Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 7, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: Sa-1Er/131/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2301897781
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2301897781.2

Uznesenie

Okresný súd Galanta vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul. 29.
augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: C. V., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX,naposledybytomL.A.XXX/XX,X.,zaúčastisúdnehoexekútora:JUDr.BlankaRužeková,
Exekútorský úrad Senica, Fajnorova 1547/13, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 432,78 Eur s
prísl. a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov exekúcie vo výške
51,24 Eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho

exekútora poverením vydaným Okresným súdom Galanta č. k. 1Er/131/01 - 7 zo dňa 28.02.2001 na
uspokojenie pohľadávky oprávneného.

Dňa 28.11.2014 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie, v ktorom
súdu oznámil, že počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie
v exekúcii, keďže povinný zomrel bez zanechania dedičov a zároveň doručil vyúčtovanie trov exekúcie

nasledovne:

Odmena exekútora za jednotlivé úkony určená paušálnou sumou 3,32 eur/ úkon (§ 14 ods. 3 v spojitosti
s 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/95 Z. z.):
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie

- doručenie upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie
- doručenie príkazu na začatie exekúcie
- 2 x doručenie exekučného príkazu
Spolu 6 úkonov 19,92 Eur

C. náhrada hotových výdavkov (§ 22 Vyhlášky č. 288/95 Z. z.):
- Poštovné 35,30 Eur

SPOLU TROVY EXEKÚCIE 55,22 Eur s DPHSúd v rámci skúmania podmienok konania zistil, že povinný zomrel dňa 18.12.2013 a dedičské konanie
po ňom vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 26D/11/2014 bolo skončené osvedčením o dedičstve zo
dňa 11.08.2014 tak, že dedičia predlžené dedičstvo odmietli.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002 sa
dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Exekučné konanie môže byť vykonávané len v prospech alebo neprospech subjektu spôsobilého byť
účastníkom konania. Súd z pripojeného osvedčenia o dedičstve tunajšieho súdu zistil, že povinný

zomrel, teda stratil právnu ako aj procesnú subjektivitu. Taktiež súd mal preukázané, že predmetné
dedičské konanie bolo skončené osvedčením o dedičstve tak, že dedičia predlžené dedičstvo odmietli.
V danom prípade bolo zistené, že povinný zomrel po začatí konania ako nemajetný, a teda nemôže
existovať žiadna osoba, ktorá by prezvala práva a povinnosti poručiteľa na seba, teda taká osoba, ktorá
by vstúpila do konania na miesto doterajšieho povinného. Súd preto exekúciu v zmysle vyššie cit. ust.

§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.

Súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 10/2012 zo dňa 25.07.2012, v
ktorom Najvyšší súdu SR uvádza, že povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného
nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti

poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie
svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden
majetok nezanechal, dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre
jeho nemajetnosť a prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, pretože tento bol
nemajetný. Preto je použitie § 57 ods. 1 písm g) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie v tomto

prípade nesprávne.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto
uznesenia a exekučné konanie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zastavil z dôvodu nemajetnosti, ktorý
zomrel bez právneho nástupcu.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona
o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( §196).

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,

kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o

vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie
súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení platnom a účinnom do 30.4.2008, ktoré sa vzťahuje na exekučné konania začaté do 30.4.2008,

ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho
exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje:
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eura za
každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov

exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 cit. vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 23 ods. 1, 2 cit. vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch

vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

Podľa § 25 cit. vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Na základe uvedeného súd po preskúmaní špecifikácie trov exekučného konania dospel k záveru, že
súdny exekútor si odmenu v rámci doteraz vzniknutých trov exekúcie nevyčíslil správne, a preto sa s
predloženou špecifikáciou v tejto časti nestotožnil.

Čo sa týka odmeny podľa § 14 ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 Vyhlášky, túto si súdny exekútor vyúčtoval
sčasti nesprávne. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu 3,32 Eur bez DPH za doručenie viac
ako jedného exekučného príkazu. Súd v tomto prípade vychádzal z gramatického výkladu ustanovenia
§15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., ktoré súdnemu exekútorovi priznáva odmenu iba za jedno
doručenie exekučného príkazu a taktiež jedno doručenie príkazu na začatie exekúcie. V prípade, že

by súdnemu exekútorovi mala prináležať odmena za každé doručovanie predmetných listín, bola by
táto skutočnosť zohľadnená podobne ako to je napríklad v prípade zisťovania platiteľa mzdy povinného,
kde zákonodarca výslovne uviedol zámer odmeňovať každý úkon rovnakého druhu. Súd teda priznal
paušálnu odmenu za 5 úkonov exekučnej činnosti, to znamená 5 x 3,32 = 16,60 Eur.

Pri náhrade hotových výdavkov za poštovné vychádzal súd z pripojených doručeniek, preukazujúcich
reálne doručovanie zásielok súdneho exekútora prostredníctvom pošty, ktoré boli súčasťou
predloženého exekútorského spisu a týkali sa predmetnej exekúcie. Na základe toho priznal súd
nepriznal súdnemu exekútorovi poštovné podľa vyúčtovania vôbec, pretože súčasťou predloženého
exekútorského spisu nebola ani jedna doručenka, resp. nedoručená zásielka, ktorá by bola doručovaná

poštou a súd preto nemal vykázané takáto úkony súdneho exekútora.

Súd teda celkovo priznal súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov exekúcie vo výške 19,92 Eur
s DPH.

V zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, oprávnenému možno uložiť náhradu
trov exekúcie v prípadoch, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného alebo z dôvodu
nedostatku majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie. V danom prípade došlo k zastaveniuexekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Súd preto vychádzal pri rozhodovaní o trovách exekúcie z
ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.