejevObchodomzákonníkusamostatneupravený,
a preto aj keď ide o vzťah medzi podnikateľskými subjektmi, ktorý je obchodnoprávnym vzťahom,

tak je potrebné aplikovať právnu úpravu bezdôvodného obohatenia podľa Občianskeho zákonníka),
ktoré bolo získané plnením bez právneho dôvodu. V konaní ani jeden z účastníkov jednoznačným a
nespochybniteľným spôsobom nepreukázal riadne uzavretie zmluvy o vykonaní žatevných prác, pretože
pokiaľ by mala byť takáto zmluva platne uzavretá, tak medzi jej základné náležitosti by mala patriť
dohoda o rozsahu a termíne vykonaných prác ako aj dohoda o cene za vykonané práce a v tomto

prípade bolo preukázané, že účastníci takúto zmluvu neuzavreli, nakoľko navrhovateľ iba prišiel k
odporcovi na základe telefonického doporučenia od pána Ď. a odporca akceptoval začatie vykonávania
žatevných prác navrhovateľom bez toho, aby si vopred dohodli rozsah a prípadne aj termín týchto prác
a žiadna dohoda neexistovala ani ohľadom ceny za vykonané práce a po troch dňoch vykonávania
prác navrhovateľ svojvoľne ukončil tieto práce bez akejkoľvek dohody s odporcom. Odporca síce tvrdil,

že bol v zmluvnom vzťahu s firmou X.-S. Ď., avšak svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal
a rovnako nepreukázal obsah tohto zmluvného vzťahu v súvislosti s vykonávaním žatevných prác zo
stranynavrhovateľa.Keďžepodľanázorusúdumedziúčastníkmispoukazomnaustanovenie§269ods.
2ObZzmluvauzavretánebola,takvykonávanímžatevnýchpráczostranynavrhovateľapreodporcubez
zmluvy vzniklo na strane odporcu bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať, a preto bolo potrebné

už len skúmať výšku tohto bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide o existenciu sprostredkovateľského
zmluvného vzťahu, tak bol navrhnutý výsluch svedka W. Ď., ktorý sa však na pojednávanie opakovane
nedostavil, a preto navrhovateľ netrval na jeho výsluchu a odporca výsluch svedka ponechal na úvahu
súdu a súd s poukazom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania zamietol doplnenie dokazovania
výsluchom svedka W. Ď.P. majúc zato, že tento by dostatočným spôsobom neobjasnil vznik zmluvného

vzťahu medzi účastníkmi konania, nakoľko obaja účastníci s ním boli iba v telefonickom kontakte, pričom
navrhovateľ poprel, že by so svedkom bol v akomkoľvek zmluvnom vzťahu pokiaľ ide o sprostredkovanie
žatevných prác a odporca na svoje tvrdenie o existujúcom zmluvnom vzťahu so svedkom nepredložil
žiadne dôkazy a vôbec nedokazoval svoje tvrdenie o uzavretí zmluvy o urovnaní.

Pokiaľ ide o zistenie výšky bezdôvodného obohatenia, tak obaja účastníci predložili doklady o cenách
žatevných prác v rôznom časovom období, a preto súd mohol zobrať do úvahy iba doklady týkajúce sa
žatevných prác v roku 2013, pričom zo strany navrhovateľa boli predložené faktúry (čl. 62-64) týkajúce
sa žatevných prác v roku 2013, kde bola cena za zber pšenice spolu s drvením slamy v sume 55 eur/
ha, ďalšia cena za zber obilia v sume 50 eur/ha a za drvenie slamy 4 eura/ha. Odporca predložil faktúry

z roku 2013, podľa ktorých mu boli fakturované žatevné práce za zber obilia v sume 45 eur/ha ako aj v
sume 48 eur/ha a za drvenie slamy v sume 2-3 eura/ha. Podľa ďalšej faktúry mu bol fakturovaný zber
v sume 50 eur/ha. Na základe týchto predložených dokladov súd pri zisťovaní výšky bezdôvodného
obohatenia vychádzal z toho, že v roku 2013 mohli byť v priemere žatevné práce fakturované pri jačmeni
a pšenici v sume 49 eur/ha a v prípade drvenia slamy 3 eura/ha, a keďže navrhovateľ vykonal pre

odporcu pri zbere pšenice žatevné práce v rozsahu 33,8 ha, tak pri cene 49 eur/ha je výsledná suma
1.656,20 eura a pri jačmeni na ploche 33,2 ha a rovnakej cene je výsledná suma 1.626,80 eura. V
prípade ceny za drvenie slamy pri pšenici bol rozsah prác 5,6 ha, a teda pri cene 3 eura/ha to činí
16,8 eura a pri jačmeni na ploche 14,4 ha a rovnakej cene je výsledná suma 43,2 eura. Spolu teda
bezdôvodnéobohatenienastraneodporcupredstavujesumu3.343eur,avšakodporcasivrámciobrany

uplatnil voči navrhovateľovi započítanie sumy 94,24 eura z titulu nákladov za stravovanie pracovníkov
navrhovateľa a ich ubytovanie a sumy 64,80 eura z titulu nákladov za naftu dodanú navrhovateľovi,
pričom navrhovateľ výšku týchto nákladov nerozporoval a uznal, že v praxi sa pri žatevných prácach
tieto náklady započítajú s pohľadávkou dodávateľa žatevných prác, a preto súd pri rozhodovaní o nárokunavrhovateľa musel prihliadnuť aj na započítanie týchto nákladov, a teda po odpočítaní sumy 94,24 eura
za stravu a ubytovanie a sumy 64,80 eura za naftu je výsledná suma, ktorú by mal odporca zaplatiť
navrhovateľoviztituluvydaniabezdôvodnéhoobohateniavovýške3.183,96eura.Zuvedenýchdôvodov

súd zaviazal odporcu na zaplatenie tejto sumy spolu s 9,50% ročným úrokom z omeškania od 04. 09.
2013dozaplateniapodľa§369ObZ,nakoľkoodporcasadostaldoomeškaniasvydanímbezdôvodného
obohatenia na základe faktúry vystavenej navrhovateľom a je povinný zaplatiť úroky z omeškania. Vo
zvyšku nad priznanú sumu 3.183,96 eura s prísl. súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Zároveň súd navrhovateľovi priznal paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v
sume 40 eur podľa § 369c ods. 1 ObZ a § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) tak,
že náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa úspechu účastníkov v konaní, keďže navrhovateľ mal
úspech do výšky 92% a odporca do výšky 8%, tak čistý úspech navrhovateľa predstavuje 84% (92%

- 8%) a z toho dôvodu navrhovateľovi bola priznaná náhrada trov konania v uvedenej výške, čo zo
zaplateného súdneho poplatku v sume 207 eur predstavuje sumu 173,88 eura.

Navrhovateľovi bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia v sume 1.467,74 eura podľa vyhlášky č.
655/2004 Z. z. a to za 8 úkonov právnej služby po 121,17 eura (pri hodnote sporu 3.450 eur by právnemu

zástupcovi navrhovateľa prináležala odmena 131,13 eura za úkon, avšak tento požadoval iba sumu
121,17 eura za úkon, a preto mu súd nemohol priznať viac ako žiadal) - prevzatie a príprava zastúpenia,
písomný návrh na súd, porada s klientom dňa 09. 03. 2013, písomné vyjadrenie k odporu zo dňa 04. 09.
2015, účasť na pojednávaniach v dňoch 06. 10. 2015, 10. 11. 2015 a 31. 05. 2016 a písomné vyjadrenie
vo veci samej zo dňa 22. 04. 2016, čo spolu činí 969,36 eura ako aj 6x paušál po 8,39 eura t. j. 50,34 eura

a 2x paušál po 8,58 eura t. j. 17,16 eura, a teda odmena právneho zástupcu spolu predstavuje 1.036,86
eura a k tomu je potrebné pripočítať DPH vo výške 20% t. j. 207,37 eura, a preto odmena činí sumu
1.244,23 eura. Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil trovy právneho zastúpenia aj za ďalšie štyri
úkony právnej služby, a to za porady a rokovania s klientom za každú skončenú hodinu v dňoch 06. 10.
2015, 10. 11. 2015, 21. 04. 2016 a 27. 05. 2016, pričom predložil protokoly z uvedených rokovaní, avšak

súd náhradu trov právneho zastúpenia v takomto rozsahu nemohol akceptovať považujúc uvedené
vyčíslenie iba za umelé navyšovanie náhrady trov právneho zastúpenia, nakoľko ustanovenie § 13a ods.
1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. síce umožňuje priznanie odmeny za ďalšiu poradu alebo rokovanie
s klientom za každú skončenú hodinu, avšak zákonodarca nemal na mysli neobmedzené množstvo
takýchto úkonov a muselo by ísť iba o porady a rokovania, ktoré by boli potrebné pre ďalšie vedenie

sporu, a to hlavne v sporoch právne náročných a v tomto prípade podľa názoru súdu o takýto spor
nešlo, a preto súd mohol akceptovať iba poradu s klientom zo dňa 03. 09. 2015, ktorej výsledkom bolo
písomnévyjadreniekodporuodporcu,keďzrejmebolopotrebnévysporiadaťsazostanoviskomodporcu
k uplatnenému nároku, ale podľa názoru súdu ďalšie porady neboli nevyhnutne potrebné pre vedenie
sporu, keďže sa žiadnym zásadným spôsobom nemenil skutkový stav zistený už na prvom pojednávaní

a z toho vyplývajúce právne posúdenie a okrem toho vykonávanie porád s klientom v deň pojednávania
je značne spochybniteľné a súd sa s uplatňovaním náhrady trov právneho zastúpenia z titulu právnych
porád s klientom v takomto rozsahu a hlavne pred pojednávaním v praxi ešte ani nestretol. Z uvedeného
dôvodu mohli byť právnemu zástupcovi navrhovateľa priznané trovy právneho zastúpenia iba v takom
rozsahu ako bolo potrebné na objektívne bránenie a uplatňovanie práv navrhovateľa v súdnom konaní a

nemohlimubyťpriznanétrovyprávnehozastúpenia,ktorévyplývalizúkonovnienevyhnutnepotrebných
na splnenie účelu právneho zastupovania.

Právnemu zástupcovi navrhovateľa bola okrem odmeny priznaná aj náhrada cestovného za účasť na
pojednávaniach v dňoch 06. 10. 2015, 10. 11. 2015 a 31. 05. 2016 za cestu z Bratislavy do Topoľčian a

späť (spolu 206 km pri jednom pojednávaní) v sume 165 eur (618 km pri priemernej spotrebe 6,8l/100km
a cene 1,238 eur/l činí 52,03 eura, avšak právny zástupca navrhovateľa si uplatnil iba 51,91 eura a
zákonná náhrada pri 618 km po 0,183 eura predstavuje 113,09 eura).
Náhrada za stratu času za účasť na dvoch pojednávaniach v roku 2015 činí 223,68 eura (16 polhodín
po 13,98 eura) a za účasť na pojednávaní v roku 2016 v sume 114, 40 eura (8 polhodín po 14,30 eura).

Právnemu zástupcovi navrhovateľa teda vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v sume
1.747,31 eura (odmena 1.244,23 eura, cestovné 165 eur a náhrada za stratu času 338,08 eura) a keďže
mal čistý úspech vo výške 84%, tak z uvedenej sumy to predstavuje 1.467,74 eura a preto bol odporca
zaviazaný na náhradu trov právneho zastúpenia v tejto výške.Poučenie:

Protitomutorozsudku možno podaťodvolaniedo15dníodjehodoručenianaOkresnýsúdTopoľčany,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
pričom ho treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné s tým, ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy).
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, t. j. ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu,
nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody

neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a) - skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého
stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia
súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ich účastník konania bez
svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinná osoba nesplní povinnosť, ktorá jej bola uložená vykonateľným rozhodnutím, má oprávnená
osoba možnosť domáhať sa jej splnenia podaním návrhu na vykonanie exekúcie.