Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 20, 2016

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9C/212/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915207138
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6915207138.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci navrhovateľa BECK

FINANC, s.r.o., Rožňavská č. 1, Bratislava, IČO 35 830 522 zast. Advokátskou kanceláriou Dvorecký
& Bohunický, s.r.o., Lermontovova č. 18, Bratislava, IČO 35 967 421 proti odporcovi B. o zaplatenie
zmluvnej pokuty takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na súd návrh, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal odporcu na povinnosť zaplatiť
žalovanú sumu titulom uzavretej nájomnej zmluvy s následnou kúpou prenajatej veci, ktorú uzavrel s

navrhovateľom dňa 21. 05. 2009. Navrhovateľ uviedol, že odporca neuhradil v celosti pohľadávku titulom
uzavretej zmluvy, kde do dňa podania návrhu predstavovala istina pohľadávky 581,36 eur. Navrhovateľ
v tomto konaní si uplatňoval zmluvnú pokutu z horeuvedenej sumy za každý deň omeškania od 19. 05.
2012 do dňa vydania rozhodnutia, ktorá zmluvná pokuta podľa navrhovateľa bola dohodnutá v uzavretej
zmluve.
Odporca na pojednávaní uviedol, že žiada návrh navrhovateľa zamietnuť, podľa jeho názoru vyrovnal
celú pohľadávku titulom uzavretej zmluvy, doklady však nemá k dispozícii, pri uzatváraní nájomnej

zmluvy nevedel o tom, že je tam dohodnutá aj zmluvná pokuta, zároveň vzniesol námietku premlčania
nároku navrhovateľa.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, nájomnou zmluvou zo dňa 21. 05. 2009,
osobitnými zmluvnými ustanoveniami pre kúpnu zmluvu, formulárom zmluvných podmienok, splátkovým
kalendárom, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 09. 11. 2015, výsluchom odporcu a zistil nasledovný
skutkový stav.
Odporca uzavrel s navrhovateľom nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci dňa 21. 05. 2009,

vzmyslektorejzmluvynavrhovateľposkytolodporcovifinančnéprostriedkynanájomtovarusnáslednou
kúpou prenajatej veci. Tieto finančné prostriedky boli v zmluve špecifikované ako cena tovaru s DPH
799,-eur,zálohanájomného20,-eur,prvámimoriadnasplátkanájomného156,-eur,zostávajúcačiastka
625,- eur, finančné navýšenie 199,56 eur, cena celkom 991,36 eur, zostávajúca cena nájomného 822,36
eur s tým, že zostávajúca cena bude uhradená v 16 mesačných splátkach po 51,40 eur.
Navrhovateľ tvrdil, že odporca na základe zmluvy mu neuhradil ešte pohľadávku vo výške 581,36 eur,
a preto v tomto konaní si uplatňoval zmluvnú pokutu v súlade s uzavretou zmluvou za každý deň

omeškania z horeuvedenej istiny.
Zmluva, ktorá bola uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom, t.j. nájomná zmluva, bola uzavretá v
zmysle Občianskeho zákonníka, kde v danom prípade jednoznačne ide o zmluvu svojím charakterom
spotrebiteľskú.Zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom má charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže na
jednej strane ju uzavrel navrhovateľ ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a odporca ako spotrebiteľ,

ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech
spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993.
Za spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania aj z toho

dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy
spotrebiteľ - odporca nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho dojednania, kde
buď mohol prijať zmluvu ako takú, alebo zmluvu neprijať.
Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa - neprijateľné podmienky.

Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť
pred uzavretím zmluvy.
Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 4 ods. 1, 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy
zmluva o úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb.
Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré

nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
V zmysle článku 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

V zmysle prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách za nekalú zmluvnú podmienku sa považuje v zmysle písm. e) požiadavka na spotrebiteľa,
ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neúmerne vysokú sumu ako kompenzáciu.
V danom prípade, i keď účastníci konania uzavreli nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci,
ide v podstate o spotrebiteľský úver, keďže boli poskytnuté finančné prostriedky navrhovateľom pre

odporcu formou nájmu s poukazom na ustanovenie § 2 písm. a) Zákona č. 258/2001 Z.z. v
znení platnom v čase uzavretia zmluvy, kde za spotrebiteľský úver sa považuje dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo inej právnej forme.
Zmluvu o úvere, ktorú uzavrel navrhovateľ s odporcom, súd považuje za neplatný právny úkon z toho

dôvodu, že nespĺňa náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže nie je vôbec jasné, aká je
výška úveru, ktorý bol poskytnutý a aká bola vlastne dohoda o výške úveru vzhľadom na množstvo
údajov uvedených v zmluve, kde je jednak uvedená cena tovaru, zostávajúca čiastka, cena celkom,
zostávajúca cena nájomného, ktoré sumy sú rozdielne a nie je potom vôbec jasné, aká bola dohoda o
výške poskytnutého úveru, ktorá zmluva o úvere musí mať písomnú formu v zmysle § 4 ods. 1 Zákona

o spotrebiteľských úveroch, inak je neplatná. Tieto pochybnosti ešte znásobuje tá skutočnosť, že pri
počte splátok 16 a výške splátok 51,40 eur vychádza suma 822,40 eur, ktorá suma nekorešponduje
ani s cenou tovaru, ani s cenou celkom, ani so zostávajúcou cenou nájomného, kde pri pripočítaní k
tejto sume zálohy vo výške 20,- eur a mimoriadnej splátky 156,- eur ide spolu o sumu 998,40 eur sa
tieto nezrovnalosti ešte znásobujú. Z toho dôvodu možno konštatovať, že zmluva o spotrebiteľskom

úvere nebola platne dohodnutá písomnou formou a taktiež ide o právny úkon neplatný s poukazom na
ustanovenie § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, keďže právny úkon nebol urobený určite, pretože jednotlivé
zmluvné dojednania uvedené v zmluve umožňujú rôzny výklad o tom, aká bola presne dohoda o výške
poskytnutých finančných prostriedkov. Zároveň je potrebné poukázať na to, že jednotlivé údaje uvedené
v zmluve sú napísané značne nejasným spôsobom, keďže jednotlivé číselné údaje sú veľmi nejasne

napísané, čo taktiež spôsobuje neurčitosť právneho úkonu. V prípade neplatnosti zmluvy s poukazom
na ustanovenie § 457 Obč. zákonníka je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa
zmluvy dostal. Na základe tejto skutočnosti súd chce poukázať na to, že nie je vôbec jasné, či samotný
základ nároku - výška istiny pohľadávky na základe uzavretej zmluvy, ktorú navrhovateľ špecifikovalvo výške 581,36 eur, je správna ako nárok, ktorý by navrhovateľovi prináležal titulom uzavretej zmluvy
formou nedoplatku na nájomnom, resp. nedoplatku na poskytnutom úvere.
Je potrebné ešte poukázať aj na tú skutočnosť, že samotná nájomná zmluva, ktorou bol poskytnutý

spotrebiteľský úver odporcovi, neobsahuje jednotlivé zákonné náležitosti s poukazom na ustanovenie §
4 ods. 2 písm. h) Zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, a to ročnú úrokovú
sadzbu, písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a písm. g) konečnú splatnosť spotrebiteľského
úveru. Po bližšom oboznámení sa s úverovou zmluvou súd zistil, že tieto údaje sú uvedené v pripojenom
formulári o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý tvorí súčasť osobitných

zmluvných ustanovení pre kúpnu zmluvu, ktoré osobitné ustanovenia spolu s formulárom predstavujú
tri husto písané strany drobného textu na hranici čitateľnosti, a preto súd má za to, že ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka, keďže ide o
zmluvné dojednania, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím
zmluvy. Vzhľadom na rozsiahlosť týchto osobitných zmluvných podmienok si súd nevie dosť dobre
predstaviť, že by pri uzatváraní zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi časový priestor v rozsahu aspoň

dvoch hodín, že by bolo možné konštatovať, že odporca pred uzatvorením zmluvy sa mohol oboznámiť
s týmito zmluvnými dojednaniami tak, aby bol nimi platne viazaný. Tieto údaje, ktoré sú uvedené vyššie,
by mali byť súčasťou úverovej zmluvy uvedené na prvej strane zmluvy, resp. pri označení predmetu
zmluvy a nemali by byť súčasťou pripojených listín, keďže ide o základné náležitosti zmluvy o úvere
týkajúcesavýškyúrokov,celkovejsumy,ktorúmáspotrebiteľuhradiťaúdajaoRPMN,tovšetkosúúdaje

podstatné pre posúdenie podmienok úveru. Keďže tieto náležitosti platne v zmluve neboli uvedené, resp.
boli uvedené zavádzajúcim spôsobom bez možnosti sa reálne s nimi oboznámiť, poskytnutý úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 3 poslednej vety Zákona
č. 258/2001 Z.z. Aj z tohto dôvodu by mal navrhovateľ nárok len na vrátenie hodnoty čistého úveru
po odpočítaní platieb odporcu, čo taktiež spôsobuje pochybnosti o výške dlžnej sumy titulom uzavretej

zmluvy, ktorá suma tvorí základ pre výpočet zmluvnej pokuty, ktorá je predmetom tohto konania.
Odhliadnuc od pochybností ohľadom dlžnej sumy istiny, ktoré sú uvedené vyššie, je potrebné poukázať
na to, že podľa uzavretej zmluvy nájomné sa malo uhradiť v 16 mesačných splátkach s konečnou
splatnosťou 24. 09. 2010, to znamená, že základ nároku navrhovateľa titulom nedoplatku na nájomnom
je premlčaný, kde k premlčaniu tohto nároku došlo dňa 24. 09. 2013, keďže navrhovateľ nepreukázal,

že by si do tejto lehoty tento nárok uplatnil na súde, pričom odporca samotný vzniesol námietku
premlčania a na premlčanie taktiež súd prihliada z úradnej povinnosti s poukazom na ustanovenie §
5b) Zákona č. 102/2014 Z.z. Zmluvná pokuta zásadne je naviazaná na hlavný záväzok, kde
porušením právnych povinností titulom hlavného záväzku dochádza k vzniku nároku na zmluvnú pokutu.
Je jednoznačne preukázané, že navrhovateľ zavinil svojím nekonaním premlčanie svojho nároku titulom

dlžného nájomného, tento nárok si v lehote na súde neuplatnil, ani na inom orgáne, uplatňuje si len
svoj nárok titulom zmluvnej pokuty ako akcesorického záväzku, ktorý existuje popri hlavnom záväzku,
v danom prípade nároku navrhovateľa na nájomné, ktorý nárok je už premlčaný. Samotná povaha
zmluvnej pokuty ako akcesorického záväzku, ktorý existuje popri hlavnom záväzku, sa nezmení tým,
že zmluvná pokuta bude samostatným predmetom konania, alebo či bude predmetom konania spolu

s hlavným záväzkom.
Ak sa dlžník môže brániť proti žalobe o splnenie hlavného záväzku námietkou premlčania, tým viac
sa môže brániť námietkou premlčania aj proti súdnemu uplatneniu práva na zmluvnú pokutu za čas
od uplynutia premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku, ak zmluvná pokuta bola dohodnutá za
omeškanie, a to percentom za určitý časový úsek. Iný výklad by mal za následok, že napriek premlčaniu

práva na splnenie hlavného záväzku prostredníctvom zmluvnej pokuty dohodnutej za omeškanie a
určenej percentom za každý deň omeškania by bol dlžník po časovo neobmedzenú dobu donucovaný
na splnenie hlavného záväzku, čím by boli negované právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania
a zároveň by nebol rešpektovaný jeden zo základných princípov súkromného práva, a to princíp „bdelým
patrí právo“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Cdo222/2005).

Premlčaním práva na splnenie hlavného záväzku dochádza zároveň k premlčaniu práva na zmluvnú
pokutu, a to za dobu omeškania po premlčaní hlavného záväzku, čo možno vyvodiť z akcesorickej
povahy zmluvnej pokuty, ktorej osud je spätý s hlavným záväzkom, a to nielen pri zániku hlavného
záväzku, kedy zaniká aj záväzok zo zmluvnej pokuty, ale aj pri premlčaní hlavného záväzku.
V danom prípade hlavný záväzok titulom nájomného sa premlčal dňom 24. 09. 2013 a týmto dňom sa

premlčujeajprípadnýnároknavrhovateľanazmluvnúpokutuajehonárokbyboldôvodnýlenzaobdobie
do uplynutia premlčacej doby, t.j. od 19. 05. 2012 do 24. 09. 2013.
Pokiaľ ide o samotný nárok navrhovateľa na zmluvnú pokutu, ktorú si navrhovateľ uplatňoval vo výške
0,05 % denne za obdobie od 19. 05. 2012 do dňa vydania rozhodnutia zo sumy dlžného nájomného581,36eur,súdjetohonázoru,ženavrhovateľnemáprávonazaplateniezmluvnejpokutyztohodôvodu,
že zmluvná pokuta medzi účastníkmi konania nebola platne dohodnutá. Zmluvná pokuta je uvedená len
medziostatnýmizmluvnýmidojednaniamizmluvyvčastiII.bodu8osobitnýchustanovení,ktorézmluvné

dojednania predstavujú dve strany husto písaného textu na hranici čitateľnosti s použitím odbornej
a právnej terminológie. Zmluvnú pokutu možno charakterizovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku
s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka, v zmysle ktorého za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a
s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľským zmluvách sú neplatné s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Obč. zákonníka.
Dohodnutá zmluvná pokuta bola zakomponovaná v rámci zmluvných dojednaní, ktoré obsahujú dve
strany husto písaného textu drobného písma na hranici čitateľnosti, a tak si súd nevie vôbec predstaviť,
že by pri uzavretí zmluvy o úvere odporca mal možnosť oboznámiť sa s týmito zmluvnými dojednaniami
tak, aby bolo možné konštatovať, že zmluvným dojednaniam porozumel, vedel, čím bude viazaný a
že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy mu vytvoril dostatočný časový priestor v trvaní minimálne dvoch

hodín, aby sa oboznámil s týmito zmluvnými dojednaniami. Túto skutočnosť navrhovateľ nepreukázal a
samotný odporca na pojednávaní uviedol, že pri podpise zmluvy nevedel, že zároveň uzatvára dohodu
o zmluvnej pokute, a teda zmluvnú pokutu súd hodnotí aj ako neprijateľnú podmienku, ktoré zmluvné
dojednanie je neplatné a nezaväzuje odporcu.
Takto súd posúdil nárok navrhovateľa tak, že jednak je premlčaný hlavný nárok titulom nedoplatku na

nájomnom, kde výška tohto hlavného nároku je sporná, hlavný nárok je premlčaný a z tohto dôvodu
je premlčaný aj nárok titulom zmluvnej pokuty minimálne za obdobie od 24. 09. 2013, kde však
samotnú dohodu o zmluvnej pokute súd považuje za neplatnú, z toho dôvodu súd návrh navrhovateľa
na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.
Keďže odporca, ktorý mal úspech v konaní, si trovy konania neuplatňoval, súd mu právo na náhradu

trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo
dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie
musí obsahovať náležitosti v zmysle § 205 a 205a/ O.s.p.

Z odvolania musí byť, v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p., zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

V odvolaní je potrebné, podľa § 205 ods. 1 O.s.p., popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.