Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 12, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/268/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112224753
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7112224753.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti žalovanej: Slovenská republika, za
ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13,
v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Konanie o návrhoch žalobcu na prerušenie konania zo dňa 29.01.2016 z a s t a v u j e .

Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 27.09.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 125
EUR titulom majetkovej škody a sumy 330 EUR titulom nemajetkovej ujmy, náhrady trov konania, v
súvislostisozodpovednosťouštátupodľazákonač.514/2003Z.z.vzneníneskoršíchzmienapredpisov.
Predmetnej žalobe bola pridelená sp. zn. 19C/268/2012.

Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 27.09.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 125

EUR titulom majetkovej škody a sumy 330 EUR titulom nemajetkovej ujmy, náhrady trov konania, v
súvislostisozodpovednosťouštátupodľazákonač.514/2003Z.z.vzneníneskoršíchzmienapredpisov.
Predmetnej žalobe bola pridelená sp. zn. 19C/269/2012.

Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 27.09.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 125
EUR titulom majetkovej škody a sumy 321 EUR titulom nemajetkovej ujmy, náhrady trov konania, v
súvislostisozodpovednosťouštátupodľazákonač.514/2003Z.z.vzneníneskoršíchzmienapredpisov.

Predmetnej žalobe bola pridelená sp. zn. 19C/276/2012.

Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 27.09.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 125
EUR titulom majetkovej škody a sumy 495 EUR titulom nemajetkovej ujmy, náhrady trov konania, v
súvislostisozodpovednosťouštátupodľazákonač.514/2003Z.z.vzneníneskoršíchzmienapredpisov.
Predmetnej žalobe bola pridelená sp. zn. 19C/277/2012.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 08.10.2012, č. k. 19C/268/2012-7, súd konania vedené pod sp. zn.
19C/268/2012, 19C/269/2012, 19C/276/2012 a 19C/277/2012 spojil na spoločné konanie vedené na
tunajšom súde tak, že tieto konania sa budú ďalej viesť pod sp. zn. 19C/268/2012.Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci:

V žalobe (konanie pôvodne vedené pod sp. zn. 19C/268/2012) žalobca uviedol, že žalobca ako
oprávnený subjekt (veriteľ zo Zmluvy o úvere č. 9340056) navrhol podľa Exekučného poriadku vykonať
exekúciu vo vzťahu k pohľadávke, ktorá vznikla neplnením záväzku z predmetnej zmluvy o úvere
dlžníkom E. P., A.. XX.XX.XXXX s tým, že po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil

v exekučnej veci č. Ex 10818/2008. Exekútor po tom, čo predložil návrh miestne a vecne príslušnému
okresnémusúduapožiadaloudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,exekučnýsúdnapriektomu,že
vec ním prejednaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu
s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný
k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa
26.01.2009 a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom

stanovenej doby (omeškanie viac ako 6 mesiacov). Exekučný súd tak nevydal rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, pričom nečinnosť okresného
súdu nie je ničím ospravedlniteľná, na základe čoho si žalobca z dôvodu takéhoto postupu exekučného
súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy tak, že žalobcovi vznikla majetková
škoda v celkovej výške 125 EUR predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených

s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej
a tiež náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 330 Eur vypočítanú ako alikvotný pomer 55
Eur za každý mesiac omeškania v činnosti ex. súdu za celých 6 mesiacov z dôvodu, že samotné
konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na

spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom.

V žalobe (konanie pôvodne vedené pod sp. zn. 19C/269/2012) žalobca uviedol, že žalobca ako

oprávnený subjekt (veriteľ zo Zmluvy o úvere č. 9450005) navrhol podľa Exekučného poriadku vykonať
exekúciu vo vzťahu k pohľadávke, ktorá vznikla neplnením záväzku z predmetnej zmluvy o úvere
dlžníkom A. O., A.. XX.XX.XXXX, s tým, že po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor
pridelil v exekučnej veci č. Ex 6779/2010. Exekútor po tom, čo predložil návrh miestne a vecne
príslušnému okresnému súdu a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súd

napriek tomu, že vec ním prejednaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala
si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv
na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 28.10.2010 a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí
zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 6 mesiacov). Exekučný súd tak nevydal rozhodnutie v

zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, pričom nečinnosť
okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, na základe čoho si žalobca z dôvodu takéhoto postupu
exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy tak, že žalobcovi vznikla
majetková škoda v celkovej výške 125 EUR predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré

zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej a tiež náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 330 EUR vypočítanú ako alikvotný pomer
55 EUR za každý mesiac omeškania v činnosti ex. súdu za celých 6 mesiacov z dôvodu, že samotné
konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na
spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom.

V žalobe (konanie pôvodne vedené pod sp. zn. 19C/276/2012) žalobca uviedol, že žalobca ako
oprávnený subjekt (veriteľ zo Zmluvy o úvere č. 9010967) navrhol podľa Exekučného poriadku vykonať

exekúciu vo vzťahu k pohľadávke, ktorá vznikla neplnením záväzku z predmetnej zmluvy o úvere
dlžníkom Sasák Radomír, nar. 17.01.1980, s tým, že po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny
exekútor pridelil v exekučnej veci č. Ex 10120/2008. Exekútor po tom, čo predložil návrh miestne a vecne
príslušnému okresnému súdu a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súdnapriek tomu, že vec ním prejednaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala
si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv
na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie až dňa 09.12.2008 a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí
zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 6 mesiacov). Exekučný súd tak nevydal rozhodnutie v
zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, pričom nečinnosť
okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, na základe čoho si žalobca z dôvodu takéhoto postupu
exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy tak, že žalobcovi vznikla

majetková škoda v celkovej výške 125 EUR predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej a tiež náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 321 EUR vypočítanú ako alikvotný
pomer 55,32 EUR za každý mesiac omeškania v činnosti ex. súdu za 174 dní z dôvodu, že samotné
konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na

spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom.

V žalobe (konanie pôvodne vedené pod sp. zn. 19C/277/2012) žalobca uviedol, že žalobca ako

oprávnený subjekt (veriteľ zo Zmluvy o úvere č. 9041717) navrhol podľa Exekučného poriadku vykonať
exekúciu vo vzťahu k pohľadávke, ktorá vznikla neplnením záväzku z predmetnej zmluvy o úvere
dlžníkom K. O., s tým, že po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil v exekučnej
veci č. Ex 7963/2010. Exekútor po tom, čo predložil návrh miestne a vecne príslušnému okresnému
súdu a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súd napriek tomu, že vec

ním prejednaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu
s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný
k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa
9.8.2010 a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom
stanovenej doby ( omeškanie viac ako 9 mesiacov). Exekučný súd tak nevydal rozhodnutie v zákonom

stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, pričom nečinnosť okresného
súdu nie je ničím ospravedlniteľná, na základe čoho si žalobca z dôvodu takéhoto postupu exekučného
súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy tak, že žalobcovi vznikla majetková
škoda v celkovej výške 125 Eur predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s
jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne

uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej
a tiež náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 495 EUR vypočítanú ako alikvotný pomer
55 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti ex. súdu za celých 9 mesiacov z dôvodu, že samotné
konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na
spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a to z viacerých dôvodov. Poukázal na to, že poškodený sa práva na
náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov

odo dňa prijatia jeho žiadosti a pokiaľ žalovanému prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody zo dňa 23.04.2012 boli doručené, žaloba nebola podaná po uplynutí 6 mesačnej lehoty,
ale skôr a teda žalovaný má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Zdôraznil tiež, že napriek
opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žalobca
neposkytol žiadnu súčinnosť a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne nároky prerokovať. Poukázal

na judikatúru Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/2002 z čoho vyvodil záver, že samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní. V súvislosti s ustanovením
§ 9 ods. 2 Exekučného poriadku zdôraznil, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
spôsobenej prieťahmi je nevyhnutné, aby tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného

vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorýmÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov, pričom žalobca si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov
v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia ani povinnosť ich preukázania a teda žalovaný nepovažuje

existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. Tiež poukázal na to, že lehota 15 dní sa nevzťahuje
na vydanie poverenia v prípade, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Okrem
toho vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom uplynula lehota 15 dní
na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009. K vyčíslenej škode poukázal na
tú skutočnosť, že žalobca v žalobách neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú podľa § 17

ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. skutočnú škodu alebo ušlý zisk, a že požadovať paušálne sumy za
spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a znovu účelové. K nemajetkovej ujme
zdôraznil, že náhradu nemajetkovej ujmy nepodložil žalobca akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami, či
rozumnou úvahou, pričom žalobca tiež opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením.
Záverompoukázalnato,žežalobcanepreukázalpodmienkyvznikuzodpovednostištátuzaškodu,súlad

postupu žalobcu s dobrými mravmi ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva.
Pred začatím pojednávania žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojich dvoch
elektronických podaniach zo dňa 29.01.2016 podal dva návrhy na prerušenie konania:
1/ Návrh na prerušenie konania odôvodnil skutočnosťou, že pred Okresným súdom Prešov prebieha
pod sp.zn. 7C/6/2010 konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal

podľa žalobného návrhu dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní na základe neprijateľnej
rozhodcovskej doložky, pričom v danom konaní Okresný súd Prešov svojim uznesením zo dňa
07.10.2013 v súlade s ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná v prvom rade
- Slovenská republika, zastúpená MS SR, pričom išlo o nasledovné prejudiciálne otázky:

1. Môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako
účastníkkonaniavyužijevšetkyprávneprostriedkyprislúchajúcemupodľaprávnehoporiadkučlenského
štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade vzniknúť
táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred
vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia?

2. V prípade, ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie
orgánu, ktoré opisuje žalobkyňa, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na jej absolútnu
nečinnosťžalobkyneavzhľadomnanevyčerpanievšetkýchprávnychprostriedkovnápravyumožnených
právom členského štátu?
3. Ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je žalobkyňou

uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovedať členský štát, možno škodu v tomto poňatí
stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením?
4. Má vydanie bezdôvodného obohatenia, ako právny prostriedok nápravy, prednosť pred náhradou
škody?

V tomto návrhu na prerušenie konania vyslovil názor, že zodpovedanie predmetných prejudiciálnych
otázok v tomto konaní má zásadný význam, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má
fundamentálne význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na
výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského
súdu. Súčasne priložil rozhodnutie - Uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k.

11C/355/2012-109 zo dňa 17.12.2014, ktorým súd konanie prerušil do právoplatného rozhodnutia o
prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť Slovenská republiky - Ministerstvo spravodlivosti SR
Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010.

2/ Návrh na prerušenie konania odôvodnil podanou sťažnosťou na Ústavný súd SR podľa čl. 127 Ústavy

SR, v konaní o ktorej sa rozhoduje o otázke, ktorú nie je súd v tomto konaní oprávnený riešiť a zároveň
ide o konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, čím mal za to, že
sú dané dôvody na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a ust. § 109 ods. 2 písm.
c) O.s.p. K tomuto návrhu priložil sťažnosť na porušovanie základného práva zaručeného článkom 46
ods. 1 Ústavy SR ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods.

1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd spojení s návrhom na odklad
vykonateľnostipodľaust.§52ods.2zákonač.38/1993Z.z.atovsúvislostisporušovateľomzákladného
práva Krajský súd v Košiciach sp.zn. 11NcC/85/2012 (OS KE I - 19C/268/2012). Ide pritom o sťažnosť,
z ktorej nie je zrejmé, z ktorého dátumu pochádza.Súd zistil, že o návrhoch s identickým skutkovým a právnym zdôvodnením a s identickým požadovaným
petitom, súd rozhodol uznesením zo dňa 11.11.2015 č. k. 19C/268/2012-248 tak, že konanie na základe

návrhu žalobcu na prerušenie konania zo dňa 21.05.2015 neprerušil.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane

ustanovenia o rozsudku.

Zuvedenéhovyplýva,žepokiaľžalobcaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcupodalvpredmetnom
konaní identické návrhy na prerušenie konania s návrhmi zo dňa 21.05.2015 (ide o obsahovo identické
návrhy, ibaže z iných dátumov), o ktorých už súd medzičasom právoplatne rozhodol, v danom prípade
už existujúce právoplatné rozhodnutie o návrhoch na prerušenie konania tvorí prekážku právoplatne

rozhodnutie veci, na základe čoho súd nepovažujúc tento dôvod za dôvod na odročenie pojednávania,
o návrhoch na prerušenie konanie zo dňa 29.1.2016 rozhodol tak, že konanie o týchto návrhoch zastavil
(1. výrok rozsudku).

Z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 30Er/103/2009 súd zistil, že v predmetnej

exekučnej veci návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený identický so žalobcom voči povinnej: E. P.,
A.. XX.XX.XXXX, pre vymoženie 6273 Sk s príslušenstvom, pričom v exekučnej veci bola exekútorským
úradom súdneho exekútora U.. H. O. pridelená sp. zn. EX 10818/08. Žiadosťou o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie z 29.12.2008, došlou súdu dňa 12.01.2009, súdny exekútor U.. H. O. požiadal
o udelenie poverenia v predmetnej exekučnej veci. Exekúcia sa mala vykonať na základe exekučného

titulu-rozsudokStálehorozhodcovskéhosúduzodňa02.09.2008,sp.zn.SR08459/08,ktorýnadobudol
právoplatnosť dňa 29.09.2008. V predmetnej exekučnej veci bola na Okresnom súde Košice I pridelená
spisová značka 30Er/103/2009 a následne bolo vydané poverenie zo dňa 26.01.2009.

Z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 17Er/1411/2010 súd zistil, že v predmetnej

exekučnej veci návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený identický so žalobcom voči povinnému:
A. O.G., A.. XX.XX.XXXX, pre vymoženie 614 EUR s príslušenstvom, pričom v exekučnej veci
bola exekútorským úradom súdneho exekútora U.. H. O. pridelená sp. zn. EX 6779/10. Žiadosťou o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo 14.06.2010, došlou súdu dňa 16.07.2010, súdny exekútor
JUDr. H. O. požiadal o udelenie poverenia v predmetnej exekučnej veci. Exekúcia sa mala vykonať

na základe exekučného titulu - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 18.01.2010, sp. zn.
SR 22476/09, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.03.2010. V predmetnej exekučnej veci bola na
Okresnom súde Košice I pridelená spisová značka 17Er/1411/2010; výzvou zo dňa 13.08.2010 bola
spoločnosť Slovenské rozhodcovské a.s. vyzvaná na zaslanie rozhodcovského spisu SR 22476/09; súd
vo veci vydal poverenie zo dňa 28.10.2010.

Z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 30Er/2284/2008 súd zistil, že v predmetnej
exekučnej veci návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený identický so žalobcom voči povinnému:
X. H.H., A.. XX.XX.XXXX, pre vymoženie 8800 Sk s príslušenstvom, pričom v exekučnej veci bola
exekútorským úradom súdneho exekútora U.. H. O. pridelená sp. zn. EX 10120/08. Žiadosťou o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z 12.11.2008, došlou súdu dňa 01.12.2008, súdny exekútor
U.. H. O. požiadal o udelenie poverenia v predmetnej exekučnej veci. Exekúcia sa mala vykonať
na základe exekučného titulu - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 01.08.2008, sp. zn.
SR 06763/08, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.09.2008. V predmetnej exekučnej veci bola na
Okresnom súde Košice I pridelená spisová značka 30Er/2284/2008 a následne bolo vydané poverenie

zo dňa 09.12.2008.

Z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 37Er/1411/2010 súd zistil, že v predmetnej
exekučnej veci návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený identický so žalobcom voči povinnej:
K. O.Í., A.. XX.XX.XXXX, pre vymoženie 988 EUR s príslušenstvom, pričom v exekučnej veci bola

exekútorským úradom súdneho exekútora U.. H. O. pridelená sp. zn. EX 7963/2010. Žiadosťou o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo 15.06.2010, došlou súdu dňa 16.07.2010, súdny exekútor
U.. H. O. požiadal o udelenie poverenia v predmetnej exekučnej veci. Exekúcia sa mala vykonať
na základe exekučného titulu - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 8.4.2010, sp. zn.SR 01792/10, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.04.2010. V predmetnej exekučnej veci bola na
Okresnom súde Košice I pridelená spisová značka 37Er/1411/2010; súd vo veci vydal poverenie zo dňa
09.8.2010.

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. § 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a

o zmene niektorých zákonov, tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa ust. § 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov, na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je

1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa ust. § 3 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným
pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o
väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a) bodu 1. citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená
nesprávnym úradným postupom súdu.
Podľa ust. § 9 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom do 31.12.2012,

(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
(2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým

postupom spôsobená škoda.
Podľa ust. § 9 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom od 01.01.2013,
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné

prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej
radySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepubliky
a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.
b) Ústavy Slovenskej republiky.

(2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré

má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorýmÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.
Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení ku dňu doručenia žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie Okresnému súdu Košice I, pokiaľ ide o 30Er 103/2009 a 30Er 2284/2008 (t.j. v znení
do 31.05.2010), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení ku dňu doručenia žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie Okresnému súdu Košice I, pokiaľ ide o 17Er 1411/2010 a 37Er 1411/2010 (t.j.
v znení do 31.05.2011), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ust. § 41ods. 2 písm. c), písm. d) Exekučného poriadku v znení v znení do 31.05.2011, podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok
a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia,
ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť
možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR, ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických
osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných

slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená
spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Z prevedeného dokazovania má súd preukázané, že predmetom konania je nárok uplatnený podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov, pričom žalobcovi mala vzniknúť škoda
v súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, ktorý v konaní postupoval

nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe.
Uplatnená náhrada škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a predpisov má svoj
základ v článku 46 ods. 3 Ústavy SR. Podstata základného práva na náhradu škody podľa predmetného
článku ústavy spočíva v oprávnení každého domáhať sa náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej

moci. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola
označenému právu, ktorého porušenia sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento
článok ústavy o zákonnom práve na náhradu škody vykonáva. Inými slovami, právo na náhradu škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy SR nie je absolútne, ale v záujme
zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie

(citácia z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.04.2010 sp. zn. 5Cdo/171/2009).

Základnými predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci sú: 1/
existencia nezákonného rozhodnutia alebo nezákonného zatknutia, zadržania alebo iného pozbavenia
osobnej slobody, rozhodnutia o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutia o väzbe, alebo

nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi 1/ a 2/.

Napriek tomu, že pojem nesprávneho úradného postupu nie je v zákone výslovne definovaný, vychádza
právna teória a súdna prax z toho, že ide o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého
štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených

právnymi normami štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie
alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup spravidla nemožno v právnom predpise upraviť
do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k
dosiahnutiuktoréhopostupštátnehoorgánusmeruje.Knesprávnemuúradnémupostupumôžedôjsťtakpri rozhodovacej činnosti štátneho orgánu, ako aj činnosti, pri ktorej nerozhoduje. Vznik zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom predpokladá také prípady vzniku škôd, ktoré
boli vyvolané inou činnosťou štátnych orgánov, než rozhodovacou (Rc 116/1999), najmä vady v spôsobe

vedenia konania.
Právna úprava ustanovenia § 9 zákona 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 uvádza, že za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní a lebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov

fyzických osôb a právnických osôb. Obdobným spôsobom táto právna úprava platí aj v súčasnosti (s
účinnosťou od 01.01.2013).
V predmetnom prípade možno ustáliť, že nesprávny úradný postup mal spočívať v zbytočných
prieťahoch v konaní, a to pokiaľ ide o rozhodnutie o podanej žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia v exekučnom konaní. Prevedeným dokazovaním súd zistil, že v exekučných konaniach
vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 30Er 103/2009 bola žiadosť o udelenie poverenia podaná

12.01.2009 a súd vydal poverenie dňa 26.01.2009 a pod sp. zn. 30Er 2284/2008 bola žiadosť o
udelenie poverenia podaná 01.12.2008 a súd vydal poverenie dňa 09.12.2008, na základe čoho možno
konštatovať, že súdy vydali poverenia v zákonnom stanovenej lehote 15 dní (súd iba pripomína, že
ohľadne týchto konaní platila právna úprava, podľa ktorej zákon nerozlišoval, o aký druh exekučného
titulu išlo (ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení do 31.05.2010) ).

Prevedeným dokazovaním súd ďalej zistil, že v exekučných konaniach vedených na tunajšom súde pod
sp. zn. 17Er 1411/2010 bola žiadosť o udelenie poverenia podaná 16.07.2009 a súd vydal poverenie
dňa 28.10.2010 a pod sp. zn. 37Er 1411/2010 bola žiadosť o udelenie poverenia podaná 16.07.2010
a súd vydal poverenie dňa 09.08.2010. Vzhľadom na znenie právnej úpravy ku dňu podania žiadosti o
vydanie poverenia, ani v tomto prípade sa súd nezhoduje s tvrdením žalobcu o tom, že v danom prípade

nesprávny úradný postup spočíval v porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej
lehote, pretože podľa ust. § 44 ods. 2 Ex. poriadku v znení účinnom do 31.05.2011 povinnosť poveriť
exekútora vykonaním exekúcie v lehote do 15 dní od doručenia žiadosti neplatila vo vzťahu k exekučným
titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d), t.j. lehota 15 dní sa neuplatnila v prípade, že exekučným titulom
bol tiež rozhodcovský rozsudok (čo je prípad predmetných exekučných konaní).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že súdy vo vzťahu k predmetným exekučným konaniam, pokiaľ išlo o ich
povinnosť poveriť exekútora vykonaním exekúcie, ani v jedom prípade neporušili zákonom stanovenú
lehotu 15 dní. Navyše, súd iba pripomína, že podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR (napr.
sp. zn. I. ÚS 16/02) nedodržanie zákonom stanovenej lehoty sa nepovažuje automaticky za porušenie
základného práva účastníka konania, pretože je potrebné zohľadniť všetky okolnosti prípadu. Zámerom

zákonom stanovenej lehoty na vydanie poverenia v trvaní 15 dní bolo zefektívnenie exekučného
konania a snaha dosiahnuť, aby poverenie na vykonanie exekúcie nebolo zdržiavané nečinnosťou
exekučného súdu. Uvedená lehota je pre súd záväzná len do tej miery, ak by jej nedodržanie mohlo byť
označované za zbytočný prieťah. Táto lehota bola ideálnou predstavou zákonodarcu o dobe potrebnej
na to, aby sa poverenie mohlo vydať. Primeraná rýchlosť konania je jednou z podmienok spravodlivého

procesu v širšom zmysle slova. Príliš dlhé konanie ohrozuje jeho účinnosť, pomalá spravodlivosť je
považovanázaodmietnutúspravodlivosť.Rýchlosťvšakneznamenáprenáhlenosť.Konaniemusíbyťčo
najrýchlejšie ale tak, aby tým neutrpela jeho kvalita. Nesmie ísť na úkor riadneho výkonu spravodlivosti
a rešpektovania ostatných základných princípov konania (rozhodnutie ESĽP vo veci Neumeister v.
Rakúsko z 27. decembra 1968). V rozhodnutí vo veci Bodaerdd v. Belgicko z 22. októbra 1992 ESĽP

uviedol, že čl. 6 Dohovoru o ľudských právach predpisuje rýchlosť súdneho konania, ale súčasne
zakotvuje všeobecnejší princíp riadneho výkonu spravodlivosti (Dohovor taktiež ráta s tým, že konanie
sanemáprílišunáhliť). Výkladjednotlivýchprávnychpredpisovnesmiebyťformalistický,mábyťústavne
konformný, eurokonformný ako aj teleologický (nachádzajúci zmysel a účel zákona). Nemožno tiež
možnéprehliadaťokolnostiprípadu,ktoréspočívalivpostupesamotnéhožalobcu,ktorýpodávalnasúdy

návrhy na vykonanie exekúcie v enormne hromadnom počte, ktorý objektívne znemožnil zamestnancom
súdu, vybavujúcim exekučnú agendu, konať v kratších stagnačných lehotách. Na uvedený postup
takýchto subjektov reagovala aj legislatíva, keď zákonodarca upravil osobitný procesný postup súdu
v prípade tzv. hromadných podaní (§ 42a O. s. p. a § 139a a nasl. vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o
Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské

súdy). Cieľom uvedenej úpravy bolo zamedziť paralyzovaniu činnosti súdov (predovšetkým exekučných
oddelení), keďže súd bol povinný konať a poskytovať súdnu ochranu vo všetkých ďalších veciach
exekučnej ako aj každej inej agendy.V neposlednom rade súd poukazuje na to, že pokiaľ nesprávny úradný postup súdu má spočívať v
zbytočných prieťahoch v konaní, prípadne v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom stanovenej lehote, v jeho nečinnosti, pre takéto prípady súd, ktorý rozhoduje o zodpovednosti

štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., sám v takomto konaní nemôže posudzovať, či na strane orgánu
verejnej moci došlo k namietanému nesprávnemu úradnému postupu. Aktuálna právna úprava pri
posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu odkazuje na výsledky vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré

ma za následky prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.
Z dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva: „Návrh

vychádza z platnej úpravy, nakoľko existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu
ústavnej sťažnosti v súlade s ust. § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo
nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2
Ústavy SR, je kompetentný preskúmať Ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou
preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä podľa tých troch

základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I.ÚS 41/02). Súdne konanie
nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale
len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na
prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v
tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov.

Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup
iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu
v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne
okresné súdy, avšak súdy, ktorú môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie

vecí bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). V
prípade, ak by sa zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR, poškodený subjekt by sa mal
obrátiť v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. na okresný súd, aby konštatoval, že jeho nadriadený orgán sa
dopustil zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho stupňa by bol v takomto prípade preskúmavaný
súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a uvedené len potvrdzuje, že konštatovať existenciu

prieťahov v súdnom konaní je oprávnený Ústavný súd SR. Vzhľadom na vyššie uvedené návrh zákona
výslovne dopĺňa, že všeobecný súd môže pristúpiť k priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona
č. 514/2003 Z.z. až v prípade, ak o existencií prieťahov bolo rozhodnuté týmto oprávneným orgánom.“
Napriek tomu, že ide o novelu zákona, ktorou bol zmenený zákon č. 514/2003 Z.z. s účinnosťou od
01.01.2013, súd má za to, že napriek absencii tejto výslovnej právnej úpravy v predmetnom zákone,

je potrebné sa riadiť týmito závermi a touto aktuálnou právnou úpravou a to z dôvodu, že už pred
predmetnou novelou platili čl. 127 ods. 1 Ústavy SR, tiež čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a tiež príslušná
právna úprava upravujúca postup príslušných orgánov pri podávaní sťažností na prieťahy, príslušná
právna úprava upravujúca disciplinárne konania v súvislosti s prieťahmi v súdnom konaní a podobne.
Preto možno vyvodiť, že súd, ktorý posudzuje odôvodnenosť nároku uplatneného titulom náhrady

škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z., t.j. zákonné predpoklady pre úspešné posúdenie nároku, sám
neposudzuje, či v danom prípade namietané rozhodnutie je nezákonné alebo, či na strane orgánu pri
výkone verejnej moci išlo o nesprávny úradný postup, pretože na to nie je oprávnený. V prejednávanom
prípade žiadnym z oprávnených orgánov neboli konštatované zbytočné prieťahy v konaní, respektíve
nesprávny úradný postup exekučného súdu, preto žalobca v konaní nepreukázal jeden z kumulatívne

stanovených zákonných predpokladov úspešnosti tohto nároku, t.j. tvrdený nesprávny úradný postup
spočívajúci v nevydaní poverenia v zákonnej lehote, na základe čoho z pohľadu hospodárnosti konania
bolo nadbytočným zaoberať sa splnením ďalších zákonných predpokladov tohto nároku.
Na základe vyššie uvedeného súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.
Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalovaný ako úspešný účastník v

konaní má právo na náhradu trov konania vo vzťahu k neúspešnému žalobcovi. Pretože žalovaný, hoci
podal návrh na náhradu trov konania, uplatnené trovy konania si nevyčíslil, zo spisu mu nevyplývajú
žiadne trovy, preto súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal (§ 151 ods. 2 O.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. (205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona
(§ 251 O.s.p.).