Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. september 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 11C/152/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713216127
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Petreás
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6713216127.6

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Švajčiarsko,
6300 Zug, Industriestrasse 13C, IČO: CHE-100.023.266, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, so sídlom 821 08 Bratislava, Karadžičova 8, proti odporkyni R. L., nar. XX. XX. XXXX,
bytom obec N., Y. L., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, 080 01 Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného

JUDr. Andreajom Cirom, advokátom, so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 178,47 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Súd odporkyni náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a .

Súd vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r
i z n á v a .

Súd v r a c i a navrhovateľovi Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Švajčiarsko, 6300 Zug,
Industriestrasse 13C, IČO: CHE-100.023.266, krátený súdny poplatok vo výške 9,80 Eur na účet IBAN:

SK09 1100 0000 0026 2582 0024, SWIFT: TATRSKBX, variabilný symbol 4428175, po nadobudnutí
právoplatnostitohtouznesenia,prostredníctvomSlovenskejpošty,a.s.-prevádzkovateľasystému,IČO:
36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 26. 08. 2013, doručeným tunajšiemu súdu dňa 25. 09. 2013 domáhal od
odporkyne zaplatenia sumy 178,47 Eur s príslušenstvom z titulu Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej
karty.

Tunajší súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 13Ro/241/2013-31 dňa 16. 12. 2013, ktorým návrhu
navrhovateľa vyhovel. Tento platobný rozkaz bol uznesením tunajšieho súdu č. k. 13Ro/241/2013-75
zo dňa 12. 11. 2014, právoplatným dňa 10. 12. 2014 zrušený v plnom rozsahu pre nedoručiteľnosť
odporkyni.
Navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu dňa 10. 09. 2015 späťvzatie návrhu zo dňa 07. 09. 2015, ktorým

zobral návrh späť v celom rozsahu s poukazom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a žiadal, aby súd konanie zastavil. Zároveň požiadal o vrátenie kráteného súdneho poplatku
za podaný návrh.

Podľa § 96 ods. 1 O. s. p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd

konanie v tejto časti zastaví.Vzhľadom na dispozíciu navrhovateľa s návrhom, súd postupoval podľa ustanovenia § 96 ods. 1 O. s.
p. a konanie pre späťvzatie návrhu v celom rozsahu zastavil.

Podľa § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

V prejednávanej veci súd skúmal dôvodnosť podaného návrhu a zistil, že k zastaveniu konania došlo

na podnet navrhovateľa. V tejto súvislosti tunajší súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2Obo/183/1992 zo dňa 27. 10. 1992, v zmysle záverov ktorého ak navrhovateľ vezme návrh
späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p., z procesného hľadiska zásadne platí,
že zavinil zastavenie konania. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods.
2 prvá veta, nakoľko však odporkyni v konaní žiadne trovy nevznikli, resp. si odporkyňa ani žiadnu
náhradu trov konania neuplatnila, súd o ich náhrade rozhodol tak, že náhradu trov konania odporkyni

voči navrhovateľovi nepriznal.

Podľa § 93 ods. 2 O. s .p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 4 O. s. p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 137 O. s. p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane

súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 121 O. s. p., netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho
činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a

právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom
vestníku Európskej únie.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom od 01.05.2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

V prejednávanej veci sa návrhom na začatie konania navrhovateľ voči odporkyni domáhal zaplatenia

dlžnej sumy s príslušenstvom z titulu nevrátenej časti poskytnutého úveru podľa zmluvy o úvere. V
priebehu konania doručil vedľajší účastník súdu písomné podanie, ktorým oznámil svoj vstup do konania
na strane odporcu. Predmetom konania v prejednávanej veci je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy, pretože predmetnú zmluvu uzavrel odporca s právnym predchodcom navrhovateľa ako
spotrebiteľ. Vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania na strane odporcu, je občianskym združením,

ktoréhohlavnounáplňoučinnostijeochranaprávspotrebiteľa.Prostredníctvomsvojhosplnomocneného
právneho zástupcu potom vedľajší účastník zaslal súdu vyjadrenie, v ktorom si tiež uplatnil náhradu trov
právneho zastúpenia.

Platné ustanovenie § 93 O. s. p. rozlišuje dve skupiny subjektov vedľajšieho účastníctva. Právnické

osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, vrátane občianskych
združení založených na ochranu práv spotrebiteľa, tvoria osobitnú skupinu subjektov vedľajšieho
účastníctva, u ktorých sa na rozdiel od „všeobecných“ vedľajších účastníkov neskúma hmotnoprávny
záujem na výsledku konania, pretože sú legitimované na vstup do konania ako vedľajší účastníkosobitným zákonným ustanovením. Keďže právny poriadok priznáva vedľajšiemu účastníkovi zásadne
rovnaké (procesné) práva ako hlavnému účastníkovi konania, ako aj s ohľadom na ústavne zaručené
právo každého na právnu pomoc, je nepochybné, že aj vedľajší účastník sa môže v súdnom konaní

nechať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, vrátane advokáta.

Trovykonaniasúvýdavky,ktorévznikajúúčastníkomkonaniapriuskutočňovaníjednotlivýchprocesných
úkonov počas konania, t.j. výdavky, ktoré boli vynaložené v rámci konkrétneho súdneho konania. Pod
pojem trovy konania je vždy možné subsumovať aj trovy právneho zastúpenia, t.j. výdavky účastníka

konania vynaložené v rámci konania a v príčinnej súvislosti s konaním na právnu pomoc poskytnutú
advokátom. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania však musí mať súd na zreteli na prvom mieste
splnenie kritéria účelnosti ich vynaloženia. Účastníkovi konania možno priznať len náhradu tých trov
konania, ktoré boli vynaložené účelne. Účelnosť súd posudzuje najmä z hľadiska efektívnosti vykonania
konkrétneho úkonu právnej služby, t.j. či vykonanie konkrétneho úkonu bolo potrebné na účinné
uplatnenie oprávnení, resp. povinností účastníka. Účelnosť je tiež potrebné posudzovať aj z hľadiska

subjektu, ktorému bola právna pomoc poskytnutá, t.j. či účastník odbornú právnu pomoc advokáta
skutočne potrebuje, resp. potreboval vzhľadom na povahu a obsah konkrétnych procesných úkonov
vykonaných v rámci konania.

Nárok advokáta na odmenu za úkony právnej služby vymenované vo vyhláške MS SR č. 655/2004 Z. z.

nie je možné stotožniť s právom (úspešného) účastníka konania na náhradu trov konania v tom zmysle,
že (úspešný) účastník konania má vždy a za každých okolností právo na náhradu trov za všetky úkony
advokáta, ktoré je možné podradiť pod niektorý úkon uvedený v ust. § 13a vyhlášky. Pri rozhodovaní o
náhrade trov konania totiž súd v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. posudzuje účelnosť jednotlivých úkonov
advokáta v konaní, pričom môže dôjsť k záveru, že napriek tomu, že daný úkon v zmysle vyhlášky

advokát skutočne vykonal, súd takýto úkon nebude považovať za účelný pre uplatňovanie a bránenie
práva účastníka a následne účastníkovi neprizná náhradu trov za tento úkon. Inak povedané, Občiansky
súdny poriadok ponecháva otázky trov konania, vrátane posúdenia ich účelnosti, úvahe súdov a tie v
jednotlivých posudzovaných veciach prihliadajú ku konkrétnym okolnostiam prípadu. Neplatí totiž, že
trovy právneho zastúpenia advokátom sú vždy trovami potrebnými na účelné uplatňovanie a bránenie

práva. Takýto záver nemá oporu nielen v jazykovom výklade ust. § 142 ods. 1 O. s. p., ale ani
pomocou iných interpretačných metód nie je možné korektne uviesť presvedčivé argumenty pre právny
názor vynímajúci trovy spojené so zastupovaním advokátom z posúdenia toho, či boli potrebné k
účelnému uplatňovaniu alebo bráneniu práva, alebo neboli. Právo na právnu pomoc a náhrada trov
konania so zastupovaním spojených sú dve rôzne veci; obe spolu síce súvisia, nie však neoddeliteľne.

Právo na náhradu trov konania, vrátane tých, ktoré sú spojené so zastupovaním advokátom, sa odvíja
od iných predpokladov než samotná možnosť nechať sa v konaní zastupovať. Rovnako, ako nie je
porušením práva na právnu pomoc, keď súd neprizná náhradu trov spojených so zastúpením advokátom
účastníkovi, ktorý vo veci nemal úspech, nie je jeho porušením ani to, keď súd náhradu týchto trov
neprizná úspešnému účastníkovi, ak dospeje k záveru, že sú naplnené zákonné kritériá, za ktorých

súd náhradu trov priznať nemôže, napr. práve preto, že ide o trovy, ktoré neboli potrebné k účelnému
uplatňovaniualebobráneniupráva(porov.nálezÚstavnéhosúduČeskejrepublikysp.zn.I.ÚS988/2012
zo dňa 25.07.2012). Samotnou výškou nákladov spojených so zastupovaním advokátom je možné sa
zaoberať až potom, ako súd dospeje k záveru, že ide o trovy účelne vynaložené. Tam, kde náklady
spojené so zastupovaním advokátom nebude možné považovať za potrebné k účelnému uplatňovaniu

alebo bráneniu práva, nemôže súd ich náhradu vôbec priznať a nemá teda ani zmysel o ich prípadnej
výške uvažovať.

Súd sa teda najprv zameral na skúmanie toho, či trovy vedľajšieho účastníka, ktoré vynaložil na svoje
zastúpenie advokátom, boli trovami účelne vynaloženými v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p.

V prejednávanej veci vedľajší účastník vykonal (okrem samotného vstupu do konania) dva procesné
úkony: podaný odpor z 24. 02. 2014 a vyjadrenie zo dňa 21. 11. 2014. Ako už súd uviedol vyššie,
obsahom tohto vyjadrenia je 1. poukázanie na spotrebiteľský charakter prejednávanej veci, odvíjajúci sa
od postavenia účastníkov pri uzatváraní predmetnej zmluvy o úvere, vrátane poukázania na neprijateľné
podmienky, ktoré má táto zmluva obsahovať, avšak bez toho, aby tieto neprijateľné podmienky vedľajší

účastník konkretizoval, 2. poukázanie na nedostatok niektorých náležitostí podľa § 4 ods. 2 zákona č.
258/2001 Z. z. v predmetnej zmluve o úvere a 3. námietka premlčania uplatňovaného nároku.Na prvom mieste je potrebné uviesť, že všetky vedľajším účastníkom uvádzané argumenty vyplývajú
z príslušných ustanovení právnych predpisov platných v Slovenskej republike. Jednou zo základných
zásad konania pred súdmi, ako aj fungovania justície ako takej, je zásada iura novit curia, ktorá má svoj

legislatívny odraz v ust. § 121 O. s. p. Súd rozhodujúci v civilnom sporovom konaní bez akýchkoľvek
pochybností musí v každej veci, v ktorej sa uplatňuje nárok zo zmluvy, bez návrhu posúdiť prípadný
spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy. Pokiaľ sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, súd
takisto musí aj bez návrhu zistiť, či obsahuje náležitosti vyplývajúce zo zákona č. 258/2001 Z. z., resp.
zákona č. 129/2010 Z. z. a tiež či ich prípadná absencia spôsobuje bezúročnosť poskytnutého úveru.

Konečne v zmysle právnej úpravy účinnej od 01. 05. 2014 (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z.) musí súd
pri rozhodovaní o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu prihliadnuť na prípadné premlčanie
tohto nároku.

Súdu je tiež z úradnej činnosti známa skutočnosť, ktorú v zmysle § 121 O. s. p. netreba dokazovať,

že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vstupuje ako vedľajší účastník do veľkého
množstva prebiehajúcich súdnych konaní na celom území Slovenskej republiky, pričom sa jedná o
skutkovo a právne pomerne jednoduché veci, kde si dodávatelia uplatňujú voči spotrebiteľom nároky
zo spotrebiteľských zmlúv. Podania, ktoré vedľajší účastník v týchto veciach doručuje súdom, vrátane
prejednávanejveci,súznačnevšeobecnéarámcové,podich(jeden)obsahmožnoibadosadiťzákladné

údaje týkajúce za zmluvy o pôžičke, resp. úvere, o odstúpení od zmluvy, resp. vyhlásení predčasnej
splatnosti zo strany veriteľa a následne dosadiť údaje spôsobilé iba identifikovať vec, ktorá je predmetom
konania na tom-ktorom súde v Slovenskej republike. Ide teda o rutinnú záležitosť, ktorá je zvládnuteľná
prostredníctvom administratívy vedľajšieho účastníka, a na ktorú nebola potrebná odborná pomoc
zvoleného advokáta. Nepriznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi je potom odôvodnené

ich nadbytočnosťou a teda aj ich neúčelnosťou. Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v
tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej
individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené
na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu,
ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní.

Súd pri svojom rozhodovaní prihliadol aj na právne závery, ktoré vyslovil Najvyšší súd Slovenskej
republiky v uznesení sp. zn. 6MCdo/5/2013 zo dňa 19.03.2014, kedy Najvyšší súd SR zamietol
mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora podané na podnet vedľajšieho účastníka (navyše
totožného, ako v prejednávanej veci) proti rozhodnutiam súdov, ktorými nepriznali vedľajšiemu

účastníkovi náhradu trov konania. Závery Najvyššieho súdu SR možno aplikovať aj v prejednávanej
veci, nakoľko sa jedná o skutkovo a právne obdobnú situáciu. S prihliadnutím na princíp právnej istoty je
tiež potrebné uviesť, že právna teória i súdna prax rozoznávajú dva základné typy záväznosti rozhodnutí
najvyššieho súdu, resp. súdov vyššieho stupňa, a to záväznosť kasačnú (inštančnú, t.j. v tej istej veci)
a záväznosť precedenčnú (judikatórnu). V prípade tzv. precedenčnej záväznosti existuje možnosť, aby

všeobecný súd (ne)reflektoval právne závery súdu vyššieho stupňa tým, že v dobrej viere predostrie
konkurujúce úvahy a začne s konkrétnym rozhodnutím súdu vyššieho stupňa zmysluplný právny
dialóg (porov. napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/155/2011 zo dňa
21.12.2011). Pokiaľ však súd uzavrie, že na odchýlny postup nie sú relevantné dôvody, je rešpektovanie
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR súdmi nižšieho stupňa nevyhnutné pre zachovanie princípu právnej

istoty,keďjednouzozákonnýchúlohNajvyššiehosúduSRjedbaťojednotnývýkladaaplikáciuprávnych
predpisov aj vlastnou rozhodovacou činnosťou (§ 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Obsahom
princípu právnej istoty je princíp predvídateľnosti práva, ktorý sa nevzťahuje len na predvídateľnosť
účinku právnych noriem, ale aj na predvídateľnosť súdneho rozhodnutia a výsledku súdneho konania.
Ústavný súd SR vo svojej judikatúre (napr. nález sp. zn. IV. ÚS 14/07 zo dňa 17.05.2007) konštatuje, že

za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchýlnym
spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť. Taktiež pokiaľ súd rieši právnu otázku
(tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená podstatne odlišným spôsobom bez toho,
aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej
istoty a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu (napr. nález ÚS SR

sp. zn. III. ÚS 192/06 zo dňa 03.11.2006).

S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd uzavrel, že vedľajší účastník sa mohol dať
zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti v prejednávanejveci, nemožno považovať za trovy účelné pre uplatňovanie alebo bránenie práva. Z tohto dôvodu súd
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Podľa § 11 ods. 3 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania,
podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania
a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním
bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.

Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý
sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však
6,70 Eur. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Podľa § 11 ods. 6 zákona o súdnych poplatkoch, ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok, orgány

podľa § 3 zašlú odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa
trvalého pobytu (sídla) poplatníka alebo prevádzkovateľovi systému, ak sú orgány podľa § 3 zapojené do
centrálneho systému evidencie poplatkov, ktoré poplatok alebo preplatok vrátia najneskôr do 30 dní odo
dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení; ak orgán štátnej správy súdov alebo
prokuratúra nevydali rozhodnutie, zašlú písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa

osobitného zákona a daňový úrad alebo prevádzkovateľ systému vrátia poplatok najneskôr do 30 dní
odo dňa doručenia písomného upovedomenia.

O vrátení súdneho poplatku za návrh súd rozhodol s poukazom na horecitované zákonné ustanovenia a
keďže súdny poplatok z návrhu bol zaplatený v sume 16,50,- Eur, po krátení o 6,70 Eur tak súd rozhodol

o vrátení 9,80 Eur. Súdny poplatok bude vrátený po právoplatnosti tohto uznesenia prevádzkovateľom
systému tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta

O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého

druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).