Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Klaudia Šišková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/85/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816205612
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3816205612.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci navrhovateľa: P. W., nar.

XX.X.XXXX, bytom J., F. XXX/XX, proti matke malol. dieťaťa: O. W., nar. XX.X.XXXX, bytom F., A. X/XX
a malol. dieťaťu: Q. W., A.. XX.X.XXXX, bytom F., A. X/XX, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny v Prievidzi ako kolíznym opatrovníkom, o zapretie otcovstva takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že navrhovateľ P. W., nar. XX.X.XXXX, n i e j e otcom maloletej Q. W., nar.
XX.X.XXXX, z matky O. W., nar. XX.X.XXXX.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom podaným proti matke malol. dieťaťa a malol. dieťaťu domáhal určenia, že

nie je otcom malol. Q. W.. Návrh zdôvodnil tým, že s matkou dieťaťa uzavrel manželstvo, ale ešte počas
trvania manželstva sa od neho odsťahovala, pretože nadviazala známosť s iným mužom a od tej doby
s ňou nebol v žiadnom kontakte. Vo výpovedi navrhovateľ uviedol, že o narodení dieťaťa nevedel a to,
že by mal byť otcom malol. Q., sa dozvedel až vtedy, keď mu prišli papiere zo súdu v predchádzajúcich
konaniach. Uviedol, že od iných ľudí sa dopočul, že matka dieťaťa má dieťa, ale nevedel, kedy sa
narodilo, ani kto je otcom. On sa o to ani nezaujímal, pretože to nebolo jeho dieťa.

2. Matka dieťaťa uviedla, že s navrhovateľom uzavreli manželstvo 12.7.1997 a spolu žili možno 10
mesiacov. Po tom, čo ukončili spolužitie, už neboli v žiadnom kontakte a v čase rozhodnom pre počatie
malol. Q. už spolu nežili, nemali spolu intímny styk. Uviedla, že navrhovateľ určite nie je biologickým
otcom dieťaťa. Skutočného otca dieťaťa matka označiť nevedela; uviedla, že išlo o náhodnú známosť
na diskotéke. V rozvodovom konaní vôbec neuviedla, že má dieťa a ako otec je zapísaný navrhovateľ,
pretože nevedela, že to má uviesť, keďže navrhovateľ nebol skutočným otcom dieťaťa. V tom čase preto
navrhovateľ nemusel vedieť, že nejaké dieťa má. Podľa jej názoru navrhovateľ od ľudí zrejme o tom, že

ona dieťa má, vedel, ale nemal odkiaľ vedieť, že ako otec je zapísaný on. Matka dieťaťa uviedla, že ona
podala návrh na Okresnom súde v Bánovciach nad Bebravou na zapretie otcovstva, navrhovateľ sa však
na pojednávanie nedostavil. Následne podávala aj ďalší návrh, ku ktorému oznámil, že s ním súhlasí.

3. Kolízny opatrovník malol. dieťaťa uviedol, že so zapretím otcovstva k dieťaťu súhlasí, ak matka označí
biologického otca dieťaťa a ten bude zapísaný v rodnom liste maloletej. V opačnom prípade by nebolo
na prospech dieťaťa, pokiaľ by došlo k zapretiu otcovstva, keďže navrhovateľovi bolo voči maloletej

určené výživné.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením obsahu vyjadrenia matky
dieťaťa zo dňa 31.5.2016, vyjadrenia kolízneho opatrovníka zo dňa 7.6.2016, oboznámením obsahupripojených spisov tunajšieho súdu sp.zn. 9C/95/2014, 11C/362/2015, 18P/95/2015 a spisov Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn. 3C/148/2004 a 6C/37/2013, ako aj oboznámením obsahu ostatného
spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

5. Navrhovateľ a matka malol. dieťaťa uzavreli dňa XX.X.XXXX v J. manželstvo, ktoré bolo Okresným
súdom v Bánovciach nad Bebravou zo dňa 18.11.2004 č.k. 3C/148/04-10 rozvedené. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 11.1.2005. V rozvodovom konaní matka dieťaťa ani raz neuviedla, že sa
jej počas manželstva narodilo dieťa a ani to, že ako otec dieťaťa je v rodnom liste zapísaný navrhovateľ.

Vo výpovedi uviedla, že z manželstva s navrhovateľom nemali žiadne deti. Z výpovede matky dieťaťa v
rozvodovom konaní tiež vyplynulo, že s navrhovateľom ukončili spolužitie niekedy v zime v roku 1997 a
od doby, čo navrhovateľ odišiel, nemali až do rozvodu žiadny kontakt. Navrhovateľ sa na pojednávanie
nedostavil, súdu iba písomne oznámil, že s rozvodom súhlasí.

6. Malol. Q. W. sa narodila dňa XX.X.XXXX, teda ešte počas trvania manželstva matky dieťaťa s

navrhovateľom. Z toho dôvodu je v rodnom liste dieťaťa ako otec zapísaný navrhovateľ (č.l. 2 v
konaní sp.zn. 18P/35/2015). V konaní z výpovedí účastníkov vyplynulo, že navrhovateľ a malol. Q. sa
nepoznajú, nikdy sa spolu nestretli.

7. Dňa 4.3.2013 matka dieťaťa podala na Okresnom súde v Bánovciach nad Bebravou návrh na zapretie

otcovstva navrhovateľa k malol. Q.. Konanie bolo vedené pod sp.zn. 6C/37/2013. V návrhu v uvedenom
konaní matka uvádza, že navrhovateľ nie je biologickým otcom malol. Q., do rodného listu bol ako otec
zapísaný len z dôvodu, že v čase narodenia dieťaťa ich manželstvo s navrhovateľom ešte trvalo. Z
návrhu ďalej vyplýva, že maloletá má otca neznámeho, po rozchode s navrhovateľom bola na diskotéke,
kde mala pomer s neznámym mužom a po čase zistila, že je tehotná. Tohto muža však nepoznala, preto

ho ani nevyhľadala a ani nevedela, kde býva. Návrh na zapretie otcovstva bol navrhovateľovi doručený
dňa 29.5.2013. K návrhu sa písomne vyjadril tak, že si je vedomý, že malol. Q. nie je jeho dcérou a
súhlasil s návrhom na zapretie otcovstva. Konanie vo veci bolo v dôsledku späťvzatia návrhu uznesením
zo dňa 18.6.2013 č.k. 6C/37/2013-28 zastavené.

8. Dňa 26.6.2014 podala malol. Q. W. v zastúpení Bc. U. O. na Okresný súd v Prievidzi návrh na zapretie
otcovstva navrhovateľa voči jej osobe. Z návrhu vyplýva, že Okresný súd Prievidza rozsudkom zo
dňa 14.3.2014 č.k. 8C/126/2013-15 rozhodol, že zapretie otcovstva k maloletej je prípustné. Otcovstvo
navrhovateľa k maloletej bolo určené na základe domnienky manžela matky dieťaťa, ale navrhovateľ
nie je biologickým otcom dieťaťa, keďže pred rozvodom manželstva s matkou dieťaťa nežil v spoločnej

domácnosti viac ako 6 rokov a matka sa zblížila s iným mužom. Matka dieťaťa s návrhom vyjadrila
súhlas, rovnako ako navrhovateľ. Konanie vo veci bolo uznesením zo dňa 18.2.2015 č.k. 9C/95/2014-14
zastavené, a to z dôvodu nedostatku podmienok konania, keďže maloletá nebola pri podaní návrhu
riadne zastúpená opatrovníkom ustanoveným na tento úkon súdom a splnomocnenie na zastupovanie
v konaní pre zástupcu Bc. O., ktoré maloletá podpísala, je neplatným právnym úkonom.

9. Dňa 20.11.2015 podal na tunajší súd návrh na zapretie otcovstva voči malol. Q. navrhovateľ.
Návrh zdôvodnil totožne ako návrh v tomto konaní. Konanie sp.zn. 11C/362/2015 bolo zastavené pre
nezaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania.

10. Pred tunajším súdom bolo vedené aj konanie sp.zn. 18P/35/2015, v ktorom sa matka dieťaťa
domáhala voči navrhovateľovi určenia výživného v sume 27,- eur mesačne. V konaní navrhovateľ
uviedol, že matka dieťaťa si ešte pred rozvodom manželstva našla inú známosť, z ktorej sa zrejme
narodila malol. Q.. Matka dieťaťa mu prisľúbila, že veci dá do poriadku a z rodného listu maloletej ho
vynuluje, ale doteraz sa tak nestalo, a preto bude musieť požiadať o zrušenie otcovstva sám. On nie je

biologickým otcom dieťaťa. Matka dieťaťa sa v konaní vyjadrila, že maloletá sa narodila v období, keď
s navrhovateľom už rok nežila. Do rodného listu však bol ako otec zapísaný. Biologický otec dieťaťa
je neznámy, ide o muža z diskotéky, ktorého vôbec nepoznala. V konaní matka uviedla, že návrh na
určenie výživného si podala z dôvodu, že toto rozhodnutie potrebuje pre účely priznania dávky v hmotnej
núdzi od úradu práce. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 20.11.2015 č.k. 18P/35/2015-29 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20.4.2016 č.k. 5CoP/12/2016-41 bola malol. Q. zverená
do osobnej starostlivosti matky a navrhovateľovi bolo určené výživné na maloletú vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne s účinnosťou
od 17.6.2015.11. V konaní z výpovedí navrhovateľa ako aj matky malol. Q. vyplynulo, že navrhovateľ nie je biologickým
otcom dieťaťa, v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa už rodičia dieťaťa spolu nežili, neboli v kontakte,

nemali spolu intímny styk. Matka dieťaťa opäť uviedla, že maloletá bola počatá z náhodnej známosti
na diskotéke. Navrhovateľ uvádzal, že o tom, že je ako otec malol. Q. zapísaný v rodnom liste dieťaťa,
sa dozvedel až z dokladov, ktoré obdržal zo súdu, keď matka dieťaťa podala návrh na zapretie jeho
otcovstva. Predtým mal od iných ľudí vedomosť, že matka má dieťa, nevedel však, kedy sa narodilo a
ani to, kto je otcom. Rovnako z výpovede matky dieťaťa vyplynulo, že s navrhovateľom od ich rozchodu

nebola v kontakte, on nemal odkiaľ vedieť, že je zapísaný ako otec dieťaťa, hoci od ľudí mohol vedieť,
že ona dieťa má.

12. Podľa § 84 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.) otcovstvo sa určuje na základe domnienok
otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

13. Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia
trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel
matky.

14. Podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o

skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť
na súde, že je jeho otcom.

15. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd považoval návrh navrhovateľa za dôvodný.

16. Jedným z predpokladov na zapretie otcovstva k dieťaťu je to, či návrh na zapretie otcovstva bol
podaný v zákonom určenej lehote. V konaní preto súd najskôr skúmal, či návrh na zapretie otcovstva bol
zo strany navrhovateľa podaný včas. Zákon o rodine v § 86 ods. 1 poskytuje manželovi matky dieťaťa
možnosť zaprieť otcovstvo k dieťaťu iba v lehote 3 rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach,
ktoré dôvodne spochybňujú jeho otcovstvo, po uplynutí tejto lehoty mu právo na zapretie otcovstva

zaniká. V danom prípade mal navrhovateľ vedomosť o týchto skutočnostiach v čase, keď zistil, že je
zapísaný ako otec dieťaťa. V konaní z výpovedí navrhovateľa a aj matky dieťaťa bolo zistené, že o tom,
že navrhovateľ má byť otcom malol. Q., sa navrhovateľ dozvedel až doručením návrhu matky dieťaťa
na zapretie jeho otcovstva v konaní vedenom pred Okresným súdom Bánovce nad Bebravou sp.zn.
6C/37/2013. Z obsahu uvedeného spisu súd zistil, že návrh bol navrhovateľovi doručený dňa 29.5.2013.

Keďže navrhovateľ si bol vedomý, že malol. Q. nemôže byť jeho dcérou, pretože v čase rozhodnom
pre splodenie dieťaťa už s matkou dieťaťa nežil, doručením návrhu, z ktorého sa dozvedel, že je ako
otec dieťaťa zapísaný v rodnom liste maloletej, mu začala plynúť 3-ročná lehota na podanie návrhu na
zapretie otcovstva. V konaní bolo zistené, že navrhovateľ síce mal vedomosť, že matka maloletej má
dieťa, nevedel však, kedy sa dieťa narodilo, ani kto je jeho otcom. Nebola teda nepochybne preukázaná

vedomosť navrhovateľa o narodení dieťaťa matke maloletej ešte počas trvania manželstva, z čoho
by navrhovateľ mohol usudzovať, že musí byť za otca dieťaťa považovaný on. Matka dieťaťa takúto
skutočnosť neuviedla ani v rozvodovom konaní. Naopak, vo výpovedi v konaní o rozvod manželstva
uviedla, že z manželstva s navrhovateľom deti nepochádzajú. Súd preto vychádzal z toho, že o svojom
otcovstve sa navrhovateľ dozvedel až dňa 29.5.2013, keď mu bol doručený návrh na zapretie jeho

otcovstva. Navrhovateľ si návrh na zapretie otcovstva voči maloletej podal dňa 2.5.2016, teda v lehote
podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine.

17. V konaní bolo nepochybne preukázané, že malol. Q. W. sa narodila v čase trvania manželstva
navrhovateľa a matky maloletej, preto bolo otcovstvo k dieťaťu určené na základe domnienky otcovstva

manžela matky dieťaťa (§ 85 ods. 1 Zákona o rodine). Z výpovedí navrhovateľa, ako aj opakovaných
zhodných vyjadrení matky dieťaťa v konaniach vedených pred Okresným súdom Bánovce nad Bebravou
sp.zn. 6C/37/2013, ako aj pred tunajším súdom sp.zn. 9C/95/2014 a 18P/35/2015 bolo tiež preukázané,
že navrhovateľ nemôže byť biologickým otcom maloletej, pretože v čase rozhodnom pre splodenie
dieťaťa už navrhovateľ s matkou dieťaťa nežil, neboli spolu v kontakte a nemali spolu pohlavný styk.

Matka v tomto konaní, ako aj v ostatných vyššie uvedených konaniach za otca dieťaťa označila muža,
s ktorým sa zoznámila na diskotéke, o ktorom nemá žiadne bližšie informácie. Z uvedeného je teda
zrejmé, že navrhovateľ nemôže byť biologickým otcom dieťaťa.18. Na základe uvedených skutočností preto súd návrhu navrhovateľa vyhovel a určil, že navrhovateľ
nie je otcom maloletej Q. W., nar. XX.X.XXXX, z matky O. W., nar. XX.X.XXXX .

19. Pre úplnosť súd uvádza, že napriek tomu, že malol. Q. sa narodila v roku 1999, kedy bol v účinnosti
zákon o rodine č. 94/1963 Zb., na danú vec boli použité ustanovenia zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o
rodine), a to s poukazom na nález Ústavného súdu SR zo dňa 20.4.2011 PL. ÚS 1/2010, z odôvodnenia
ktorého vyplýva, že právo na zapretie otcovstva manželom matky sa z rámca obsahu rodinnoprávneho
vzťahu otec - dieťa jednoznačne vymyká a nejde o právo hmotnoprávnej povahy, ktoré by bolo možné

zahrnúť do „práv vzniknutých“ z rodinnoprávneho vzťahu otec - dieťa. V tomto prípade možno hovoriť o
určitej podobe tzv. žalobného práva, ktoré však, ak je uplatnené za účinnosti zákona č. 36/2005 Z. z.,
treba posudzovať podľa tohto nového zákona.

20. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v troch vyhotoveniach.

Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis), označenie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP a v § 62 ods.

1 CMP.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.