Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 16C/494/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515207298
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2016:7515207298.4

Rozhodnutie

Okresný súd Košice - okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Quantum Credit
a.s., IČO: 47 248 980, so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, zast.: PERSPECTA Legal, s.r.o.,
IČO:36668745,sosídlomRužovádolina25,82109Bratislava,protižalovanej:X.U.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom M. XX, XXX XX M., v konaní o zaplatenie 117,44 eura s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 69,64 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne

zo sumy 11,90 eura od 26.04.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 54,24 eura od 26.06.2012
do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 3,50 eura od 26.07.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 3,07 eura a trovy právneho zastúpenia
žalobcu v sume 11,15 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 117,44 eura spolu so zákonným
úrokom z omeškania odo dňa splatnosti každej faktúry až do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

Po zistení, že sa jedná o drobný spor (žalovaná suma neprevyšuje 1.000 eur), a že o veci možno
rozhodnúť na základe predložených listín, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne
vyhlásil dňa 29.02.2016, pričom oznámenie o vyhlásení rozsudku bolo počas zákonnej doby vyvesené

na úradnej tabuli súdu i na webe MS SR.

Žalobca v žalobe tvrdil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom a.s. uzavrel
so žalovanou zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa zákona 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách dňa 01.03.2012, a že povinnosťou žalovanej bolo o.i. odoberať služby a platiť za
ne riadne a včas vyúčtovanú cenu. V prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu

predchodcovi žalobcu žalovanej vznikla povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá
v Zmluve, resp. jej Dodatku. Účelom tejto pokuty bolo naplniť jej funkciu tým, že zodpovedala
paušalizovanej náhrade škody, ktorá veriteľovi vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovanej. V
uvedenom prípade je to teda sankcia za to, že nesplnila povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu služieb,
v dôsledku čoho bolo koncové zariadenie odpojené od elektronickej siete. Riadnym splnením svojich
záväzkov by po dobu viazanosti žalovaná postupne splnila svoj záväzok, ktorému zodpovedal záväzok

právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť poskytnutie zvoleného programu služieb.Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej poskytnuté služby prostredníctvom nasledovných
faktúr:
- faktúra č. 7203633010, splatná 25.04.2012 na sumu 11,90 eura,

- faktúra č. 7206102148, splatná 25.06.2012 na sumu 54,24 eura,
- faktúra č. 7207153867, splatná 25.07.2012 na sumu 3,50 eura.
Celková suma činí 69,64 eura.

Zmluvnú pokutu v sume 47,80 eura vyúčtoval faktúrou č. 7304608095 splatnou 25.05.2013.

Pohľadávku právneho predchodcu žalobcu, nadobudol žalobca zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 09.06.2014.

Za účelom preukázania svojich tvrdení a oprávnenosti svojho nároku predložil súdu zmluvu o
poskytovaníverejnýchslužiebzodňa01.03.2012,zktorejsúdzistil,žežalovanábolapripojenákverejnej

mobilnej telefónnej sieti a bol jej poskytnutý mobilný mesačný program služieb Relax 60+ (120). Zároveň
žalovaná uzavrela aj Dodatok z zmluve, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na využívané služby.

Z obsahu dodatku k zmluve o pripojení súd o.i. zistil (súd uvádza skrátene), že:
Podľa bodu 1b): účastník sa zaväzuje platiť cenu služby riadne a včas podľa zvoleného programu a

dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, VOP a Cenníkom ...

Podľa bodu 2: po dobu 24 mesiacov nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí
takéhokonaniaaanineumožnítakékonanie,nazákladektoréhobyPodnikuvznikloprávo zrušiťzmluvu
o pripojení odstúpením od nej alebo ju vypovedať....

Podľa bodu 3: sa zmluvné strany dohodli, že v prípade porušenia záväzku žalovaného uvedeného v
bode 1 alebo 2 tohto Dodatku a následnej deaktivácie SIM karty zo siete je žalovaný povinný uhradiť
zmluvnú pokutu v tabuľke č. 1 - 47,80 eur.

Žalovaná nezaplatila cenu vyúčtovaných služieb, vyúčtovaných jej faktúrami tak, ako je uvedené vyššie.

Podľa § 44 zákona 351/2011 Z.z účinného od 01.01.2012:
(1) Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie
k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník,

ktoré sú súčasťou zmluvy.

(2) Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o

1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi, 39)
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné

ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,

c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace

so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívaniavýhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,

g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

(5) Podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

Podľa § 43 zákona 351/2011 Z.z.:

(1) Podnik má právo:
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,

2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve poskytovaní verejných
služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí
primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo,
3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť

poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení.

(12) Účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha

služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

V súlade s cit. ustanoveniami zákona a z predložených listinných dôkazov súd žalobu v rozsahu sumy
69,64 eura titulom dlžoby na cene poskytnutých služieb uznal za dôvodnú a zaviazal žalovanú na jej

zaplatenie v súdom určenej lehote.

Podľaust.§517ods.2OZakideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009:
(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
(2) Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je

to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka.

Žalobca sa domáhal zákonného úroku z omeškania v sadzbe platnej k prvému dňu omeškania s úhradou
každej z nich s t.j. dňom, nasledujúcim po dni splatnosti každej faktúry osobitne, preto súd o počiatku
plynutia úroku z omeškania rozhodol v zmysle žaloby .

Žalobca predložil tiež faktúru č. 7304608095 zo dňa 08.05.2013, splatnú 25.05.2013 na sumu 47,80

eura, ktorou bola žalovanej vyúčtovaná zmluvná pokuta. Žiaden iný obsah z tejto faktúry nevyplýva.

Podľa § 120 ods. 4 OSP: Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sakončí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok

uvedených v § 205a.

Všetky zákonom predpísané procesné poučenia spolu s návrhom, vrátane poučenia podľa § 120 ods.
4 OSP boli žalovanej doručené do vlastných rúk dňa 17.12.2015.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné
dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne
na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré

neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti
(§ l53 ods. l O.s.p.).
V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou

označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a
žeztohtodôvodumuselobyťrozhodnutéovecisamejvjehoneprospech.Zmyslomdôkaznéhobremena
jeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedynebolipreukázanéurčitéskutočnosti

významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety
prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer

účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu
zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ nie sú

tieto skutočnosti preukázané, žalobca neuniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

V danom prípade žalobca pri uplatňovaní zmluvnej pokuty predložil súdu zmluvu o poskytovaní
verejných služieb zo dňa 01.03.2012, v ktorej sa odkaz na výšku zmluvnej pokuty nachádza v tabuľke
č. 1.

Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.
Podľa odseku 2) cit. ust. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená

výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Vo vzťahu k úkonu, ktorým si žalobca zmluvnú pokutu uplatnil, súd udáva, že za každých okolností
je vždy treba presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta
zabezpečuje. Pri pluralite takto zabezpečených povinností sa navyše vyžaduje, aby oprávnený subjekt

presne označil, vo vzťahu ku ktorej porušenie povinnosti sa zmluvnej pokuty domáha. Bez toho totiž
nemožno zistiť, či resp. kedy, no hlavne ktorá povinnosť bola porušená, čo je obligatórna podmienka
uplatnenia zmluvnej pokuty. Dostatočnosť určenia a zrozumiteľnosť vyjadrenia povinnosti, plnenie ktorej
má zmluvná pokuta zabezpečovať, je primárnou podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute.
Presnú špecifikáciu zabezpečovanej povinnosti faktúra, ktorou bola zmluvná pokuta vyúčtovaná,

neobsahuje a teda nemožno zistiť, za čo, t.j. za porušenie ktorej povinnosti (v zmluve bližšie neurčenej)
si ju žalobca účtuje a dôvody jej uplatnenia nemožno meniť, prípadne až následne identifikovať podľa
toho, čo je pre veriteľa výhodnejšie. Z tohto pohľadu ide u faktúry č. 7304608095 (pri jej posudzovaníz pohľadu právneho úkonu, ktorým bola žalovaná vyzvaná na jej zaplatenie), o neplatný právny úkon
podľa § 35 ods. 2 a 3 OZ, podľa ktorého:

(2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä
tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

(3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle
znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho,

komu bol právny úkon určený.

V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na rozhodnutie NS ČR 26 Cdo/4836/2007 zo dňa 20.1.2009, podľa
ktorého:

Je-li obsah právního úkonu zaznamenán písemně, určitost projevu vůle (neurčitý projev vůle je sice

srozumitelný, avšak nejistý je jeho obsah - jednajícímu se nepodařilo obsah vůle jednoznačným
způsobem vyjádřit) je dána obsahem listiny, na níž je zaznamenán; nestačí, že účastníkům smlouvy je
jasné, co je předmětem smlouvy, není-li to poznatelné z textu listiny. Určitost písemného projevu vůle
je objektivní kategorií a takový projev vůle by neměl vzbuzovat důvodně pochybnosti o jeho obsahu ani
u třetích osob.

Zároveň:

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase spísania Zmluvy o úvere)
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluvy o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v

ôsmej časti toho zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Aj podľa rozsudku ESD č. C-618/10 vo veci Banco Espańol de Crédito c/a Joaquin Calderón cvamino:
Vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom:
Po tomto spresnení Súdny dvor po druhé pripomína, že podľa smernice nekalá zmluvná podmienka

vložená do zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom pre tohto
spotrebiteľa nie je záväzná a že zmluva obsahujúca takú zmluvnú podmienku je pre strany naďalej
záväzná podľa tých istých podmienok, ak je jej ďalšia existencia možná bez tejto nekalej podmienky.
Preto Súdny dvor konštatuje, že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje
vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky, možnosť zmeniť

obsah tejto podmienky. Súdny dvor sa domnieva, že taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu
priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre predajcov alebo dodávateľov spočívajúci v tom,
že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje
menej účinnú ochranu spotrebiteľov, než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok.
Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia

by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich
neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu, takže by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené.
V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné
takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah.Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka, totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek
zmeny okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s
pravidlami vnútroštátneho práva.

Súd má vedomosť o tom, že zmluvná pokuta u mobilných operátorov bola vyhlásená za neprijateľnú
zmluvnú podmienku (ktorú nie je možné ani moderovať) viacerými právoplatnými rozsudkami
slovenských súdov, čo je napokon podporené tiež judikatúrou ESD (viď aj rozsudok C-618/10) . Žalobca
nepreukázal, že by zmluvná pokuta bola uzavretá individuálne a prejav, akým bola zmluvná pokuta voči

žalovanej uplatnená faktúrou č. 7304608095 je pre jej neurčitosť neplatným právnym úkonom, preto súd
žalobu zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V danom prípade mal žalobca v konaní iba čiastočný úspech - z istiny 117,44 eur mu bolo priznaných
69,64 eur a neúspešný bol v časti o sumu 47,80 eur. Súd preto, že úspech je 59,30% a neúspech
predstavuje 40,70%, priznal z uplatnenej istiny trovy vo výške (59,30% - 40,70%) 18,60%.

Súdom priznaná výška trov konania v prospech žalobcu vychádza zo zásady úspechu, ktorá je

zakotvená v § 142 ods. 2 OSP, a to tak, že čiastočný úspech sa odráža od výšky istiny, ktorej sa
návrhom na začatie konania domáhal žalobca a od súdom priznanej výšky istiny, ktorú súd uznal
ako opodstatnenú a preukázanú v súlade s právnou úpravou, ktorá súvisí s prejednávaným nárokom
žalobcu. Podľa pomeru medzi úspechom a neúspechom žalobcu súd vysloví, či žalobca má alebo nemá
právo na náhradu trov konania. V uvedenej právnej veci žalobca žiadal priznať istinu 117,44 eur, z ktorej

mu súd priznal len sumu 69,64 eur, čo predstavuje 59,30% a konanie v časti o zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške 47,80 eur zamietol, čo predstavuje 40,70%. Z percentuálneho podielu úspechu žalobcu
sa odráta jeho neúspech, a teda súd priznal trovy konania len vo výške 18,60% zo žalobcom vyčíslenej
sumy trov konania.

Žalobca žiadal priznať trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50
eur a trov právneho zastúpenia vo výške 59,98 eur. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 3,07 eur za zaplatený súdny poplatok a
trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške 11,15 eur na účet právneho zástupcu žalobcu. Túto čiastku
súd zaviazal zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 3
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.