Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. august 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/64/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114200287
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Pikna
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2114200287.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľa: ZH Kredit, s.r.o., IČO 36 049 581, Karadžičova 10,
Bratislava, zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Karadžičova 10, Bratislava, proti
odporcovi: V. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. L. XX, XXX XX K., o zaplatenie 34,12 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie zastavuje a vec postupuje Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2,

829 24 Bratislava 25.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 6.1.2014 doručeným súdu dňa 7.1.2014 domáhal uloženia povinnosti
odporcovi zaplatiť mu 34,12 eura a poplatku z omeškania vo výške 0,2 % denne zo sumy 34,12

eura odo dňa 9.12.1998 do zaplatenia a trovy konania. Skutkovo návrh odôvodnil tým, že odporca
nesplnil svoju zákonnú povinnosť a doposiaľ neuhradil dlžné poistné na zdravotné poistenie v
zmysle ustanovení zákona č. 273/1994 Z. z. v príslušnom znení, pričom nakoľko sa odporca dostal
do omeškania, je v zmysle § 23 ods. 2 citovaného zákona zároveň povinný zaplatiť poplatok z
omeškania vo výške 0,2 % z dlžnej sumy poistného za každý deň omeškania. Navrhovateľ ako
postupník uzavrel so správcom konkurznej podstaty pôvodného veriteľa - úpadcu PERSPEKTÍVA

DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA v konkurze, IČO 31 629 962, ako postupcom Zmluvu o
postúpení pohľadávok dňa 7.7.2005, na základe ktorej navrhovateľ nadobudol uplatňovanú pohľadávku
voči odporcovi spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Navrhovateľ súčasne
poukazoval na to, že je vecne oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších právnych
predpisov.

Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho súdneho poriadku kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či
sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ustanovenia § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak ide o taký nedostatok podmienky
konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo

ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania
príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom
zachované.

Jednou zo základných podmienok konania, ktorých dodržanie je predpokladom toho, aby konanie mohlo
prebehnúťasúdmoholvydaťrozhodnutie,jeprávomocsúdunakonaniearozhodovanievoveci.Nato,či

jedanáprávomocsúdunakonanievkonkrétnejveci,súdprihliadnezúradnejpovinnostivkaždomštádiu
konania. Ak súd zistí, že vec nepatrí do jeho právomoci, konanie zastaví a vysloví, ktorému orgánu budevec postúpená. Nedostatok právomoci súdu na konanie vo veci je totiž neodstrániteľným nedostatkom
podmienkykonania.Právomocsúdujevustanovení§7Občianskehosúdnehoporiadkuvymedzenátak,
že v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú

z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa
zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (ods. 1). Ďalej v občianskom súdnom konaní
súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení
alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení
orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej

správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných
ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné
orgány (ods. 2). Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to
ustanovuje zákon (ods. 3).

Predmetom konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie poistného na zdravotné poistenie v zmysle

ustanovení zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o
zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a
občianskychzdravotnýchpoisťovníapoplatkuzomeškaniavzmysleustanovenia§23ods.2citovaného
zákona.

Podľa ustanovenia § 10 písm. a) až d) zák. č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní
zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných,
odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov podľa
tohto zákona sú povinní platiť poistné na zdravotné poistenie (ďalej len "poistné") a) zamestnanci, b)
samostatne zárobkovo činné osoby, c) zamestnávatelia, d) štát.

Podľa ustanovenia § 18 ods. 9 zák. č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného
poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,
podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších právnych predpisov príslušná
poisťovňa predpíše platiteľovi poistného (§ 16 ods. 1 až 3) platobným výmerom dlžné poistné, ak ho

neodviedol v termíne splatnosti podľa odsekov 1 až 4.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 zák. č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného
poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,
podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších právnych predpisov príslušná

poisťovňa predpíše zamestnávateľovi uvedenému v odseku 1 platobným výmerom poistné, ak
zamestnávateľ nevykázal poistné vôbec alebo ak ho vykázal v nesprávnej výške. Ak zamestnávateľ
nepredloží na výzvu príslušnej poisťovne podklady potrebné na zistenie správnej výšky poistného,
ktoré je povinný zaplatiť, môže mu príslušná poisťovňa predpísať poistné na základe podkladov iného
zamestnávateľa obdobného charakteru.

Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného
poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,
podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, ak platiteľ poistného zistil, že poistné nebolo
uhradené včas a v správnej výške, je povinný zaplatiť poplatok z omeškania vo výške 0,1% z dlžnej sumy

za každý kalendárny deň omeškania odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny
mesiac alebo odo dňa skrátenia poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma
poukázaná na účet príslušnej poisťovne.

Podľa ustanovenia § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného

poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,
podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, ak poisťovňa zistí nedostatky uvedené v odseku
1, predpíše platiteľovi poistného poplatok z omeškania vo výške 0,2% z dlžnej sumy poistného za
každý kalendárny deň, prípadne odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac
alebo odo dňa skrátenia tohto poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma

poukázaná na účet príslušnej poisťovne.

Podľa ustanovenia § 23 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného
poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,podnikových a občianskych zdravotných poisťovní pre splatnosť poplatku z omeškania, spôsob jeho
platenia, vymáhania, premlčania a vracania preplatku a poplatku z omeškania platia primerane
ustanovenia druhej časti tohto zákona.

Podľa ustanovenia § 23 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného
poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,
podnikových a občianskych zdravotných príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poplatok z omeškania
platobným výmerom.

Zákon č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení
Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych
zdravotných poisťovní bol s účinnosťou od 1.11.2004 zrušený a nahradený zákonom č. 581/2004
Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ktorý vo svojom ustanovení § 18 oprávnil Úrad pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou vykonávať dohľad nad verejným zdravotným poistením mimo iného tým, že vydáva
platobné výmery vo veciach upravených zdravotnou poisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom
vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné alebo neodvedeného nedoplatku na poistnom
podľa osobitného predpisu. Na právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou zákona zákonodarca pamätal
v ustanovení § 85h ods. 1, 2, 3 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad

zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, že zdravotná poisťovňa
uplatňuje na úrade nárok na dlžné poistné, nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo
oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004 (ods. 1), zdravotná poisťovňa vymáha pohľadávky
na poistnom vrátane poplatku z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného

na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2004, na základe právoplatného rozhodnutia úradu (ods. 2), úrad vydáva platobné výmery vo
veciach poplatkov z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo
oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004 (ods. 3). Zdravotná poisťovňa uplatňuje na úrade

nárok na dlžné poistné, nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného
poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2004.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva zjavný záver, že zákonodarca považoval nárok na zaplatenie

poistného ako i poplatku z omeškania za verejnoprávny nárok, o ktorom autoritatívne rozhodovala
zdravotná poisťovňa ako predstaviteľ štátnej správy v oblasti zdravotného poistenia. Na tom nič nemení
ani ustanovenie § 25a ods. 11 zákona č. 273/1994 Z. z. účinné od 1.9.2002 do 1.8.2004, ktoré okrem
iného ustanovovalo, že od prechodu práva nakladať s postúpenou pohľadávkou táto stráca charakter
pohľadávky príslušnej poisťovne. Predmetné ustanovenie totiž v čase postúpenia pohľadávky (zmluva

bola uzavretá dňa 7.7.2005) nebolo účinné.

Bolo povinnosťou zdravotnej poisťovne podľa ustanovenia § 18 ods. 9 a § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994
Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní

v znení neskorších právnych predpisov predpísať platiteľovi poistného platobným výmerom dlžné
poistné, ak ho neodviedol v termíne splatnosti, resp. pokiaľ zistila nedostatky uvedené ustanovení v §
23 ods. 1, predpísať platiteľovi poistného poplatok z omeškania vo výške 0,2 % z dlžnej sumy poistného
za každý kalendárny deň, prípadne odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny
mesiac alebo odo dňa skrátenia tohto poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola

dlžná suma poukázaná na účet príslušnej poisťovne a zrušením zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom
poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní
rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní zákonom č. 581/2004 Z.
z. zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, účinnosťou tohto zákona dňom 1.11.2004, prešla táto povinnosť na úrad podľa ustanovenia §

85h ods. 3 v spojení s ustanovením § 18 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach,
dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.Nároky na poistné na zdravotné poistenie (§ 10 a nasl. zák. č. 273/1994 Z. z.), či nároky na poplatky
z omeškania za meškanie s platbami poistného (§ 23 ods. 2, 3, 4 zák. č. 273/1994 Z. z.), sú tak podľa
názoru súdu nepochybne nárokmi z práva verejného a nie nárokmi z práva súkromného. Tento charakter

týchto pohľadávok zostáva trvalo zachovaný a nemôže sa zmeniť ani v prípade, že sa pohľadávky
postupujú, resp. prechádzajú zo zákona na iné subjekty. Ustanovenie § 25a ods. 2 zákona č. 273/1994
Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní
umožňovalo na postúpenie pohľadávky aplikovať ustanovenie § 524 až § 530 Občianskeho zákonníka.

V zmysle Občianskeho zákonníka sa k platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky nevyžaduje súhlas
dlžníka a postúpením pohľadávky sa dlžníkovo postavenie nemení. Účelom postúpenia pohľadávky je,
aby došlo k zmene veriteľa a nie aby nastala zmena aj v obsahu postúpenej pohľadávky, ktorá by mohla
zhoršiť postavenie dlžníka. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky tak nemá vplyv na obsah pohľadávky.
Charakter pohľadávky vyplývajúci z práva verejného sa teda nezmenil ani tým, že sa pohľadávky
postúpilinainýsubjekt.Taktiežanipoužitieprávnychpredpisovzoblastisúkromnéhoprávaprinakladaní

spohľadávkamineznamená,žesazmenilinapohľadávkysúkromnoprávne.Privymáhanínedoplatkuna
poistnom, či poplatku z omeškania za jeho nezaplatenie alebo oneskorené zaplatenie teda nepochybne
navrhovateľ (postupník od zdravotnej poisťovne) nie je s odporkyňou v súkromnoprávnom vzťahu a
dlhy, ktoré vznikajú odporkyni zo vzťahov z práva verejného nemožno považovať za dlhy, ktoré majú
rovnakú povahu, ako dlhy z práva súkromného.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad
zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva, že Úrad pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou ako orgán štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti je príslušný
rozhodovať o nárokoch na dlžné poistné, nárokoch na poplatok z omeškania z neodvedeného

alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa
nárok podľa predpisov účinných do 31.12.2004. Súd potom zastáva názor, že pokiaľ zákonodarca
určil orgán (úrad), ktorý je v rámci vymedzenej pôsobnosti oprávnený rozhodovať o právach a
povinnostiach vyplývajúcich z predchádzajúceho zákona a súčasne ho poveril výkonom dohľadu nad
verejným zdravotným poistením, potom tento orgán (úrad) je oprávnený a súčasne povinný konať

o uplatnených nárokoch, bez ohľadu na to, kto si tento nárok uplatnil. Postúpením pohľadávky zo
zdravotnej poisťovne na iný subjekt sa charakter, ani obsah tejto pohľadávky nemení. Postupník
vstupuje do práv postupcu a tak je aj príslušný na príslušnom úrade uplatňovať tie nároky, ktoré
mala a postúpila mu poisťovňa. Zmena veriteľa nie je spojená so založením právomoci súdu na
rozhodnutie o nárokoch z práva verejného. Záver, že na rozhodovanie o nárokoch vzniknutých

za účinnosti zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových
a občianskych zdravotných poisťovní je po 1.11.2004 príslušný Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.4.2010 sp. zn. 6Rks 1/2010,
ktorým v obdobnej veci rozhodol o negatívnom kompetenčnom konflikte medzi súdom a Úradom pre

dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V uvedenom rozhodnutí vyjadril okrem iného, že „Úrad pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako orgán štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti je
príslušný rozhodovať o nárokoch na dlžné poistné, nárokoch na poplatok z omeškania z neodvedeného
alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa
nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004“. Ohľadom námietky Úradu pre dohľad nad

zdravotnou starostlivosťou, že platobné výmery môže vydať len na návrh zdravotnej poisťovne, nie
však na návrh postupníka, zaujal Najvyšší súd SR stanovisko, že „Vyberaním poplatkov sa realizuje
verejnoprávny nárok štátu ustanovený na základe zákona a medzi účastníkmi konania teda nejde o
občianskoprávne, prípade obchodné vzťahy, z ktorých prípadné spory by v rámci svojej právomoci riešil
súd v občianskoprávnom konaní. Na uvedenom právnom názore súdu nič nemenila ani okolnosť, že

úrad môže vydať platobný výmer len návrh zdravotnej poisťovne a že návrh na vydanie platobného
výmeru nemôže podať iný subjekt. Táto námietka sa totiž týka aktívnej legitimácie žalobcu, ktorá môže
byť posudzovaná až v konaní o merite veci a preto nemôže byť predmetom v spore o právomoc medzi
súdom a orgánom štátnej správy v zmysle § 8a O. s. p.“

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že nemá právomoc rozhodovať o nároku
navrhovateľa na zaplatenie neuhradeného poistného na zdravotné poistenie v sume 34,12 eura a
súvisiaceho poplatku z omeškania vo výške 0,2 % denne zo sumy 34,12 eura od 9.12.1998 do
zaplatenia. Keďže nedostatok právomoci zakladá neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, súdkonanie podľa ustanovenia § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zastavil v celom rozsahu a vec
postúpil Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava 25.

O náhrade trov konania súd rozhodoval súd podľa ustanovenia § 146 ods. 2 prvej vety Občianskeho
súdneho poriadku, keď procesné zavinenie navrhovateľa v súvislosti so zastavením konania videl v
tom, že navrhovateľ podal na súd návrh, hoci súd nemá právomoc rozhodovať o tomto druhu sporov,
v dôsledku čoho muselo byť konania zastavené. Nakoľko však odporcovi v konaní dosiaľ žiadne trovy
nevznikli, súd jeho náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.