Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michal Drimák, PhD.

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/376/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115223594
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115223594.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36
613 843, proti žalovanej: Ľ. U., T.. X.XX.XXXX, H. I. T. XX, XXX XX C., o zaplatenie 816,53 eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 101,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 34,26 eur od 19.9.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 33,40 eur
od 19.11.2012 do zaplatenia a vo výške 8,75 % ročne zo sumy 33,40 eur od 19.12.2012 do zaplatenia,

to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca podal na tunajší súd dňa 11.9.2015 žalobu voči žalovanému o zaplatenie sumy 816,53 eur
s prísl.. Žalovanú sumu tvoria nezaplatené vyfakturované sumy právnym predchodcom žalobcu Slovak
Telekom, a.s. Bratislava a to za poskytnuté služby a zariadenia v sume 816,53 eur s tým, že uvedené
pohľadávky tvoriace žalovanú sumu boli na žalobcu postúpené zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
20.11.2014, čím je daná aktívna legitimácia žalobcu. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila. Žaloba

jej bola doručená s výzvou na vyjadrenie sa k nej dňa 23.5.2016.

2. Podľa § 177 ods. 2 psím. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP)
pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.

3. Podľa § 297 písm. b) CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je

potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. Podľa § 219 ods. 1, 3 CSP rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky.
Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.
Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote

najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.5. Keďže v tomto prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 816,53 Eur, jedná sa o drobný
spor a na strane žalovaného je spotrebiteľ (§ 297 písm. b) CSP), súd na prejednanie veci nenariadil
pojednávanie a v zmysle § 219 ods. 3 CSP rozsudok verejne vyhlásil dňa 14.7.2016 o 8.30 hod..

Účastníci sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

6. Súd sa vo veci oboznámil so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
Dňa 8.12.2009 uzatvoril právny predchodca žalobcu a žalovaná zmluvu, ktorej predmetom bolo
poskytovanie telekomunikačných služieb. Na základe tejto zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu

žalovanej telekomunikačné služby, za ktoré vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 200,23 eur
(žalobou si uplatnil 34,26 eur), faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 38,39 eur, faktúru č. XXXXXXXXX na
sumu 58,19 eur a faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 855,69 eur (žalobou si uplatnil 685,69 eur).

7. Zistený skutkový stav súd právne posúdil:
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa

podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa§43ods.2zákonač.610/2003Z.z.oelektronickýchkomunikáciách,podstatnýmičasťamizmluvy
o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v

zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu
za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo
na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi

najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný
platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby

umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, a neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods. 1 OZ záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu
však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených
(§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 517 ods. 1 OZ veta prvá, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o konanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.

8. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná, preto jej
vyhovel konkrétne z jednotlivých faktúr v rozsahu :
- z faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 200,23 eur (žalobou si uplatnil 34,26 eur) súd priznal žalobcovi
plnú žalovanú sumu, nakoľko boli žalovanej reálne poskytnuté služby za internet (11,69 eur) a za Magio
TV Optik Komplet (16,26 eur) + DPH.

- z faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 38,39 eur súd priznal žalobcovi sumu 33,40 eur, pričom nepriznaná
suma 4,99 eur predstavovala zmluvnú pokutu za nedodržanie doby splatnosti.
- z faktúry č. XXXXXXXXX na sumu 58,19 eur súd priznal žalobcovi sumu 33,40 eur, pričom nepriznaná
suma 4,99 eur predstavovala zmluvnú pokutu za nedodržanie doby splatnosti a suma 16,50 eur
predstavovala poplatok za prerušenie poskytovania služieb.

- z faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 855,69 eur (žalobou si uplatnil 685,69 eur) súd nepriznal žalobcovi
právo na úhradu žalovanej sumy, nakoľko išlo o zhluk pokút za Magio TV Optik vo výške 299 eur, za
Magio Box vo výške 150 eur, za diaľkový ovládač vo výške 10 eur, za ostatné príslušenstvo vo výške
10 eur, za nevrátenie/poškodenie HAG vo výške 166,57 eur.

9. Súd výšku priznaných súm (34,26 eur, 33,40 eur a 33,40 eur = 101,06 eur) mal preukázanú
z predložených faktúr, ako aj samotnej zmluvy medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu,
teda čiastočne vyhovel žalobe vo výške 101,06 eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od
nasledujúceho dňa po uplynutí splatnosti faktúry až do zaplatenia.

10. V tejto žalovanej časti je nárok žalobcu dôvodný a bol riadne preukázaný. V prevyšujúcej časti o
zaplateniezmluvnejpokuty4,99eurvofaktúreč.XXXXXXXXXXavyfakturovanýchpokút,resp.poplatku
za prerušenie poskytovania služieb vo faktúre č. XXXXXXXXX, resp. vo faktúre č. XXXXXXXXXX
súd žalobu zamietol. Keďže žalovaná je spotrebiteľom, žalovaná zmluvná pokuta a pokuty, ktoré
boli postúpené na žalobcu, súd je toho názoru, že žalobca využil svoje dominantné postavenie

a sofistikované praktiky voči neskúsenej žalovanej, predstavujú bez akýchkoľvek pochýb zneužitie
žalovaného ako slabšej strany spotrebiteľa a žalobca pri tom zneužil jej neskúsenosť, dôverčivosť, ktorá
sofistikované praktiky žalobcu neovláda a nerozumie im. Žalobca využil neschopnosť žalovanej plniť,pričom tieto úžernícke praktiky (séria neprimerane vysokých zmluvných pokút) preto nepožívajú súdnu
ochranu a práve súd prihliadol na ochranu žalovanej ako slabšej strany -spotrebiteľa.

11. V časti súd poplatku vo výške 16,50 eur za prerušenie poskytovania služieb považoval žalobu
za nedôvodnú, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovanej uhradiť
žalobcovi takýto druh poplatku v uvedenej výške. Tento umožňuje získať na úkor spotrebiteľa majetkový
prospech, ktorý prevyšuje skutočné výdavky žalobcu. Zákon za príslušenstvo označuje inter alia náklady
na uplatnenie pohľadávky. Zákon teda predpokladá presné výdavky. Paušálna výška poplatku za

prerušenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 16,50 Eur bez DPH, t.j. vo výške 19,80 Eur
s DPH, bez transparentného výpočtu skutočných nákladov preto zapadá do definície neprijateľných
zmluvných podmienok (v rozpore s ratio legis zákona a z dôvodu neurčitosti a nedostatočnej
transparentnosti).

12. Je potrebné vychádzať z toho, že každá spotrebiteľská zmluva musí byť transparentná. Zmluvné

podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby
spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky,
ktoré z roho pre neho vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13).

13. Zásada transparentnosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka

poplatkov. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo
nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú
slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložitej formulovanej a malým písmom písanej forme
skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho
pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu (nález ÚS SR

I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013).

14. Sporný poplatok za prerušenie služby v dôsledku neplatenia má vyslovene sankčnú povahu a svojou
podstatou predstavuje zmluvnú pokutu v zmysle § 544 OZ, ktorá však musí byť dohodnutá písomne.
Uvedeným poplatkom dodávateľ obchádza ust. § 544 OZ, čo je neprípustné. Zmluvnú pokutu by totiž

mohol súd moderovať.

15. Pre spotrebiteľský právny vzťah vychádzajúc aj z európskej judikatúry je typická tzv. teória
skutočného plnenia, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť len za skutočne dodanú službu. Za
neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa

za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmu dodávateľa
(rozsudok ESD C-26/13, Arpád Kásler, Hajnalka Káslerne Rábai proti OTP Jelzálogbank Zrt z 30.
apríla 2014, bod 58). Tento princíp je už zakomponovaný aj v ust. § 53 ods. 4 písm. v/ OZ, v zmysle
ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,
ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy

preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie.

16. Rovnako súd poplatok za upomienku za oneskorenú platbu vo výške 4,99 eur považoval za poplatok
nedôvodný, majúci sankčný charakter, pričom nebolo preukázané ani splnenie prípadných podmienok

na vznik takéhoto nároku. Súd preto žalobu v prevyšujúcej časti ako je vyššie uvedené zamietol.

17. O trovách konania súd podľa § 255 ods. 2 CSP rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá na
náhradu trov konania právo, nakoľko žalobca bol vo vzťahu k žalovanej sume len čiastočne úspešný
a žalovanému trovy konania nevznikli, preto súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu

trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne

splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.