Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. december 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/115/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713216244
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6713216244.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľa

Stavebné bytové družstvo Zvolen, Nográdyho 1455/24, 961 50 Zvolen, IČO: 00222054, zastúpeného
TOMÁŠ KOHÚT advokátska kancelária, s.r.o., Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen proti odporkyni V.
V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, XXX XX A., zastúpenej K.. Y. V., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Q. U. XX/D, XXX XX V., o zaplatenie 3.630,37 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd zmenu návrhu spočívajúcu v rozšírení úrokov z omeškania vo výške 0,2% denne za každý deň
omeškania zo sumy 3.630,37 EUR od 27. 11. 2013 do zaplatenia n e p r i p ú š ť a .

Odporkyňa je p o v i n n ázaplatiť navrhovateľovi sumu istiny vo výške 3.630,37 EUR spolu s 9,75%
úrokom z omeškania z tejto sumy od 27. 11. 2013 do zaplatenia a to do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

Súd o trovách konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom došlým Okresnému súdu vo Zvolene domáhal, aby súd zaviazal
odporkyňu na zaplatenie sumy 3.630,37 EUR aj s príslušenstvom, ktoré tvorili úroky z omeškania vo
výške 9,75% ročne. Svojim podaním zo dňa 20. 11. 2015 doručeného súdu dňa 23. 11. 2015 svoj návrh

upravil v tom, že úroky z omeškania žiada od 27. 11. 2013 s tým, že navrhovateľ žiadal, aby v zmysle
článku 4 bod 7 nájomnej zmluvy bol odporca zaviazaný platiť úroky vo výške 0,2% denne z dlžnej sumy,
teda v tejto časti chceli návrhu vyhovieť.

Súd s poukazom na toto návrh v časti rozšírenia úrokov z omeškania zamietol. Proti uvedenému nie
je možné podať odvolanie.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou uzatvoril zmluvu o nájme nebytových priestorov

v bytovom dome súp. č. XXXX a XXXX zapísaných na parc. č. XXXX/XX-XX, kat. územie A.. Nakoľko
odporkyňa neplatila pravidelné nájomné, bola jej doručená výpoveď z nebytového priestoru, pričom
výpovednálehotauplynuladňa31.01.2013.Odporkyňauvedenýpriestorodovzdala04.02.2013atona
základe zápisu s odovzdania a prevzatia nebytových priestorov. Od 09. 05. 2013 má prerušenú živnosť.
Ku dňu 31. 03. 2013 vrátane vyúčtovania z mája 2013 za rok 2012 je záväzok odporkyne 3.630,37 EUR.
Na základe týchto skutočností žiadame, aby súd rozhodol tak ako je vyššie uvedené.

Súd z listinného dôkazu - Sum analýza platieb za obdobie od 01. 01. 2012 do 24. 09. 2013 zistil, že
odporkyňa bola dlžná sumu 3.630,37 EUR s tým, že analýza jednotlivých platieb je urobená prehľadným
spôsobom a to koľko odporkyňa mala v jednotlivých mesiacoch zaplatiť a koľko v jednotlivých mesiacoch
zaplatila. Z predmetnej analýzy teda vyplýva celková suma 3.630,37 EUR.Súd z výpisu zo živnostenského registra na odporkyňu zistil, že táto podnikala pod obchodným menom
E. - V. V.. V zmysle tohto výpisu v čase jeho vytlačenia dňa 24. 09. 2013 je uvedené, že podnikateľský

subjekt má pozastavenú činnosť.

Súd zo Zápisu o odovzdaní a prevzatí nebytových priestorov nachádzajúcich sa na W. L. XXXX U. A.
zistil, že odovzdávajúcim za pani V. V. - odporkyňu bol pán V. a za prenajímateľa K.. I. a pani V.. Zápis
bol vykonaný dňa 04. 01. 2013.

Na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej dňa 16. 12. 2011 súd zistil, že touto
zmluvou navrhovateľ ako prenajímateľ odporkyni ako nájomcovi prenajal nebytové priestory v stavbe
bytovky súp. č. XXXX a XXXX na parcele č. XXXX/XX - XX nachádzajúcej sa v katastrálnom území
A.. Celková výška mesačného nájomného za užívanie bolo 546,93 EUR. Podľa článku III. bod 3 v
prípade skončenia nájmu je nájomca povinný vrátiť nebytové priestory najneskôr v deň skončenia

nájmu v pôvodnom stave v akom ich prevzal od predchádzajúceho nájomcu s prihliadnutím na
obvyklé opotrebenie pokiaľ nie je dohodnuté inak. Podľa článku III. bod 2 nájom nebytových priestorov
zaniká dohodou, výpoveďou. Výpovedná lehota je dva mesiace a počíta sa od prvého dňa mesiaca
nasledujúceho po doručení výpovede. Podľa článku V. bod 5 nájomca nemôže vykonávať stavebné
úpravy bez písomného súhlasu prenajímateľa a príslušného stavebného úradu. Podľa článku V. bod

7 opravy a úpravy účelovej povahy a drobné opravy nebytových priestorov znáša nájomca na vlastné
náklady. Podľa článku VI. bod 4 zmeny a doplnky tejto zmluvy budú vykonané výlučne písomnou formou
číslovaného dodatku k tejto zmluve, inak sú neplatné.

Súd z listu Vypovedanie nájomnej zmluvy zasielaného navrhovateľom odporkyni, ktorý táto prevzala dňa

12. 11. 2012 zistil, že týmto listom vypovedali vyššie uvedenú nájomnú zmluvu z dôvodu, že odporkyňa
zanedbala platenie nájomného a ku dňu 31. 10. 2012 celkove dlží nájomné a zálohové platby vo
výške 2.552,35 EUR. V súvislosti s týmto vám prenajímateľ vypovedá zmluvu podľa článku III. ods. 2,
pričom táto sa počíta od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede. Nájom nebytových
priestorov vám teda končí 31. 01. 2013. V zmysle uvedeného vás vyzývame na odovzdanie týchto

nebytových priestorov a to dňa 31. 01. 2013 o 09.00 hod. V prípade iného termínu žiadame, aby ste
nám to včas oznámili.

Súd na základe Dohody o splátkach uznaného dlhu uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporkyňou
dňa 03. 09. 2012 zistil, že odporkyňa v tejto dohode o splátkach uznala čo do dôvodu a výšky svoj dlh

za nájomné a zálohové platby ku dňu 31. 08. 2012 vo výške 1.658,49 EUR, pričom tento sa zaviazal
platiť v mesačných splátkach po 200,- EUR počnúc mesiacom september 2012.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz pod sp. zn. 17Ro/242/2013-23, pričom nakoľko sa uvedený platobný
rozkaz nepodarilo doručiť odporkyni do vlastných rúk, tento bol uznesením Okresného súdu vo Zvolene

č. k. 17Ro/242/2013-35 zo dňa 22. 04. 2014 zrušený v zmysle § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku.

Súd z vyjadrenia odporkyne zaslaného e-mailom dňa 27. 07. 2015 zistil, že táto súdu oznámila, že
pracuje U. E. od septembra 2012, aby zarobila na zaplatenie všetkých dlžôb, ktoré sa jej podarili v

priebehu neúspešného podnikania s C.Y. Z. vo A.. Zbankrotovali sme v roku 2013. Vyzvali ste môjho
syna Ľ., aby ma na súde zastupoval, on je tiež v E.. Zastupovať ma však môže môj bývalý tichý spoločník
K.. Y. V., ktorý o danej veci aj tak vie najviac a s bytovým družstvom komunikoval a posielal im list, ktorý
pripájam. SBD súhlasilo s prestavbou ich nebytových priestorov, v ktorých sme boli v podnájme a aj keď
do súhlasu napísalo, že prestavba sa neodráta z nájmu podľa zákona veci, ktoré sa odtiaľ nedajú zobrať

ako sú plastové okná, nová elektroinštalácia aj s revíznou správou, podlaha ... sa musia odrátať.

Súd z listu zasielaného odporkyňou navrhovateľovi, ktorý súdu došiel dňa 24. 07. 2013 zistil, že týmto
listom oznamuje odporkyňa stavebnému bytovému družstvu ako vlastníkovi objektu, že títo vyjadrili
súhlas so stavebnými úpravami v zmysle jej žiadosti zo dňa 07. 01. 2010. Dňa 16. 12. 2011 došlo k

ukončeniu zmluvy o podnájme so spoločnosťou U zeleného hada spol. s r. o. a k uzatvoreniu zmluvy
o nájme. Podľa § 667 Občianskeho zákonníka má nájomca po skončení nájmu nárok na úhradu
protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota prenajatej veci, pretože investoval do veci, ktorá mu nepatrilaa o túto hodnotu sa prenajímateľ obohatil. V liste poukazuje na to, že zhodnotila nehnuteľnosť po
odpočítaní záväzkov voči SBD celkove ešte o sumu 9.407,67 EUR.

Súd z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 07. 10. 2015 a 15. 12.
2015 zistil, že oni sa pridržiavajú návrhu, pričom je pravdou, že navrhovateľ dal 03. 02. 2010 odporkyni
súhlas s prestavbou, avšak za podmienky, že si nebude uplatňovať náklady súvisiace s prestavbou.
Zároveň uviedol, že odporkyňa ničím nepreukázala opodstatnenie svojej pohľadávky žiadnymi faktúrami
ani vyčíslením týchto pohľadávok do dňa pojednávania. Taktiež poukázala na to, že podľa nich, keďže

súdu uvedené uplatnenie nároku bolo doručené až dňa 23. 07. 2015, pričom nájom skončil 31. 01. 2013
uplynula už dvojročná subjektívna lehota od možnosti si uplatniť tieto náklady. Zároveň však poukazuje
nato,žeuvedenénáklady,akbyajsúduznal,taktietosiodporkyňanemôžeuplatňovaťvočinim,pretože
tieto ona vykonávala, keď bola ešte v podnájme ich nájomcu a na toto ona nemohla mať súhlas.

Súdu v deň pojednávania dňa 15. 12. 2015 došlo o 06.17 hod. ospravedlnenie od zástupcu odporkyne,

že sa nemôže v tento deň zúčastniť pojednávania, nakoľko musí zo závažných rodinných dôvodov
neodkladne odcestovať do Budapešti.

Súd okamžite po tomto oznámení o 07.39 hod. informoval e-mailom na adresu, z ktorej mu prišlo
uvedené ospravedlnenia, že pojednávať bude a žiadosť o odročenie považujú za bezdôvodnú.

Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa § 119 ods. 1 O. s. p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Podľa§119ods.2písm.a)O.s.p. účastník,ktorýnavrhujeodročeniepojednávania,musísúduoznámiť
dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy
sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na

odročenie pojednávania obsahuje najmä dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,

Súd na základe tej skutočnosti, že od zástupcu odporkyne došlo len všeobecné ospravedlnenie bez
uvedenia akýchkoľvek konkrétnych skutočností nepovažoval toto ospravedlnenie za dôvodné a preto
pojednával. Konštatovanie vyjadrené slovami „z rodinných dôvodov“ je tak všeobecnej povahy, že

nepripúšťa, aby súd z takto všeobecného ospravedlnenia mohol vychádzať a pojednávanie odročiť. Na
základe tejto skutočnosti súd teda vo veci pojednával a rozhodol.

Podľa § 154 ods. 1 O. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Súd na vyššie uvedené zákonné ustanovenia poukazuje z toho dôvodu, že odporkyňa žiadnym

spôsobom nepreukázala opodstatnenosť svojho tvrdenia preukázaním dôkazov. Samotný zástupca
odporkyne bol priamo na pojednávaní konanom dňa 07. 10. 2015 vyzvaný a sám aj uviedol, že doručí
súdu dôkazy preukazujúce, že im bol daný súhlas s prestavbou týchto priestorov a zároveň doručí aj
faktúry a iné doklady týkajúce sa tejto prestavby uvedených priestorov. Do dňa rozhodnutia žiadne takéto
dôkazy nepredložil, hoci od posledného pojednávania uplynulo viac ako dva mesiace a jeden týždeň.

Súd preto musel vychádzať len z tých skutočností, ktoré boli preukázané dôkazmi, pričom zo strany
odporcu nedošlo k predloženiu žiadnych dôkazov a teda jeho námietky proti uvedenému sporu sú
podľa súdu absolútne bezdôvodné. V uvedenom konaní nebolo medzi účastníkmi sporné uzatvorenie
zmluvy,taktiežnebolaspornáanivýškavymáhanejsumy,anidátumskončenianájomnéhovzťahumedzi
účastníkmi. S poukázaním na vyššie uvedené teda súd nepreukazoval v zmysle § 120 ods. 3 O. s. p.

či odporkyňa dlží predmetnú sumu alebo nie, keďže toto bolo jednoznačne preukázané a vypočítané v
rozpise splátok a odporkyňou to nebolo žiadnym spôsobom popreté.Podľa § 667 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) zmeny na veci je nájomca
oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca
požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený

požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v
medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa
na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila
hodnota veci.

Súd zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že keby odporkyňa aj preukázala, že jej bol daný súhlas na
prestavbu týchto priestorov, uvedenú obranu by považoval za bezpredmetnú a to z toho dôvodu, že
tak ako už uviedol v zmluve sa jednoznačne uvádza, že v zmysle článku V. bod 7 opravy a úpravy
účelovej povahy a drobné opravy nebytových priestorov znáša nájomca na vlastné náklady. Z tohto je
teda jednoznačne daná vôľa účastníkov v tom zmysle, že si nemôžu uplatňovať náklady, ktoré vznikli so
zhodnotením resp. prerábaním veci. O tejto skutočnosti už pojednával aj Najvyšší súd Českej republiky

rozsudkom zo dňa 30. 05. 2007 sp. zn. 28Cdo 1222/2007, ktorý priamo uvádza, že treba mať za to,
že ak zo zmluvy vyplýva, že vôľa účastníkov smerovala k vylúčeniu aplikácie § 667 ods. 1 posledná
veta Občianskeho zákonníka na ich právny vzťah nie je možné si takéto náklady započítať. Ak je totiž v
nájomnej zmluve uvedené, že nájomca nemá právo na náhradu zhodnotenia predmetu nájmu ponúka
sa z takéhoto dojednania aj možnosť záveru, že nájomca sa vzdal aj protihodnoty toho o čo sa zvýšila

hodnota prenajatej veci, ak sa vychádza z predpokladu, že pojem zhodnotenie je významovo identický
s pojmom zvýšenie hodnoty. Teda aj v zmysle vyššie uvedeného je jednoznačne dané, keďže si toto
účastníci dohodli, tak nie je možné žiadať na toto náhradu. Okrem iného súdu poukazuje na to, že
samotný súhlas ak aj bol tak nemohol sa vzťahovať k tejto zmluve, pretože samotný zástupca odporkyne
napojednávaníuviedol,žetentosúhlasmalbyťdanýdňa03.02.2010anakoľkozmluvabolauzatvorená

16. 12. 2011 nemohol sa vzťahovať na predmet tejto zmluvy, ale možno na iné vzťahy, čo však v konaní
nebolo preukázané.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.

Zároveň súd poukazuje na to, že podľa súdu je aj úspešne vznesená námietka premlčania uplatnenia
si týchto nákladov a to z toho dôvodu, že odporkyňa si mohla najneskôr uvedené náklady, keby aj boli

opodstatnené uplatniť 31. 01. 2013, teda dňom skončenia nájmu. Nakoľko uvedený list súdu zaslala až
dňa 23. 07. 2015 urobil to po uplynutí dvojročnej subjektívnej premčacej lehoty a preto súd by na takéto
započítanie resp. takúto obranu nemohol prihliadnuť.

Podľa § 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) ak ide o omeškanie s plnením peňažného

dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ku dňu výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Zároveň súd priznal navrhovateľovi aj právo na náhradu úrokov z omeškania a to dňom od kedy bol
vydanýplatobnýrozkaz,hocibynavrhovateľmalnároknaúrokyzomeškaniaajskôratood01.02.2013.

Podľa § 151 ods. 3 O. s. p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
§ 101 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb.
§ 119 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb.
§ 119 ods. 2 písm. a) zák. č. 99/1963 Zb.§ 154 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb.
§ 120 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb.
§ 667 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.

§ 107 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
§ 151 ods. 3 zák. č. 99/1963 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).