Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 14, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/227/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111231897
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5111231897.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci

navrhovateľa: Ž. K. R. Ž., J. J. K. XXXX/X, Ž., O.: XX XXX XXX, proti odporkyni: S.. E. S.Á., B.., F..
X.X.XXXX, Q. T. Ž. XXXX/XX, Ž., právne zastúpená Advokátska kancelária Patajová Pataj, s.r.o., so
sídlom J. Chalúpku 8, Banská Bystrica, IČO 36867519 o náhradu škody 2.246 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhom,doručenýmtunajšiemusúdudňa6.10.2011domáhalsúdnehovýroku,vktorom
by súd v návrhu označenú odporkyňu zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.246 EUR a

9,25 %-ný úrok z omeškania ročne, od 1.5.2011 do zaplatenia a trovy konania titulom náhrady škody.
Navrhovateľ svoj návrh skutkovo odôvodňoval tým, že odporkyňa v súčasnosti pracuje u navrhovateľa
ako vysokoškolská učiteľka vo funkcii profesorka. V období od 23.11.2004 vykonávala u navrhovateľa
funkciu dekanky M. H. R.. V čase, keď odporkyňa ako zamestnanec vykonávala funkciu dekanky,
dala výpoveď z pracovného pomeru zamestnancovi navrhovateľa na M. E.. R. E.. Okresný súd v
Žiline rozsudkom č. konania XC XX/XXXX zo dňa 2.3.2006 určil, že výpoveď je neplatná. Krajský súd
rozsudkom č. konania XCo XXX/XXXX-XXX zo dňa 20.2.2007 rozsudok okresného súdu v spojitosti s

uznesením zo dňa 27.6.2006 vo výroku, ktorým súd určil, že výpoveď z pracovného pomeru je neplatná
rozsudok okresného súdu potvrdil. Rozsudky nadobudli právoplatnosť XX.X.XXXX. E.. E. si na základe
uvedeného nárokoval náhradu mzdy. Navrhovateľ mu uhradil v zmysle rozsudku Okresného súdu Žilina
č. konania XC XXX/XXXX zo dňa 23.12.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.2.2010 sumu
11.175,60 EUR dňa 31.3.2010. Taktiež v čase, keď odporkyňa vykonávala funkciu dekanky, v mene
navrhovateľa skončila okamžite pracovný pomer aj so zamestnancom navrhovateľa na M. J. C.. S.. D.
P., B.. Okresný súd rozsudkom č. konania XC XXX/XXXX-XXX zo dňa 15.12.2006 určil, že okamžité

skončenie pracovného pomeru zo dňa 11.3.2005 je neplatné. Krajský súd v Žiline rozsudkom č. XCo
XX/XXXX-XXX zo dňa 27.11.2007 čiastočný rozsudok okresného súdu potvrdil. Oba rozsudky nadobudli
právoplatnosť 24.1.2008. Na základe uvedeného došlo k pochybeniu pri rozviazaní pracovného pomeru
sC..P.zostranyzamestnávateľa.Rozsudkomokresnéhosúduč.XCXXX/XXXX-XXX.zodňa29.6.2009
bolo rozhodnuté, že navrhovateľ je povinný uhradiť C.. P. náhradu mzdy z neplatného rozviazania
pracovného pomeru v sume 10.161,23 EUR. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.10.2009. Suma
bola uhradená C.. P. dňa 14.10.2009. Obe škody boli prejednávané v škodovej komisii navrhovateľa

dňa 10.2.2011, ktorá doporučila rektorke predpísať odporkyni úhradu časti spôsobenej škody vo výške
priemerného mesačného platu v zmysle ustanovení § 13 a/ Zákona o výkone práce vo verejnom záujme
vplatnomznení,nakoľkopodľa§28ods.1Zákonač.131/2002Z.z.ovysokýchškoláchvplatnomznení,
dekan je predstaviteľom fakulty, riadi, zastupuje a koná vo veciach fakulty. Vo veciach podľa § 23 ods.1 písm. d/ tohto zákona koná dekan v mene verejnej vysokej školy (uzatváranie, zmeny a zrušovanie
pracovno-právnych vzťahov...) Rozhodnutím rektorky č. X/XXXX zo dňa 18.2.2011 bolo predpísané,
aby odporkyňa uhradila podľa návrhu škodovej komisie časť škody v škodovom prípade E.. E. v sume

1.123 EUR a v škodovom prípade C.. P. v sumu 1.123 EUR, spolu 2.246 EUR. Listom zo dňa 22.3.2011
bola odporkyňa vyzvaná na úhradu uvedených škôd v priebehu apríla 2011. Listom zo dňa 1.4.2011
sa odporkyňa odvolala voči rozhodnutiu rektorky č. X/XXXX. Listom zo dňa 8.7.2011 bolo oznámené
odporkyni, že vo veci odvolania bola vymenovaná komisia, ktorá nezávisle posúdi rozhodnutie škodovej
komisie a rektorky. Uvedená komisia listom zo dňa 23.6.2011 potvrdila rozhodnutie rektorky č. X/XXXX.

V danej veci bolo odporkyni určené uhradiť škodu vo výške jedného funkčného platu v prípade C.. P. a
jedného funkčného platu v prípade E.. E.. Odporkyňa napriek výzve uvedenú škodu doteraz neuhradila.

Odporkyňa sa k podanému návrhu písomne vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu
podaním, doručeným súdu dňa 27.2.2012, v ktorom k náhrade škody z titulu dania neplatnej výpovede
E.. R. E. uviedla, že ako dekanka M. H.S. R. Ž. K. dala výpoveď z pracovného pomeru E.. R. E..

Odporkyňa má zato, že pri výpovedi z pracovného pomeru postupovala v súlade s právnymi predpismi a
tiež s vnútornými predpismi Ž. K.. Poukazovala na to, že nielenže nezanedbala žiadnu svoju povinnosť v
tomto prípade, ale postupovala dokonca nad rámec svojich povinností a pred daním výpovede požiadala
rektora Ž. H.. O.. D. T. B.., aby súhlasil s postupom, že pri výpovedi bude personalistka konzultovať
všetky záležitosti s vtedajším právnikom Ž. D.. B., tak, aby celý proces skončenia pracovného pomeru

prebehol v súlade s právnymi predpismi. Rektor Ž. s týmto postupom v písomnom vyjadrení súhlasil.
Pri oznámení výpovede zamestnancovi bol právnik Ž. prítomný, takisto ako personalistka, zástupca
odborov a tajomníčka fakulty. Odporkyňa má zato, že navrhovateľ, ktorý sa v žalobe odvoláva na
ustanovenie § 13 a/ ods. 1 Zákona č. 552/2003 Z. z., nepreukázal zodpovednosť odporkyne za
vzniknutú škodu, a to ani vo výzve na úhradu škody zo dňa 22.3.2011 a ani v žalobe. Poukázala

na to, že navrhovateľ nepreukázal splnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu a
trvala na tom, že všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu ani splnené neboli, a teda za
škodu nezodpovedá. Navrhovateľ nepreukázal a ani neuviedol v čom spočívalo porušenie povinnosti
odporkyne pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi. Nepreukázal ani príčinnú
súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. V danom prípade zamestnávateľ je povinný

preukázať zamestnancovo zavinenie. Navrhovateľ však nepreukázal ani zavinenie odporkyne, preto
odporkyňa má zato, že neporušila žiadnu povinnosť pri daní výpovede E.. E., ďalej má zato, že
nie je za vzniknutú škodu zodpovedná a navrhovateľ jej zodpovednosť za škodu ani nepreukázal.
Odporkyňa zároveň však vzniesla námietku premlčania nároku na náhradu škody v zmysle ustanovenia
§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď zároveň poukázala na ustanovenie § 79 ods. 1 Zákonníka

práce, podľa ktorého ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď, je zamestnávateľ povinný
zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy vo výške jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil,
že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci.
Rozsudok, ktorým krajský súd určil neplatnosť výpovede E.. E., nadobudol právoplatnosť dňa 24.4.2007
a týmto dňom Ž.O. K. vznikla povinnosť v zmysle § 79 Zákonníka práce uhradiť mu mzdu, t. j. týmto

dňom vznikla navrhovateľovi aj škoda a týmto dňom sa navrhovateľ aj o škode dozvedel. Navrhovateľ
si voči odporkyni uplatnil prvý krát nárok na náhradu škody listom zo dňa 22.3.2011. Vychádzajúc
zo skutočností, že navrhovateľ nemá pochybnosť o osobe, zodpovednej za škodu vzniknutú daním
neplatnej výpovede a zo skutočnosti, že o škode sa dozvedel dňom právoplatnosti rozsudku krajského
súdu, t. j. dňom 24.4.2007, má odporkyňa zato, že premlčacia doba začala plynúť dňom 24.4.2007 a

navrhovateľ si svoj nárok na náhradu škody uplatnil až dňom 22.3.2011, teda oneskorene a tento nárok
je tak - okrem spochybnenia jeho základu - premlčaný. K nároku na náhradu škody z titulu neplatného
okamžitého skončenia pracovného pomeru s C.. S.. D. P. sa odporkyňa vyjadrila obdobne ako u E..
E., keď poukázala na to, že navrhovateľ nepreukázal splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti
za škodu. Trvala na tom, že všetky predpoklady zodpovednosti za škodu ani splnené neboli, teda za

škodu nezodpovedá. Taktiež navrhovateľ nepreukázal jej zavinenie, a preto má zato, že neporušila
žiadnu povinnosť pri okamžitom skončení pracovného pomeru s C.. P., ďalej má zato, že nie je za
vzniknutú škodu zodpovedná a navrhovateľ jej zodpovednosť za škodu ani nepreukázal. Taktiež bez
priznania si zodpovednosti za škodu vzniesla námietku premlčania nároku na náhradu škody, keď
poukázala na to, že rozsudok, ktorým krajský súd určil neplatnosť okamžitého skončenia pracovného

pomeru s C.. P., nadobudol právoplatnosť dňa 24.1.2008 a týmto dňom Ž. K. vznikla povinnosť v zmysle
§ 79 Zákonníka práce nahradiť mu mzdu., t. j. týmto vznikla Ž. aj škoda. Navrhovateľ si voči nej
uplatnil prvý krát nárok na náhradu škody listom zo dňa 22.3.2011. Vychádzajúc zo skutočnosti, že
navrhovateľ nemá pochybnosť o osobe, zodpovednej za škodu vzniknutú daním neplatnej výpovedea zo skutočnosti, že o škode sa dozvedel dňom právoplatnosti rozsudku krajského súdu, t. j. dňom
24.1.2008, má zato, že premlčacia doba začala plynúť dňom 24.1.2008 a navrhovateľ si uplatnil svoj
nárok na náhradu škody až dňom 22.3.2011, teda oneskorene a tento nárok je okrem spochybnenia jeho

základu premlčaný. Zároveň odporkyňa uviedla, že vďaka jej výpovediam v konaní o náhradu škody s
C.. P. bola výška náhrady škody vyplatená iba v zákonnej výške, a teda sa pričinila o to, aby vzniknutá
škoda Ž. nebola vyššia. Ohľadom procesu prejednania zodpovednosti za škodu škodovou komisiou
uviedla, že pri prejednávaní danej škody bol porušený článok 2 bod. 6 Rokovacieho poriadku škodovej
komisie Ž. pre posudzovanie náhrad škôd, pretože na prvé prejednanie škody nebola prizvaná a nebolo

jej tak umožnené sa prejednania zúčastniť, vyjadriť sa k škode a ani obhajovať sa proti obvineniam.
Týmto došlo k vážnemu pochybeniu pri rozhodovaní škodovej komisie a škodová komisia tak rozhodla v
rozpore s daným interným predpisom. Taktiež zároveň uviedla, že ani v rozhodnutí rektorky č. X/XXXX,
ani vo výzve na úhradu škody ani v liste, ktorým škodová komisia potvrdila rozhodnutie rektorky, jej
nebolo preukázané pochybenie uvedenej konkrétnej povinnosti, ktorú porušila špecifikovaním príčinnej
súvislosti medzi škodou a porušením povinnosti a nebolo jej ani preukázané zavinenie. Z uvedeného

dôvodu odporkyňa žiadala aby súd návrh navrhovateľa zamietol.

Tunajší súd rozsudkom č.k. XC XXX/XXXX-XX zo dňa 5.9.2019 návrh navrhovateľa zamietol, keď sa
zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany odporkyne a dospel k záveru, že uplatnený nárok
navrhovateľa je premlčaný, z tohto dôvodu sa ďalej skúmaním merita veci nezaoberal.

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Žiline uznesením č.k. XCo XXX/XXXX-XXX zo dňa 28.6.2013
vyššie uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Krajský súd poukázal na
nesprávne právne posúdenie, v dôsledku ktorého z dôvodu premlčania nemal byť návrh navrhovateľa
zamietnutý.

V priebehu ďalšieho konania zotrvali navrhovateľ ako aj odporkyňa na svojich písomných stanoviskách
a ústnych prednesoch vzťahujúcich sa meritu veci.

Navrhovateľ pôvodne poukazoval na to, že odporkyňa v mene Ž. K. R. Ž. vystupovala, keď skončila

pracovné pomery, teda v mene svojho zamestnávateľa skončila pracovné pomery, ktoré boli následne
vyhlásené za neplatné, a táto neplatnosť vyplýva z porušenia ustanovení Zákonníka práce. Poukazoval
na to, že odporkyňa v rozhodnom období bola dekanka fakulty a podľa § 28 ods.1 Zákona o vysokých
školách dekan je predstaviteľom fakulty, ktorý ju riadi, zastupuje a koná vo veciach fakulty a vo veciach
podľa § 23 ods. 1 koná v mene Ž. K., koná teda vo veciach uzatvárania, zmeny alebo skončenia

pracovného pomeru. Povinnosti odporkyne nevyplývali len zo Zákona o vysokých školách, ale aj z
organizačného poriadku samotnej fakulty kde v § 2 bod 5 dekan zodpovedá najmä za personálne
budovanie fakulty a bode 6 v mene Ž. K. uzatvára, mení a ukončuje pracovnoprávne vzťahy so
zamestnancami a takto je to upravované aj v štatúte verejnej vysokej školy. Zavinenie odporkyne ako
zamestnanca spočíva v nedbanlivosti, pretože aj keď nevedela, že škodu spôsobiť môže, vzhľadom na

okolnosti o tom vedieť mala a mohla. Následne na pojednávaniach aj v písomných podaniach uvádzal,
že boli splnené všetky predpoklady všeobecnej zodpovednosti odporkyne, a to protiprávny úkon - v
oboch prípadoch skončenia pracovného pomeru bolo konanie odporkyne v rozpore s ustanoveniami
Zákonníka práce - neplatné rozviazanie pracovného pomeru, dôsledkom, ktorého bola ujma na strane
navrhovateľa vo forme škody - vyplatenie náhrady mzdy z dôvodu neplatného rozviazania pracovného

pomeru s p. P. I. H.. E.; vznik škody - škoda vznikla navrhovateľovi vyplatením náhrady mzdy z
dôvodu neplatného rozviazania pracovného pomeru p. P. vo výške 10.161,32 Eur a p. E. vo výške
11.175,60 Eur; príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody spočíva v tom, že
následkom neplatných rozviazaní pracovných pomerov obom musela byť vyplatená náhrada mzdy;
existencia pracovného pomeru bola taktiež preukázaná, ku škode došlo pri plnení pracovných úloh a

alebo v priamej súvislosti s týmto plnením a zavinenie odporkyne spočíva v nedbanlivosti, čo zobral
navrhovateľ do úvahy a navrhol úhradu len vo výške jedného funkčného platu. Tomu, že išlo zo strany
odporkyne o nedbanlivosť nasvedčuje aj tá skutočnosť, že zákon aj vnútroné predpisy navrhovateľa
( pracovný poriadok ) vymedzovali, čo musí byť splnené, aby pracovný pomer so zamestnancom mohol
byť rozviazaný formou akú zvolila, ale ona ako štatutárny zástupca fakulty si to nepreverila. Navyše

zodpovednosť odporkyne je v týchto veciach objektívna, pretože vo veciach pracovnoprávnych koná v
mene verejnej vysokej školy, teda v mene rektora. O tom, že došlo na strane odporkyne k porušeniu
povinosti, bolo rozhodnuté už v súdnych sporoch, ktoré pojednávali o neplatnosti rozviazania uvedených
pracovných pomerov.Právny zástupca odporkyne poukazoval, že nárok, uplatnený v žalobe je bezdôvodný, resp. nemá
oporu v hmotnom práve. V priebehu ďalšieho konania k vyjadreniam navrhovateľa na pojednávaní ako

aj písomne uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením o objektívnej zodpovednosti, nakoľko odporkyňa
ako zamestnankyňa v rámci pracovnoprávneho vzťahu zodpovedá v zmysle § 179 Zákonníka práce
iba za zavinené porušenie pracovných povinností, teda objektívna zodpovednosť nemôže byť daná. V
prípade daných výpovedí H.. P. I. H.. E. nedošlo k porušeniu povinnosti odporkyňou, naopak odporkyňa
v obidvoch prípadoch, aby sa uistila nad rozsah svojich kompetencii o správnosti postupu fakulty,

požiadala rektora písomným súhlasom o to, aby odobril aby personalistka, ktorá mala na starosti
organizačno-právnu stránku, vypovedanie pracovného pomeru mala konzultovať s právnikom D.. B..
V písomnom vyjadrení ďalej poukazoval na to, že zodpovednosť dekana v spomenutej oblasti je
konkretizovaná vnútornými predpismi verenej vysokej školy, keď poukázal na Štatút navrhovateľa -
Smernica č.XX W.o septembra 2002, Pracovný poriadok - Smernica č.XX z apríla 2004. Odporkyni
nevznikla zodpovednosť z neplatného skončenia pracovného pomeru, pretože ako uvádzajú dotknuté

články vnútorných predpisov navrhovateľa, konanie súvisiace s neplatným skončením pracovného
pomeru nespadá do rozsahu pôsobnosti dekana, uvedeného vnútornými predpismi navrhovateľa.
Taktiež neboli naplnené predpoklady zodpovednosti podľa § 179 Zákonníka práce, nakoľko absentujú :
1. protiprávny úkon - neplatnosť skončenia pracovného pomeru bola spôsobená osobou, resp. osobami,
ktoré pripravili návrh skončenia pracovného pomeru s oboma zamestnancami, 2. príčinná súvislosť

medzi bodom 1. a škodou, 3. Zavinenie odporkyne - nemôže ísť ani o nedbanlivostné zavinenie, nakoľko
naprípravenávrhunaskončeniepracovnéhopomerusapodieľalivedúcikatedry,personalistkaaprávnik
Ž., ktorý vykonával dohľad nad procesom skončenia pracovného pomeru v oboch prípadoch práve
na žiadosť odporkyne. Preto odporkyňa ani vzhľadom na okolnosti - postup konzultovaný s osobou s
právnym vzdelaním, či osobné pomery - sama nemá právnické vzdelanie, preto požiadala o pomoc

právnika, nemohla vedieť, že škodu môže spôsobiť.

Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom odporkyne, oboznámením sa s listinnými
dôkaznými prostriedkami, a to najmä:
- Dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 23.11.2004

- Zrušením osobného príplatku a príplatku za riadenie zo dňa 20.11.2008
- Dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 28.2.2008
- Rozhodnutím rektorky č. X/XXXX
- Výpisom zo dňa 18.2.2011
- Zápisnicou zo zasadnutia škodovej komisie zo dňa 23.6.2011

- Výpisom z účtu navrhovateľa k 11.2.2010
- Výzvou na úhradu škody zo dňa 22.3.2011
- Odvolaním voči rozhodnutiu rektorky č. X/XXXX zo dňa 1.4.2011
- Odpoveďou navrhovateľa zo dňa 8.7.2011
- Rozhodnutím o plate zo dňa 16.2.2011

- Smernicou č. XX - Pracovný poriadok,
- Organizačný poriadok - M. H. R. Ž.
- z pripojeného spisu XC XXX/XXXX oboznámením sa najmä s:
- Návrhom
- Vyjadrením poverenej pracovníčky v tom čase odporcu E.. R. z č. l. XXX, pokiaľ ide o uplatnený nárok

na náhradu mzdy, a to na pojednávaní dňa 15.12.2006
- Rozsudkom z č. l. XXX zo dňa 15.12.2006
- Rozsudkom Krajského súdu v Žiline XCo XX/XXXX-XXX zo dňa 27.11.2007, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 24.1.2008
- Návrhom na mimosúdne rokovanie vo veci náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru

zo dňa 28.4.2008, ktorou Ž. K. odpovedá na návrh D.. V.
- Výzvou právnej zástupkyne D.. P., doručovaná Ž. K. zo dňa 7.4.2005 vo veci neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru
- Výzvou na prideľovanie práce v zmysle pracovnej zmluvy
- Náhradou mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru,

oboznámením sa s obsahom pojednávania zo dňa 23.6.2008, oboznámením sa s rozsudkom XC XXX/
XXXX-XXX zo dňa 29.6.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 7. 10. 2009,
z pripojeného spisu sp. zn. XC XX/XXXX oboznámením sa s:
- Návrhom- Rozsudkom č. konania XC XX/XXXX-XXX zo dňa 29.3.2006
- Rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. konania XCo XXX/XXXX-XXX zo dňa 20.2.2007 (rozsudok
okresného súdu v spojením s rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť dňa 24.4.2007),

z pripojeného spisu XC XXX/XXXX oboznámením sa s:
- Návrhom
- Vyjadrením odporcu v tomto konaní zo dňa 4.12.2007
- Žiadosťou o nástup do zamestnania zo dňa 9.5.2007
- Pokusom o zmier,

oboznámením sa s obsahom pojednávania zo dňa 9.6.2008, oboznámením sa s časťou vyjadrenia
právnej zástupkyne odporcu na pojednávaní 9.9.2009, oboznámením sa s rozsudkom XC XXX/XXXX-
XXX zo dňa 23.12.2009 (Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.2.2010)
- Štatútom Ž. K. R. Ž. - Smernica č. XX
- Výsluchom svedkov E. E. I. D.. H. B.,
a celým spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový stav:

Z Dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 23.11.2004 mal súd za preukázané, že odporkyňa
na základe písomnej pracovnej zmluvy č. XXXX/XX od 1.10.1982 bola u navrhovateľa v pracovnom
pomere učiteľa na neurčitý čas. Na základe menovacieho dekrétu rektora č. XXX zo dňa 23.11.2004
jej začalo štvorročné funkčné obdobie dekana M. a naďalej jej do 31.3.2008 ako zamestnancovi trvalo

pôsobenie na M. na pracovnom mieste vysokoškolského učiteľa vo funkcii docenta v študijnom odbore
matematika. Uplynutím uvedených skutočností stráca táto dohoda o zmene pracovných podmienok
platnosť a pracovný pomer zamestnanca bude naďalej trvať podľa pracovnej zmluvy platnej od
1.10.1982. Odporkyňa ukončila pôsobnosť vo funkcii dekanky dňom 23.11.2008.

Navrhovateľ v zastúpení odporkyňou ako dekankou M. H. R. listom zo dňa 11.3.2005 okamžite skončil
pracovný pomer so svojim zamestnancom C.. S.. D. P., B.., ktoré bolo menovanému doručené dňa
14.3.2005. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.5.2005 C.. S.. D. P., B.., podal žalobu
o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy z neplatného rozviazania
pracovnéhopomeru,atood14.3.2005aždočasu,keďmužalovanýumožnípokračovaťvpráci.Okresný

súd v Žiline čiastočným rozsudkom č. konania XC XXX/XXXX-XXX zo dňa 15.12.2006 určil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru, dané odporcom navrhovateľovi zo dňa 11.3.2005 je neplatné. Na
odvolanie odporcu, v danom konaní navrhovateľa, zastúpeného H.. O.. E. H., H.., prorektorom a prvým
zástupcom rektora, Krajský súd v Žiline rozsudkom č. konania XCo XX/XXXX-XXX zo dňa 27.11.2007
čiastočný rozsudok okresného súdu potvrdil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.1.2008. V

priebehuďalšiehokonaniasiC..S..D.P.,B..ďalejuplatňovalnáhradumzdyvcelkovejsume1.048.117,--
SKK brutto za obdobie od 14.3.2005 do 25.4.2008. Okresný súd v Žiline rozsudkom č. konania XC
XXX/XXXX-XXX zo dňa 29.6.2009 zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy
v sume 10.161,32 EUR. Návrh v časti o zaplatenie náhrady mzdy v sume 24.629,79 EUR zamietol.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.10.2009. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že

súd navrhovateľovi priznal náhradu mzdy podľa ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce v rozsahu 12
mesiacov. V ostatnej časti uplatnený nárok navrhovateľovi nepriznal.

Navrhovateľ v zastúpení odporkyňou ako dekankou M. H. R. dal dňa 30.5.2005 svojmu zamestnancovi
E.. R. E. výpoveď podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce pre nadbytočnosť v

súvislosti so znížením stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce. E.. R. E. podal dňa
16.9.2005 na Okresnom súde žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou. Okresný
súd Žilina rozsudkom č. konania XC XX/XXXX-XXX zo dňa 29.3.2006 určil, že výpoveď z pracovného
pomeru č. XXX/XXXX/M.-H. zo dňa 30.5.2005, daná podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka
práce, doručená navrhovateľovi dňa 1.6.2005 je neplatná. Na odvolanie Ž. K. R. Ž. v zastúpení H..

O.. E. H., H.., prvým prorektorom a zástupcom rektora počas jeho neprítomnosti Krajský súd v Žiline
rozsudok okresného súdu potvrdil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.4.2007. E.. R. E. žalobou,
doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 28.9.2007 proti odporcovi Ž. K. R. Ž. si uplatnil náhradu mzdy
za obdobie od 1.10.2005 do 16.5.2007, nakoľko nasledujúci deň mu bolo umožnené pokračovať v práci,
a to vo výške 395.931,-- SKK. V priebehu konania E.. E. vzal návrh na začatie čiastočne späť a ďalej

sa domáhal náhrady mzdy vo výške 12.957,61 EUR so 6 %-ným úrokom z omeškania od 24.4.2007 do
zaplatenia. Okresný súd Žilina rozsudkom č. konania XC XXX/XXXX-XXX zo dňa 23.12.2009 konanie
v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia 5.570,-- SKK so 6 %-ným úrokom z omeškania od
24.4.2007 do zaplatenia zastavil a uložil žalovanému Ž. K. R. Ž. povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradumzdy vo výške 9.500,-- EUR so 6% ným úrokom z omeškania od 24.4.2007 do zaplatenia. Vo zvyšnej
časti súd žalobu zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.2.2010. Z odôvodnenia rozsudku
vyplýva, že súd zaviazal žalovaného na náhradu mzdy za obdobie od 1.10.2005 do 30.6.2006 v celom

rozsahu (9 mesiacov) a jednak obdobie od 1.7.2006 do 16.5.2007 (10 úplných mesiacov) plus obdobie
od 1. - 16.5.2007. V miere, ktorej východiskom bolo primerané zníženie na 1 podľa ustanovenia § 79
ods. 2 Zákonníka práce, teda v období od 1.7.2006 do 16.5.2007.
Z výpisu z účtu navrhovateľa zo dňa 11.2.2010 súd zistil, že navrhovateľ poukázal sumu 10.161,30 EUR
C.. S.. D. P., B.., dňa 14.10.2009 a dňa 31.3.2010 sumu 11.175,60 EUR E.. E..

Navrhovateľ prejednával vyplatenie uvedených súm v škodovej komisii dňa 10.2.2011, ktorá doporučila
rektorke predpísať odporkyni úhradu časti spôsobenej škody vo výške priemerného mesačného platu.
Rozhodnutím rektorky č. X/XXXX zo dňa 18.2.2011 bola predpísaná náhrada škody, v prípade E.. E. R.
sume 1.123,-- EUR a v prípade C.. P. v sume 1.123,-- EUR, spolu 2.246,-- EUR. Listom zo dňa 22.3.2011
navrhovateľ vyzval odporkyňu na úhradu uvedenej sumy. Listom zo dňa 1.4.2011 sa odporkyňa odvolala

voči rozhodnutiu rektorky č. X/XXXX. Listom zo dňa 8.7.2011 bolo odporkyni oznámené, že vo veci
odvolania bola vymenovaná komisia, ktorá nezávisle posúdi rozhodnutie škodovej komisie a rektorky.
Uvedená komisia listom zo dňa 23.6.2011 potvrdila rozhodnutie rektorky č. X/XXXX.

V konaní vypočutá svedkyňa E. E., ktorá v rozhodnom období u navrhovateľa pracovala ako

personalistka, vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že mala na starosti personálne a mzdové náležitosti
pracovníkov navrhovateľa a spracovávala na podnet odporkyne aj rozviazanie pracovných pomerov s
pánom P. aj s pánom E. a na podnet odporkyne všetky svoje úkony konzultovala s právnym oddelením
navrhovateľa. Prvý podnet na rozviazanie pracovných pomerov dostala od odporkyne a potom to
pripravovala tak, aby to bolo v súlade so Zákonníkom práce a zároveň aj s vnútornými predpismi. Svoj

postupkonzultovalasprávnikomnavrhovateľaD..B.aneskôrajsE..Š..Predbežnepripravilaukončenie
pracovného pomeru, preposlala to mailom s tým, že požiadala o vyjadrenie, či je to správne a dostala
vyjadrenie od D.. B. I. E.. Š., že takto môže postupovať. Bola to aj osobne konzultovať na rektoráte.

V konaní vypočutý svedok D.. H. B., ktorý u navrhovateľa od 01.01.2005 do 31.05.2010 pôsobil ako

vedúci právneho oddelenia vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že na okolnosti ohľadom ukončenia
pracovného pomeru s pánom E. si nepamätá a pokiaľ ide o pána P. uviedol, že vie, že tam prebiehal
spor, avšak v tomto konaní zastupovala navrhovateľa druhá právnička pani R.. Ohľadom pána P.
vzhľadom na odstup času si na konkrétne okolnosti nepamätal, avšak uviedol, že si myslí, že odporkyňa
sa informovala ohľadom možnosti skončenia pracovného pomeru. Z náplní právneho oddelenia

vyplývalo poskytnúť metodickú pomoc v konkrétnych skončeniach pracovného pomeru. Viacmenej sa to
konzultovalo. Právne oddelenie však neposkytovalo nejaké vzory alebo listiny, toto si pripravovali fakulty
a pokiaľ bol spor tak to konzultovali s právnym oddelením.

Podľa § 2 ods. 3 Zák. č. 131/2002 Z.Z. pracovnoprávne vzťahy zamestnancov verejných vysokých škôl a

štátnych vysokých škôl so zamestnávateľom upravuje osobitný predpis, 2)ak tento zákon neustanovuje
inak.

Podľa § 5 ods. 1 Zák. č. 131/2002 Z.z. verejná vysoká škola je verejnoprávna a samosprávna inštitúcia,
ktorá sa zriaďuje a zrušuje zákonom. Zákon tiež ustanoví jej názov, začlenenie (§ 2 ods. 13) a sídlo. Ak

sa verejná vysoká škola člení na fakulty, pri jej zriadení sa súčasne zriaďujú aj tieto fakulty.

Podľa § 5 ods. 2 Zák. č. 131/2002 Z.z. o organizácii a činnosti verejnej vysokej školy rozhodujú v rozsahu
ustanovenom týmto zákonom orgány akademickej samosprávy (§ 7).

Podľa § 6 ods. 2 Zák. č. 131/2002 Z.z. základom akademickej samosprávy verejnej vysokej školy
je akademická obec (§ 3) verejnej vysokej školy, ktorá volí a odvoláva členov akademického senátu
verejnej vysokej školy [§ 7 písm. a)].

Podľa § 6 ods. 3 Zák. č. 131/2002 Z.z. podrobnosti o organizácii a činnosti verejnej vysokej školy, ako

aj postavenie členov akademickej obce upravujú jej vnútorné predpisy (§ 15).

Podľa § 15 ods. 1 Zák. č. 131/2002 Z.z verejná vysoká škola vydáva tieto vnútorné predpisy:
a) štatút verejnej vysokej školy,d) pracovný poriadok verejnej vysokej školy,

e) organizačný poriadok verejnej vysokej školy,

Podľa § 15 ods. 2 Zák. č. 131/2002 Z.z. štatút verejnej vysokej školy obsahuje najmä

b) základnú organizačnú štruktúru verejnej vysokej školy vrátane spôsobu určovania počtu a štruktúry

pracovných miest,

l) základné zásady pracovnoprávnych vzťahov na vysokej škole a jej fakultách a postup pri rozhodovaní
v týchto otázkach,
n) pravidlá výkonu pôsobnosti fakúlt vo veciach, v ktorých konajú v mene vysokej školy (§ 23 ods. 1).

Podľa § 21 ods. 1 Zák. č. 131/2002 Z.z. verejná vysoká škola sa môže členiť na tieto súčasti:
a) fakulty,

Podľa § 22 ods. 2 Zák. č. 131/2002 Z.z. na fakulte sa ustanovujú orgány akademickej samosprávy.

Podľa § 23 ods. 1 Zák. č. 131/2002 Z.z. orgány akademickej samosprávy fakulty majú v súlade s týmto
zákonom právo v mene verejnej vysokej školy rozhodovať alebo konať v týchto veciach patriacich do
samosprávnej pôsobnosti vysokej školy (§ 6):

d) uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov v rozsahu a za podmienok určených v

štatúte verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 2 písm. l)],

Podľa § 24 Zák. č. 131/2002 Z.z. orgány akademickej samosprávy fakulty sú:

a) akademický senát fakulty,

b) dekan,

c) vedecká rada fakulty, umelecká rada fakulty alebo vedecká a umelecká rada fakulty (ďalej len
"vedecká rada fakulty"),

d) disciplinárna komisia fakulty pre študentov (ďalej len "disciplinárna komisia fakulty").

Podľa § 27 ods. 1 Zák. č. 131/2002 Z.z. akademický senát fakulty

a) schvaľuje na návrh dekana vnútorné predpisy fakulty podľa § 33 ods. 2 písm. a), b) a f) a vnútorné
predpisy fakulty podľa § 33 ods. 3, ak sa na návrh dekana nerozhodne, že fakulta sa bude riadiť
príslušnými vnútornými predpismi verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 1 písm. b), d), i) a j)]; schvaľuje na
návrh predsedu akademického senátu fakulty vnútorné predpisy fakulty podľa § 33 ods. 2 písm. c) a d),

Podľa § 28 ods. 1 Zák. č. 131/2002 Z.z. dekan je predstaviteľom fakulty, riadi ju, zastupuje a koná
vo veciach fakulty. Dekan je v pracovnom pomere s vysokou školou, v ktorom je zaradený na fakulte,
ktorú riadi; skončenie pracovného pomeru vzťahujúceho sa na výkon funkcie dekana je podmienené
predchádzajúcim skončením výkonu funkcie dekana. Vo veciach podľa § 23 ods. 1 koná v mene verejnej
vysokej školy. Dekan zodpovedá za svoju činnosť akademickému senátu fakulty. Dekan zodpovedá

rektorovizasvojučinnosťvoveciach,vktorýchkonávmenevysokejškoly(§23ods.1),zahospodárenie
fakulty a za svoju ďalšiu činnosť v rozsahu určenom vnútornými predpismi verejnej vysokej školy.

Podľa § 1 ods. 1 Zák. č. 552/2003 tento zákon upravuje práva a povinnosti zamestnancov a
zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme.

Podľa § 1 ods. 2 Zák. č. 552/2003 Z.z. tento zákon sa vzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo
verejnom záujme k zamestnávateľom, ktorými súb) právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, obcou alebo
vyšším územným celkom podľa osobitného zákona, 1)

Podľa § 1 ods. 4 Zák. č. 552/2003 Z.z. na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo
verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon alebo osobitný predpis 2) neustanovuje
inak. Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sú pracovnoprávne
vzťahy zamestnancov pri výkone verejnej služby podľa § 3 ods. 1 Zákonníka práce.

Podľa 179 ods. Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu
spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a
185.

Vprejednávanejvecisinavrhovateľuplatňovalprávonazaplateniesumy2.246,--EURspríslušenstvom,

ktorú kvalifikoval ako škodu, ktorá mu vznikla z titulu zodpovednosti odporkyne ako zamestnankyne
navrhovateľa, neskôr poukazoval na to, že u odporkyne ide aj o objektívnu zodpovednosť s titulu jej
postavenia ako dekanky fakulty. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ je
verejnou vysokou školou v zmysle Zák. č. 131/2002 Z.z. u ktorého bola odporkyňa v pracovnoprávnom
vzťahu ako vysokoškolský učiteľ a zároveň vykonávala v období od 23.11.2004 do 23.11.2008 funkciu

dekanky. Navrhovateľ je právnickou osobou zriadenou zákonom, na ktorého zamestnancov sa vzťahuje
Zákon č. 522/2003 Z.z, ktorý v ust. § 1 ods. 4 upravuje, že na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov
pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak. Súd uplatnený nárok navrhovateľa posudzoval z titulu práva všeobecnej
zodpovednosti zamestnanca za škodu podľa § 179 Zákonníka práce, nakoľko objektívna zodpovednosť

v pracovnoprávnych vzťahoch je upravená v §§ 182 a 185 a na daný prípad sa takáto objektívna
zodpovednosť nevzťahuje. Objektívna zodpovednosť odporkyne ako dekanky nevyplýva ani z jej
postavenia dekanky, ktorá aj z titulu tohto postavenia bola v pracovnoprávnom vzťahu k navrhovateľovi.
Podľa § 179 sa posudzujú také prípady zodpovednosti zamestnanca za škodu, ktoré vznikli zavineným
porušením povinnosti zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním a nie

sú upravené iným osobitným ustanovením. Zamestnávateľ je povinný preukázať nielen vznik škody,
protiprávnosť konania zamestnanca, ale aj zavinenie, a rovnako tak i príčinnú súvislosť medzi vznikom
škody a protiprávnym konaním zamestnanca.

Tak ako súd uviedol vyššie odporkyňa bola v pracovnoprávnom vzťahu k navrhovateľovi jednak ako

vysokoškolský učiteľ a jednak ako dekanka fakulty. Dekan fakulty je v zmysle § 24 Zák. č. 131/2002
Z.z. jedným z orgánov akademickej samosprávy fakulty, ktoré majú podľa § 23 v súlade s týmto
zákonom právo v mene verejnej vysokej školy rozhodovať alebo konať vo veciach patriacich do
samosprávnej pôsobnosti vysokej školy (§ 6), okrem iných podľa písm. d) uzatváranie, zmeny a
zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov v rozsahu a za podmienok určených v štatúte verejnej vysokej

školy [§ 15 ods. 2 písm. l)]. Postavenie dekana je vymedzené v § 28 tak, že dekan je predstaviteľom
fakulty, riadi ju, zastupuje a koná vo veciach fakulty. Dekan zodpovedá za svoju činnosť akademickému
senátu fakulty. Dekan zodpovedá rektorovi za svoju činnosť vo veciach, v ktorých koná v mene
vysokej školy (§ 23 ods. 1), za hospodárenie fakulty a za svoju ďalšiu činnosť v rozsahu určenom
vnútornými predpismi verejnej vysokej školy. Štatút navrhovateľa - Smernica č. XX zo septembra 2002

v § 36 ods. 2 upravuje pracovnoprávne vzťahy zamestnancov navrhovateľa , v ods. 2 ustanovuje, že
pracovnoprávne vzťahy so zamestnancami Ž. uzatvára, mení a ukončuje na základe návrhu príslušných
vedúcich zamestnancov alebo z vlastnej iniciatívy rektor alebo ním poverený vedúci zamestnanci Ž.
s výnimkou zamestnancov fakúlt, s ktorými uzatvára, mení a ukončuje pracovnoprávny vzťah v mene
Ž. dekan príslušnej fakulty a v ods. 4 pri bližšom vymedzení pracovnoprávnych vzťahov medzi Ž. a

jej zamestnancami odkazuje na pracovný poriadok Ž.. Pracovný poriadok navrhovateľa - Smernica
č. XX v čl. 5 upravuje skončenie pracovného pomeru, podľa ods. 1 písomný návrh na skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa podáva na príslušný personálny útvar priamy nadriadený
zamestnanca, s ktorým sa má skončiť pracovný pomer. Návrh musí obsahovať náležitosti a dôvody
ustanovené ZP pre konkrétny spôsob skončenia pracovného pomeru, v ods. 5 upravuje, že organizačno-

právnu stránku skončenia pracovného pomeru zabezpečuje príslušný personálny útvar.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporkyňa v mene navrhovateľa konala pri
rozviazaní pracovných pomerov s dotknutými zamestnancami v súlade s jej postavením dekankyupraveným Zák. č. 131/2002 Z.z. , štatútom navrhovateľa a pracovným poriadkom. Navrhovateľ
v konaní nepreukázal, ktoré konkrétne povinnosti, vyplývajúce odporkyni ako dekanke zo zákona
č. 131/2002 Z.z. a vnútorných predpisov, odporkyňa v súvislosti s ukončením pracovných pomerov

porušila. Navrhovateľ v súdnych konaniach o určenie neplatnosti skončenia pracovných pomerov s
p. E. I. H.. P. s konaním odporkyne ako dekanky súhlasil, trval na tom, že predmetné výpovede sú
platné a v súlade zo zákonom a vnútornými prepismi. V obidvoch prípadoch proti prvostupňovým
rozsudkom, v ktorých súd určil neplatnosť skončenia pracovného pomeru podal odvolanie štatutárny
zástupca navrhovateľa, ktorému odporkyňa za túto činnosť zodpovedala a s jej konaním v mene

navrhovateľa sa stotožnil, potom nemožno vyhodnotiť takéto konanie odporkyne za protiprávne a
protiprávnosť jej konania nepreukazuje ani samotné určenie neplatnosti skončenia pracovných pomerov
súdom, keď sám navrhovateľ na skončení pracovných pomerov trval a dlhodobo viedol súdne spory. Po
vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nie je právne dôvodné navrhovateľovi
priznaťuplatňovanépeňažnéplneniemajetkovúškodu nanimtvrdenomskutkovomzáklade.Súdnemal
za preukázaný základný predpoklad a to zavinené porušenie povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo

v priamej súvislosti s nimi ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti zamestnanca za škodu.
S výsluchu vypočutej svedkyne p. E., bývalej personalistky navrhovateľa, mal súd za preukázané, že
zabezpečovala organizačno-právnu stránku rozviazania pracovných pomerov na podnet odporkyne a na
jej podnet aj všetky úkony s tým súvisiace konzultovala s právnym oddelením navrhovateľa, odporkyňa
teda neporušila ani svoju prevenčnú povinnosť a postupovala s náležitou opatrnosťou. Navrhovateľ

nesplnilužprvúpodmienkuzodpovednostizaškodu,keďvkonanínepreukázalakékonkrétnepovinnosti
vyplývajúce odporkyni ako dekanke zo zákona č. 131/2002 Z.z. a vnútorných predpisov, odporkyňa v
súvislosti s konaním v mene navrhovateľa pri ukončení pracovných pomerov porušila, keď navyše za
túto činnosť bola zodpovedná rektorovi, ktorý je štatutárnym orgánom navrhovateľa, koná v jeho mene
a zastupuje ho navonok a ktorý s jej konaním súhlasil. Keďže všetky podmienky vzniku zodpovednosti

musia byť splnené kumulatívne a vzhľadom na nesplnenie prvej základnej podmienky súd považoval
za nadbytočné a nehospodárne dokazovať a vyjadrovať sa k splneniu ďalších podmienok a to k vzniku
škody ako majetkovej ujmy a príčinnej súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Z
uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania rozhodne súd podľa § 151 ods. 3 do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p., aj ďalej), t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, aka) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (Zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).