Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 1, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 37C/178/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113215746
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7113215746.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKošiceIsudcomJUDr.BorisomBrondošomvprávnejvecižalobkyneN.L.A.,G.X.X.XXXX,

K. M. XX, C., proti žalovanej W. A., G. X.X.XXXX, K. Z. X, C., zastúpenej T.. W. A., K. Z. X, C., o zníženie
vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa návrhom zo dňa 27.5.2013 domáhala, aby súd znížil jej vyživovaciu povinnosť voči
dcére. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Košice I, č.k.: 10C/601/01-46 bolo
manželstvo rozvedené a deti zverené do starostlivosti otca. Bola zaviazaná platením výživného na dcéru

W., teda žalovanú v sume 82,98 eura. Dňa 22.8.2012 utrpela vážny úraz lakťa pravej ruky, následne
postúpila dve operácie. Aj napriek snahe lekárov a dlhodobej rehabilitácií jej ostali následky na jej
dominantnej ruke a to nehybnosť lakťa, opuchy prstov z dôvodu poškodenia nervov v lakti. Odo dňa
22.8.2012 je na platenej PN, ktorá končí 12.7.2013. Mesačné dávky poberá vo výške 250 - 270,- eur v
závislostiodpočtudnívmesiaci.ZamestnanájevspoločnostiL.A..P..U..vpozíciípredavačka,pracovnú
zmluvu má na dobu určitú. Jej zamestnávateľ jej oznámil, že po skončení pracovnej neschopnosti s
ňou ako predavačkou nepočíta a inú prácu pre ňu nemá. Od času, kedy poberá nemocenské dávky žije

v ťažkej hmotnej núdzi a prežíva iba vďaka pomoci príbuzných a priateľov. Po ukončení platenej PN,
čo nastane 12.7.2013 sa ocitne ešte v zúfalejšej situácií, nakoľko sa obáva, že zamestnanie s takouto
postihnutou rukou si nenájde. Podľa vyjadrenia posudkového lekára jej trvalé následky nedosahujú
percentuálnu výšku aj na poberanie čiastočného invalidného dôchodku. Jej nevyhnutné výdavky sú:
elektrika 330,50 eura, rozhlas a TV 4,64 eura, plyn 5,-eur, bývanie 8,68 eura, výživné na dcéru 82,98
eura, t.j. spolu 210,81 eura. Zároveň ešte nepočítala nevyhnutné náklady na stravu, hygienické potreby,
telefón, prípadne oblečenie. Doplnením žaloby zo dňa 10.8.2013 žalobkyňa uviedla, že žiada zmenu

výživného z dôvodu zásadnej zmeny jej finančných pomerov a to zníženie výživného vo vzťahu k
odporkyni z 82,98 eura na sumu 40,-eur mesačne.

Žalovaná vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 4.10.2013 uviedla, že žaloba sa nezakladá na pravdivých
informáciách, neuznáva ju v celom rozsahu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a žalovanej a oboznámením sa so spismi Okresného

súdu Košice I, sp. zn. 10C 601/2001 a 22P 1/2006 a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými
účastníkmi a zistil nasledovný skutkový stav:Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že sa jej dňa 22.8.2012 stal úraz, zlomila si lakeť, bola operovaná.
Celý rok bola na PNke s príjmom 250-270,- eur. Momentálne je zamestnaná ako pokladníčka v obchode.
Príjem pred a po úraze sa jej nezmenil.

Z rozsudku Okresného súdu Košice I, číslo konania 10C 601/2001-194 zo dňa 4.6.2004 súd zistil, že
naposledy bola určená vyživovacia povinnosť navrhovateľky ku odporkyni vo výške 82,98 eura (2.500,-
Sk) mesačne a to od 10.8.2004 do budúcna.

Z rozsudku Okresného súdu Košice I, číslo konania 22P 1/2006-149 zo dňa 4.7.2008 súd zistil, že bola
určená vyživovacia povinnosť navrhovateľky ku odporkyni vo výške 66,39 eura (2.000,- Sk) mesačne a
to od 1.4.2008 do 31.7.2008. Návrh na zníženie výživného od 1.8.2008 do budúcna súd zamietol.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v platnom znení (Zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri

určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ustanovenia § 65 ods. 3 Zákona o rodine právo výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že naposledy bol rozsah vyživovacej
povinnosti žalobkyne k žalovanej určený rozsudkom Okresného súdu Košice I, číslo konania 10C
601/2001-194 zo dňa 4.6.2004, ktorým bola žalobkyňa zaviazaná prispievať žalovanej titulom výživného
sumou 82,98 eura mesačne.

Relevantnosť zmeny pomerov účastníkov sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových
pomerov s pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli
zistené v príslušnom spisovom materiáli vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu.

Procesné zásady určujú, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia.

Súd teda nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré možno očakávať alebo ktoré nastanú po vyhlásení
rozhodnutia. Zákonným pravidlom pri rozhodovaní o výživnom je, že ide o plnenie v opakujúcich
sa dávkach uhrádzaných neskôr za skutkových podmienok, ktoré sa v čase rozhodovania nedali
predvídať. Vychádza sa z teoretického predpokladu, že sa podstatne nezmenia. V dôsledku rôznych
okolností sa však reálne podmienky postupom času spravidla odlišujú od skutkových podmienok,

z ktorých rozhodnutie súdu vychádzalo. Preto nie je žiaduca nezmeniteľnosť súdneho rozhodnutia
vychádzajúceho z už neexistujúcich predpokladov. Vzhľadom na takúto konštrukciu zákon v §
78 ustanovuje osobitný mechanizmus nápravy (ktorý nemožno využiť pri iných právoplatných
rozhodnutiach) pre prípady, keď sa skutkový stav odchýlil od podmienok daných pri rozhodnutí, ako
výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí.

Rozsudkyodsudzujúcenaplnenievbudúcnostisplatnýchdávoksúprípadmiclausularebussicstantibus
(výhrada, že sa nezmenia podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah plnenia) a prostredníctvom
tejto úpravy sa umožňuje prelomenie prekážky res iudicata na základe preukázanej zmeny pomerov
odôvodnenej už uvedenými skutočnosťami.

Na rozdiel od úpravy v Občianskom súdnom poriadku zákon o rodine explicitne nevyžaduje podstatnú
zmenu okolností. Napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady
nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniunového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nestačila by len
úvaha o nedostatočnosti doteraz určeného výživného. Išlo by o neprípustnú reparáciu právoplatného
súdneho rozhodnutia pre nepodstatnú zmenu v pomeroch (R 27/1974). V zmysle záverov aplikačnej

praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného.
Dôvodom na zmenu rozhodnutia však budú len v prípade, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v
pomeroch účastníkov (t.j. ovplyvnia celkovú situáciu nielen na krátky čas). Relevantnosť zmeny sa
zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi významnými z
hľadiska určovania vyživovacej povinnosti.

Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom
existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. K zmene pomerov môže dôjsť na strane
oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o
subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových
majetkových pomerov. Musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých

okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

Z vykonaného dokazovania a to ako z obsahu žaloby tak aj z výpovede žalobkyne vyplynulo, že
žalobkyňa ani len netvrdila skutočnosti, na základe ktorých by malo dôjsť k akejkoľvek trvalej zmene
pôvodných pomerov významných z hľadiska určenia vyživovacej povinnosti žalobkyne vo vzťahu k

žalovanej tak, ako boli tieto zistené v konaniach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 10C 601/2001
a 22P 1/2006 (práceneschopnosť žalobkyne bola dočasného charakteru, pričom následne z výpovede
žalobkyne vyplynulo, že sa jej príjem pred a po úraze nezmenil). Žalobkyňa netvrdila ďalšie skutočnosti
týkajúce sa zásadnej zmeny jej osobných a majetkových pomerov. Súd preto návrh na zníženie
výživného ako nedôvodný zamietol.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.

Žalovaná nepožadovala náhradu trov konania resp. žiadne trovy jej nevznikli, tak jej ju súd nepriznal.

Nazákladeuvedenýchskutočnostíacitovanýchzákonnýchustanovenísúdrozhodoltak,akojeuvedené
vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V Košiciach, dňa 1.2.2016