Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/168/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211670
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114211670.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci navrhovateľky: H.. Z. E., nar. XX.XX.XXXX, J., XX. X. XXX,
zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Svidník, ul. Sov. hrdinov 163/66 proti
odporcovi: UniCredit Bank Czech Republik and Slovakia, a.s. pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A
Bratislava 813 33, IČO: 47251336, UniCredit Bank Czech Republik and Slovakia, a.s. Želetavská 1525/1
Praha 4 - Michle 140 92, Česká republika, zast. HMG & PARTNERS, s.r.o., Štefaničova 12, Bratislava,

IČO: 35885459, o obnovu konania, takto

r o z h o d o l :

súd z a m i e t a návrh na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu v Prešove
10Ro 9/2011-18 zo dňa 4.2.2011,

z a m i e t a návrh na povolenie obnovy konania,

odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.4.2014 sa navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia,
ktorým by súd povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 10Ro 9/2011-18
a súčasne nariadil odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Prešov zo dňa 4.2.2011
sp.zn. 10Ro 9/2011-18.

Svoj návrh odôvodnila tým, že v právnej veci vedenej pod sp.zn. 10Ro 9/2011 navrhovateľa UniCredit
Bank Slovakia a.s., proti odporkyni bol vydaný platobný rozkaz. S odstupom času sa dozvedela nové
skutočnosti, ako aj o nových rozhodnutiach, ktoré tu boli v čase napadnutého rozhodnutia, o ktorých
nemala vedomosť, v ktorých súdy judikovali, že niektoré zmluvné podmienky v úverových zmluvách sú
neprijateľnými zmluvnými podmienkami. V zmluve, ktorú mala uzatvorenú s odporcom, chýbali základné

údaje o úvere ako ročný úrok z poskytnutej sumy a údaje RPMN, podľa ustanovení zákona č. 258/2001
Z.z. § 4 ods. 2 písm. a/, g/, keďže chýbala uvedená náležitosť, úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Naviac, podľa vyhlášky č. 543/2005 Z.z. prílohy I, II, zapisovanie do súdnych registrov
B súdny register občianskoprávnych vecí, 1. do súdneho registra „C“ sa zapisuje podľa písmena c/
spory zo spotrebiteľských zmlúv. Čo znamená, že aj táto vec mala byť zapísaná do registra „C“ a
minimálne v tomto rozsahu je platobný rozkaz nezákonným. Vzhľadom na to, že spotrebiteľské právo

príslušný okresný súd v konaní vôbec neuplatnil, je nanajvýš odôvodnené, aby toto právo uplatnil súd
rozhodujúci o jej návrhu na obnovu konania. Koncom februára 2014 sa dozvedela od Združenia na
ochranu spotrebiteľa o existencii rozhodnutí slovenských súdov, ktoré sú zverejnené na internetovej
stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, a to s uznesením súdneho dvora C - 76/10
Pohotovosť - Korčkovská (tu súd poznamenáva, že nejde o rozhodnutie slovenského súdu), rozsudkom
SD EÚ z 27.6.2000, C - 240/98 až C - 244/98 Océano Grupo Editorial SA, rozsudkom SD EÚ z

21.11.2002, C-473/00 Cofidis SA. Zmluvu o úvere uzatvárala ako fyzická osoba, peňažné prostriedky
použila na svoju osobnú spotrebu a podľa jej názoru viaceré zmluvné podmienky predmetnej zmluvespôsobili a založili nerovnováhu v právach a povinnostiach v prospech veriteľa. V neposlednom rade
uviedla, že povolenie obnovy konania je dôvodné aj preto, že rozhodnutie okresného súdu bolo v
rozpore s rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora, čo iba potvrdilo, že vnútroštátny súd hrubo porušil

komunitárne právo zamerané na ochranu spotrebiteľa.

Odporca (ako právny nástupca UniCredit Bank Slovakia a.s.) sa k návrhu vyjadril a poukázal na to, že
návrh na obnovu konania bol na súde podaný dňa 23.4.2014, čo znamená, že tak došlo po uplynutí
trojročnej objektívnej lehoty v zmysle ustanovenia § 230 ods. 2 O.s.p., v zmysle uvedeného je teda návrh

na obnovu konania z dôvodov, podľa § 228 ods. 1 písm. a/, b/, O.s.p. podaný oneskorene a nepovažoval
ani za potrebné sa k namietaným dôvodom obnovy konania vyjadriť. Pokiaľ ide o dôvod uvedený v
ustanovení § 228 ods. 1 písm. e/ O.s.p., t.j., že rozhodnutie je v rozpore s rozhodnutím Súdneho
dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev, poukázal na to, že
z citovaných znení rozhodnutím nevyplýva žiaden rozpor s platobným rozkazom. Navrhovateľka síce
uvádzala,žeznichvyplývaobligátornosťzásahusúduprotinekalejpodmienke,avšakpodľajehonázoru

rozhodnutia hovoria o možnosti súdu prihliadať na nekalé podmienky. Mal zato, že navrhovateľka sa
špekulatívnym spôsobom snaží o zrušenie mimoriadnym opravným prostriedkom platobného rozkazu,
len z dôvodu, že v relevantnom čase sa riešeniu veci vyhýbala, čím radikálnym spôsobom zasahuje do
jednej zo základných princípov právneho štátu, t.j. princípu právnej istoty z týchto dôvodov navrhol, aby
súd návrh na obnovu konania zamietol.

Súd vo veci zistil, že odporca návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.1.2011 sa domáhal vydania
platobného rozkazu voči navrhovateľke na zaplatenie sumy 811,53 eur spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 9 % ročne z istiny 553,09 eura od 1.2.2007 do zaplatenia a náhrady trov konania. Nárok voči
navrhovateľke si uplatnil na základe zmluvy o vydaní a používaní kreditných kariet VISA a poskytnutého

úveru vo výške 730,27 eur, ktorý navrhovateľka čerpala kreditnou kartou č. XXXXXXXXXXXXXXXX. Súd
dňa 4.2.2011 vydal v tejto veci platobný rozkaz, ktorý bol doručený navrhovateľke do vlastných rúk dňa
28.2.2011 a, keďže navrhovateľka proti tomuto nepodala odpor nadobudol právoplatnosť dňa 16.3.2011.

Podľa § 228 ods. 1 O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania,

ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,
ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev,
Podľa § 228 ods. 2 O.s.p. návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné
uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku 1 vzťahovať i na predpoklady,

za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie,
zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz.

Podľa § 230 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času,
keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Podľa § 230 ods. 2 O.s.p. po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu
uvedeného v

a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom
konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b) , ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní

nebolo možné použiť,
c) § 228 ods. 1 písm. c) ,d) § 228 ods. 1 písm. d) ,
e) § 228 ods. 1 písm. e) .

Pri posudzovaní návrhu na obnovu konania je potrebné vychádzať zo zásady záväznosti a
nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, čo je zárukou princípu právnej istoty ako jedného zo
základných princípov právneho štátu. Náprava rozhodnutia sa spravidla môže docieliť v riadnom

dvojinštančnom postupe formou riadneho opravného prostriedku. výnimkou z tohto pravidla sú
mimoriadne opravné prostriedky, medzi nepatria obnova konania z taxatívne vymedzených dôvodov
uvedených v paragrafe 228 ods. 1 O.s.p.. Návrhom na obnovu konania sa preto nemožno domáhať
nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy.
Nenapravil týchto nesprávností slúžia iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozhodnutia
napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy

konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo 98/11 zo
dňa 11. 8. 2011). Tento uhol pohľadu je pre posúdenie návrhu na obnovu konania smerodajný.

Právne súd prvého stupňa vec posúdil podľa § 228 ods. 1, ods. 2, podľa § 230, § 232. § 233 a § 234
O.s.p. a tiež podľa § 120 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľka prevzala platobný rozkaz dňa 28.2.2011. V návrhu

uviedla, že o dôvode obnovy konania sa dozvedela koncom februára 2014 od združenia na ochranu
spotrebiteľa. Návrh na obnovu konania súdu doručila dňa 23.4.2014. Súd sa zaoberal skutočnosťou, či
bol návrh podaný včas. Lehota pre obnovu konania je prekluzívna.

Obnovakonaniavzmysle§230ods.1,2písm.a)O.s.p.jemožnáobavprípade,akpouplynutítrojročnej

objektívnej lehoty a súčasne v trojmesačnej subjektívnej lehote je podaný návrh na obnovu konania,
pretože sú tu dôvody uvedené v § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. v prípade že ide o trestný rozsudok, na
podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestno-
právnych predpisov zrušený.
Platobný rozkaz, bol doručený navrhovateľke do vlastných rúk dňa 28.2.2011 a, keďže navrhovateľka

proti tomuto nepodala odpor, nadobudol právoplatnosť dňa 16.3.2011.

Súd dospel k záveru, že návrh na obnovu konania bol z tohto dôvodu podaný oneskorene po uplynutí
objektívnej lehoty, ktorá uplynula dňa 16.3.2014, t.j. tri roky od právoplatnosti rozhodnutia, nakoľko sa
na daný prípad nevzťahuje výnimka z objektívnej lehoty uvedená v § 230 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Navrhovateľka sa však domáhala obnovy konania i z dôvodu podľa § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p., pri
ktorom sa plynutie lehôt na podanie návrhu posudzuje tiež v spojení s § 230 ods. 1, 2 O.s.p. Súd tu
poukazuje na § 2 ods. 1 zákona č. 416/2004 Z.z. o úradnom vestníku Európskej únie, podľa ktorého
všetko, čo bolo v úradnom vestníku uverejnené platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému,

koho sa to týka; domnienka o znalosti uverejnených právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva
aEurópskejúniejenevyvrátiteľná.VúradnomvestníkuEÚsauverejňujúajzhrnutiarozhodnutíSúdneho
dvora a súdu prvého stupňa, pričom platí, že dňom uverejnenia sa stali známymi každému koho sa
týkajú. Návrh na obnovu konania nemožno považovať za podaný včas, t.j. v lehote troch mesiacov od
toho času, keď sa navrhovateľka o dôvode obnovy konania dozvedela, keďže sa vo svojom návrhu

odvoláva na tri rozsudky Súdneho dvora C-240/98, C-244/98 a C-473/00 a uznesenie sp.zn. C-76/10.
Rozsudky Súdneho dvora európskych spoločenstiev alebo iného orgánu sa vynášali v čase, ktorý
presahuje objektívnu trojročnú lehotu, a zákon umožňuje použiť dôvod na obnovu konania spočívajúci
v takomto rozhodnutí aj po tejto objektívnej lehote, avšak subjektívna trojmesačná lehota počítaná od
okamihu, keď sa navrhovateľka dozvedela alebo mohla o tomto rozsudku dozvedieť, musí byť dodržaná.

Zákon nepripúšťa ani odpustenie takto zmeškanej lehoty. V tomto prípade navrhovateľka podal návrh
na obnovu konania po uplynutí subjektívnej lehoty, ktorá uplynula tri mesiace po uverejnení rozhodnutí v
úradnom vestníku Európskej únie. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa návrh na obnovu konania
v celom rozsahu zamietol, nakoľko bol podaný oneskorene, z dôvodu uplynutia subjektívnej lehoty v

zmysle§230ods.2písm.e)azdôvoduuplynutiaobjektívnejlehotyvzmysle§230ods.2písm.a)O.s.p.

Navyše, že aj v prípade, ak by nebol návrh podaný oneskorene, obnova konania je prostriedkom na
nápravu rozhodnutia, ktorého nesprávnosť spočíva v nedostatkoch v skutkovom zistení, ktoré nie súspôsobené nesprávnou činnosťou súdu ale okolnosťami, ktoré účastníkovi objektívne neumožňovali
použiť skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy v pôvodnom konaní alebo nemožnosťou vykonať dôkazy
v pôvodnom konaní. Skutočnosti uvedeného charakteru navrhovateľka v návrhu na obnovu konania

neuvádza. V pôvodnom konaní mala navrhovateľka možnosť podať odpor proti platobnému rozkazu,
v rámci ktorého mala možnosť uviesť všetky skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktorými spochybňuje
nárok odporcu. O nedostatku procesného zavinenia spočívajúceho v tom, že účastník konania nemohol
skutočnosti rozhodnutia a dôkazy použiť bez svojej viny v pôvodnom konaní, čo zakladá dôvod obnovy
v zmysle § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. nemožno hovoriť tam, kde odpor podaný nebol. Pokiaľ ide o

v priebehu konania navrhovateľkou predložené rozsudky súdov Slovenskej republiky, tieto nie sú pre
predmetnú vec právne významné, keďže súdy SR rozhodujú nezávisle, sú viazané Ústavou, ústavným
zákonom, Medzinárodnou zmluvou a zákonom.

Navrhovateľka neosvedčila ani jednu zo skutočností zakladajúcich dôvod obnovy konania z hľadiska
ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a), e) O.s.p., a preto súd návrh na povolenie obnovy konania zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu

predstavuje ust. § 150, podľa ktorého súd výnimočne nemusí priznať náhradu trov konania celkom alebo
sčasti, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa tie však musia mať vždy výnimočný charakter. Súd
v tomto prípade mal za to, že sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa na strane navrhovateľky,
ktoré videl v jej finančnej situácii, a zlom zdravotnom stave, čo by ohrozilo pokrytie jej najzákladnejších
životných potrieb. Ide o aspekty morálne, ktoré v danom konkrétnom prípade nemali právny vplyv na

posúdenie hmotnoprávneho nároku navrhovateľky vo veci samej - súd však na ne, v záujme požiadavky
naplnenia účelu občianskeho súdneho konania v zmysle cit. ust. § 1 O.s.p., zákonnosti a spravodlivosti
rozhodnutia súdu, prihliadol ako na dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré, aplikujúc cit. ust. § 150
ods.1 O.s.p., odporcovi napriek jeho úspechu v konaní náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.