Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 10P/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316200795
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Kosorínová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4316200795.3

Rozhodnutie

OkresnýsúdvLeviciachsudkyňouMgr.JanouKosorínovouvovecistarostlivostioM..V.I.C.,G..XX.XX.
XXXX Q. Z., G.. XX.X. XXXX, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, z
rodičov: T.. K. E., G.. X.X. XXXX, K. E., V. XX/X a Bc. O. I., G.. XX.X. XXXX, E. K. E., E. XX/X o zníženie
výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec sa návrhom súdu doručeným dňa 19.1. 2016 domáhal zníženia výživného pre M.. C. zo sumy
170,-EUR na sumu 85,-EUR mesačne a na M.. Z. zo sumy 130,-EUR na sumu 65,-EUR mesačne,
počnúc dňom 11.1. 2016. V návrhu ako i na pojednávaní poukázal na to, že v čase určenia výživného pri
rozvode manželstva bol jeho príjem cca 1.300,-EUR mesačne, nakoľko pracoval a zároveň vykonával

živnosť. V septembri 2015 dostal výpoveď a následne žil len z príjmu z podnikania, čo činilo 470,-EUR,
nakoľo mu dve spoločnosti vypovedali mandátne zmluvy. Živnosť rozšíril o sprostredkovanie služieb a
pracoval ako obchodný zástupca. Za november a december z toho zarobil 360,-EUR. Poukázal na
svoje mesačné náklady na bývanie, mobilný telefón, úver a odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne,
životné poistenie. Bol nútený ukončiť živnosť z dôvodu, že mu to naznačil zamestnávateľ, u ktorého sa
1.2. 2016 zamestnal a nemal by ani kedy živnosť vykonávať, keďže pracuje do 16,30 hod. S dcérami sa

stretávapravidelne,denneichvozídoškoly,prípadnesasmatkoustriedaprivíkendovýchaktivitáchdetí.
Aj na náklady na mimoškolské aktivity sa snaží prispievať polovicou, avšak nie vždy s mu to podarí. Má
za to, že je lepšie mať z pracovného pomeru istých 400,-EUR ako neistých 1.000,-EUR z podnikania.
Vie, že aj iné spoločnosti s ktorými mal uzatvorené mandátne zmluvy majú finančné problémy, takže
by mu financnie nevyplácali.

Matka v konečnom vyjadrení rozhodnutie vo veci ponechala na úvahe súdu. Poukázala na to, že deti
sú zvyknuté na určitú životnú úroveň. V škole dosahujú výborné výsledky, náklady sú aj s mimoškolskou
činnosťou, doplatkami za lieky a krémy v súvislosti s kožnými
problémami detí, kontaktnými šošovkami M.. C., stomatológom. Má za to, že ukončenie živnosti z jeho
strany je dobrovoľné vzdanie sa majetkového prospechu. Na jej podnet počas trvania manželstva začal
študovať vysokú školu. Rok pred rozvodom začal podnikať v požiarnej ochrane, snažil sa to robiť po

poobediach. Nakoľko jej otec podniká v tej istej oblasti, otca detí v tom podporoval. Možno otec detí nie
je ochotný sa dovzdelávať. Pokiaľ aj prišiel o mandátnej zmluvy, mohol ich nahradiť inými. V minulom
roku bol otec na dovolenke za 2 000,-EUR, na ktorú mal. deti nezobral. Každý rok a pol si „berie“ cez
Orange nový iphone, takže na tom nie je tak zle ako sa snaží prezentovať. Naďalej sa venuje futbalu, má
tréningy skoro každý deň a cez víkend zápasy, namiesto toho by sa mohol venovať živnosti. Potvrdila,
že medzi deťmi a otcom je dobrý vzťah.Kolízny opatrovník navrhol podaný návrh zamietnuť poukazúc na to, že zníženie výživného nie je v
záujme mal. detí.

Na základe vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav:

Vyživovacia povinnosť otca k mal. deťom vo výške 170,-EUR pre M.. C. a 130,-EUR pre M.. Z. bola
určená rozsudkom Okresného súdu v Leviciach zo dňa 21.4. 2015, ktorým rozsudkom bolo manželstvo
rodičov detí rozvedené a mal. deti na čas po rozvode boli zverené do osobnej starostlivosti matke.

Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.5. 2015. V tom čase matka dosahovala priemerný čistý
mesačný príjem 923,-EUR a poberala rodinné prídavky vo výške 47,04 EUR mesačne. S deťmi
bývala v byte, ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov detí. Mesačne uhrádzala náklady
spojené s užívaním bytu a energie okolo 200,-EUR ( výpoveď matky v pripojenom spise). Otec bol
zamestnancom mesta Tlmače, kde dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 623,13 EUR a zároveň
mal príjem z podnikateľskej činnosti vo výške 594,65 EUR mesačne. Býval v spoločnej domácnosti s

priateľkou, ktorá bola zamestnaná. Okrem spoločného bytu rodičia boli bezdpodielovými spoluvlastníkmi
garáže a motorového vozidla, mali spoločný hypoúver so splátkami 113,-EUR mesačne. Inú vyživovaciu
povinnosť nemali.

M.. C. bola študentkou štvrtého ročníka osemročného gymnázia ( Quatra ) v Leviciach. Poplatok za

stravu v školskej jedálni predstavoval 22,-EUR, za výuku francúzskeho jazyka 20,-EUR mesačne.
Navštevovala tanečný krúžok. M.. Z.P. bola žiačkou 7.ročníka základnej školy v Leviciach. Stravné
v škole predstavovalo 15,-EUR. Navštevovala hudobnú akadémiu za ktorú bol poplatok 40,-EUR
mesačne. Obe deti navštevovali tiež čeľustného ortopéda, spevácky krúžok. M.. C. nosila kontaktné
šošovky. Kredit na mobilný telefón pre jednu činil 10,-EUR mesačne.

V súčasnosti matka dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 855,46, poberá naďalej rodinné prídavky
v nezmenenej výške. Mesačne uhrádza preddavky spojené s užívaním bytu 153,82 EUR, elektrinu
28,72 EUR, telefón okolo 47,-EUR, internet 4,98 EUR, pevnú linku 15,59 EUR, úver 56,-EUR, životné
poistenie 42,90EUR.Mápriateľasktorýmvšaknebývavspoločnejdomácnosti,anispolunehospodária.

Otec v čase začatia konania bol živnostník. Podľa daňového priznania, za r. 2015 dosiahol priemerný
čistý mesačný príjem zo živnosti vo výške 494,52 EUR. Od 1.4. 2016 do 1.10. 2016 pozastavil
prevádzkovanie živnosti ( čl. 128 ). Pracovný pomer s mestom Tlmače ukončil k 30.9. 2015
dohodou. U tohto zamestnávateľa pred skončením pracovného pomeru dosahoval príjem 462,69 EUR
netto mesačne. Boli mu vyplatené štyri funkčné platy. Spoločnosť VÚEZ a.s. mu vypovedala

mandátnu zmluvu k 1.8. 2015 a základná škola Tlmače k 30.9. 2015 ( príjmy zo zmlúv sú zahrnuté
v daňovom priznaní). Podľa oznámenia mesta Tlmače ( čl. 144 ) bol s otcom ukončený pracovný
pomer z organizačných dôvodov ( prechod kompetencii vykonávajúcich zamestnancom na externého
dodávateľa), ktorým predchádzalo porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca. Od 1.2. 2016 je otec
zamestnancom spoločnosti ŠPED - TRANS Levice, a.s., kde dosiahol priemerný čistý mesačný príjem

453,75 EUR ( za dva mesiace ). Otec naďalej býva v spoločnej domácnosti s priateľkou, spoločne
hospodária. Preddavky za užívanie bytu predstavujú mesačne 142,66 EUR, elektrina 23,35 EUR podľa
otcom predloženého rozpisu nákladov ( čl. 18 ) si uhrádza životné poistenie 50,-EUR, za internet a
TV mesačne s priateľkou uhrádzajú 25,-EUR, o ktorej skutočnosti žiadne listinné dôkazy nepredložil.
Priateľka otca je naďalej zamestnaná.

Po vyporiadaní BSM matka do výlučného vlastníctva nadobudla byt, otec garáž a motorové vozidlo.
Počet vyživovacích povinností rodičov sa nezmenil.

Mal. deti postúpili do vyšších ročníkov škôl, ktoré navštevovali v čase rozvodu manželstva rodičov ( C.
- Kvinta, Z. 8. ročník ). Naďalej sa stravujú v školskej jedálni, kde poplatok pre C. mesačne predstavuje
24,-EUR a Z. 20,-EUR. Mal. C. sa stále venuje výuke francúzskeho jazyka, Z. navštevuje základnú
umeleckú školu. Výška poplatkov za tieto mimoškolské aktivity sa nezmenila. U C. sú nepretržite

zvýšené náklady so zakúpením kontaktných šošoviek. Obe chodia k čeľustnému ortopédovi ako i
navštevujúdermatovenerológavTopoľčanoch,vktorejsúvislostiužívajúliekyamaste,zaktorémesačné
doplatky predstavujú okolo 20,-EUR pre obe.Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

Podľa § 78 odsek 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Z výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov

alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená
buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťmai na strane oprávneného alebo
objektívne - vývojom životných nákladov podľa ods. 3 vyššie citovaného zákonného ustanovenia.
Až v prípade, že súd má preukázanú zmenu pomerov, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej
povinnosti. Zmena výšky výživného je možná najskôr od času keď došlo k zmene pomerov.

Súd poukazuje na to, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie
výživy detí v záujme ich náležitého telesného a duševného vývoja, za ktorým účelom má povinnosť
každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaostaral prostriedky pre svoje deti.

Účelom výživného je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich bežných potrieb mal. dieťaťa, ale
všetkých potrieb prospešných k jeho všestrannému vývoju. Tomu je prispôsobená i splatnosť výživného
vo forme pravidelných plnení. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom musí mať
súd na zretele, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých
nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich

schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojená osobné potreby
dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, prípravu
na povolanie.

Základnými pravidlami, pri určovaní výšky výživného sú jednak odôvodnené potreby oprávneného ako i

schopnosti i možnosti a majetkové pomery povinného. Oprávnené potreby nezahŕňajú iba stravovanie,
ale sú dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, či kultúrnymi. Závisia najmä od veku,
zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa sám o seba a pod. Medzi odôvodnené
potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky súvisiace so zdravotnýmstavom oprávneného alebo s jeho rekreačnými pobytmi. Súd pri určení bežného výživného na ne musí
prihliadnuť. Zároveň musí skúmať i možnosti, schopnosti a majetkové pomery oprávneného, teda, či
existuje stav odkázanosti na výživu.

Na strane povinného súd prihliada najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ktoré dosahuje v
čase súdneho konania. Prihliada však aj na potencionálne príjmy, teda nielen to, čo povinný skutočne
zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj veck, zdravotný stav, kvalifikáciu,
odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciou na trhu práce a pod. Skúma tiež

majetkové pomery, ktoré posudzuje komplexne, okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné,
zárobkové možnosti podľa príjmov z obdobia pred stratou zamestnania, ak sa preukáže, že sa povinný
vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. Rovnako súd posudzuje, ak sa
povinný vzdá bez vážneho dôvodu majetkového prospechu, alebo povinný na seba berie neprimerané
majetkové riziká.

V prejednávanej veci bolo preukázané, že k zmene pomerov v zmysle citovaného § 78 Zákona
o rodine došlo len na strane otca mal. detí ako povinného, u ktorého sa podstatným spôsobom znížil
príjem oproti stavu v čase posledného rozhodnutia o výživnom ( o 764,03 EUR mesačne). Súd však na
túto skutočnosť prihladnuť nemohol, keď počíňanie otca v pozastavení vykonávania živnosti vyhodnotil
ako vzdanie sa majetkového prospechu. Otec nijakým spôsobom neosvedčil, že by z objektívnych príčin

živnosť nemohol vykonávať. Nepreukázal, že po vypovedaní dvoch mandátnych zmlúv sa pokúšal tieto
nahradiť novými i napriek tomu, že má absolvované potrebné vzdelania pre výkon technika požiarnej
ochrany,resp.bezpečnostnéhotechnikaakoinavykonávanieškoleniaobezpečnostivtomtosmere.Ani
súčasný zamestnávateľ neosvedčil tvrdenie otca, že by popri zamestnaní v jeho spoločnosti nemohol
vykonávať živnosť, iba, že by predmet živnosti bol zhodný resp. konkurenčný s predmetom ponikania

zametnávateľa.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh ako nedôvodný zamietol. Otec v konaní
nedeklaroval žiaden zdravotný, či iný problém, ktorý by mu bránil v tom, aby si našiel výhodnejšie
zamestnanie, resp. pokračoval aj o vykonávaní živnosti.

O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 146 odsek 1 písm. a) O.s.p., nakoľko sa jedná o
konanie vo veci starostlivosti o mal. deti, ktoré súd môže začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena,
zamestnania a bydliska
účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že :

- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.