Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 4, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/108/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614202359
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5614202359.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci navrhovateľa:
Československá obchodní banka, a.s., so sídlom v Prahe 5, Radlická 333/150, IČ : 00001350, právne
zastúpený Mgr. Petrom Olejárom, usadeným euroadvokátom, so sídlom K., M. XX, proti odporcovi :
M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. M., I. XXX/X, o zaplatenie 61.334,14 Kč s príslušenstvom, na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5C/122/2014-95 zo dňa
29. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorým vo zvyšku zamietol návrh na zaplatenie kapitalizovaných

zmluvných úrokov 7.834,13 Kč a 10,9 % zo sumy 43.403,68 Kč od 11.02.2014 do zaplatenia a poplatkov
za upomienky a výzvy vo výške 1.800 Kč, potvrdzuje.

V ostatnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomokresnýsúd zaviazalodporcuzaplatiťnavrhovateľovisumu46.248,67Kčspolu
s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 44.138,68 Kč od 16.06.2012 do zaplatenia. Vo

zvyšnej časti žalobu zamietol. Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania.
V prvom rade okresný súd riešil svoju právomoc a aplikáciu kolíznych noriem. Účastníci konania majú
bydlisko na území viacerých členských štátov Európskej únie, konkrétne navrhovateľ má sídlo na území
Českej republiky a odporca má bydlisko na území Slovenskej republiky. V zmysle článku 66 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 v spojení s článkom 2 Nariadenia rady (ES) č.
44/2001 je daná právomoc slovenského súdu konať a rozhodovať v predmetnej veci, nakoľko odporca
má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Pre aplikáciu kolíznych noriem, určujúcich hmotné

rozhodnéprávo,uplatňovalRímskydohovor,ktorýsaaplikujenazmluvnézáväzkovévzťahyuzavretéod
01.08.2006, keďže zmluvný záväzkový vzťah účastníkov konania vznikol 05.06.2007. Záväzkový vzťah
medzi účastníkmi sa spravuje právnym poriadkom Českej republiky, lebo zmluva, z ktorej navrhovateľ
uplatnil svoj nárok, je s ním najužšie spojená, keďže sídlo navrhovateľa, ktorý mal uskutočniť plnenie
charakteristické pre zmluvu, je na území Českej republiky.
Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 05.06.2007 účastníci uzavreli zmluvu o úvere, na
základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi úver vo výške 100.000 Kč pri úrokovej sadzbe 10,9%

ročne, ktorý sa odporca zaviazal splatiť v 84 mesačných anuitných splátkach po 1.713 Kč spolu s
poplatkom za poistenie úveru v sume 87 Kč a poplatkom za vedenie účtu 60 Kč. Išlo o spotrebiteľskú
zmluvu, ktorá obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Nakoľko odporca si svoju povinnosť riadne a včas splácať úver neplnil, navrhovateľ mu oznámilpredčasné splatenie úveru ku dňu 15.06.2012 a vyzval ho uhradiť celý dlh vo výške 48.078,34 Kč s
príslušenstvom najneskôr do 29.06.2012. Ku dňu zosplatnenia bola nezaplatená istina 43.403,68 Kč,
úroky 1.971,25 Kč, úroky z omeškania 138,74 Kč. Súd zároveň priznal dôvodne uplatnené poplatky za

vedenie účtu vo výške 60 Kč a za poistenie vo výške 87 Kč za obdobie od 15.01.2012 do 15.06.2012,
celkom za 5 mesiacov 735 Kč, nakoľko mal preukázané ich individuálne dojednanie.
Zamietol žalobu v zostávajúcej časti ohľadne kapitalizovaných zmluvných úrokov vo výške 7.834,13 Kč,
ako aj úrokov vo výške 10,9% ročne zo sumy 43.403,68 Kč od 11.02.2014 do zaplatenia, t.j. po splatnosti
úveru. Zmluvný úrok ako odplata za poskytnuté peňažné prostriedky prináleží len za dojednanú dobu

poskytnutia úveru. Úver sa stal splatným dňom 15.06.2012 a od 16.06.2012 preto už navrhovateľovi
neprislúchajú.
Rovnako zamietol žalobu v časti uplatnených poplatkov za upomienky a výzvy vo výške 1.800 Kč.
Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal individuálne dojednania o povinnosti odporcu
uvedené poplatky platiť. Sadzobník poplatkov nepredstavuje individuálne dojednanie zmluvných strán
a odporca sa v zmluve nezaviazal na úhradu uvedených poplatkov.

Úrok z omeškania z priznanej istiny priznal navrhovateľovi vo výške 7,75 % ročne od 16.06.2012 do
zaplatenia. Jedná sa o deň, kedy bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru a od nasledujúceho dňa
sa odporca dostal do omeškania. Úrok z omeškania bol priznaný v zákonom určenej výške v zmysle
Nariadenia č. 142/1994 Sb. a v prevyšujúcej uplatnenej časti 0,30 % bol návrh navrhovateľa zamietnutý.
Úrok z omeškania bol zamietnutý pokiaľ navrhovateľ tento uplatňoval zo zmluvných úrokov, nakoľko naň

nevzniká právo, keďže platná právna úprava neumožňuje požadovať od dlžníka príslušenstvo - úroky z
omeškania pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky, a to úrokov.
O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Stanovil čistý úspech navrhovateľa vo
výške 50,80 %.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku v časti o zamietnutí žaloby týkajúcej sa kapitalizovaného
zmluvného úroku vo výške 7.834,13 Kč, zmluvného úroku vo výške 10,90 % ročne zo sumy 43.403,68
Kč od 11.02.2014 do zaplatenia, v časti zamietnutia poplatkov vo výške 1.800 Kč ako aj trov konania,
podal odvolanie navrhovateľ. Namietal, že súd dospel na základe predložených dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho došlo k zamietnutiu nároku. Poukázal na ust. § 502 ods. 1 z.č.

513/1991 Sb., v zmysle ktorého od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť
z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo na
základe zákona. Citoval z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co/83/2012. V predmetnom
rozhodnutí sa konštatuje, že chýba v ustanovení vyslovenie, ktoré by určovalo dokedy povinnosť dlžníka
platiť úroky z úveru trvá. Táto doba môže byť dohodnutá v zmluve o úvere. V tomto rozhodnutí bolo

zdôraznené, že rozhodujúce je dojednanie v úverovej zmluve v článku 4 a 6, z ktorého výslovne vyplýva,
že splátky istiny po lehote splatnosti budú ďalej úročené úrokovou sadzbou uvedenou v článku 4 zmluvy
a k nej naviac sadzbou úrokov z omeškania. Ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 43 Cob/186/2013. V bode VIII. zmluvy sa uvádza, že súčasťou zmluvy sú aj obchodné
podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery, ktorých ustanovenia je klient povinný dodržiavať. Obchodné

podmienky v bode 4.4 uvádzajú, že ČSOB je oprávnená účtovať klientovi za svoje služby poplatky v
súlade so sadzobníkom Poštovej sporiteľne. Poplatky za upomienky a výzvy boli účtované z dôvodu
neplnenia si svojich zmluvných povinností zo strany odporcu. Náklady so zasielaním týchto upomienok
a výziev nie je možné pričítať na jeho ťarchu, keďže k porušeniu zmluvných povinností došlo zo strany
odporcu. Nepriznanie relevantných poplatkov presahuje súdom možný rámec poskytovania ochrany

spotrebiteľovi, nakoľko jej účelom má byť priblížiť sa rovnosti strán v právnych vzťahoch. Odporcovi
bola výška poplatkov známa, a preto ich nepriznanie by znamenalo rozširovanie možnej, zo strany
súdu prípustnej, ochrany spotrebiteľa. Toto dojednanie nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a zároveň si uplatnil trovy

odvolacieho konania.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd ako odvolací súd (§10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania

proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v rozsahu ustanovenia § 212
ods. 1 O.s.p. a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny podľa § 219
ods. 1 O.s.p.Vo väzbe na samotné meritórne posúdenie daného prípadu odvolací súd poukazuje na zodpovednosť
navrhovateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími

dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ odvolaním napadol výrok, ktorým bol jeho návrh vo zvyšnej
časti zamietnutí, a to v časti zaplatenia kapitalizovaných zmluvných úrokov vo výške 7.834,13 Kč a 10,9
% zo sumy 43.403,68 Kč od 11.2.2014 do zaplatenia a v časti poplatkov za upomienky a výzvy vo výške
1.800 Kč.
Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa

iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok.
Úrokpretopredstavujejednoduchopovedanécenupeňazívzmyslecenyobetovanejpríležitostiveriteľa,
ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci
zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku.
Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu
dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov

v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody
splátok. Zmluvný úrok ako odplata (cena) veriteľa za poskytnuté peňažné prostriedky prislúcha len za
dojednanú dobu splácania, čo vyplýva aj z § 503 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), podľa ktorého
záväzok splatiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak sa poskytnuté
peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti splatné úroky z tejto splátky. Keďže

mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená ku dňu 15.06.2012, po tomto dátume už navrhovateľovi
zmluvné úroky neprislúchajú.
Navrhovateľ v odvolaní poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp.zn. 14Co/83/2012, v
ktorom bol prijatý záver, že v zmluve môže byť dohodnutá doba, dokedy má trvať povinnosť dlžníka platiť
zmluvnéúroky.Oboznámenímsasobsahom„SmlouvaoČSOBSpotřebitelskémúvěru“zodňa5.6.2007

spolu so Všeobecnými obchodnými podmienkami ČSOB, ktoré priložil navrhovateľ k žalobnému návrhu
však odvolací súd nezistil, že by takéto dojednanie medzi účastníkmi zmluvy existovalo. V čl. IV
zmluvy je dohodnuté, že vyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho časť bude úročená pevnou úrokovou
sadzbou vo výške 10,90 % p.a. V bode 79 obchodných podmienok je stanovené, že ČSOB úročí
peňažné prostriedky Klienta v súlade s úrokovými sadzbami ČSOB a pravidlami úročenia pre príslušnú

menu. Úrokové sadzby sú stanovené ČSOB pre jednotlivé meny, obdobia a produkty. Aktuálne úrokové
sadzby sú Klientovi k dispozícii v prevádzkových priestoroch pobočiek ČSOB a na www.csob.cz . Z citovaných dojednaní však nevyplýva, že si zmluvné strany dohodli, že po lehote
splatnosti bude dlžná istina naďalej úročená zmluvným úrokom. Z týchto dôvodov okresný súd správne
rozhodol, keď navrhovateľovi nepriznal zmluvné úroky po vyhlásení mimoriadne splatnosti úveru.

V ďalšej časti namietal, že mu neboli priznané poplatky za upomienky. Poukazuje na to, že predmetné
bolo dojednané v bode 4.4 v „Obchodných podmienkach pre ČSOB spotrebiteľské úvery“. Navrhovateľ
k žalobnému návrhu pripojil „Všeobecné obchodné podmienky ČSOB“, z ktorých takéto dojednanie
nevyplýva a z bodu 77. týchto všeobecných podmienok vyplýva, že ČSOB je oprávnená za poskytované
bankové služby vyberať poplatky podľa Sadzobníka, ktorého aktuálne znenie je k dispozícii v

prevádzkových priestoroch pobočiek ČSOB a na www.csob.cz . Odvolací súd
poukazuje na to, že v danom prípade ide o určitý druh sankcie voči odporcovi, ktorá musí byť v zmluve
medzi účastníkmi riadne dohodnutá a nemôže byť iba stanovená jednostranne veriteľom s tým, že
bude upravená v sadzobníku, s ktorým sadzobníkom oboznámi klienta (odporcu). Navyše v prípade
zasielania upomienok odporcovi sa nejednalo o poskytovanie bankových služieb, ale uskutočnenie

istých opatrení za účelom získania naspäť finančných prostriedkov, ktoré boli odporcovi navrhovateľom
poskytnuté. Medzi účastníkmi zmluvného vzťahu teda neboli dohodnuté sankcie v prípade zasielania
upomienok z dôvodu neplnenia si povinnosti odporcom. V prípade, že sankcia za upomienky nebola
dojednaná a navrhovateľovi v dôsledku toho vznikli určité náklady, mohol by sa domáhať náhrady
skutočnej škody. Navrhovateľ však nepreukázal, že mu vznikla škoda a v akej výške.

Z uvedených dôvodov preto okresný súd správne postupoval, keď žalobnému návrhu navrhovateľa na
zaplatenie zmluvných úrokov po splatnosti a poplatkov za upomienky nevyhovel a jeho návrh zamietol.
Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti, ako vecne
správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. aplikujúc ust. § 142
ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. Odporca v predmetnom odvolacom konaní mal plný úspech, a preto muprislúcha náhrada trov konania, avšak tieto trovy konania si neuplatnil, preto odvolací súd vyslovil, že
mu ich nepriznáva.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustné odvolanie.