Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. apríl 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 23Cb/179/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314212436
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1314212436.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci navrhovateľa:

Smartline Media s.r.o., Devätinova 54, Bratislava, IČO: 35 947 365, zastúpeného Senior Consultants -
Pauerova s.r.o., Zámocká 30, Bratislava, IČO: 47 254 289, proti odporcovi: Red Fox Finance, s. r. o.,
Roľnícka 349, Bratislava, IČO: 46 480 005, zastúpeného AK Šimko Legal, s.r.o., Pečnianska 1198/3,
Bratislava, IČO: 35 915 528, o zaplatenie 3 745,- eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 3 745,- eura s úrokom z omeškania takto:
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1 489,80 eura od 01. 05. 2014 do 14. 07. 2014,
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3 835,20 eura od 13. 05. 2014 až do zaplatenia,

- vo výške 9,15 % ročne zo sumy 489,80 eura od 14. 07. 2014 do 17. 07. 2014.
v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh navrhovateľa na začatie konania v časti úroku z omeškania vo výške 0,10 % ročne zo sumy
489,80 eura od 14. 07. 2014 do 17. 07. 2014 z a m i e t a .

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 2 638,30 eura (z čoho

trovy právneho zastúpenia navrhovateľa predstavujú sumu 2 318,80 eura) na účet právneho zástupcu
navrhovateľa Senior Consultants - Pauerova s.r.o., IČO: 47 254 289, v lehote do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 29. 05. 2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie sumy 5 325,- eura s príslušenstvom a náhradu trov konania, čo odôvodnil tým, že účastníci
konania uzatvorili dňa 16. 01. 2012 zmluvu o vedení účtovníctva, na základe ktorej bol odporca povinný
poskytovať navrhovateľovi služby vedenia účtovníctva vrátane prípravy podaní voči štátnym orgánom,
najmä daňové priznania, ako i iné súvisiace podklady. Zmluvné strany sa dohodli, že odporca bude mať

za riadne a včasné poskytovanie služieb vedenia účtovníctva nárok na odmenu vo výške
a) mesačná paušálna odmena vo výške 50,- eura bez DPH,
b) odmena vo výške 10,- eura bez DPH mesačne za 1 zamestnanca za činnosti uvedené v článku 1 bod
1 písm. 1) zmluvy (spracovanie miezd a vedenie personálnej a mzdovej agendy),
c) odmenu vo výške 20,- eura za 1 hodinu práce za zvyšné služby poskytované na základe zmluvy.
Navrhovateľ si odo dňa účinnosti zmluvy plnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy riadne a včas,
najmä poskytoval odporcovi podklady potrebné za účelom vedenia účtovníctva navrhovateľa a zároveň

navrhovateľ i uhrádzal dohodnutú odmenu na základe faktúr vystavených odporcom. Navrhovateľ tak
odporcovi na základe odporcom vystavených faktúr uhradil faktúry č. 2012005, č. 2012011, č. 2012015,
č. 2012025, č. 2012030, č. 2012035, č. 2012044, č. 2012049, č. 2012055, č. 2012071, č. 2012078, č.
2012083,č.201301008,č.201302005,č.201303010,č.201306011,č.201309011ač.201310002spoluvo výške 2 489,80 eura. Napriek skutočnosti, že navrhovateľ si svoje povinnosti zo zmluvy plnil riadne
a včas, odporca neposkytoval dohodnuté služby v zmysle zmluvy riadne a včas. Navrhovateľ odporcu
mnohonásobne vyzýval na plnenie si svojich povinností, dokonca mu navrhol i poskytnutie bonusu

(plnenie nad rámec oprávneného nároku odporcu), ak odporca skompletizuje účtovnú dokumentáciu
navrhovateľa a pripraví podklady potrebné na splnenie si zákonných povinností voči štátnym orgánom,
najmä voči daňovému úradu. Odporca voči navrhovateľovi niekoľkokrát zmenil termíny dokončenia
podkladov, tieto termíny nakoniec nesplnil a jednostranne si stanovil nové neskoršie termíny (ktoré
znova nedodržal), pričom ani neumožnil navrhovateľovi prevziať si svoje účtovné podklady a inak si

zabezpečiť vypracovanie účtovníctva. Dňa 28. 03. 2014, teda v posledný deň na podanie daňového
priznania, odporca odoslal navrhovateľovi prázdny e-mail obsahujúci iba prílohu, ktorou bola žiadosť
o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania. Samotné daňové priznanie odporca nepripravil.
Dňa 29. 04. 2014 odporca prisľúbil navrhovateľovi vrátenie nespracovaných účtovných podkladov
za roky 2012 a 2013 a tieto mu v priebehu niekoľkých dní vydal (začiatkom mesiaca máj 2014).
Zároveň odporca nijakým spôsobom nespochybnil, že by bol povinný vrátiť dovtedy navrhovateľom

uhradenú odmenu, keďže navrhovateľovi dobropisoval uhradenú odmenu za poskytovaní služieb v
zmysle zmluvy, pričom však ako lehotu splatnosti dobropisu uviedol 3 mesiace. V súlade s článkom
VI bod 3 písm. a) zmluvy navrhovateľ bezodkladne odstúpil do zmluvy z dôvodu jej podstatného
porušenia zo strany odporcu, ktorého sa dopustil najmä tým, že si svoje povinnosti zo zmluvy neplnil
riadne a včas a naviac vystavil navrhovateľa riziku sankcií zo strany štátnych orgánov pre nedodržanie

lehôt na podávanie príslušných podkladov. Navrhovateľ v písomnom oznámení o odstúpení zároveň
požadoval vrátenie dovtedy poskytnutého plnenia (odmeny uhradenej na základe zmluvy) do dňa
30. 04. 2014. Odporca ku dňu podania tohto návrhu vrátil navrhovateľovi sumu vo výške 1 000,-
eur. Zostávajúcu sumu navrhovateľom poskytnutej odmeny vo výške 1 489,80 eura odporca ku dňu
podania tohto návrhu neuhradil. Navrhovateľ bezodkladne po prevzatí účtovných podkladov od odporcu

zabezpečil ich spracovanie a vypracovanie potrebných podkladov tretími osobami, a to spoločnosťou
Consultare Tax, s.r.o. vo veci vypracovania daňového priznania a spoločnosťou Consultare, a.s. vo
veci rekonštrukcie účtovníctva. Navrhovateľ tak za služby, ktoré bol povinný poskytnúť odporca, uhradil
spoločnostiam Consultare Tax, s.r.o. a Consultare, a.s. odmenu spolu vo výške 6 325,- eur. V súvislosti
so zabezpečením expresného vypracovania účtovníctva a prípravy potrebných podkladov (ako dôsledok

prerušenia zmluvných povinností odporcom) vznikla škoda vo výške 3 835,20 eura, predstavujúca
rozdiel medzi výškou odmeny, ktorú bol navrhovateľ povinný uhradiť za poskytnuté služby odporcovi
a výškou odmeny, ktorú bol navrhovateľ povinný uhradiť za expresné vypracovanie účtovníctva a
potrebných podkladov spoločnosťami Consultare Tax, sr..o. a Consultare, a.s. Navrhovateľ pritom
nevylúčil, že mu v dôsledku konania odporcu nevznikne i ďalšia škoda, prestavujúca najmä sankcie

zo strany štátnych orgánov za nedodržanie lehôt na príslušné podania. Navrhovateľ nemohol vzniku
škody predísť vzhľadom na to, že nemal k dispozícii svoje účtovné podklady, ktoré v ich originálnom
vyhotovení odovzdal odporcovi a tento tieto účtovné podklady odmietal navrhovateľovi vydať alebo inak
sprístupniť (sľubujúc, že ďalšie nové termíny dokončenia práce dodrží, ale ktoré napriek tomu aj tak
nedodržal). Navrhovateľ teda nemal možnosť zabezpečiť inak vypracovanie účtovníctva a potrebných

podkladov na splnenie si svojich zákonných povinností, najmä nie v čase postačujúcom na vypracovanie
podkladov bez expresného príplatku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti si navrhovateľ týmto návrhom
uplatnil voči odporcovi zaplatenie dlžnej sumy pozostávajúcej z nevrátenej časti odmeny, ako i z náhrad
škody vrátane príslušenstva, predstavujúceho najmä úroky z omeškania.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 50Rob 350/2014-26 zo dňa 25. 06. 2014, proti ktorému podal
odporca odpor s odôvodnením, že navrhovateľ bol opakovane v omeškaní s poskytovaním súčinnosti
potrebnej k riadnemu a včasnému plneniu povinností odporcu zo zmluvy a tiež s úhradou dohodnutej
odplaty, nakoľko faktúru odporcu č. 201312011 na sumu 360,- eura zo dňa 31. 12. 2013, splatnú
dňa 31. 01. 2014 navrhovateľ neuhradil vôbec. Z uvedených dôvodov odporca naďalej nemal záujem

zotrvať s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu a akceptoval ukončenie zmluvy o vedení účtovníctva
zo dňa 16. 01. 2012 aj napriek tomu, že porušenie svojich povinností z tejto zmluvy popieral. Podľa
vzájomnej dohody navrhovateľa a odporcu vystavil dňa 07. 04. 2014 navrhovateľovi dobropis plnení,
ktoré mal od navrhovateľa prijať počas trvania zmluvného vzťahu (vrátane sumy 360,- eur, fakturovanej
faktúrou č. 2013132011), splatnou dňa 06. 07. 2014. Obsahom dohody navrhovateľa a odporcu bolo

dobropisovanie všetkých faktúr odporcu, týkajúcich sa služieb vedenia účtovníctva navrhovateľa za
obdobie január 2012 až decembra 2013, pričom k dohode o splatnosti dobropisu medzi účastníkmi
nedošlo, i keď odporca stanovil dátum splatnosti dobropisu dňa 06. 07. 2014. Ani z korešpondencie
navrhovateľa nebolo odporcovi zrejmé, čo navrhovateľ od odporcu požadoval, nakoľko navrhovateľzaslal odporcovi postupne dve rôzne verzie listu odstúpenia od zmluvy o vedení účtovníctva zo
dňa 16. 01. 2012, datované dňa 15. 04. 2014, ktoré s líšili sumou, ktorú navrhovateľ od odporcu
požadoval (v jednej verzii suma 2 489,80 eura, v druhej suma 2 849,80 eura). Odporca ku dňu podania

žalobného návrhu uhradil navrhovateľovi časť sumy vo výške 1 000,- eura, zvyšná časť dobropisovanej
sumy bola splatná dňom 06. 07. 2014, pričom išlo len o sumu vo výške 1 220,- eura (bez dovtedy
neuhradenej, ale do dobropisu zahrnutej faktúry č. 201312011 na sumu 360,- eura). Odporca v časovom
predstihu vypracoval a navrhovateľovi zaslal na podpis oznámenie správcovi dane, ktorým mohlo
dôjsť k predĺženiu lehoty na podanie daňového priznania až do konca júna daného kalendárneho

roka a tiež vypracoval a štatutárnemu zástupcovi navrhovateľa zaslal uvedené oznámenie aj pre
spoločnosť Allevat, s.r.o., IČO: 46 824 685 (ktorej je štatutárny zástupca navrhovateľa tiež štatutárnym
zástupcom), pričom štatutárny zástupca navrhovateľa ako konateľ uvedenej spoločnosti toto oznámenie
podpísal a podpísané zaslal odporcovi, ktorý ho však podal príslušnému správcovi dane - v prípade
navrhovateľa tak štatutárny zástupca navrhovateľa bez uvedenia dôvodu nevykonal. Navrhovateľ
svojim konaním (resp. nekonaním), teda nepodpísaním odporcom vypracovaného a navrhovateľovi

doručeného oznámenia o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania spôsobil nástup právnych
dôsledkov porušenia zákonnej povinnosti podať riadne a včas daňové priznanie pre daň z príjmu, teda
vznik akejkoľvek škody tým vzniknutej.
V súlade s príslušnými ustanoveniami platných právnych noriem za prípadnú škodu vzniknutú
navrhovateľovi odporca nezodpovedá.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu k veci ešte uviedol, že navrhovateľ zasielal
odporcovi účtovné podklady vždy priebežne a pokiaľ odporca požadoval predložiť ďalšie podklady,
navrhovateľichodporcovibezodkladnepredložil.Keďžeodporcanapriekuhradenejodmeneúčtovníctvo
naďalej neviedol riadne, požadoval navrhovateľ od odporcu približne od marca 23013 dodanie ročnej

uzávierky za rok 2012, konečného zostatku v pokladni a výpisu z účtu pohľadávok a záväzkov. Odporca
požadované podklady navrhovateľovi nedodal ani v termíne, ktorý si navrhol sám odporca. V období od
apríla 2013 do septembra 2013 navrhovateľ od odporcu opätovne niekoľkokrát požadoval predloženie
účtovnej dokumentácie za rok 2012, tak aj za už ubehnuté mesiace v roku 2013. Medzi účastníkmi
konania prebiehala neustále e-mailová komunikácia ohľadne dodania podkladov, v ktorej odporca

nepožadoval predloženie ďalších podkladov, ale iba odďaloval dodanie požadovaných plnení, ktoré
mu beztak vyplývali zo zmluvy o vedení účtovníctva. Vzhľadom na neplnenie si svojich povinností
zo strany odporcu sa navrhovateľ od januára 2014 obrátil s vedením účtovníctva na inú osobu
a požadoval od odporcu, aby mu vydal účtovné poklady za účelom ich spracovania a riadneho
a včasného podania daňového priznania za rok 2013. Napriek tomu, že odporca najprv odmietol

navrhovateľom ponúkaný bonus za dodanie podkladov nad rámec zmluvy, vo februári 2014 začal
odporca od navrhovateľa takúto platbu nad rámec dohodnutej odmeny požadovať, podmieňujúc tým
vydanie účtovnej dokumentácie. Tlačený lehotami na splnenie daňových povinností navrhovateľ s
takýmto bonusom súhlasil. Napriek tomu odporca i v marci 2013 naďalej odmietal vydať navrhovateľovi
účtovnú dokumentáciu vrátane prisľúbeného vypracovaného daňového priznania za rok 2013. Na

základe opätovných urgencií zaslal navrhovateľ navrhovateľovi 28. 03. 2014 (piatok - posledný pracovný
deň na podanie daňového priznania) prázdny e-mail s priloženou žiadosťou o predĺženie lehoty
na podanie daňového priznania. Navrhovateľ sa dožadoval od odporcu vysvetlenia, ale odporca
neposlal žiadne vysvetlenie ani neoznámil navrhovateľovi povahu prevážky, ktorá mu bránila v
plnení zmluvných povinností. Napriek uvedenému opätovnému porušeniu zmluvy začal odporca od

navrhovateľa jednostranne požadovať zvýšenie odmeny za uplynuté obdobie, inak odmietal dodať už
bez tak omeškané plnenie a naviac odmietal vydať navrhovateľovi jeho účtovnú dokumentáciu, aby
mu vedenie účtovníctva vedela zabezpečiť iná osoba. Po ďalšej zdĺhavej komunikácii odporca uznal,
že nejednal vhodne a vyjadril sa, že „Navrhovateľ má vo všetkom absolútnu pravdu. Moje premrštené
ceny boli nefér a ťahal som vás za nos svojím nefér prístupom. Reálne by ste profesionálom zaplatili

menej a preto by bolo výhodnejšie aby vám to účtovníctvo robil niekto iný. Čiže vám dobropisujem
všetky moje služby, ktoré sa týkali účtovníctva pre SM (navrhovateľa). Keďže je to dosť peňazí a
teraz je v móde platiť platiť po 3 mesiacoch, tak tam dám 3 mesačnú splatnosť. V pondelok pošlem
dobropis a pripravím všetky originály dokladov čo mám od SM (navrhovateľa). Týmto považujem našu
spoluprácu v rámci SM (navrhovateľa) za uzavretú.“ Uvedené uznanie porušovania svojich povinností

ďalej odporca podporil i samotným vystavením dobropisu za dovtedy uhradené faktúry za nedodané
plnenia za rok 2013. Tvrdenie odporcu, že navrhovateľ si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo
zmluvy o vedení účtovníctva, keďže neuhradil faktúru č. 201312001 (splatná dňa 31. 01. 2014) je
zavádzajúce. Vzhľadom na chýbajúce dodanie plnení a závažné opakované porušenie zmluvy o vedeníúčtovníctvanavrhovateľodmietoluhradiťďalšiuodmenuzanedodanéslužby.Navrhovateľuhradilvšetky
predchádzajúce faktúry odporcu aj napriek tomu, že odporca svoje plnenie nedodával dlhodobo a
ako sa neskôr ukázalo, i plnenie dodané za prechádzajúci rok 2012 bolo nesprávne a nesúhlasilo

so skutkovým stavom vyplývajúcim z dodaných účtovných dokladov, a preto bolo potrebné podať
opravné daňové priznanie. Navrhovateľ sa zmluvou o vedení účtovníctva zaviazal uhrádzať odporcovi
odmenu za dodané služby vedenia účtovníctva. Vzhľadom na to, že účtovníctvo v zásade vedené
nebolo, nemal odporca ani len nárok na požadovanie úhrady odmeny. Navrhovateľ uhrádzal odporcovi
odmenu iba v dobrej viere, že mu odporca nakoniec zmluvne dohodnuté plnenie dodá (i keď už v tom

čase oneskorene). Keďže sa tak však nestalo, poslednú faktúru za nedodané plnenia už navrhovateľ
nemal dôvod uhradiť. Tvrdenie odporcu, že k dohode o termíne úhrady dobropisovanej sumy nedošlo,
je bezpredmetné. Odstúpenie od zmluvy sa stáva perfektné jeho doručením druhej zmluvnej strane.
Doručením odstúpenia tak zmluva zaniká a zmluvné strany sú povinné vrátiť si svoje vzájomné plnenia.
Keďže odstúpenie podával navrhovateľ, vyšiel odporcovi v ústrety a poskytol mu 15-.dňovä lehotu
na vrátenie poskytnutého plnenia. Najneskôr uplynutím tejto navrhovateľom poskytnutej lehoty bol

odporca povinný navrhovateľovi vrátiť navrhovateľom poskytnuté plnenia bez ohľadu na to, či odporca
so skoršou úhradou dobropisu súhlasil alebo nie. Avšak odporca navrhovateľovi jeho plnenie neuhradil
v plnej výške. V danej situácii preto neobstojí ani ďalšie tvrdenie odporcu, že mu nebolo zrejmé,
akú sumu mal navrhovateľovi zaplatiť vzhľadom na dve výzvy s odlišujúcou sa požadovanou sumou.
Odporca bol primárne povinný uhradiť navrhovateľovi dobropisovanú sumu v plnej výške, čo sa nestalo.

Navrhovateľ naviac od odporcu požadoval okrem úhrad neuhradenej časti dobropisu i náhradu škody,
ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia zmluvných povinností odporcom, keďže iba zavinením odporcu
si navrhovateľ musel zabezpečiť expresné vypracovanie účtovníctva za dva roky v priebehu necelých 3
mesiacov. Skutočnosť, že druhou písomnosťou navrhovateľ opravil - znížil požadovanú sumu o výšku
neuhradenejfaktúryč.201312011bolaibavprospechodporcu.Navrhovateľsijevedomýskutočnosti,že

odporca uhradil časť dobropisovanej sumy vo výške 1 000,- eura, a preto túto uhradenú časť dobropisu
od odporcu nepožaduje. Navrhovateľ nemá nárok ani na plnú sumu dobropisu vzhľadom na faktúru
č. 201312011, čo navrhovateľ bral do úvahy pri vyčíslovaní požadovanej istiny. Všetky odporcom
dobropisované faktúry činia v súčte sumu výške 2 849,80 eura. Po odpočítaní faktúry č. 201322011
predstavuje výsledná suma, ktorú je odporca povinný vrátiť navrhovateľovi (bez náhrad škody, úrokov z

omeškania, trov konania a pod.) 2 489,80 eura. Z tejto sumy odporca uhradil 1 000,- eura, čo sa rovná
sume 1 489,80 eura. Výška náhrad skutočnej škody, ktorú si navrhovateľ uplatňuje, predstavuje sumu vo
výške 3 835,20 eura, spolu teda 5 325,- eura, čo predstavuje požadovanú istinu. Tvrdenie žalovaného,
že navrhovateľovi v predstihu zaslal žiadosť o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania ako
splnenie si svojej prevenčnej povinnosti je bezpredmetné, klamlivé a zavádzajúce. Odhliadnuc od

skutočnosti, že odporca nevypracovaním daňového priznania do termínu riadneho podania daňového
priznania napriek niekoľkonásobným urgenciám opätovne hrubo porušil svoje povinnosti, žiadosť o
predĺženie lehoty na podanie daňového priznania zaslal navrhovateľovi v posledný pracovný deň a nie v
predstihu. Naviac ani neodpovedal na urgentné žiadosti navrhovateľ o vysvetlenie, či a v akom rozsahu
sú vôbec účtovné podklady vypracované. Nová účtovná spoločnosť musela v priebehu necelých 3

mesiacov rekonštruovať účtovníctvo navrhovateľa za 2 roky vrátane vypracovania všetkých potrebných
podaní tak, aby bolo možné podať daňové priznanie za rok 2013 a opravné daňové priznanie za rok 2012
do konca júna 2014 (teda v predĺženej lehote), a to iba v dôsledku nesprávneho vedenia účtovníctva
odporcom za rok 2012 a úmyselného zadržiavania účtovných podkladov až do dňa 07. 04. 2014, čím
bolo znemožnené poveriť touto úlohou inú osobu skôr. Nesprávne vedenie účtovníctva za rok 2012,

ktoré nesúhlasilo so skutkovým stavom vyplývajúcim z dodaných účtovných dokladov, sa zistilo až
po odovzdaní dokumentácie novému účtovníkovi. Preto bolo potrebné urgentne opraviť i účtovníctvo
navrhovateľa za rok 2012 a podať opravné daňové priznanie pre tento rok. Navrhovateľom požadovaná
škoda teda nesúvisí s podaním alebo nepodaním žiadosti o predĺženie lehoty na podanie daňového
priznania.Škodanevzniklakonanímnavrhovateľaakopoškodenejstrany,akosadomnievalodporca,ale

škoda navrhovateľa vznikla čisto v dôsledku porušenia zmluvných povinností odporcu a jeho úmyselným
zadržiavaním účtovných podkladov. Naopak navrhovateľ sa už niekoľko mesiacov predtým domáhal
vydania svojich účtovných podkladov, aby ich mohol odovzdať ďalej na spracovanie, avšak odporca
odovzdanie podkladov naďalej napriek urgenciám odďaloval.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu k veci ešte uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie, že
odporca uznal porušenie jeho zmluvných povinností v maily zo dňa 03. 04. 2014, pretože tento mail
myslel odporca ironicky, takže v ňom chýba vážnosť vôle. Zmluva zanikla okamihom odstúpenia od nej
a nie od začiatku, preto nie je zákonný dôvod na vrátenie plnení poskytnutých počas trvania zmluvy dookamihu odstúpenia od nej. Navyše ide o obojstranný záväzok, na základe čoho by mal navrhovateľ
vrátiť odporcovi prijaté plnenia, ktorými boli služby poskytnuté odporcom, čo však nie je možné, takže v
takomto prípade mal odporca nárok na peňažnú náhradu. Odmena podľa zmluvy bola dohodnutá ako

mesačná paušálna platba plus platba za jednotlivé špecifické plnenia, pričom odporca by mal nárok
na peňažnú paušálnu platbu a rovnako za odmenu za úkony a služby, ktoré v prospech navrhovateľa
vykonal. Nie je pravdou, že si odporca podmieňoval dodanie účtovnej dokumentácie dodatočnými
finančnými platbami, pretože jeho mailová správa zo dňa 03. 04. 2014, najmä jej posledný odsek
svedčí o tom, že odporca podmieňoval ďalšiu spoluprácu zvýšeným platieb, inak navrhoval ukončenie

spolupráce, odovzdanie účtovnej dokumentácie a vyplatenie dlžných platieb. Navrhovateľ nepreukázal
ani vznik škody, ani jej výšku, ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a zavinením odporcu, rovnako
nepreukázal, že faktúry iného subjektu skutočne preplatil. Rovnako navrhovateľ nepreukázal, že by
vznikla potreba expresného prepracovania účtovníctva, ani bežnú cenu za vedenie účtovníctva, ktorá
sa v danom období na základe informácií prístupných na internete pohybovala vo výške cca 180,- eura.

Právny zástupca navrhovateľa vzal dňa 26. 01. 2015 návrh na začatie konania späť v časti 1 580,- eura
s odôvodnením, že po podaní návrhu na začatie konania odporca dvomi platbami čiastočne uspokojil
žalovanú pohľadávku navrhovateľa spolu vo výške 1 580,- eura, a to platbou vo výške 1 000,- eura,
pripísanou na bankový účet navrhovateľa dňa 14. 07. 2014 a platbou vo výške 580,- eura, pripísanou na
bankový účet navrhovateľa dňa 17. 07. 2014. Súd vydal dňa 09. 02. 2015 uznesenie č.k. 23Cb 179/2014,

ktorým zastavil konanie v časti istiny vo výške 1 580,- eura a časti úroku z omeškania vo výške 9,25 %
ročne zo sumy 1 000,- eura od 15. 07. 2014 až do zaplatenia a zo sumy 489,80 eura od 18. 07. 2014
až do zaplatenia. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 03. 2015.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu záverom ešte uviedol, že odporca vo viacerých

mailoch uznával nesprávnosť svojich služieb, preto navrhovateľ nemal prečo sa domnievať, že by
odporca takéto svoje tvrdenia nemyslel vážne. Toto zároveň potvrdzuje aj skutočnosť, že odporca vydal
dobropis navrhovateľovi. Navrhovateľ s tvrdením odporcu, že uznanie porušenia svojich povinnosti
vyplývajúcich mu zo zmluvy o účtovníctve myslel ironicky, nemyslel ho vážne, a preto mu chýba vážnosť
vôle nesúhlasil, pretože odporca niekoľkokrát odmietol dodať svoje už beztak oneskorené plnenie

v dodatočnej lehote stanovenej navrhovateľom, uznal, že navrhovateľ a „ťahal za nos svojím nefér
prístupom“ a vystavil navrhovateľovi dobropis a nijakým spôsobom nerozporoval odstúpenie od zmluvy,
ako ani dôvody odstúpenia od zmluvy zo stany navrhovateľa. Nárok na odmenu prislúcha vtedy, ak
zmluvná strana poskytne dohodnuté tvrdenie riadne a včas. Odporca síce niektoré svoje čiastkové
plnenia poskytol správne, ale celkovo neboli jeho služby pre navrhovateľa také, aby spĺňali v zmluve

dohodnutý účel, takže odporcovi za takéto služby nepatrí odmena. Vyhlásenie odporcu zo dňa 03. 04.
2014 uvádza bežnú výšku odmeny za roky 2012 a 2013, pretože odporca sám uviedol, že reálna cena
by bola za rok 2012 vo výške 3 000,- eura a za rok 2013 tiež 3 000,- eura. Odporca nedostatočnú
odmenu nenamietal v relevantnom období, ale až spätne za uplynulé obdobia. Odporca požadoval
zvýšenie platieb nie do budúcnosti, ale spätne, pretože požadoval ďalšie finančné plnenie za služby,

ktoré už mal poskytnúť a bol s ich poskytnutím v omeškaní, a to v mailoch zo dňa 03. 04. 2014 a
17. 02. 2014. Naviac mal odporca možnosť zmluvu o vedení účtovníctva kedykoľvek aj bez uvedenia
dôvodu vypovedať, pokiaľ nemal záujem za dohodnutých podmienok pre navrhovateľa ďalej poskytovať
služby, čo však nikdy nespravil. Cena odmeny uhradená spoločnostiam Consultare je bežná cena za
porovnateľný rozsah poskytnutých služieb. Z odporcom predloženej mailovej komunikácie nevyplýva

chýbajúca súčinnosť navrhovateľa, práve naopak, navrhovateľ bez meškania reagoval na odporcom
zaslané e-maily a poskytol mu požadované dokumenty a údaje. Ak odporca potreboval požadované
údaje a dokumenty už skôr, mal možnosť navrhovateľa na túto skutočnosť v rámci odbornej starostlivosti
v relevantnom čase upozorniť. Výška škody je vypočítaná ako rozdiel medzi vrátenou odmenou odporcu
a celkovou odmenou spoločnosti Consultare, a.s. v súvislosti s rekonštrukciou, opravou a expresným

spracovaním účtovníctva za roky 2012 a 2013. Spoločnosti Consultare vystavili navrhovateľovi 3 faktúry,
a to:
-faktúruč.1480020zodňa13.05.2015nasumu1375,-euraztituluvypracovaniadaňovéhopriznaniak
dani z príjmov za roky 2012 a 2013, dôvod poskytnutia uvedenej služby a s tým súvisiaca potreba úhrady
odmeny spoločnosti Consultare bola skutočnosť, že túto povinnosť mal splniť už odporca, ktorému za

tieto služby bola hradená aj odmena. V zmysle článku I bod písm. j) zmluvy o vedení účtovníctva v
spojitosti s článkom II. zmluvy o vedení účtovníctva bola odmena za vypracovanie daňového priznania k
dani z príjmov právnickej osoby (v zákonom stanovenej lehote) súčasťou mesačného paušálu vo výške
50,- eura. Vzhľadom na nesprávne a nedostatočné vedenie účtovníctva odporca vypracoval a podaldaňové priznania nesprávne (resp. za rok 2013 daňové priznanie nevypracoval a nepodal), a preto bolo
potrebné vypracovať a podať opravné daňové priznania,
- faktúru č. 14800007 zo dňa 13. 05. 2015 na sumu 3 300,- eura z titulu rekonštrukcie účtovníctva za roky

2012 a 2013, účtovníctvo navrhovateľa bolo potrebné rekonštruovať vzhľadom na jeho nesprávnosť a
neúplnosť v zmysle vyjadrenia spoločnosti Consultare,
- faktúru č. 14800008 zo dňa 13. 05. 2015 na sumu 1 650,- eur z titulu expresného spracovania
účtovníctva za roky 2012 a 2013, účtovníctvo navrhovateľa za dva roky bolo potrebné spracovať
vrátane podania relevantných podaní v priebehu necelých 3 kalendárnych mesiacov, a to v dôsledku

bezdôvodného zadržiavania účtovnej dokumentácie odporcom až do 07. 04. 2014, kedy odporca po
niekoľkonásobných urgenciách a výzvach navrhovateľovi odovzdal dokumentáciu, pričom účtovníctvo
bolo potrebné nanovo spracovať vrátane vypracovania daňových priznaní do uplatnenia náhradnej
lehoty dňa 30. 06. 2014. Príplatok za expresné vypracovanie účtovníctva predstavuje 50 % odmeny
za vypracovanie účtovníctva v zmysle vyššie uvedenej faktúry č. 14800007 (dokonca bez odmeny
za vypracovanie daňového priznania), teda v zásade v rovnakej výške, ako si odporca dohodol s

navrhovateľom príplatok v zmysle článku II. bod 3 zmluvy o vedení účtovníctva. Škoda vo výške 3 835,20
eura (celková výška odmeny spoločnosti Consultare vo výške 6 325,- eura po odpočítaní odporcom
vrátenej odmeny) teda vznikla ako priama príčina zanedbania odbornej starostlivosti odporcu voči
navrhovateľovi, porušenia zákonných povinností odporcu, vyplývajúcich mu najmä z ust. § 29 ods. 2 veta
prvá zákona č. 455/1991 Zb. v platnom znení a zo zákona č. 431/2002 Z.z. v platnom znení a porušenia

zmluvných povinností odporcu voči navrhovateľovi, vyplývajúcich mu zo zmluvy o vedení účtovníctva,
najmä článku IV bod 1. v spojení s článkom IV bod 2, 5 a 8.

Právni zástupcovia účastníkov konania nemali na pojednávaní súdu, konanom dňa 30. 03. 2015 ďalšie
návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd na uvedenom pojednávaní vyhlásil uznesenie o skončení

dokazovaniapodľaust.§118ods.4a§120ods.4O.s.p.aodročiltotopojednávaniezdôvoduvyhlásenia
rozhodnutia na termín 22. 04. 2015 s tým, že podľa ust. § 156 ods. 2 O.s.p. súd rozsudok vo veci samej
vyhlási na tomto ďalšom pojednávaní.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania a listinnými dôkazmi,

a to: zmluvou o vedení účtovníctva zo dňa 16. 01. 2012, odstúpením od zmluvy navrhovateľa zo
dňa 15. 04. 2014, dobropisom odporcu navrhovateľovi č. 201404002 zo dňa 07.04.2014, faktúrami
odporcu navrhovateľovi č. 201312011, č. 2012011, č. 2012049, č. 2012055, č. 2012071, č. 2012078, č.
201302005, č. 201306011 a č. 201310002, mailovou komunikáciou účastníkov konania, oznámením o
predĺžení lehoty na podanie daňového priznania spoločnosti Allevat, s.r.o. zo dňa 31. 03. 2014, výpismi z

účtu odporcu zo dňa 30. 04. 2014, 11. 07. 2014 a 16. 07. 2014, vyjadrením spoločnosti Consultare, a.s.
k nedostatkom vedenia účtovníctva navrhovateľa za rok 2012, faktúrami spoločnosti Consultare, a.s.
navrhovateľovi č. 14800007 a č. 14800008, faktúrou spoločnosti Consultare Tax, s.r.o. navrhovateľovi
č. 1480020, výpisom z účtu navrhovateľa 29. 04. 20014, cenovými ponukami za vedenie účtovníctva,
výpismi z obchodného registra spoločností navrhovateľa a odporcu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi,

založenými v spise, a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov.

Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba
zapísaná v obchodnom registri.

Podľa ust. § 35 Obchodného zákonníka podnikatelia sú povinní viesť účtovníctvo v rozsahu a spôsobom
ustanoveným osobitným zákonom.

Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.Podľa ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je
rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

Podľa ust. § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona
jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné
časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

Podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

Podľa ust. § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v
prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví

vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

Podľa ust. § 334 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.

Podľa ust. § 335 ods. 1 Obchodného zákonníka ak omeškanie dlžníka ( § 365) alebo veriteľa ( § 370)
znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť,
ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.

Podľa ust. § 335 ods. 2 Obchodného zákonníka na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné,

ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať
s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva
uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri
pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.

Podľa ust. § 335 ods. 3 Obchodného zákonníka ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej
povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo
odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným
pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo
odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty.

Podľa ust. § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade
s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto
dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.

Podľa ust. § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a
povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej
porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa
§ 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán
alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

Podľa ust. § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla
plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v
zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od
zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

Podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa ust. § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje
prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno
rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala,
a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.Podľa ust. § 374 ods. 2 Obchodného zákonníka zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v
čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych

pomerov.

Podľa ust. § 374 ods. 3 Obchodného zákonníka účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené iba na
dobu, dokiaľ trvá prekážka, s ktorou sú tieto účinky spojené.

Podľaust.§376Obchodnéhozákonníkapoškodenástrananemánároknanáhraduškody,aknesplnenie
povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti,
na ktorú bola poškodená strana povinná.

Podľa ust.§ 377 ods. 1 Obchodného zákonníka strana, ktorá porušuje svoju povinnosť alebo ktorá
s prihliadnutím na všetky okolnosti má vedieť, že poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je

povinná oznámiť druhej strane povahu prekážky, ktorá jej bráni alebo bude brániť v plnení povinnosti, a o
jej dôsledkoch. Správa sa musí podať bez zbytočného odkladu po tom, čo sa povinná strana o prekážke
dozvedela alebo pri náležitej starostlivosti mohla dozvedieť.

Podľa ust.§ 379 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná

škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku
záväzkovéhovzťahuakomožnýdôsledokporušeniasvojejpovinnostipredvídalaaleboktorúbolomožné
predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala
poznať pri obvyklej starostlivosti.

Podľa ust. § 380 Obchodného zákonníka za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane
vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

Podľa ust.§ 382 Obchodného zákonníka poškodená strana nemá nárok na náhradu tej časti škody,
ktorá bola spôsobená nesplnením jej povinnosti ustanovenej právnymi predpismi vydanými za účelom

predchádzania vzniku škody alebo obmedzenia jej rozsahu.

Podľa ust.§ 384 ods. 1 Obchodného zákonníka osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na
okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba
nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.

Podľaust.§385Obchodnéhozákonníkaakpoškodenástranaodstúpilapriporušenízmluvnejpovinnosti
druhej strany od zmluvy, nemá nárok na náhradu škody, ktorá vznikla tým, že nevyužila včas možnosť
uzavrieť náhradnú zmluvu na účel, na ktorý mala slúžiť zmluva, od ktorej poškodená strana odstúpila.

Podľa ust. § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa ust. § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v
zmluve.

Podľa ust. § 340 ods. 2 Obch. Z. ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať
plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu
po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj

záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je
v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo

dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva
iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo
dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia
alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.Podľa ust. § 365 ods. 3 Obchodného zákonníka dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je
v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak

zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na
účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia
alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľaust.§369ods.1Obchodnéhozákonníkaakjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku

alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

Podľa ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009
Podľa ust. § 768f Obch. Z. ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré
vzniklo pred 15. januárom 2009.

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013
Podľa ust. § 768k ods. 2 Obch. Z. práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv
uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

Podľa ust. § 768k ods. 3 Obchodného zákonníka ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku

dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt
verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných
podmienkachanekalejobchodnejpraxi(§369d)účinnéod1.februára2013sanevzťahujúnazáväzkové
vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.

Podľa ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej
sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku
zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby
omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2015
Podľa ust. § 3a Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka (po 01.01.2015) ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2015, výška úrokov z
omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických
a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva
na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa ust.§ 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o daní z príjmov v znení neskorších predpisov daňové
priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia a hlásenie sa
podáva do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak; prehľad
sa podáva do konca kalendárneho mesiaca, za predchádzajúci kalendárny mesiac. V lehote na podanie
daňového priznania je povinný daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu daň aj zaplatiť.

Daňovník, ktorému do lehoty na podanie daňového priznania podľa tohto odseku alebo do lehoty podľa
odseku 3 správca dane neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je povinný daň
zaplatiť v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia, ak mu toto oznámenie bolo doručené
po lehote na podanie daňového priznania. Rovnaký postup sa použije, ak za osobu, ktorá nemá dotermínu na podanie daňového priznania správcom dane oznámené číslo účtu správcu dane vedeného
pre daňovníka, podáva daňové priznanie dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 49 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. o daní z príjmov v znení neskorších predpisov
daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa
odseku 2, sa na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane 128) do uplynutia lehoty na
podanie daňového priznania podľa odseku 2, predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace
s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení uvedie novú lehotu, ktorou je

koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň splatná.

Podľa ust.§ 29 ods. 2 veta prvá zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní podnikateľ je povinný
prevádzkovať živnosť riadne, poctivo a odborne.

Podľa ust. § 29 ods. 3 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní riadne, poctivo a odborne nie

sú vykonávané živnosti, pri ktorých prevádzkovaní opakovane dochádza k poskytovaniu nekvalitných
tovarov a služieb z dôvodov porušovania osobitných predpisov, najmä technických noriem a profesijných
zvyklostí.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že
všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr

súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

Podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich

pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p. súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa
domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva
určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

Súd považoval na základe vykonaného dokazovania a zhodných tvrdení účastníkov konania za
preukázané a nesporné, že navrhovateľ a odporca uzatvorili dňa 16. 01. 2012 zmluvu v písomnej
forme, ktorej predmetom bol záväzok odporcu ako poskytovateľa poskytnúť služby spočívajúce vo
vedení účtovníctva definované v čl. I. bodu 1 tejto zmluvy a záväzok navrhovateľa ako objednávateľa

zaplatiť odporcovi cenu (odmenu) za odporcom poskytnuté služby podľa čl. II zmluvy. Súd mal z
výpisovzobchodnéhoregistranavrhovateľaaodporcupreukázané,žepriuzatváranípredmetnejzmluvy
vystupovali obaja ako podnikatelia v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. a) a že predmetom činnosti odporcu
bolo okrem iného vedenie účtovníctva, a preto s prihliadnutím na všetky okolnosti bolo zrejmé, že sa
tentoichzáväzkovývzťahtýkalichpodnikateľskejčinnosti,takžesanadanýzmluvnývzťahnavrhovateľa

a odporcu použil v zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka režim Obchodného zákonníka
okrem tých práv a povinností, ktoré Obchodný zákonníka neupravuje a na ktoré sa v zmysle ust. §
1 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka použila právna
úprava Občianskeho zákonníka. Keďže uvedený zmluvný vzťah navrhovateľa a odporcu nezahŕňal
podstatné časti zmlúv upravených v Obchodnom zákonníku mal súd za to, že navrhovateľ a odporcu

uzatvorili v zmysle ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka nepomenovanú zmluvu v písomnej forme,
ktorej účelom bolo poskytovanie služieb spojených s vedením účtovníctva odporcom navrhovateľovi za
odmenu (ďalej len „zmluva“).Súd považoval za nesporné, že navrhovateľ od tejto zmluvy v zmysle ust. § 344 Obchodného zákonníka
v spojení s čl. VI. bod 3 písm. a) zmluvy odstúpil listom zo dňa 15. 04. 2014 z dôvodu, že odporca
neposkytoval riadne a včas služby v zmysle tejto zmluvy, nakoľko nespracoval účtovné doklady

navrhovateľa, nedodal podklady potrebné na riadne a včasné splnenie si povinností navrhovateľa voči
orgánom verejnej moci na úseku daňovej-finančnej správy a odmietol odovzdať navrhovateľovi jeho
účtovné doklady včasne, pričom odporca sa vo svojom odpore vyjadril, že toto ukončenie zmluvy
akceptuje, čomu svedčalo aj odporcove správanie - dobropisovanie všetkých faktúr zo dňa 07. 04.
2014, ktoré odporca navrhovateľovi vystavil a ktorými si fakturoval svoju účtovnícke služby, na základe

čoho odporca navrhovateľovi vrátil plnenie v sume 2 580,- eura. Hoci odporca v odpore uviedol,
že porušenie svojich povinností zo zmluvy popiera, jeho konanie však nasvedčovalo opaku (vyššie
uvedené dobropisovanie, akceptácia), pričom tým, že odporca toto odstúpenie navrhovateľa akceptoval,
akceptoval aj dôvod samotného odstúpenia, lebo práve tento dôvod (porušenie odporcových povinností
zo zmluvy) zakladal navrhovateľovi právo odstúpiť od zmluvy.

Súd považoval za nesporné aj to, že odporca vrátil navrhovateľovi nespracované účtovné podklady za
roky 2012 a 2013 až po uplynutí zákonnej lehoty na podanie daňového priznania v zmysle ust. § 49 ods.
2 zákona č. 595/2003 Z.z. (t.j. po dni 31. 03. 2014). Taktiež bolo nesporné, že navrhovateľovi zabezpečila
spoločnosť Consulare Tax s.r.o. expresné vypracovanie daňového priznania za rok 2013 a spoločnosť
Consulatare, a.s. opravu účtovníctva, na základe čoho navrhovateľ uhradil týmto tretím osobám sumu

6 325,- eura, čo preukázal výpisom z bankového účtu navrhovateľa a faktúrami vystavenými týmito
spoločnosťami.

Z dôvodu, že odporca neposkytoval navrhovateľovi dohodnuté služby v zmysle zmluvy riadne a včas, t.j.
odporca viedol účtovníctvo za rok 2012 nesprávne, nepripravil účtovné doklady tak, aby si navrhovateľ

splnil svoje zákonné povinnosti voči daňovému úradu za rok 2013 včas a odmietal vydať navrhovateľovi
jeho účtovnú dokumentáciu, si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi náhradu škody v sume 3 745,-
eura, ktorá predstavovala rozdiel medzi sumou, ktorú odporca zaplatil tretím osobám za expresné
vypracovanie daňového priznania za rok 2013 a opravu účtovníctva (t.j. suma 6 325,- eura) a sumou ,
ktorú odporca dobropisoval navrhovateľovi (t.j. suma 2 580,- eura).

V danom prípade išlo o náhradu škody v zmysle ust. § 373 Obchodného zákonníka, keďže zo strany
odporcu došlo k porušeniu povinnosti zo záväzkového vzťahu (resp. zo zmluvy), nakoľko nevykonával
služby pre navrhovateľa riadne a včas. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. §
373 Obchodného zákonníka sú vznik (existencia) škody, protiprávny úkon (konanie) škodcu a príčinná

súvislosť medzi škodou a proti právnym úkonom. Všetky uvedené predpoklady majú objektívnu povahu
aichexistenciubolpovinnýpreukázaťnavrhovateľakopoškodený,pričomzodpovednástrana(odporca)
sa mohol od zodpovednosti oslobodiť (liberovať), ak by preukázal, že k nesplneniu jeho povinnosti došlo
v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť v zmysle ust. § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Hoci odporca vznik (existenciu) škody sporoval, súd mal z faktúr tretích osôb, ktoré navrhovateľovi
zabezpečili expresné spracovanie účtovníctva preukázané, že navrhovateľ bol týmito spoločnosťami
vyzvaný na úhradu sumy 6 325,- eura a že navrhovateľ túto sumu aj uhradil, čo mal súd preukázané
výpisom z bankového účtu navrhovateľa. Súd nemal pochybnosti ani o výške tejto škody, keďže sám
odporcu mailom zo dňa 03. 04. 2014 oznámil navrhovateľovi, že reálna cena účtovníctva za rok 2012 by

predstavovala sumu 3 000,- eura a za rok 2013 tiež sumu 3 000,- eura, a preto žiadal za vypracovanie a
dokončenie účtovníctva navrhovateľa doplatok v sume 4 150,- eura, keďže dovtedy navrhovateľ uhradil
odporcovi sumu 1 850,- eura. Taktiež bolo nesporné, že v prípade expresného spracovania účtovníctva
si aj iné spoločnosti zaoberajúce sa spracovaním účtovníctva žiadajú 50% navýšenie ceny, čo mal
súd preukázané napr. cenovou ponukou spoločnosti Savet s.r.o. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené

skutočnosti súd považoval vznik škody a jej výšku za dôvodnú a preukázanú.

Medzi povinnosti odporcu ako poskytovateľa patrilo podľa čl. IV bodu 1 zmluvy vykonávať dohodnutú
činnosť včas, čestne a svedomito s vynaložením odbornej starostlivosti a tak, aby boli chránené práva
a oprávnené záujmy navrhovateľa ako objednávateľa. Podľa čl. IV. bodu 5 zmluvy odporca zodpovedal

navrhovateľovi za škodu, ktorá by mu vznikla v dôsledku nesprávneho výkonu dohodnutej činnosti,
podľa čl. IV bodu 8 zodpovedal odporca za správne a úplné vedenie účtovníctva, avšak v rozsahu
účtovných dokladov navrhovateľa, ktoré boli odporcovi odovzdané a v lehotách uvedených v zmluve apodľa čl. IV bodu 2 zmluvy zodpovedal aj za prípadné účtovné nedostatky vyplývajúce z nedodržania
zákona o účtovníctve.

Z mailu odporcu navrhovateľovi zo dňa 28. 03. 2014 vyplývalo, že odporca zaslal navrhovateľovi na
podpis oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania za rok 2013, pričom z mailu
odporcu navrhovateľovi zo dňa 03. 04. 2014 vyplývalo, že pre odporcu mal navrhovateľ ako klient nízku
prioritu vzhľadom na iných klientov, preto si odporca nechával navrhovateľa ako posledného klient na
dokončenie, kde zároveň podmienil dokončenie účtovníctva navrhovateľa za rok 2013 doplatením sumy

4 150,- eura. Zo správy od spoločnosti Consultare a.s. pre navrhovateľa vyplývalo, že navrhovateľ
mal majetok, ktorý nebol zohľadnený v účtovnej závierke (hnuteľné veci, peniaze na účte), taktiež v
tejto účtovnej závierke neboli zohľadnené výsledky hospodárenia navrhovateľa z minulých rokov, ani
rozhodnutia valného zhromaždenia navrhovateľa o tvorbe rezervného fondu, ani záväzky navrhovateľa
voči spoločníkom, taktiež neboli tvorené rezervy na účtovnú závierku a zostavenie daňového priznania.

Z vyššie uvedených listinných dôkazov teda jasne vyplývalo, že odporca si svoje služby v zmysle
čl. IV bodu 1 zmluvy neplnil včas a svedomito, keďže navrhovateľa považoval za klienta s nízkou
prioritou, preto si ho nechával ako posledného na dokončenie, čo podporovala aj skutočnosť, že daňové
priznanie za rok 2013 nestihol vypracovať v lehote stanovenej zákonom v zmysle ust. § 49 ods. 2
zákona č. 595/2003 Z.z., preto musel požiadať v zmysle ust. § 49 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003

Z.z. o predĺženie tejto lehoty. Taktiež bolo v konaní preukázané, že si odporca svoje služby neplnil
riadne, keďže dokončenie účtovníctva za rok podmienil doplatením sumy 4 150,- eura. Rovnako mal
súd zo správy spoločnosti Consulatare, a.s. preukázané, že odporca svoje služby vykonával chybne
a nesprávne, čo vyplývalo zo správy tejto spoločnosti a čo v zmysle čl. IV bodu 5 zmluvy založilo
odporcovu zodpovednosť za škodu, ktorá týmto jeho chybným a nesprávnym vykonávaním služieb

v zmysle zmluvy navrhovateľovi vznikla. Uvedený názor potvrdzuje aj samotné správanie odporcu,
keďže odporca navrhovateľove odstúpenie od zmluvy z dôvodov odporcovho porušovania zmluvných
povinností akceptoval a dobropisoval všetky navrhovateľom vystavené faktúry, teda vrátil v zmysle
ust. § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka navrhovateľom poskytnuté plnenie z dôvodu odstúpenia od
zmluvy. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti považoval súd protiprávne konanie odporcu

za preukázané.

Súd sa nemohol stotožniť s argumentom odporcu, že škoda navrhovateľa bola spôsobená tým, že
navrhovateľ nepodpísal oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania, keďže odporca
si ani po uplynutí zákonnej lehoty na podanie daňového priznania, t.j. po 31. 03. 2014 svoju povinnosť

nesplnil, pričom si jej splnenie ešte podmienil doplatením sumy 4 150,- eura, a preto bol súd toho názoru,
že nepodpísanie oznámenia o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania neznamenalo v zmysle
ust. § 376 Obchodného zákonníka neposkytnutie súčinnosti, na ktorú bol navrhovateľ povinný a ktorej
nesplnenie by spôsobovalo neexistenciu nároku navrhovateľa na náhradu škody, keďže nepodpísanie
predmetného oznámenie nepredstavovalo vznik prekážky na spracovanie účtovníctva navrhovateľa,

na základe ktorej by odporca ďalej nemohol vykonávať svoje služby, ale predstavovalo len žiadosť
o predĺženie lehoty na vypracovanie daňového priznania a taktiež neznamenalo ani nesplnenie si
povinnosti navrhovateľa v zmysle ust. § 382 Obchodného zákonníka predísť vzniku škody alebo
obmedzeniu jej rozsahu, keďže škoda navrhovateľa vznikla práve v dôsledku nesplnenia si povinnosti
odporcu riadne a včas spracovať účtovníctvo. Uvedené ustanovenia Obchodného zákonníka by bolo

možné aplikovať eventuálne v prípade, ak by navrhovateľovi vznikla škoda udelením pokuty zo strany
príslušného daňového úradu, keďže jedným z dôvodov by bolo práve aj nepodpísanie oznámenia o
predĺžení lehoty na podanie daňového priznania, čo sa však v tomto prípade nestalo.

Taktiež sa súd nemohol stotožniť s argumentom odporcu, že mailová komunikácia odporcu a

navrhovateľa zo dňa 06. 12. 2013 a 13. 03. 2014 by predstavovala neposkytnutie súčinnosti zo strany
navrhovateľa, keďže z tejto komunikácie vyplývalo, že navrhovateľ na dotazy odporcu odpovedal a
poskytol mu vždy aj požadované doklady.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, bol súd

toho názoru, že medzi škodou a protiprávnym konaním odporcu je daná príčinná súvislosť, pretože
ak by si odporca plnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy včas, riadne, svedomito, s vynaložením
odbornej starostlivosti, správne, úplne a v súlade zo zákonom o účtovníctve, nevznikli by navrhovateľovi
náklady na expresné spracovanie účtovníctva tretími osobami, pričom odporca nepreukázal v zmysleust. § 120 ods. 1 O.s.p. okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť v zmysle ust. § 374 ods. 1 Obchodného
zákonníka, porušenie navrhovateľovej povinnosti poskytnúť požadovanú súčinnosť v zmysle ust. § 376
a porušenie povinnosti navrhovateľa predísť vzniku škody v zmysle ust. § 382 Obchodného zákonníka,

a preto súd nárok navrhovateľa na náhradu škody v sume 3 745,- eura považoval za dôvodný a návrhu
navrhovateľa na začatie konanie v celom rozsahu vyhovel.

Nakoľko navrhovateľ a odporca nemali úrok z omeškania pre prípad náhrady škody odporcu
navrhovateľovi dohodnutý, navrhovateľovi omeškaním odporcu s platením súdom priznanej sumy

vznikol nárok na úroky z omeškania podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Výšku úrokov z
omeškania súd stanovil s odvolaním sa na ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a ust. § 1 ods. 1
nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná ku dňu uplatnenia si úroku z omeškania z
nevrátenéhoposkytnutéhoplnenianavrhovateľomodporcovivsume1489,80eura(t.j.deň01.05.2014)

predstavovalavýšku0,25%,takženavrhovateľovipatriaúrokyzomeškaniavovýškeo9percentuálnych
bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 9,25 % ročne a od dňa 14. 07. 2014,
kedy došlo k čiastočnému plneniu odporcu v sume 1 000,- eura a úroková sadzba Európskej centrálnej
banky predstavovala výšku 0,15 %, patria navrhovateľovi úroky z omeškania s platením zvyšnej sumy z
nevráteného poskytnutého plnenia navrhovateľom odporcovi, t.j. zo sumy 489,80 eura vo výške 9,15 %

ročne, pričom dňa 17. 07. 2014 odporca zaplatil aj túto zvyšnú sumu. Vzhľadom na to súd navrhovateľovi
nepriznal úroky z omeškania zo sumy 489,80 eura vo výške 0,10 % ročne od 14. 07. 2014 do 17. 07.
2014 tak, ako si ich navrhovateľ uplatnil, keďže úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 14.
07. 2014 predstavovala výšku 0,15 % a nie 0,25 %.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná ku dňu uplatnenia si úroku z omeškania
z titulu náhrady škody v sume 3 835,20 eura predstavovala výšku 0,25 % ročne, takže navrhovateľovi
patria úroky z omeškania vo výške o 9 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková
sadzba, teda 9,25 % ročne. Súd priznal navrhovateľovi právo na úroky z omeškania z priznanej sumy
až do dňa reálneho zaplatenia tejto sumy odporcom navrhovateľovi.

Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd
priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie
o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu

trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ust. § 151 ods. 5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre
náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v

písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Trovy konania vo veci úspešného účastníka - navrhovateľa - pozostávajú zo súdneho poplatku za návrh
na začatie konania vo výške 319,50 eura podľa položky 1 písm. a/ poznámky č. 2 zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a sumy 2 318,80 eura, ktorá predstavuje náklady
právneho zastúpenia odporcu vypočítané podľa ust. § 9 ods. 1 a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. oodmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 9 úkonov právnej pomoci
po 190,89 eura (prevzatie a príprava, podanie odstúpenia od zmluvy protistrane zo dňa 15. 04. 2014,
podanie návrhu na začatie konania zo dňa 29. 05. 2014, ďalšia porada s klientom, vyjadrenie zo dňa

18. 09. 2014, účasť na pojednávaní dňa 03. 12. 2014, ďalšia porada s klientom, písomné podanie vo
veci samej zo dňa 26. 01. 2015 a účasť na pojednávaní dňa 09. 02. 2015), 3 úkony právnej pomoci
po 141,09 eura (ďalšia porada s klientom, písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 24. 03. 2015 a
účasť na pojednávaní dňa 30. 03. 2015), 1 úkon právnej pomoci po 70,55 eura (účasť na pojednávaní
dňa 22. 04. 2015, na ktorom súd iba vyhlásil rozsudok), 6 x režijný paušál po 8,04 eura a 7 x režijný

paušál po 8,39 eura.

Súd zaviazal odporcu na zaplatenie trov konania navrhovateľa k rukám jeho právneho zástupcu s
odvolaním sa na ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi. Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu nákladov právneho zastúpenia

v časti náhrady DPH, pretože tento právny zástupca navrhovateľa súdu nepredložil v zákonnej lehote
podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. potvrdenie, že je platcom DPH.

Aj keď navrhovateľ nemal vo veci úspech úplný, ale iba čiastočný, súd mu aj napriek tomu priznal
plnú náhradu trov konania podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku, pretože navrhovateľ mal neúspech v nepatrnej časti voči priznanej výške uplatneného
žalobného petitu, a to aj vzhľadom k tomu, že právny zástupca v konaní úspešného účastníka si v
zákonnej lehote podľa ust. § 151 O.s.p. vyčíslil trovy konania tak, ako je to vyššie uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,

dvojmo, cestou tunajšieho súdu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.