Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 3, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3T/20/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115010213
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák LL.M.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6115010213.5

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica samosudcom JUDr. Štefanom Novákom na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 3. mája 2016, takto r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Š. M.,

nar. dňa XX.XX.XXXX v V. Š., trvale bytom G.. O. XXXX/X, V. Š., nezamestnaný,

u z n á v a s a v i n n ý m

z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona,

p r e t o ž e

v období od februára 2014 do súčasnej doby si neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletej
dcére O. M., nar. XX. XX. XXXX, trvalým bydliskom V. V., H.. P. Č.. XX napriek tomu, že rozsudkom
Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 32P/312/2005 z 31. 01. 2006 bol zaviazaný prispievať na jej
výživu sumou po 1.700,- Sk (56,43 Eur) vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky dieťaťa U.. U.

M., nar. XX. XX. XXXX, trvalým bydliskom V. V., H.. P. Č.. XX, pričom za uvedené obdobie jej dlhoval
na výživnom sumu 733,59 Eur,

t e d a - najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať
iného,

z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., k trestu odňatia
slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods.

1 Tr. zák. sa určuje skúšobná doba v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Podkladom hlavného pojednávania v trestnej veci obžalovaného Š. M. bola obžaloba Okresnej
prokuratúry v Banskej Bystrici X P. XXX/XX zo dňa 13.3.2015 za prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5.4.2016 vyhlásil že je nevinný, avšak následne

vo svojej výpovedi nepoprel spáchanie skutku. K veci uviedol, že do určitej miery je to jeho
nezodpovednosť,avšaknemôžezato,žemuniektoréfirmyneplatia.Uviedol,žeježivnostníkom,pričomvykonával práce za ktoré vystavil faktúr, ktoré boli odberateľom schválené, avšak neboli mu vyplatené.
Je si vedomý rozsudku okresného súdu, ktorým bol zaviazaný k plateniu výživného vo výške 56,43 eur.
Nemal dôvod žiadať o zníženie výživného, nakoľko peniaze by mal mať. Žalobu na vyplatenie faktúr

nedával, nakoľko firmy, ktoré mu dlžia peniaze, dve už z nich neexistujú a čo sa týka ďalšej firmy, tá
vyplatenie faktúry odkladá. Ku dňu pojednávania dlží na výživnom asi 700 eur. Požiadal súd, aby mu
dal ešte lehotu na zaplatenie dlžného výživného 30 dní.

SvedkyňaU..U.M.uviedla,žeobžalovanýjej dotermínuhlavnéhopojednávania3.5.2016dlžnévýživné

neuhradil a aktuálna dlžná suma je 704,16 eur. Po vydaní trestného rozkazu obžalovaný dňa 29. 05.
2015 čiastočne uhradil dlžné výživné uvedené v trestnom rozkaze vo výške 758,03 eur. Jednalo sa
o dlžné výživné ku dňu vydania trestného rozkazu. Od tohto dňa obžalovaný opäť neplatí výživné.
Obžalovaný výživné neplatí od mesiaca apríl 2015. Neplatenie výživného zo strany obžalovaného
nemalo nepriaznivé následky na dieťa, nakoľko je zamestnaná a jej príjem je v hrubom 500 eur. O
náhradnévýživnénepožiadala.Obžalovanýsažiadnymspôsobomnekontaktujeohľadnevýživného.Pár

rokov po rozvode mala tendenciu ho vyzvať, aby hradil výživné, avšak sa vyhováral, že nemá peniaze,
pričom nikdy výživné neplatil načas.

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil s listinnými dôkazmi, a to rozsudkom Okresného súdu
Banská Bystrica, sp. zn. 32P 312/2005, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská

Štiavnica a Banská Bystrica, prehľadom zamestnávateľov obžalovaného, správou Daňového úradu
Banská Bystrica vrátane daňových priznaní obžalovaného.

Z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp .zn. 32P 312/2005 zo dňa 31.01.2006 ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť 7.2.2006 vyplýva, že obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu

maloletej Niny sumou 1 700,-Sk (56,43 Eur) mesačne, k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica zo dňa 02.10.2014 obžalovaný
v období od 01.01.2013 do dátumu podania správy nie je príjemcom dávky a príspevkov v hmotnej
núdzi, ani iných štátnych sociálnych dávok a podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská

Štiavnica zo dňa 06.10.2014 je obžalovaný vedený v evidencii úradu práce ako uchádzač o zamestnanie
od 03.05.2014, pričom evidencia trvá.

Z vyjadrenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom zo dňa 16.10.2014 vyplýva, že si
obžalovaný nepodal na sociálnu poisťovňu žiadosť o poskytnutie dávky v nezamestnanosti a podľa

priloženého výpisu evidencie Sociálnej poisťovne bol obžalovaný evidovaný v období od 01.07.2012 do
02.05.2014 ako samostatne zárobkovo činná osoba.

Z oznámenia Daňového úradu Banská Bystrica zo dňa 02.01.2015 vyplýva, že obžalovaný mal podľa
daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2013 príjmy v celkovej výške 7 590,90 Eur a výdavky

vo výške 3 592,17 Eur a priemerný čistý mesačný príjem vyčíslený daňovým úradom v sume 329,06 Eur.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaný Š. M. si v období od februára 2014
do vyhlásenia predmetného rozsudku, opakovane neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojej
maloletej dcére, a za toto obdobie dlhuje na výživnom 733,59 eur. Okrem priznania obžalovaného je

tento usvedčovaný aj výpoveďou svedkyne U.. U. M.. Je zrejmé, že obžalovaný v rozhodnom období mal
a mohol plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére. Rozsah vyživovacej povinnosti v rozhodnom
období určil súd v súlade s rozsahom určeným rozsudkom sp. zn. 32P/312/2005 z 31. 01. 2006 v
občianskoprávnom konaní. S poukazom na ustanovenie § 122 ods. 13 Tr. zákona pri pokračovaní v
páchaní žalovaného prečinu súd upravoval zameškaný dlh až do doby vyhlásenia rozsudku a upravil

ho tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Konanie obžalovaného súd po právnej stránke kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§207ods.1Tr.zák.,pretožeobžalovanýakoosobasozákonnoupovinnosťouprispievaťnavýživusvojej
dcéry vyplývajúcu zo zákona č. 36/2005 Z. z., o rodine (§ 62 až 65 cit. zákona - vyživovacia povinnosť

rodičov k deťom) určenú rozhodnutím súdu, túto povinnosť neplnil najmenej tri mesiace v období dvoch
rokov. Po subjektívnej stránke stačí ako zavinenie obžalovaného pre jeho trestnú zodpovednosť aj
konanie z nedbanlivosti, ktorá spočíva v tom, že na základe rozhodnutia súdu o povinnosti prispievať
na výživu svojho dieťaťa si musel byť tejto svojej povinnosti vedomý.K osobe obžalovaného bolo zistené, doposiaľ nebol súdne trestaný. Z výpisu z ústrednej evidencie
priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaný sa dopustil 8 priestupkov

na úseku cestnej premávky. V mieste bydliska neboli zistené výhrady voči jeho správaniu.

Obžalovanému za spáchanú trestnú činnosť podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona hrozil trest odňatia slobody
až na dva roky.

Pri úvahách o treste, akým je potrebné na osobu obžalovaného pôsobiť, súd vychádzal zo zásad
ukladania trestov podľa § 34 Tr. zákona. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal na spôsob
spáchania činu a jeho následok, pohnútku, priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti, na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich
okolností. Súd u obžalovaného vzal do úvahy existenciu poľahčujúcich okolností v zmysle § 36 písm.

j), písm. l)Tr. zákona, pretože pred spáchaním trestného činu viedol riadny život a že sa k spáchaniu
trestného činu priznal, priťažujúce okolnosti nezistil. Podľa § 38 ods. 3 ak prevažuje pomer poľahčujúcich
okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Na základe
modifikovanej trestnej sadzbe, potom súd obžalovanému uložil trest v dolnej polovici trestnej sadzby
vo výmere štyroch mesiacov. Takto vymeraný trest odňatia slobody súd obžalovanému podmienečne

odložil nakoľko boli splnené podmienky § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a určil mu skúšobnú dobu v trvaní
dvanástich mesiacov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje,
v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. V prospech obžalovaného môžu podať
odvolanie príbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manželka a družka ale
nie proti jeho vôli. Poškodený môže podať odvolanie iba pre nesprávnosť výroku o náhrade škody