Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. jún 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/99/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116205817
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116205817.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO:
35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, p r o t i žalovanému: Ľ. E., K.. XX.X.XXXX, O. X. XXX, XXX XX X.,
I.. Č.. Y. XX, V. K. B., o zaplatenie 556,27 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 179,74 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,75% ročne
zo sumy 93,28 Eur od 26.3.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy
61,08 Eur od 26.4.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 25,38 Eur

od 26.5.2013 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 15.2.2016, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 21.1.2016, sa domáhal
zaplatenia sumy 556,27 Eur, ako aj úrokov z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 93,28 Eur od
26.3.2013 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 85,87 Eur od 26.4.2013

do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 45,18 Eur od 26.5.2013 do zaplatenia,
úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 331,94 Eur od 26.2.2014 do zaplatenia a súdny
poplatok vo výške 33 eur. Nárok uplatnil z titulu neuhradených faktúr za poskytnuté služby, ako aj z
titulu zmluvnej pokuty, dohodnutej v zmluve medzi jeho právnym predchodcom - Slovak Telekom a.s.
a žalovaným.

Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Slovak Telekom a.s. dňa 22.2.2013 a uzavrel

so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie
telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických telekomunikáciách. Žalobca poukázal na
príslušné faktúry, ktoré pripojil k žalobe a uviedol, že žalovaný si svoj zmluvný záväzok nesplnil, keď
neuhradil faktúry za poskytnuté služby, čím porušil zmluvnú povinnosť, a preto mu vznikol aj nárok na
zákonný úrok z omeškania.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, aj keď žaloba s prílohami mu bola doručená dňa 16.5.2016.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Vzhľadom na to, že sa jedná o drobný spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s
poukazom na § 115a ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 22.2.2013, Všeobecnými
podmienkami na poskytovanie verejných služieb prostredníctvom pevnej siete spoločnosti Slovak

Telekom, a.s., Cenníkom pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., faktúrami č.
7302490060, č. 7401437073, č. 7304671824, č. 7303551877, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
20.11.2014, Pokusom o zmier zo dňa 1.2.2016 a zistil tento skutkový stav:

Dňa 22.2.2013 bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb medzi poskytovateľom Slovak
Telekom a.s. a žalovaným. Jej predmetom bolo poskytnutie telekomunikačných služieb pričom zmluva

obsahuje aj prehlásenie žalovaného, že sa oboznámil s obsahom tejto zmluvy, ako aj so Všeobecnými
podmienkami, Osobitnými podmienkami a Cenníkom, ktoré sa ako neoddeliteľné súčasti tejto zmluvy
zaväzuje držiavať. Svojím podpisom potvrdil prevzatie Všeobecných podmienok, Osobitných podmienok
a Cenníka, že si záväzne objednal služby špecifikované v Zmluve a zároveň sa zaviazal riadne a včas
plniť všetky povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy, dodatkov k Zmluve, Obchodných podmienok a Cenníka,

najmä riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie Služieb.

Žalovaný nezaplatil faktúry za poskytnuté služby, a to konkrétne:
- faktúru č. 7302490060 za obdobie od 8.2.2013 do 7.3.2013 vo výške 93,28 Eur so splatnosťou
25.3.2013

-faktúruč.7401437073zaobdobieod8.1.2014do7.2.2014vovýške331,94Eursplatnúdňa25.2.2013,
ktorá zahŕňala zmluvnú pokutu vo výške 331,94 Eur,
- faktúru č. 7304671824 za obdobie od 8.4.2013 do 7.5.2013 vo výške 45,18 Eur splatnú dňa 25.5.2013,
ktorá zahŕňala aj poplatok za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 19,80 Eur (16,50
Eur + 20 % DPH vo výške 3,30 Eur),

- faktúru č. 7303551877 za obdobie od 8.3.2013 do 7.4.2013 vo výške 85,87 Eur splatnú dňa 25.4.2013,
ktorá zahŕňala zmluvnú pokutu (upomienka) za nedodržanie doby splatnosti vo výške 4,99 Eur,

Žalobca v žalobe vôbec nekonkretizuje porušenie zmluvných povinnosti žalovanej, len vo všeobecnosti
uvádza, že neplatil riadne a včas faktúry.

Slovak Telekom, a.s. uzatvoril so žalobcom dňa 20.11.2014 Zmluvu o postúpení pohľadávok.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods. 1 OZ záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu

však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených
(§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon“) zmluvou
o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej

sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho

zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 44 ods. 2 zákona zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovaťa) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2 ,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o

1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade
s osobitnými predpismi,39)

3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo
iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46 ,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,

6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa §
59 ods. 2 ,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných

cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania

výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,

h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75 ,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa § 43 ods. 1 zákona podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,
c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak
1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky

neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s
vynaložením neprimerane vysokých nákladov,
2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného
podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním

zmluvu,
3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,

2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných
služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí
primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo
3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť

poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,
e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní
verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítaťúdaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov
účastníka podľa odseku 2 písm. b).

V danom prípade uzavretou zmluvou sa žalovaný zaviazal k finančnému plneniu za služby, ktoré mu
poskytoval právny predchodca žalobcu, pričom tieto služby mu boli riadne fakturované a žalovaný
ich neuhradil. Súd preto považoval za právne dôvodné žalobe o zaplatenie faktúr súvisiacich s
poskytovaním konkrétnych telekomunikačných služieb vo výške 179,74 Eur vyhovieť. Jednalo sa o
faktúru č. 7302490060 vystavenú na sumu 93,28 Eur, z ktorej súd priznal celú sumu, ďalej faktúru č.

7401437073 vystavenú na sumu 331,94 Eur, z ktorej súd nepriznal plnenie žalobcovi, nakoľko išlo o
zmluvnú pokutu, faktúru č. 7304671824 vystavenú na sumu 45,18 Eur, z ktorej priznal iba sumu 25,38
Eur (nepriznal „iné poplatky“ s DPH vo výške 19,80 eur), faktúru č. faktúru č. 7303551877 vystavenú na
sumu 85,87 Eur, z ktorej priznal iba sumu 61,08 Eur (nepriznal „iné poplatky“ s DPH vo výške 19,80 eur
a poplatok za upomienku vo výške 4,99 eur).

Podľa § 517 ods. 1 OZ veta prvá, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa
predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom k 22.2.2013,
výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd priznal aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti príslušných faktúr, a to s

poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ.

Pokiaľ ide o sumu 331,94 Eur za uplatnenú zmluvnú pokutu, sumu 19,80 Eur za „iné poplatky a služby“
a sumu 4,99 eur za upomienku oneskorenej platby, ktoré súd nepriznal a v tejto časti považoval žalobu
za nedôvodnú, je potrebné uviesť nasledovné:

Pokiaľ ide o sumu 356,73 Eur ( pozostávajúcu zo sumy 331,94 Eur za uplatnenú zmluvnú pokutu, sumu
19,80 Eur za „iné poplatky a služby“ a sumu 4,99 eur za upomienku oneskorenej platby), ktorú súd
nepriznal a v tejto časti považoval žalobu za nedôvodnú, je potrebné uviesť nasledovné:

Podľa § 3 a ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka
alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa
uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka sa

primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Faktúrou č. 7304671824 a faktúrou č. 7303551877 bol žalovanému fakturovaný poplatok za prerušenie
poskytovania služby pre neplatenie vo výške 16,50 Eur (bez DPH), resp. suma 19,80 Eur.

V tejto časti súd považoval žalobu za nedôvodnú, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal
vznik záväzku žalovaného uhradiť žalobcovi takýto druh poplatku v uvedenej výške. Tento umožňuje
získať na úkor spotrebiteľa majetkový prospech, ktorý prevyšuje skutočné výdavky žalobcu. Zákon za
príslušenstvo označuje inter alia náklady na uplatnenie pohľadávky. Zákon teda predpokladá presné

výdavky. Paušálna výška poplatku za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 16,50
Eur bez DPH, t.j. vo výške 19,80 Eur s DPH, bez transparentného výpočtu skutočných nákladov preto
zapadá do definície neprijateľných zmluvných podmienok (v rozpore s ratio legis zákona a z dôvodu
neurčitosti a nedostatočnej transparentnosti).

Je potrebné vychádzať z toho, že každá spotrebiteľská zmluva musí byť transparentná. Zmluvné
podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby
spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky,
ktoré z roho pre neho vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13).

Zásada transparentnosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka
poplatkov. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo
nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú
slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložitej formulovanej a malým písmom písanej forme
skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho

pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu (nález ÚS SR
I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013).

Sporný poplatok za prerušenie služby v dôsledku neplatenia má vyslovene sankčnú povahu a svojou
podstatou predstavuje zmluvnú pokutu v zmysle § 544 OZ, ktorá však musí byť dohodnutá písomne.

Uvedeným poplatkom dodávateľ obchádza ust. § 544 OZ, čo je neprípustné. Zmluvnú pokutu by totiž
mohol súd moderovať.

Pre spotrebiteľský právny vzťah vychádzajúc aj z európskej judikatúry je typická tzv. teória skutočného
plnenia, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť len za skutočne dodanú službu. Za neprijateľnú

zmluvnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie,
ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmu dodávateľa (rozsudok ESD
C-26/13, Arpád Kásler, Hajnalka Káslerne Rábai proti OTP Jelzálogbank Zrt z 30. apríla 2014, bod 58).
Tento princíp je už zakomponovaný aj v ust. § 53 ods. 4 písm. v/ OZ, v zmysle ktorého za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od

spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne
informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté
protiplnenie.

Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,

je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Takúto „dohodu“ o zmluvnej pokute však súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je
totiž nesporné, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je zmluvou
spotrebiteľskou s poukazom na § 52 ods. 1 OZ.

Súd uvádza, že žalobca tento nárok žiadnym spôsobom nevysvetlil a nepreukázal. Rovnako súd

poplatok za upomienku za oneskorenú platbu považoval za poplatok nedôvodný, majúci sankčný
charakter, pričom nebolo preukázané ani splnenie prípadných podmienok na vznik takéhoto nároku.
Žalobca totiž neuviedol o aké zmluvné porušenie povinnosti zo strany žalovanej konkrétne išlo, zvlášť ak
v zmluve boli uvedené v súvislosti s porušením tohto záväzku rôzne poplatky. V sporovom konaní pritom
platí zásada dispozičná a prejednacia (dané konanie je nepochybne sporové), a preto je zásadne vecou
účastníka konania tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy k preukázaniu svojich skutkových tvrdení. Žalobca

už vo svojej žalobe je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje uplatňované právo a
musí k tomu uviesť potrebné dôkazy (§ 79 ods. 1 O.s.p.). Túto povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť
má žalobca aj v priebehu konania (§ 101 ods. 1, § 120 ods. 1 O.s.p.). Každý z účastníkov teda musí v
závislosti na hypotéze príslušnej právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých
bude môcť súd rozhodnúť v jeho prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Povinnosť tvrdenia a

dôkazná povinnosť sú vo vzájomnej jednote. Rozsah dôkaznej povinnosti je zásadne určený rozsahom
povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože aby mohol účastník nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najskôr
tvrdiť. Pri splnení povinností tvrdenia nastupuje dôkazná povinnosť, čo znamená, že účastník musí
označiť dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení. V opačnom prípade nesie za predpokladu, že
ním tvrdené skutočnosti neboli preukázané nepriaznivé dôsledky v tom smere, že bude rozhodnuté v

jeho neprospech z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Uvedenú povinnosť si podľa názoru súdu
žalobca v danom prípade nesplnil. Preto súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

Právnypredchodcažalobcuponúkolsvojeslužbyspotrebiteľomprostredníctvomštandardnýchtypových
zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť.

Potrebné je zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti
neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s úpravou spotrebiteľských zmlúv a cieľom smernice
rady 93/13/EHS ak by sa pred neprijateľnou zmluvnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý
nie. Rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne
spôsobila poškodiť spotrebiteľa.

Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky
v zmysle ust. § 53 OZ.

Súd len pripomína ust. § 53a ods. 1 OZ, podľa ktorého ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v

spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe

takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Citované ustanovenie § 53a ods. 1 OZ teda obsahuje zákonný zákaz používania neprijateľných
podmienok, ktorý vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania

najmä neuplatňovať ich plnenie na súde a neprijímať plnenie z nich. V takomto prípade, ak si žalobca
uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu napriek spomínanému zákonnému zákazu, nie je možné
uplatnenému nároku poskytnúť právnu ochranu, a preto žaloba aj z toho dôvodu v tejto časti bola
nedôvodná.

Plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky by zakladalo bezdôvodné obohatenie. Nie
bezvýznamným je aj fakt, že žalobca nepreukázal samotný základ nároku, podľa ktorého si právny
predchodca žalobcu uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu, čomu malo predchádzať porušenie
povinnosti. Súd môže svoje rozhodnutie založiť len na skutočnostiach, ktoré boli v konaní preukázanéa s vysokou pravdepodobnosti až na hranici istoty zistené. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých
sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou
hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Dôkazné bremeno

ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z ich existencie vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky. Žalobca v konaní nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalovaným voči
právnemupredchodcovižalobcuaopodstatnenosťuplatnenejzmluvnejpokuty.Zvýsledkovvykonaného
dokazovania mal tak súd za preukázané, že nárok žalobcu uplatnený voči žalovanému je nedôvodný s
poukázaním na jeho uplatnenie v rozpore so zákonom, keď dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou a ako taká je absolútne neplatná.

Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z ustanovenia § 524 a násl. OZ nakoľko súd mal za to, že došlo k
postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti Slovak Telekom a.s. na žalobcu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Náhradu trov konania si v zmysle § 151

ods. 1 O.s.p. uplatnil len žalobca, ten však bol v prevažnej časti uplatneného nároku neúspešný, preto
mu nárok na náhradu trov konania neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.