Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 20, 2016

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9Csr/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915894417
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6915894417.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci navrhovateľa K. zast.

JUDr. Evou Bornayovou, advokátkou v Rimavskej Sobote, Fučíkova č. 975/15 proti odporcovi CETELEM
SLOVENSKO, a.s., Panenská č. 7, Bratislava, IČO 35 787 783 o zrušenie rozhodcovského rozsudku
takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Komerčnej rozhodcovskej
spoločnosti, a.s., so sídlom Nábrežná č. 1293, Čadca č.k. KRS/312/2009 zo dňa 26. 08. 2015.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 215,65 eur do troch dní odo

dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo
výške 331,50 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podala na súd návrh, v ktorom žiadala zrušiť rozhodcovský rozsudok rozhodcovského
súdu, keďže podľa jej názoru rozhodcovský súd rozhodol na základe neplatnej rozhodcovskej doložky,
ktorú rozhodcovskú doložku navrhovateľka považuje za nekalú a neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Poukázala ďalej na to, že navrhovateľka mala záujem uzavrieť len jeden úverový vzťah na základe

uzavretej úverovej zmluvy, predmetom ktorej bol úver vo výške 11.490,- Sk, nemala záujem uzavrieť
ďalší revolvingový úver, tento revolvingový úver ani nečerpala a z tohto úveru neobdržala žiadne
finančné prostriedky. Ďalej poukázala na to, že úverová zmluva, ktorú podpísala, neobsahovala
žiadnu rozhodcovskú doložku a s odporcom neuzavrela ani žiadnu rozhodcovskú zmluvu, kde voľba
rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu bola uskutočnená jednostranne zo strany odporcu na základe
neplatnej rozhodcovskej doložky a z tohto dôvodu navrhovateľka žiadala zrušiť rozhodcovský rozsudok.
Odporca sa k návrhu nevyjadril, nedostavil sa ani na pojednávanie súdu, hoci bol riadne predvolaný,

preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a jej právnej zástupkyne, oboznámením sa s
rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti, a.s., so sídlom
Nábrežná č. 1293, Čadca č.k. KRS/312/2009 zo dňa 26. 08. 2015, zmluvou o pôžičke zo
dňa 07. 09. 2005, obsahom pripojeného spisu KRS/312/2009, rozhodcovskou doložkou zo dňa 25. 03.
2009, vyjadrením navrhovateľky k žalobe na rozhodcovskom súde, čiastočným odstúpením od úverovej
zmluvy zo dňa 21. 11. 2008 a zistil nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľka uzavrela dňa 07. 09. 2005 s odporcom zmluvu o úvere, na základe ktorej zmluvy jej bol
poskytnutý úver vo výške 11.490,- Sk. Tento úver navrhovateľka splatila a nebol predmetom konania na
rozhodcovskom súde. Predmetom konania na rozhodcovskom súde bol úver, ktorý mal byť poskytnutý
navrhovateľke na základe bodu C úverovej zmluvy, v zmysle ktorého mal byť dohodnutý medziúčastníkmi konania revolvingový úver s úverovým rámcom vo výške 20.000,- Sk. Keďže navrhovateľka
si podľa odporcu neplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o revolvingovom úvere, odporca
podal návrh na súd na vydanie rozhodcovského rozsudku, v ktorom žiadal zaviazať navrhovateľku

na zaplatenie zostatku úveru vo výške istiny, úrokov, úrokov z omeškania. Na základe tohto návrhu
rozhodcovský súd doručil návrh navrhovateľke, ktorá sa vyjadrila a vo svojom vyjadrení namietala
neplatnosť rozhodcovskej doložky a skutočnosti, že predmetný úver neobdržala a nemala oň ani
záujem. Zároveň poukázala na to, že predmetný úver zrejme čerpala tretia osoba. Napriek tomu
rozhodcovský súd vydal dňa 26. 08. 2015 rozhodcovský rozsudok, ktorým zaviazal navrhovateľku

na zaplatenie zostatku úveru podľa návrhu veriteľa, ktorý rozhodcovský rozsudok bol doručený
navrhovateľke 04. 09. 2015 a následne navrhovateľka podala návrh na zrušenie rozhodcovského
rozsudku dňa 05. 10. 2015.
Zmluva, ktorá bola uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom, t.j. zmluva o úvere, bola uzavretá v
zmysle § 497 a nasl. Obch. zákonníka, avšak v danom prípade jednoznačne ide o zmluvu svojím
charakterom spotrebiteľskú.

Zmluva uzavretá medzi odporcom a navrhovateľkou má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle §
52 Obč. zákonníka, keďže na jednej strane ju uzavrel odporca ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
a navrhovateľka ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa

musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné v zmysle § 52 ods. 2 Obč.
zákonníka. Za spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania aj
z toho dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej
zmluvy spotrebiteľ - navrhovateľka nemala možnosť ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho

dojednania, kde buď mohla prijať zmluvu ako takú, alebo zmluvu neprijať.
Podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Charakter spotrebiteľskej zmluvy zmluva nestráca ani vtedy, keď je uzavretá v zmysle Obchodného
zákonníka, pričom prednostne sa použijú pri výklade zmluvy ustanovenia Občianskeho zákonníka

vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy, keďže úprava spotrebiteľského práva sa nachádza v
Občianskom zákonníku.
Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
- neprijateľné podmienky.

Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými
sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zákonníka platného v čase uzavretia rozhodcovskej doložky za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 4 Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa článku 3 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa článku 5 Smernice v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom
jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre
spotrebiteľa.
Podľa článku 6 Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách

uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo spotrebiteľa podľa ich národného práva neboli
záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je
jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.Podľa prílohy č. 1 písm. i) Smernice za nekalú podmienku sa mimo iné považuje nezrušiteľné viazanie
spotrebiteľanapodmienky,sktorýminemalžiadnureálnumožnosťsaoboznámiťpreduzavretímzmluvy.
Podľa § 73 ods. 1 Zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ak nie je ďalej

ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj
na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015,
kde podľa odseku 3 citovaného ustanovenia rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa
spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
Na základe horeuvedeného ustanovenia súd má za to, že rozhodcovské konanie, ktoré začalo

doručením návrhu na Stály rozhodcovský súd 17. 08. 2009 a bolo ukončené vydaním rozhodcovského
rozsudku dňa 26. 08. 2015, sa po 1. 1. 2015 spravuje ustanoveniami Zákona č. 335/2014 Z.z., keďže
ide o spotrebiteľský spor.
Podľa § 45 ods. 1 písm. e) Zákona č. 335/2014 Z.z. účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania
sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského
rozsudku, ak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod

neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.
Podľa § 45 ods. 1 písm. g) Zákona č. 335/2014 Z.z. účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania
sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského
rozsudku, ak v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že Stály rozhodcovský súd nesprávne
vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť

dôkazy a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu.
Podľa § 46 ods. 1 Zákona č. 335/2014 Z.z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať
v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského
rozhodcovského konania.
Navrhovateľke bol rozhodcovský rozsudok doručený dňa 04. 09. 2015 a keďže žalobu

o zrušenie rozhodcovského rozsudku podala na tunajší súd dňa 05. 10. 2015, navrhovateľka splnila
formálnu náležitosť pre podanie žaloby, ktorú podala včas.
Po vyriešení otázky, že na predmetnú vec je potrebné použiť ustanovenia Zákona č. 335/2014 Z.z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý záver podporuje aj ustanovenie § 1 ods. 4 Zákona č.
244/2002 o rozhodcovskom konaní v znení platnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku, keďže

podľa Zákona č. 244/2002 nemožno rozhodovať spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom, súd sa
zameral na otázku, či rozhodcovský súd bol oprávnený konať o návrhu podanom na rozhodcovský súd
a či bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva.
Vrámcizisťovaniapodmienokkonaniarozhodcovskéhosúdusúdzistillustráciounastránkeministerstva
spravodlivosti, že k 10. 11. 2015 rozhodcovský súd, ktorý rozhodoval o návrhu odporcu, nebol k

tomuto dátumu uvedený v zozname rozhodcovských súdov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské
rozhodcovské konanie. Ďalej súd zistil, že rozhodca, ktorý vydal žalobou napadnutý rozhodcovský
rozsudok, nebol vedený v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory minimálne
k 10. 11. 2015, pričom rozhodcovský rozsudok bol vydaný 26. 08. 2015, čiže v čase vydania
rozhodcovského rozsudku rozhodcovský súd nebol oprávnený rozhodovať spotrebiteľské spory a vo

veci konajúci rozhodca nemal oprávnenie rozhodovať spotrebiteľské spory.
Vzhľadom na tieto závery potom s poukazom na ustanovenie § 73 ods. 6 Zákona č. 335/2014
Z.z. rozhodcovské konanie, ktoré sa neskončilo pred 1. januárom 2015, sa malo prerušiť a keď
rozhodcovský súd nezískal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory do 15. 06. 2015, nasledujúci deň
sa rozhodcovské konanie zastavuje zo zákona a vzhľadom na tú skutočnosť rozhodcovský súd nemal

vo veci ďalej konať, nie to ešte, že vo veci vydal konečné rozhodnutie. Už táto skutočnosť odôvodňuje to,
aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok, keďže bol vydaný v rozpore so zákonom, keďže rozhodcovský
súd nemal oprávnenie konať vo veci a vo veci rozhodol rozhodca, ktorý taktiež nemal oprávnenie vo
veci konať.
V ďalšom sa súd zaoberal otázkou, či v prípade, keby rozhodcovský súd mal oprávnenie rozhodovať

spor a vo veci konajúci rozhodca mohol vo veci rozhodnúť, rozhodcovský súd rozhodoval vo veci na
základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo doložky. Odporca v rozhodcovskom konaní si
uplatňoval svoje nároky titulom zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania 07. 09. 2005, ktorá úverová
zmluva neobsahuje ani rozhodcovskú zmluvu, ani rozhodcovskú doložku. Navrhovateľka v súdnom
konaní tvrdila, že ona neuzavrela žiadnu rozhodcovskú doložku. Súčasťou rozhodcovského spisu je

aj rozhodcovská doložka dátumovaná dňom 25. 03. 2009, kde sa nachádza podpis navrhovateľky. Po
predložení tejto listiny navrhovateľke na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že rozhodcovskú doložku
nepodpísala, i keď podpis vyzerá ako jej. Pochybnosti o podpise navrhovateľky na rozhodcovskejdoložke znásobuje aj tá skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola uzavretá až 25. 03. 2009, t.j. viac
ako štyri roky po uzavretí úverovej zmluvy.
Predmetná rozhodcovská doložka je koncipovaná v tom smere, že účastníci konania sa mali dohodnúť,

že všetky spory vzniknuté zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru/zmluvy o poskytnutí
revolvingového úveru a vydaní úverovej karty zo dňa bez uvedenia dátumu sa budú rozhodovať
v rozhodcovskom konaní Stáleho rozhodcovského súdu v Čadci alebo Rozhodcovského súdu v
Bratislave. Zmluvné strany sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu vybraného rozhodcovského súdu. Týmto
nie je dotknuté právo navrhovateľa obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný súd Slovenskej

republiky.
Takto uzavretú rozhodcovskú doložku, odhliadnuc od pochybností ohľadom podpisu navrhovateľky na
rozhodcovskej doložke, súd považuje za neplatný právny úkon s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1
Obč. zákonníka, keďže tento právny úkon nie je urobený určite a zrozumiteľne. Rozhodcovská doložka
sa má týkať zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, revolvingového úveru a vydania úverovej
karty, kde bližšie vôbec nie je špecifikovaný úverový vzťah, z ktorého spory by sa mali riešiť pred

rozhodcovským súdom, kde nie je jasné, ktorého konkrétneho úverového vzťahu sa má rozhodcovská
doložka týkať už aj s poukazom na to, že úverová zmluva bola uzavretá v roku 2005 a rozhodcovská
doložka v roku 2009.
Ďalším dôvodom, ktorý spôsobuje neplatnosť rozhodcovskej doložky, je tá skutočnosť, že ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zákonníka v

znení platnom v čase uzavretia rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorého ustanovenia za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné s
poukazom na ods. 5 citovaného ustanovenia.

Rozhodcovská doložka v zásade upravuje pomery účastníkov konania v tom smere, že všetky spory
vzniknuté z úverového vzťahu sa majú riešiť v rozhodcovskom konaní. V záverečných ustanoveniach je
síceuvedené,žetýmniejedotknutéprávonavrhovateľaobrátiťsanapríslušnýsúdSlovenskejrepubliky,
avšaktátomožnosťjelenčistoiluzórna,keďžejevšeobecneznáme,žeabsolútnuväčšinusporoviniciuje
veriteľ, v danom prípade odporca, na ktorom reálne zostáva možnosť výberu medzi rozhodcovským

súdom a riadnym súdom a tiež je potrebné poukázať na vnútorný rozpor rozhodcovskej doložky, kde na
jednej strane je dohodnuté, že všetky spory bude riešiť rozhodcovský súd a na druhej strane je možnosť
riešenia sporu pred riadnym súdom, ktorá skutočnosť len podčiarkuje neplatnosť tohto právneho úkonu
- rozhodcovskej doložky z dôvodu jej neurčitosti.
Na základe horeuvedených skutočností teda súd konštatuje, že existuje ďalší dôvod pre zrušenie

rozhodcovského rozsudku, keďže rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy, v rozhodcovskom konaní nebol správne zistený skutkový stav, Stály
rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy s poukazom na predloženú neplatnú
rozhodcovskú doložku a vzhľadom na tú skutočnosť súd zrušil rozhodcovský rozsudok.
Už len okrajovo sa súd zaoberal otázkou prípadnej platnosti či neplatnosti úverovej zmluvy, na základe

ktorej si odporca uplatňoval svoj nárok v rozhodcovskom konaní, tento svoj nárok si uplatňoval odporca
na základe úverovej zmluvy zo dňa 07. 09. 2005 v časti C zmluvy, kde mal byť navrhovateľke poskytnutý
revolvingový úver formou poskytnutia úverového rámca. Mali byť poskytnuté peňažné prostriedky v
celkovej výške 1.405,83 eur. Tu súd konštatuje, že v danom prípade by išlo o neplatný právny úkon,
keďže časť C, na základe ktorej mal byť poskytnutý nový revolvingový úver navrhovateľke, čo ona

mimochodom popiera, je včlenená medzi ďalšie zmluvné dojednania, tieto zmluvné dojednania sú
uvedené drobným nečitateľným písmom na hranici čitateľnosti, takže neexistuje reálna možnosť, aby
sa navrhovateľka oboznámila s takýmito zmluvnými podmienkami pred uzavretím úverovej zmluvy dňa
07. 09. 2005 a išlo by o neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 3
písm. a) Obč. zákonníka, keďže ide o podmienku, ktorú má spotrebiteľ plniť a s ktorou sa nemal

možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Neprijateľné zmluvné podmienky sú neplatné s poukazom
na ods. 4 citovaného ustanovenia. Neplatnosť tohto právneho úkonu by bolo možné vidieť aj v rozpore
s Občianskym zákonníkom § 37 ods. 1 Obč. zákonníka pre nedostatok vôle na strane navrhovateľky
uzavrieť ďalší úverový vzťah, kde predmetom záujmu navrhovateľky bol len úverový vzťah uvedený
v zmluve vo výške 11.490,- Sk a odporca v konaní nepreukázal, že by pri uzatváraní tejto úverovej

zmluvy mala navrhovateľka záujem uzavrieť ďalší úverový vzťah, kde zo strany odporcu ide tiež o nekalú
praktiku pri uzatváraní zmlúv, kde pri uzatváraní úverového vzťahu, o ktorý má spotrebiteľ záujem,
včlení do nečitateľných zmluvných podmienok ďalší úverový vzťah, ktorý v danom prípade ani nespĺňalzákonné náležitosti spotrebiteľského úveru s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1, 2 a 5 Zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Na základe všetkých horeuvedených skutočností súd zrušil rozhodcovský rozsudok a návrhu vyhovel

v plnom rozsahu.
Keďže navrhovateľka, ktorá mala úspech v konaní, si uplatnila trovy konania, súd jej v zmysle
ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. priznal trovy konania v celkovej výške 215,65 eur za 3 úkony právnej
pomoci po 51,45 eur (prevzatie veci, návrh, pojednávanie), 2 x režijný paušál po 8,39 eur, 1 x 8,58
eur, kde súd podotýka, že právna zástupkyňa navrhovateľky mala nárok na vyššiu odmenu 1 úkon v

hodnote 64,53 eur, keďže ide o neurčitý petit.
Keďže navrhovateľka bola oslobodená od zaplatenia súdneho poplatku s poukazom na ustanovenie § 4
ods. 3 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, keďže jej bol priznaný nárok na poskytnutie právnej
pomoci prostredníctvom Centra právnej pomoci, je povinný zaplatiť súdny poplatok odporca v zmysle §
2 ods. 2 citovaného zákona v zmysle položky 3 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo
dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie
musí obsahovať náležitosti v zmysle § 205 a 205a/ O.s.p.
Z odvolania musí byť, v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p., zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.
V odvolaní je potrebné, podľa § 205 ods. 1 O.s.p., popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.