Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 31. júl 2016

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/155/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108221333
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:7108221333.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu Mgr.
Miloša Koleka a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobkyne L.. M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Z.
D. S., U. XX, právne zastúpenej JUDr. Petrom Homolom, advokátom so sídlom v Bratislave - Dúbravka,
Nejedlého 20, proti žalovanému M.. O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom v A., N. XXXX/XX, zast. Beňo &
partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia č. 93, v konaní o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o vydanie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne
proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 3C/144/2008 - 2697 zo dňa 21.08.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e sa uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby súd do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Kežmarok č.k. 3C/144/2008 uložil žalovanému nevstupovať do rodinného domu so súp. č. XXXX,
postavený na pozemku parc. č. KN- C 577 evidovaný Okresným úradom Poprad, katastrálny odbor na
LV č. XXX. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je dôvodné
nariadiť predbežné opatrenie, nakoľko neboli dostatočne preukázané dôvody na poskytnutie predbežnej
ochrany. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia by zahŕňalo preukázanie najmä fyzického nátlaku
či útoku, či psychického násilia formou zastrašovania, slovných vyhrážok a podobného správania, ktoré
by malo dôsledok v narušení slobodnej vôle a sebaúcty iného človeka. Konštatoval, že z návrhu a jeho
dôvodov je zrejmé, že medzi stranami existujú konflikty resp. sporné situácie, no žalobkyňa neosvedčila
násilné správanie sa žalovaného. Na základe toho súd prvej inštancie návrh zamietol ako nedôvodný

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. V odvolaní uviedla,
že poskytla všetky relevantné dôkazy na to, aby osvedčila dôvodné podozrenie z psychického násilia
páchaného žalovaným. Ďalej dôvodila, že predpokladom na nariadenia predbežného opatrenia (v
súčasnosti neodkladného opatrenia, pozn. odvolacieho súdu) je, že povinná osoba je dôvodne podozrivá
z násilia, predovšetkým fyzického, ale nemožno vylúčiť ani psychické týranie. Navrhla rozhodnutie súdu
prvej inštancie zmeniť tak, že odvolací súd návrhu vyhovie.

3. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu
prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379
a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a zistil, že uznesenie je vecne správne.

4. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia
je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované

skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (uznesenie
Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).

5. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa vo veci samej domáha vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov dôvodiac tým, že jej manželstvo so žalovaným bolo
právoplatne rozvedené. Súčasťou majetku, ktorý sa má vyporiadať, je aj vyššie uvedený rodinný dom.

7. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v návrhu nie je osvedčená potreba
dočasnej úpravy pomerov. Ako už bolo uvedené vyššie, pre nariadenie neodkladného opatrenia
musia byť osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno znáša
výlučne ten, kto navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, a jeho návrh by mal obsahovať všetky
náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na
základe tvrdení strany bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladnej
úpravy pomerov. Len tvrdenia žalobkyne o neprimeranom a nevhodnom správaní sa žalovaného
synergicky síce indikujú problém (žalovaný sa v noci prechádza po dome, fotografuje žalovanú aj
pomocníčku v domácnosti, že vymkol žalobkyňu z domu, vypol kotol a pod.), nie sú však postačujúcim
dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého dôsledkom by napokon bolo obmedzenie
vlastníckeho práva žalovaného k predmetu jeho vlastníctva. Rovnako ako súd prvej inštancie, aj
odvolací súd má za to, že žalobkyňa dostatočným spôsobom nepreukázala ňou tvrdené skutočnosti. Z
priloženého potvrdenia o urobení ústneho oznámenia o priestupku (č. l. 2693) nevyplýva, voči komu bolo
toto oznámenie urobené a kto sa mal priestupku dopustiť. Rovnako ani predložené prepúšťacie správy
a lekárske záznamy nepreukazujú, že zdravotné ťažkosti žalobkyni spôsobil žalovaný. Odvolací súd
nijakým spôsobom nespochybňuje relevanciu, nevhodnosť a negatívne dôsledky označeného správania
sa , avšak ani tieto skutočnosti neodôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia. Navyše, ak sa
žalovaný pohyboval v dome, nerobil tak neoprávnene, a to vzhľadom na jeho (spolu)vlastnícke právo
k domu. Odvolací súd dáva za pravdu žalobkyni, že označené správanie sa žalovaného nie je príliš
vhodné, dokonca možno povedať, že sa vymyká spoločenským normám, avšak to nie je dôvod na
navrhované obmedzenie jeho vlastníckeho práva nariadením neodkladného opatrenia. Na nariadenie
neodkladného opatrenia by museli existovať omnoho závažnejšie dôvody, ako sú napr. fyzické a
psychické týranie, čo však žalobkyňa nepreukázala.

8. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

9. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

10. Nariadením neodkladného opatrenia by boli závažným spôsobom obmedzené vlastnícke práva
žalovaného, ktorý je bezpodielovým spoluvlastníkom predmetného rodinného domu a paradoxne ktorý
sa má zatiaľ podľa neprávoplatného rozsudku stať jeho výlučným vlastníkom. Rozsudkom Okresného
súdu Kežmarok č.k. 3C/144/2008 - 2783 zo dňa 06.11.2015 (zatiaľ neprávoplatným) bolo určené, že
rodinný dom pripadá do výlučného vlastníctva žalovaného. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj
na ustanovenie § 219 ods. 4 CSP, podľa ktorého len čo súd rozsudok vyhlási, je ním viazaný.

11. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie potreby neodkladnej úpravy
pomerov a opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku. Je nutné, aby
boli osvedčené aspoň základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana. V danom prípade odvolateľka neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov,
ako to navrhovala vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v odvolaní.

12. Odvolací súd poukazuje na dlhotrvajúce rozpory a rôzne nezhody medzi stranami, čoho dôkazom je
aj skutočnosť, že už v minulosti tak žalobkyňa, ako aj žalovaný, podali návrhy na nariadenie predbežných
opatrení, ktoré boli takisto zamietnuté.

13. Uznesením Okresného súdu Kežmarok č.k. 3C 144/2008-2341 zo dňa 17.12.2014 súd prvým
výrokom zamietol návrh žalobkyne, ktorým sa domáhala zakázať žalovanému vynášať z domu hnuteľné
veci a obmedzovať žalobkyňu v ich užívaní a výrokom II. zamietol návrh žalovaného, ktorým sa domáhal
prikázania časti rodinného domu, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov do výlučného
užívania žalobkyne a žalovaného podľa predloženého návrhu. Uznesením č.k. 3C 144/2008-2069 zo
dňa 22.8.2014 okresný súd zamietol návrh žalovaného na nariadenie predbežného opatrenia. V tomto
prípade žalovaný žiadal, aby súd zakázal žalobkyni umožňovať I. T. a tretím osobám, okrem vlastných
detí a ich rodinných príslušníkov, prebývať a zdržiavať sa v rodinnom dome a držať psa v obytných
miestnostiach a v priestoroch, v ktorých má žalovaný uložené svoje osobné veci. Ďalším uznesením zo
dňa 31. 12. 2010, č. k. 3C 144/2008-577 Okresný súd Kežmarok opätovne zamietol návrh žalovaného
na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal, aby mu žalobkyňa vydala jednu z nehnuteľností
patriacich do BSM - rodinný dom - do jeho výlučného užívania, zložila finančné prostriedky prijaté ako
náhradu za nájom priestorov v dome nachádzajúcemu sa v Z. D. S. na depozitný účet Okresného súdu
Kežmarok, zložila kúpnu cenu 3.700 eur získanú z predaja osobného motorového vozidla na depozitný
účet Okresného súdu Kežmarok, alternatívne v lehote 15 dní od rozhodnutia poukázať jednu polovicu
získanej kúpnej ceny 1.850 eur na adresu žalovaného a zároveň, aby súd zakázal žalobkyni zaťažiť
nehnuteľnosť v A. a Z. D. S. akýmkoľvek bremenom.

14. Všetky vyššie uvedené návrhy na nariadenie predbežných opatrení svedčia o dlhotrvajúcich a
pravidelne sa opakujúcich nezhodách medzi bývalými manželmi, ktoré však ani v jednom prípade neboli
vyhodnotené ako natoľko závažné, aby odôvodňovali nariadenie predbežného opatrenia.

15. Záverom odvolací súd okrajovo poukazuje na výpoveď žalobkyne a jej právneho zástupcu na
pojednávaní dňa 8.9.2015 (č. l. 2729), kde uviedli, že nemajú námietky voči tomu, aby súd dočasne
nepostúpil spis na rozhodnutie o odvolaní proti napadnutému uzneseniu. V ďalšom konaní žalobkyňa ani
jej právny zástupca neurgovali predloženie spisu odvolaciemu súdu, a právny zástupca nemal záujem
na doplnení odvolacích dôvodov v odvolaní, ktoré napísala žalobkyňa.

16. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pre nariadenie neodkladného
opatrenia musí existovať dôvodné podozrenie násilného správania sa žalovaného, ktoré má priamy
vplyv na telesnú či duševnú integritu jednotlivca, čo v tomto prípade nebolo preukázané.

17. Na základe uvedeného odvolací súd považuje napadnuté uznesenie v celom rozsahu za správne a
preto ho postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 10. 3. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.