Decision was made at the court Okresný súd Humenné
Judgement was issued by JUDr. Jana Kurucová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Cpr/1/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315202339
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8315202339.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v právnej veci žalobcu R. Y., nar. X.X.XXXX,
bytom I. Č.. XXX, zastúpeného JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom, Kukorelliho 1505/50, Humenné,
proti žalovanému CEZO, spol. s r.o., Mierova 1973/79, Humenné, IČO: 36 757 535, zastúpeného Mgr.
Miroslavom Balážom, advokátska kancelária Prešov, Sládkovičova 8, Prešov, o neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy takto
r o z h o d o l :
Okamžité skončenie pracovného pomeru oznámené žalobcovi listom žalovaného zo 17.2.2015 j e n
e p l a t n é .
Nárok žalobcu na náhradu mzdy vo výške jeho priemerného mesačného zárobku odo dňa, keď žalobca
oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu žalovaný umožní pokračovať
v práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru v y l u č u j e na samostatné konanie.
O trovách celého konania rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca podal dňa 9.3.2015 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd určil, že okamžité skončenie
pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, oznámené mu listom zo 17.2.2015,
je neplatné. Zároveň žiadal, aby žalovaný bol zaviazaný poskytnúť mu náhradu mzdy vo výške jeho
priemerného mesačného zárobku odo dňa, keď žalovanému oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní
až do času, keď mu žalovaný umožní pokračovať v práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného
pomeru. Zároveň žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.
Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako jeho zamestnávateľ mu listom zo 17.2.2015 oznámil, že
s ním okamžite končí pracovný pomer, lebo závažne porušil pracovnú disciplínu tak, že nenastúpil na
pracovné zmeny v dňoch 12.1.2015 a 13.2.2015.
Žalobca v žalobe uviedol, že v predmetných dňoch absolvoval lekárske vyšetrenia a o týchto vopred
žalovaného informoval. Poukázal na ustanovenie § 141 ods. 2 písm. a/ bod 1 Zákonníka práce,
podľa ktorého je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na vyšetrenie alebo
ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 dní v
kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.
Žalobca v žalobe uviedol, že zdravotnícke zariadenie sa nenachádza v mieste výkonu jeho práce a teda
objektívne nemohol lekárske vyšetrenia absolvovať mimo pracovného času.Poukázal na to, že podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, zamestnávateľ môže skončiť
pracovný pomer so zamestnancom iba výnimočne a to vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú
disciplínu. Musí ísť o zavinené konanie zo strany zamestnanca a musí dosahovať intenzitu porušenia
pracovných povinností závažným spôsobom.
Keďže však žalovaný musel poskytnúť žalobcovi pracovné voľno na ošetrenie v zdravotníckom
zariadení, nemôže zakladať za jediný dôvod porušenia pracovnej disciplíny žalobcom to, že sa z dôvodu
vyšetrení v zdravotníckom zariadení v dňoch 12.1. a 13.2.2015 nezúčastnil pracovnej zmeny.
Keďže žalobca nesúhlasil s okamžitým skončením pracovného pomeru, listom z 9.3.2015 žalovanému
oznámil, že trvá na pokračovaní pracovného pomeru a žiadal, aby mu žalovaný naďalej prideľoval
prácu podľa pracovnej zmluvy. Keďže sa tak nestalo, žalobca podal na súd žalobu o určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril tak, že trvá na okamžitom skončení pracovného pomeru
so žalobcom a žiada podanú žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Dôvodom pre okamžité skončenie
pracovného pomeru žalobcu bola jeho neospravedlnená neúčasť na pracovisku v dňoch 12.1.2015 a
13.2.2015.
Poukázal na to, že dňa 12.1.2015 sa uskutočnilo školenie zamestnancov BOZP a PO a žalobca bol
upozornený na to, že sa takéhoto školenia musí zúčastniť. Žalobca to však nerešpektoval a dňa
12.1.2015 do prace neprišiel. Rovnako bola nevyhnutná účasť žalobcu na pracovisku dňa 13.2.2015
a z toho dôvodu mu nebolo umožnené navštíviť lekárske zariadenie. Ani toto žalobca nerešpektoval a
v uvedený deň do práce nenastúpil. Žalovaný uviedol, že žalobcovi by bolo umožnené ísť na lekárske
ošetrenie v iných dňoch, tak ako sa to stalo v iných prípadoch, kedy žalovaný umožnil žalobcovi návštevu
lekára. K okamžitému skončeniu pracovného pomeru žalobcu došlo z dôvodu, že nerešpektoval pokyny
svojho zamestnávateľa a v dňoch 12.1. a 13.2.2015 sa nedostavil na pracovisko. Žalovaný má za to,
že boli naplnené skutkové okolnosti ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, lebo zo strany
žalobcu došlo k zvlášť hrubému porušeniu pracovnej disciplíny.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom obidvoch konateľov žalovaného, vypočul
svedka R. W. a oboznámil sa s listinnými dôkazmi, najmä s listom žalovaného o okamžitom skončení
pracovného pomeru žalobcu, s lekárskymi správami, s listami žalovaného o upozornení na porušenie
pracovnej disciplíny zo 6.3.2015 a 13.2.2015, s pracovnou zmluvou žalobcu, s výplatnými páskami
žalobcu, s obsahom záznamovej knihy žalovaného, organizačnou smernicou a pracovným poriadkom
žalovaného, so zoznamom zamestnancov žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav.
Predloženou pracovnou zmluvou mal súd za preukázané, že žalobca bol zamestnancom žalovaného
od 1.3.2008 v pozícii vodoinštalatér.
Listom zo 17.2.2015, ktorý žalobca v tento deň osobne prevzal, oznámil žalovaný žalobcovi, že s
ním okamžite končí pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Dôvod vymedzil
žalovanýtak,žežalobcazávažneporušilpracovnúdisciplínutým,žedňa12.1.2015svojvoľnenenastúpil
na pracovnú zmenu aj napriek tomu, že bol upozornený konateľom spoločnosti o nevyhnutnosti jeho
účasti na pracovnej zmene z dôvodu periodického preškolenia a preskúšania z predpisov BOZP a
PO. Na uvedený deň nemal hlásenú a schválenú dovolenku svojim nadriadeným, to znamená, že
nebol relevantný dôvod z jeho strany vynechať pracovnú zmenu. Dňa 13.2.2015 aj napriek výslovnému
nesúhlasu zo strany priameho nadriadeného nenastúpil žalobca na pracovnú zmenu. Bol svojim
nadriadeným upozornený na to, že ak na výkon práce nenastúpi, bude to považované za hrubé
porušenie pracovnej disciplíny, s vyvodením patričných opatrení.
Žalovaný v tomto liste uviedol, že voči žalobcovi už v minulosti boli vedené kárne opatrenia pre
porušovanie pracovnej disciplíny. Tieto skutky žalovaný hodnotil ako obzvlášť závažné porušenie
pracovnej disciplíny a preto pristúpil v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ k okamžitému skončeniu pracovného
pomeru. Keďže Pracovný poriadok žalovaného v článku 6 ods. 3 považuje tento skutok za porušenie
pracovnej disciplíny, nie je možné žalobcu ďalej zamestnávať v pracovnom pomere a to ani počas
výpovednej doby.V uvedenom liste je tiež poznámka, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo prerokované s R.
C. a Y. L., ako zástupcami zamestnancov dňa 17.2.2015.
Do konania boli tiež predložené listy žalovaného zo 6.3.2015 a 13.2.2015, označené ako „Závažné
porušenie pracovnej disciplíny - upozornenie“. V obidvoch listoch žalovaný opísal skutkové okolnosti,
pre ktoré so žalobcom okamžite skončil pracovný pomer.
Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že ku koncu roka 2014 bol práceneschopný, lebo sa uňho začali
prejavovať zdravotné problémy. Keď chcel v decembri nastúpiť do práce, konateľ Y. Y. mu oznámil, že si
má vyčerpať dovolenku a podľa tvrdenia žalobcu to malo byť až do 20.1.2015. Riešil si svoje zdravotné
problémy a objednal sa na odborné vyšetrenie do Vranova nad Topľou k špecialistovi urológovi na deň
12.1.2015, lebo vybral lieky, ktoré mu predtým boli predpísané. Dňa 11.1.2015 mu telefonicky konateľ Y.
Y.oznámil,žedňa12.1.2015musínastúpiťdopráce,lebosauskutočníškolenieBOZPaPO.Žalobcamu
oznámil, že do práce nepríde, lebo je objednaný na odborné lekárske vyšetrenie vo Vranove nad Topľou
a nie je možné, aby toto školenie absolvoval do 10.00 hod. alebo 11.00 hod. predpoludním a až potom
išiel na vyšetrenie. Lekárskeho vyšetrenia sa musel zúčastniť v ranných hodinách, lebo bolo potrebné
odobrať biologické vzorky a tieto vyhodnotiť. Dňa 13.1.2015 žalobca nastúpil do práce, odpracoval celú
pracovnú zmenu a tvrdil, že až po jej skončení prišiel za ním do šatne konateľ Y. Y. a žiadal od neho
potvrdenie o tom, že bol 12.1.2015 u lekára. Žalobca tvrdil, že toto potvrdenie mu odovzdal v šatni.
Nevedelotom,žejehozamestnávateľmudalzaneúčasťnapracoviskudňa12.1.2015neospravedlnenú
neúčasť, teda absenciu. Ďalej žalobca riadne pracoval, ale jeho zdravotné výsledky neboli uspokojivé,
preto sa 30.1.2015 podrobil lekárskemu úkonu - biopsii v Prešove. Bolo mu oznámené, že do 14 dní si
má prísť vyzdvihnúť výsledky a to osobne, lebo telefonicky to nebude možné. Žalobca dňa 11.2.2015
zistil, že výsledky biopsie sú už v Prešove a preto sa objednal na konzultáciu dňa 13.2.2015. Túto
skutočnosť hneď v ten deň oznámil konateľovi Y. Y.. Ten nesúhlasil s návštevou lekára žalobcu dňa
13.2.2015 a povedal mu, že nech mu výsledky pošlú poštou. Teda žalobca aj napriek nesúhlasu svojho
priameho nadriadeného dňa 13.2.2015 išiel do Prešova, lebo bolo podozrenie, že môže ísť o rakovinu
prostaty a ak by výsledky boli pozitívne, musela by byť okamžitá konzultácia s príslušným lekárom o
začatí liečby. Žalobca tvrdil, že výsledky testov neboli dobré a preto mu bolo odporúčané, aby ihneď
kontaktoval svojho lekára špecialistu - urológa. Preto dňa 16.2.2015 absolvoval lekárske vyšetrenie vo
Vranove nad Topľou, kde mu bola nastavená liečba a dňa 17.2.2015 nastúpil do práce, kde mu však
žalovaný doručil list, podľa ktorého s ním okamžite skončil pracovný pomer.
Žalobca tiež uviedol, že nemohol požiadať svojho zamestnávateľa o uvoľnenie na lekárske vyšetrenie
dňa 12.1.2015 skôr, lebo čerpal dovolenku a nemal vedomosť o tom, že v ten deň bude musieť nastúpiť
do práce. Pokiaľ ide o účasť na konzultácii v Prešove, zamestnávateľovi to oznámil hneď v ten deň,
kedy sa dozvedel, že už prišli výsledky. Podľa tvrdenia žalobcu sa dňa 13.2.2015 na stavbe, kde pre
žalovaného pracoval, nevykonávali žiadne také práce, kde by jeho účasť bola nevyhnutná. V tom čase
pracovali v obci Zemplínske Hradište, kde sa robila rekonštrukcia maštale a jeho úlohou boli natieračské
práceželeznýchtrámov,aleborozbíjaniebetónu.Dňa13.2.2015boliprácezhrubavprostriedkucelkovej
rekonštrukcie. Na stavbe pracovalo v tom čase asi 10 pracovníkov. On nemal žiadne špeciálne úlohy,
ktoré by boli nezastupiteľné. Uviedol, že pre výsledky vyšetrenia do Prešova musel ísť najneskôr v
piatok 13.2.2015, lebo predtým bol na vyšetrení dňa 30.1.2015 a bolo mu oznámené, že výsledky si
musí vyzdvihnúť do dvoch týždňov. Keďže išlo o podozrenie z vážnej choroby, chcel vedieť výsledok
čo najskôr.
Do konania bola predložená správa Urologickej ambulancie MUDr. R. U., M. R. Štefánika, Vranov nad
Topľou z 12.1.2015, podľa ktorej sa mal žalobca zúčastniť v tento deň vyšetrenia a bol objednaný na
biopsiu prostaty na Urologické oddelenie Fakultnej nemocnice Prešov.
Zároveň bola predložená aj lekárska správa - nález Fakultnej nemocnice z poliklinikou J. A. Reimana
Prešov, podľa ktorej bol žalobca pre výsledok histologického vyšetrenia s odporúčaním hlásiť sa u svojho
urológa.
Z výplatnej pásky žalobcu za mesiac december 2014 vyplýva, že mu boli vyplácané nemocenské dávky
za obdobie od 1.12.2014 do 12.12.2014 a od 15.12.2014 do 31.12.2014 dostal náhradu mzdy za
dovolenku. V mesiaci január 2015 mal podľa výplatnej pásky žalobca náhradu mzdy za dovolenku od
2.1.2015 do 9.1.2015, za deň 12.1.2015 mal neospravedlnenú absenciu, od 13.1. do 28.1.2015 dostalmzdu a v dňoch 29.1. a 30.1.2015 bol na ošetrení u lekára. Podľa výplatnej pásky za február 2015 dostal
žalobca mzdu za obdobie od 2.2.2015 do 12.2.2015 a za dni 13.2. a 16.2.2015 mal neospravedlnenú
absenciu.
Jeden z konateľov žalobcu T.. U. Y. uviedol, že každoročná prax v ich spoločnosti je taká, že ku koncu
kalendárneho roka a začiatkom nového kalendárneho roka čerpajú zamestnanci dovolenku a prvý
pracovný deň v novom roku prebieha školenie BOZP a PO, o čom vedia všetci zamestnanci, lebo je to
každoročná prax. V roku 2015 bol prvým pracovným dňom 12.1.2015 a deň predtým druhý z konateľov
Y. Y. telefonicky oznámil všetkým zamestnancom, že do práce majú prísť 12.1.2015. Toto oznámil aj
žalobcovi, ktorý na to reagoval tak, že v uvedený deň sa školenia nezúčastní, lebo musí ísť na lekárske
vyšetrenie. Y. Y. mu oznámil, že do práce musí nastúpiť, aby sa zúčastnil školenia, ktoré bude trvať
do 10.00 hod. alebo 11.00 hod. dopoludnia a potom môže ísť na vyšetrenie. Žalobca to neakceptoval,
do práce nenastúpil a školenia sa nezúčastnil. Prišiel až 13.1.2015 a na výzvu svojho zamestnávateľa
nepredložil doklad o návšteve lekára. Tento konateľ uviedol, že sa osobne pýtal žalobcu, kde bol a či
má doklad o návšteve lekára. Žalobca mu povedal, že lístok dal jeho synovi, teda Y. Y.. Ten uviedol,
že žalobca mu žiaden lístok nepredložil a preto sa žalovaný rozhodol, že za deň 12.1.2015 vykáže
žalobcovi neospravedlnenú absenciu, čo je riadne vyznačené vo výplatnej páske. Konateľ žalovaného
uviedol, že aj keď mu pracovný poriadok umožnil skončiť so žalobcom pracovný pomer okamžite,
žalovaný to nevyužil, lebo chcel dať žalobcovi ešte jednu šancu. Žalobca pracoval do 12.2.2015 a
dňa 13.2.2015 znova išiel na konzultáciu výsledkov do Prešova. Jeho priamy nadriadený Y. Y. mu
povedal, že mu neumožní čerpať platené voľno na deň 13.2.2015 z dôvodu, že bola naplánovaná
taká práca, že žalovaný potreboval všetkých zamestnancov na stavbe. Žalobcovi bolo oznámené, že
môže ísť pre výsledky vyšetrení kedykoľvek v neskoršom čase. Konateľ U. Y. to odôvodnil tým, že
sa robili rekonštrukčné práce na PD v Zemplínskom Hradišti a na deň 13.2.2015 bola naplánovaná
montáž kovových zariadení, ktoré mal zo zeme dvíhať žeriav a tam mali byť pozvárané. K tomu bolo
potrebné zabezpečiť dostatok zamestnancov, aby tieto práce mohli byť zrealizované. Žalobca sa ani
napriek výslovnému nesúhlasu svojho priameho nadriadeného s lekárskym vyšetrením v Prešove, dňa
13.2.2015 na pracovisko nedostavil a teda príkaz svojho priameho nadriadeného neakceptoval. Do
práce nenastúpil ani v najbližší pracovný deň, v pondelok 16.2.2015. Keďže svoju neúčasť na pracovisku
vopred neoznámil, že žalovaný sa rozhodol pre okamžité skončenie pracovného pomeru a toto oznámil
žalobcovi listom dňa 17.2.2015, kedy žalobca prišiel do práce.
Druhý konateľ žalovaného Y. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 11.1.2015 oznámil žalobcovi
telefonicky, že dňa 12.1.2015 musí prísť do práce, lebo sa uskutoční školenie BOZP a PO. Žalobca mu
oznámil, že do práce nepríde, lebo je objednaný na lekárske vyšetrenie, na čo mu Y. Y. povedal, že sa
musí zúčastniť školenia v ranných hodinách a na lekárske vyšetrenie bude uvoľnený až po skončení
tohto školenia. Napriek tomu žalobca dňa 12.1.2015 do práce neprišiel. Na nasledujúci pracovný deň
žalobca povedal, že bol na lekárskom ošetrení, ale nemal o tom žiadne potvrdenie a ani žiadne
potvrdenie neodovzdal.
Podľa vyjadrenia oboch konateľov žalovaného, školenie BOZP a PO vykonáva externá firma a bolo
možné zabezpečiť aj náhradný termín školenia, ale boli by s tým spojené ďalšie finančné náklady, ktoré
by žalovaný musel uhradiť, lebo žalobca by bol preškolený len sám.
Žalovaný poukázal na to, že žalobca sa zúčastnil lekárskych vyšetrení aj v dňoch 29.1. a 30.1.2015 a
nebol s tým žiaden problém, lebo bol žalovaným uvoľnený z práce a bola mu poskytnutá náhrada mzdy.
Problém nastal až 12.2.2015, kedy žalobca znova oznámil, že na deň 13.2.2015 musí ísť do Prešova
pre lekárske výsledky. Konateľ Y. Y. mu oznámil, že v ten deň nedostane voľno, lebo musí byť v práci
a že pre výsledky môže ísť na budúci týždeň, kedy mu to bude umožnené. Žalobca však do práce dňa
13.2., čo bol piatok, neprišiel a nenastúpil ani v pondelok 16.2.2015. Žalovaný sa rozhodol, že s ním
okamžite skončí pracovný pomer a oznámil mu to listom zo 17.2.2015.
Žalovaný predložil súdu do konania fotografie o pracovnej činnosti zo začiatku februára 2015 a uviedol,
že neumožnil žalobcovi zúčastniť sa lekárskeho vyšetrenia v Prešove dňa 13.2.2015 z dôvodu, lebo v
ten deň bola naplánovaná pracovná činnosť, pri ktorej bol potrebný. Montovala sa určitá konštrukcia
na streche, kde bol objednaný veľký žeriav a bolo potrebné mať tam všetkých zamestnancov, aby sa
konštrukcia mohla vyzdvihnúť do výšky, čo sa pripravovalo už na zemi. Uviedol však, že táto práca sanerobila len jeden deň, t. j. 13.2.2015, ale práce prebiehali nepretržite asi tri týždne a žeriav bol na stavbe
každý deň a dvíhal časť železnej konštrukcie.
Súd si zabezpečil prostredníctvom Sociálnej poisťovne zoznam zamestnancov žalovaného zo začiatku
kalendárneho roku 2015 a žalovaný predložil Záznamovú knihu a prezenčnú listinu o školení BOZP
z 13.1.2014. Porovnaním týchto údajov bolo preukázané, že všetci zamestnanci, ktorí toto školenie
potrebovali, ho absolvovali dňa 13.1.2014, mimo žalobcu.
Žalovaný predložil do konania svoju Organizačnú smernicu o čerpaní dovoleniek a lekárskych
vyšetreniach, účinnú od 1.1.2012. Podľa článku 3 bod 3 tejto smernice, o uvoľnenie z práce za
účelom lekárskeho vyšetrenia požiada každý zamestnanec svojho priameho nadriadeného najneskôr
3 pracovné dni vopred pred vyšetrením na predpísanom tlačive. Priamy nadriadený pracovníka na
lekárske vyšetrenie uvoľní na žiadanke. Pokiaľ z dôvodu narušenia výrobného procesu, alebo nejakého
iného závažného dôvodu na strane zamestnávateľa, nie je možné zamestnanca uvoľniť v požadovanom
termíne, má právo zamestnávateľ poskytnúť voľno za účelom lekárskeho vyšetrenia v inom, než
požadovanom termíne.
Žalovaný tiež predložil Pracovný poriadok a podľa článku 19 tohto poriadku môže okamžite skončiť
pracovný pomer ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu /napríklad neospravedlnená
absencia, neuposlúchnutie príkazu priameho nadriadeného, požitie alkoholických nápojov alebo iných
psychotropných látok na pracovisku, neoprávnené použitie motorového vozidla, alebo iného zariadenia
zamestnávateľa/. Podľa článku 20, okamžité skončenie pracovného pomeru môže dať zamestnávateľ
do jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do
jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.
Žalovaný na preukázanie toho, že pokiaľ to bolo možné, umožnil žalobcovi čerpať voľno na lekárske
ošetrenie, predložil súdu potvrdenia o návšteve lekára žalobcom v dňoch 29.1.2015 a 30.1.2015.
Žalovaný tiež predložil list zo 16.8.2010, ktorým bol žalobca upozornený na porušenie pracovnej
disciplíny, pretože počas pracovnej doby používal alkoholické nápoje.
Súd vypočul aj svedka R. W., ktorý je bývalým zamestnancom žalovaného a je v príbuzenskom
pomere so žalobcom. Ten vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 13.1.2015 ráno išli všetci zamestnanci na
pracovisko a po skončení pracovnej zmeny prišiel do šatne konateľ žalovaného Y. Y. a žiadal od žalobcu
lístok o tom, že v predchádzajúci deň bol na lekárskom ošetrení. Žalobca mu tento lístok odovzdal. Podľa
tvrdenia svedka, v tom čase už mimo neho, žalobcu a Y. Y., nikto iný na pracovisku nebol.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že podaná žaloba je dôvodná.
Predmetom sporu bolo posúdenie, či neúčasť žalobcu na pracovisku v dňoch 12.1.2015 a 13.2.2015
možno považovať za také závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré s ním žalovaný mohol
okamžite skončiť pracovný pomer.
Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
Okamžité skončenie pracovného pomeru treba považovať za mimoriadne skončenie pracovného
pomeru, ktoré prichádza do úvahy iba výnimočne. Zákonník práce však nedefinuje pojem závažné
porušenie pracovnej disciplíny a to je potrebné posudzovať individuálne, podľa okolností konkrétneho
prípadu. Okamžité skončenie pracovného pomeru je inštitút, ktorý zamestnávateľ využíva v takom
prípade, ak už nie je možná prítomnosť zamestnanca na pracovisku ani počas výpovednej doby, lebo
porušenie pracovnej disciplíny má charakter závažného porušenia. Zamestnávateľ by mal v prípade
posúdenia závažnosti porušenia pracovnej disciplíny prihliadnuť aj na osobu zamestnanca, výkon jeho
pracovných činností a v neposlednom rade aj na jeho obranu.
V danom prípade bola dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu jeho neúčasť na
pracovisku v dňoch 12.1.2015 a 13.2.2015. V konaní však bolo nesporne preukázané, že žalobca sa vtýchto dňoch zúčastnil lekárskych vyšetrení, v prvom prípade vo Vranove nad Topľou a v druhom prípade
v Prešove, teda mimo sídla svojho zamestnávateľa.
Podľa § 141 ods. 2 písm. a/ bod 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi
pracovné voľno na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení. Pracovné voľno
s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 dní v kalendárnom roku, ak
vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.
Teda podľa hore citovaného ustanovenia Zákonníka práce, bolo povinnosťou žalovaného poskytnúť
žalobcovi pracovné voľno s náhradou mzdy na jeho ošetrenie v zdravotníckom zariadení. Podľa tohto
ustanovenia Zákonníka práce, zamestnávateľ nemôže určovať deň, kedy sa jeho zamestnanec má
zúčastniť lekárskeho ošetrenia, ale musí mu umožniť návštevu lekára. Čas nevyhnutne potrebný
na lekárske ošetrenie zamestnanca nemôže byť ponechaný na vôli jeho zamestnávateľa. Postup
žalovaného by bol diskriminačný, keby určoval svojmu zamestnancovi, kedy môže ísť na lekárske
ošetrenie, pričom by neboli zohľadnené potreby zdravotného stavu zamestnanca, ale výhradne len
potreby žalovaného ako zamestnávateľa.
V danom prípade žalovaný vymedzil dva dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu
a to jeho neúčasť na pracovisku v dňoch 12.1.2015 a 13.2.2015.
Pokiaľ ide o prvý z dôvodov, žalovaný tu porušil vlastný pracovný poriadok, lebo podľa článku 20 mohol
okamžite skončiť pracovný pomer len do jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité
skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Obaja konatelia
potvrdili, že o dôvode - neúčasti žalobcu na pracovisku dňa 12.1.2015, sa dozvedeli najneskôr 13.1.2015
a okamžité skončenie pracovného pomeru aj pre tento dôvod mu oznámili až 17.2.2015.
Je však potrebné konštatovať, že podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce bola lehota zachovaná. Nič
na tom však nemení skutočnosť, že súd nepovažoval neúčasť žalobcu na pracovisku dňa 12.1.2015
za neospravedlnenú absenciu, pre ktorú by bolo možné s ním okamžite skončiť pracovný pomer.
Je pravdou, že žalobca porušil Organizačnú smernicu žalovaného a účasť na lekárskom ošetrení
neoznámil tri dni vopred, v konaní však bolo preukázané, že žalobca začiatkom roka 2015 čerpal
riadne plánovanú dovolenku, na pracovisku nebol a teda návštevu lekára nikomu neoznámil. Podľa jeho
vyjadrenia mal dovolenku čerpať až do 20.1.2015 a teda mal za to, že lekárskeho ošetrenia sa zúčastní
počas plánovanej dovolenky. Obaja konatelia žalovaného potvrdili, že na nástup do práce bol žalobca
telefonicky vyzvaný len deň pred plánovaným lekárskym ošetrením, kedy už nebolo možné zachovanie
trojdňovej oznamovacej povinnosti. Pokiaľ ide o samotné školenie BOZP a PO, obaja konatelia potvrdili,
že ho bolo možné vykonať aj dodatočne v inom termíne.
Pokiaľideodruhýdôvodnaokamžitéskončeniepracovnéhopomeruatoneúčasťžalobcunapracovisku
dňa 13.2.2015, ani túto neúčasť súd nepovažoval za neospravedlnenú absenciu. Žalobca deň vopred
informoval svojho priameho nadriadeného o potrebe zúčastniť sa lekárskeho úkonu v Prešove a teda
nešlo o jeho neospravedlnenú neúčasť na pracovisku. V tomto prípade síce porušil Organizačnú
smernicu žalovaného a svoju neúčasť na pracovisku neoznámil tri dni vopred, ale súd to nepovažoval
za také závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré by s ním žalovaný mohol okamžite skončiť
pracovný pomer. V konaní bolo preukázané, že účasť žalobcu na pracovisku dňa 13.2.2015 nebola z
hľadiska postupu prác na stavbe nevyhnutná, lebo samotný konateľ žalovaného Y. Y. potvrdil, že tieto
práce prebiehali nepretržite asi tri týždne, pričom každý deň bol na stavenisku aj žeriav, ktorý dvíhal do
výšky železnú konštrukciu. Žalobca však nevykonával žiadne práce bezprostredne súvisiace s dvíhaním
týchto bremien do výšky, ale natieračské práce na zemi, prípadne búračské práce. Pri týchto prácach
bol zastupiteľný akýmkoľvek iným pracovníkom žalovaného.
V konaní zostala sporná len skutočnosť, či žalobca dňa 13.1.2015 odovzdal žalovanému potvrdenie
o návšteve lekára, lebo obaja konatelia tvrdili, že sa tak nestalo. Žalobca a svedok, ktorý je však
bývalým zamestnancom žalovaného a jeho príbuzným tvrdili opak. Podľa názoru súdu, nepreukázanie
tejto skutočnosti nemá za následok rozdielne posúdenie neúčasti žalobcu na pracovisku dňa 12.1.2015
tak, ako to súd konštatoval vyššie, lebo bolo nesporne preukázané, že žalobca svojmu priamemu
nadriadenému deň vopred povedal, že ide na lekárske ošetrenie. Lekárska správa, ktorá bola v konaní
predložená jednoznačne a nesporne preukazuje, že 12.1.2015 bol žalobca na lekárskom ošetrení voVranove nad Topľou. Išlo o lekárske pracovisko mimo sídla žalovaného, kde sa musel dostaviť v skorých
ranných hodinách, za účelom odberu biologických vzoriek a teda sa nemohol zúčastniť školenia v
ranných hodinách a na lekárske ošetrenie ísť až pred obedom. Toto lekárske ošetrenie mal žalobca
naplánované v čase, keď čerpal riadnu dovolenku a nevedel, že žalovaný v tento deň vykoná školenie
BOZP a PO.
Nárok žalobcu na náhradu mzdy súd v súlade s ustanovením § 112 ods. 2 O. s. p. vylúčil na samostatné
konanie, lebo o tomto nároku bude rozhodnuté až po právoplatnom určení neplatnosti skončenia
pracovného pomeru a je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie ohľadne výšky uplatneného nároku.
O trovách konania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.