Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 21, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 5C/21/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216202787
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Mezőszállási

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4216202787.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: Friendly Finance Slovakia s.r.o. so sídlom Hlavná

104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368 v konaní zast. Mgr. Henrich Schindler, advokát, advokátska
kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi: U. X., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom L. B. XXXX, XXX XX, O. S., Štátne občianstvo SR o zaplatenie 310,49 eur s príslušenstvom
sudcom Mgr. Petrom Mezőszállásim takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 250.- eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od
3.1.2015 až do zaplatenia do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh navrhovateľa v ostatnej časti z a m i e t a .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania navrhovateľa a to jeho právnemu zástupcovi
titulom súdneho poplatku za návrh 11,28 eur a titulom trov právneho zastupovania 49,01 eur do 3 dní
po právoplatnosti tohto rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 24.2.2016 sa domáhal na tunajšom súde proti odporcovi o vydanie
platobného rozkazu na uloženie povinnosti zaplatiť 310,49 eur titulom nedoplatku odporcu za poskytnutý
spotrebný úver, ako i zákonný úrok z omeškania 5,05% z istiny nedoplatku od 3.1.2015 do zaplatenia

a nahradiť trovy konania.

Tunajší súd vo veci nariadil ústne pojednávanie na termín 21.6.2016, ktorého sa nezúčastnili účastníci
konania. Právny zástupca navrhovateľa svoju neúčasť ospravedlnil, odporca doručenie predvolania mal
riadne vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil. Z uvedeného dôvodu súd vec prejednal v neprítomnosti
riadne predvolaných účastníkov konania podľa § 101ods. 2 O.s.p.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými dôkazmi: Výpis z OR na
navrhovateľa č.l. 3, rámcová zmluva č.l. 4, 6, Zmluva č.l. 7, výpis z účtu č.l. 8, upozornenie č.l. 9, urgencia
č.l. 10,11 spisu.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový a právny záver:

Medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako spotrebiteľom došlo dňa 2.12.2014 k uzatvoreniu
Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších

služieb (Rámcová zmluva) a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to tým, že odporca
prijal návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany navrhovateľa v súlade s čl. III bod 3. Rámcovej zmluvy.
Na základe ktorých navrhovateľ poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške
250.- eur.Predpokladom uzatvorenia Zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia odporcu ako spotrebiteľa na
adrese internetového sídla navrhovateľa: ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť
o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským

účtom. Rámcová zmluva, zmluva a jej .prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia
súhlasu oboma zmluvnými stranami' s ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním
predzmluvného formulára , obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu
zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím
na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty.

Odporca sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť celkovú čiastku 255,49 eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého
úveru a celkových nákladov (príslušenstvo) za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške
5,49eur.Celkovénákladyzaposkytnutieúverupredstavujúročnúpercentuálnumierunákladov(RPMN),
ktorej spôsob výpočtu je uvedený v čl. IV bod 8 Rámcovej zmluvy, pričom výpočet je vykonaný v súlade
s prílohou č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov. Percentuálna Výška RPMN je uvedená v uzatvorenej zmluve. Úver s príslušenstvom sa

stal splatný dňa 2.1.2015.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri
nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo
vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

Podľa § 1 ods. 3 písm. f), l) zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom do 24.2.2011), spotrebiteľským

úverom nie sú:
- úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel
uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn
všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona,
- úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 2 písm. a), b), c) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
- spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
- veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

- iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo
poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a
finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou

Slovenska,

Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia
§ 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd
vyhovel návrhu na začatie konania v časti o zaplatenie žalovanej istiny vo výške 250.- eur, keď
vykonaným dokazovaním mal preukázanú dôvodnosť návrhu v uvedenej časti žalovanej istiny. V
zostávajúcej časti súd návrh zamietol ako nedôvodný.

Vykonaným dokazovaním, a to listinnými dôkazmi mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania
došlo k uzatvoreniu bezúročnej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi
peňažné prostriedky vo výške 250.- eur. Odporca sa zaviazal vrátiť navrhovateľovi ako veriteľovi
poskytnuté peňažné prostriedky ako i celkové náklady spolu 255,49 eur. Súd mal tiež preukázané,
že odporca si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky navrhovateľovi

v dohodnutej lehote. Uzavretý zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania je potrebné posúdiť podľa
ustanovení zmluvy o pôžičke a podľa ust. § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka.Navrhovateľ v konaní preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných
náležitostí predmetnej zmluvy, t.j. reálne poskytnutie druhovo určenej veci (prejednávanie veci
peňažných prostriedkov) odporcovi ako dlžníkovi, dočasnosť zmluvného vzťahu, ako aj povinnosť

odporcu vrátiť veci rovnakého druhu.

Keďže navrhovateľ preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku na základe zmluvy o pôžičke a reálne
poskytol peňažné prostriedky vo výške 250eur odporcovi, vznikol odporcovi povinnosť vrátiť požičané
peňažné prostriedky spolu s dohodnutými celkovými nákladmi po uplynutí dohodnutej doby (2.1.2015).

Odporcovi bola preto uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 250.- eur. V časti o zaplatenie
náhrady skutočne vynaložených nákladov vo výške 55.- eur a celkových nákladov za poskytnutie úveru
v sume 5,49 eur, súd návrh zamietol ako nedôvodný.

Súd zdôrazňuje, že zmluva o pôžičke je spravidla bezodplatným právnym úkonom. Za odplatnú sa
považuje vtedy, keď odplatný charakter zmluvy o pôžičke vyplýva z jej obsahu. Pri peňažnej pôžičke

vyplýva odplatnosť zmluvy z povinnosti dlžníka platiť úroky (zmluvné úroky) ako odplatu za poskytnutie
pôžičky. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi bezúročnú
pôžičku, čo napokon tvrdil aj samotný navrhovateľ a nasvedčuje tomu aj samotné znenie zmluvy o
pôžičke. V prípade, ak si zmluvné strany dojednali záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi (navrhovateľovi)
odplatu za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky, uvedené zmluvné dojednanie je

v uvedenej časti absolútne neplatné v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, keďže je v rozpore
s ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak je pôžička (v prejednávanej veci peňažné
prostriedky) poskytnutá ako bezúročná, t. j. zmluvné strany si nedohodli povinnosť dlžníka zaplatiť úroky
za poskytnutie pôžičky, akékoľvek iné zmluvné dojednania o povinnosti dlžníka zaplatiť veriteľovi plnenie
nad rámec istiny (t. j. požičanej sumy peňazí) je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka

o zmluve o pôžičke, v dôsledku čoho je absolútne neplatné. Z absolútne neplatného právneho úkonu
nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže od začiatku
je neplatný.
V zmysle ust. § 41 Občianskeho zákonníka sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho
úkonu, a to zmluvy o pôžičke, a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z obsahu

právneho úkonu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy, to znamená uvedené
dojednanie nemá vplyv na platnosť ostatných zmluvných dojednaní obsahujúcich podstatné náležitosti
zmluvy o pôžičke, ktoré sú obsiahnuté v bode 1 zmluvy o pôžičke. Je vylúčené kvalifikovať uzavretý
zmluvný vzťah ako zmluvu o úvere, keďže pojmovým znakom zmluvy o úvere je povinnosť dlžníka platiť
úroky za poskytnuté peňažné prostriedky a v prejednávanej veci uzavreli účastníci zmluvu o bezúročnej

pôžičke, t. j. podľa tvrdení navrhovateľa odporca ako dlžník neplatí žiadny úrok. Zmluvný vzťah založený
medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou, keďže navrhovateľ ako dodávateľ konal pri
uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Odporca je spotrebiteľ,
ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu podnikania. Vzhľadom na charakter
spotrebiteľskej zmluvy súd skúmal, či zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky.

V časti návrhu navrhovateľa o zaplatenie náhrady skutočne vynaložených nákladov vo výške 55.- eur,
súdu navrhovateľ nesplnil svoju dôkaznú povinnosť na preukázanie dôvodnosti jeho návrhu podľa §
120 O.s.p., nakoľko okrem predloženia upozornenia, bez podpisu konajúceho zástupcu navrhovateľa ,
nepredložil ani dôkaz o jeho skutočnom doručení odporcovi.

Rozhodnutie o náhrade trov konania sa zakladá na ustanovení §142 ods. 2 O.s.p. s tým, že súd priznal
náhradu trov konania navrhovateľovi v pomernej časti týkajúcej sa úspechu v spore.
V predmetnom prípade navrhovateľ svojim žalobným návrhom si uplatnil celkovú istiny 310,49.- eur z
tohto bol úspešný v sume 250.-eur čo sa rovná 80,5%.
Takto úspech navrhovateľa v konaní je 80,5%, jeho neúspech 19,5%. Vychádzajúc zo zásad

zakotvenýchvustanovení§142ods.2O.s.p.pomerúspechukneúspechutaktoúspešnosťnavrhovateľa
súd ustálil na 61%.
Zo strany navrhovateľa došlo k uplatneniu v samotnom návrhu náhrady trov konania za dva úkony
právnej pomoci po 24,9 eur + DPH + 2x režijný paušál 8,58 eur, v celkovej sume 80,35 eur, z čoho 61%
úspešnosť činí 49,01eur.

Ďalej náhrada za súdny poplatok v sume 18,50eur, z čoho 61% úspešnosť činí 11,28eur.
Trovy právneho zastupovania sú vyčíslené v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z.
Platobným miestom náhrady trov konania je určené ust.§ 149 O.s.p.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.