Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 15, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010186
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815010186.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému G. T. pre prečin podvodu
podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 15. júna 2016 prejednal odvolanie prokurátorky
Okresnej prokuratúry Prievidza proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn.1T/57/2015 zo dňa 26.
októbra 2015, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. októbra 2015, č.k.1T/57/2015-329 bol obžalovaný
G. T. podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Prievidza
sp.zn.1Pv/671/2012 zo dňa 1.4.2015 pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom
základe, že

-ako realitný maklér pod obchodným menom K. O. T. so sídlom G. E. číslo XXD, XXX XX G.,
IČO:46253068 s poškodenou C. M. najskôr dňa 1. februára 2012 a následne aj 2. februára 2012
obhliadol nehnuteľnosť na predaj a to rodinný dom na ulici T. číslo X v Y., okres G., následne s ňou
k predmetnej nehnuteľnosti spísal rezervačnú zmluvu zo dňa 2. februára 2012 (na zmluve je uvedený
dátum 2. februára 2011, jedná sa o pisársku chybu), o ktorú mala záujem a podľa tejto rezervačnej

zmluvy od nej prevzal peniaze vo výške 2.000,-Eur ako rezervačný poplatok, pričom táto zmluva bola
uzatvorená pod neexistujúcim obchodným menom K. O., teda predstieral určité skutočnosti, ktoré boli v
rozpore so skutočným stavom, čím spôsobil poškodenej škodu vo výške 2.000,-Eur,

pretože skutok nie je trestným činom.

Okresný súd zároveň podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodenú C. M. a poškodeného C. M. s nárokom na
náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko bezprostredne po jeho
vyhlásení ho na hlavnom pojednávaní okresného súdu napadla odvolaním prokurátorka Okresnej
prokuratúry Prievidza (ďalej len „prokurátorka“) pre nesprávnosť výrokov o vine a o treste. V písomných

dôvodoch odvolania uviedla, že okresný súd jednoznačne vyhodnotil dôkazy v prospech obžalovaného
a pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy ten fakt, že z výpovedí svedkov a zo zadovážených listinných
dôkazov vyplývajú aj také skutočnosti, ktoré preukazujú, že obžalovaný pri uzatváraní rezervačnej
zmluvy konal v úmysle uviesť poškodených do omylu, čo malo za následok aj spôsobenie škody
poškodeným. Prokurátorka poukázala na výpoveď svedka C. G., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že
na rezervačnej zmluve malo byť uvedené S. T., s.r.o. a pod ňou mal byť dodatok K. O. KP, pričom

tento svedok ďalej uviedol, že obžalovaný urobil v zmluve úpravy tak, že odstránil ustanovenia, kedy
má vrátiť rezervačný poplatok, predmetnú zmluvu neuviedol v systéme K. O., a preto mal rezervačnýpoplatok vrátiť. Svedok C. G. vysvetlil, že K. O. je spoločný názov, ktorý predstavuje franchizovú
sieť realitných kancelárií, kde má realitný maklér svoj rozlišovací znak, ktorý bol u obvineného „KP“,
pričom toto označenie sa mohlo používať bežne pred spotrebiteľmi. Pri zmluvnom styku, kde vzniká

určitý vzťah, už malo byť správne uvedené S. T., s.r.o. Prokurátorka ďalej uviedla, že svedok C. G.
sa vyjadril, že spoluprácu s obžalovaným skončili v roku 2012, kedy mu bol vypnutý aj prístup do
systému, a to z dôvodu, že bol neseriózny a ostal im dlhovať peniaze. Ďalej prokurátorka poukázala
na výpovede poškodenej C. M. a C. M., ktorí vypovedali, že obžalovaný im zatajil, že na predmetnej
nehnuteľnosti je ťarcha. O uvedenej skutočnosti sa dozvedeli až na Mestskom úrade v Y., od zmluvy

následne odstúpili, najskôr telefonicky, kde im obžalovaný opakovane sľuboval, že peniaze im vráti,
pýtal si ich čísla účtu, následne im oznámil, že peniaze sú na účte, následne odstúpili od zmluvy aj
písomne, i keď bez uvedenia dôvodu, keďže zistili, že na dome je ťarcha. Podľa názoru prokurátorky je
síce pravdou, že pokiaľ sa od zmluvy odstúpi bez uvedenia dôvodu, rezervačný poplatok si vo väčšine
prípadov necháva maklér (kancelária), no v tejto konkrétnej veci je podstatné uviesť to, že obžalovaný
uzatvoril zmluvu (úmyselne pod neexistujúcim menom) a túto neuviedol do systému K. O., pretože

keby ju bol býval do systému zadal, peniaze by boli výnosom franšízara- všetky uvedené skutočnosti
vyplývajú z konkrétnych ustanovení franšízovej zmluvy, uzatvorenej dňa 8.8.2011 medzi obžalovaným
G. T. a konateľom Mc.V., spol. s r.o. C. G.. Už z označenia obidvoch zmluvných strán na zmluve
vyplýva, ako správne mala byť rezervačná zmluva zo dňa 2.2.2012 označená. Prokurátorka poukázala
i na výpoveď svedkyne N. I., ktorá v úvode svojej výpovede na hlavnom pojednávaní uviedla, že ona

o ťarche na dome poškodeným povedala, hoci v prípravnom konaní bola vypočutá krátko po skutku
(až dvakrát) a túto podstatnú okolnosť neuviedla s odôvodnením, že v prípravnom konaní sa jej nikto
na to nepýtal. Výpoveď svedkyne D. T. (manželky obžalovaného) považuje prokurátorka za účelovú v
snahe pomôcť obžalovanému zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti. Prokurátorka má za to, že skutok,
ktorý obžalovaný spáchal je trestným činom. Podľa jej názoru bola preukázaná príčinná súvislosť medzi

úmyselným konaním obžalovaného, ktorý uzatvoril zmluvu pod neexistujúcim obchodným menom a
následkom- škodou, ktorú poškodeným spôsobil. Prokurátorka z vyššie uvedených dôvodov navrhla,
aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1
Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátorky sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, v ktorom
uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za spravodlivý a zákonný. Podľa jeho názoru okresný súd
úplne zistil skutkový stav veci a vysporiadal sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.
Obžalovaný k jeho úmyslu podviesť poškodenú M. uviedol, že on nikdy nemal úmysel poškodenú
podviesť, čo bolo aj preukázané rozsiahlym dokazovaním. K označeniu obchodného mena K. O. KP

uviedol, že na používanie tohto obchodného mena bol navedený franšízorom Mc.V. N., spol. s r.o., čo
bolo v konaní dostatočne preukázané listinnými dôkazmi (referencia spokojného klienta zverejnená na
webovom sídle K. O., vizitkami, reklamnými materiálmi, ktoré boli zo strany franšízora vyhotovované a
zabezpečované), ako aj výpoveďami svedkov maklérov P. I., C. M. a svedkyne D. T.. M. ťarchy, ktorá
viazla na predmetnú nehnuteľnosť obžalovaný uviedol, že o tejto poškodenú a i jej manžela informoval,

pričom bolo dohodnuté, že táto ťarcha sa bude vyplácať v rámci kúpnej ceny. Poškodená a jej manžel
od prvopočiatku o tejto ťarche vedeli a týmto konaním sa pokúšajú od neho získať zaplatený rezervačný
poplatok späť. Obžalovaný má za to, že úmyselne nič nezákonné nespravil, on poškodenú nikdy nemal
v úmysle podviesť a tým získať finančné prostriedky. V prípade, že by bolo došlo k uzatvoreniu kúpnej
zmluvy k predmetným nehnuteľnostiam podľa názoru obžalovaného by nedošlo k tomuto trestnému

konaniu. Obžalovaný G. T. z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zamietol odvolanie
prokurátora podľa § 319 Tr. por., pretože nie je dôvodné.

Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trenčíne na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhla, aby
odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por.

vec vrátil okresnému súdu, aby ju znovu prejednal a rozhodol.

Obhajca obžalovaného a obžalovaný navrhli na verejnom zasadnutí krajského súdu odvolanie
prokurátorky ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom
bolopredloženédňa12.februára2016,nezistiacdôvodyprezamietnutieodvolaniapodľa§316ods.1Tr.
por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., vykonal vo veci verejné
zasadnutie dňa 15. júna 2016. Na verejnom zasadnutí odvolací súd postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátorky nie
je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal kontradiktórnym
spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto
správne a v súlade so zásadou „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ uvedenou v § 2 ods. 4 Tr.

por. vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel ku
správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel
o výpovede obžalovaného G. T., o svedecké výpovede C. M. a C. M., ktorí majú i procesné postavenie
poškodených, o výpovede svedkov I. E., N. I., C. M., D. T., C. M., P. I., C. G., ako aj listinné dôkazy,
a to správy o povesti obžalovaného a ostatné listinné dôkazy vzťahujúce sa na uvedenú trestnú vec a
osobu obžalovaného, na ktoré v napadnutom rozsudku podrobne poukázal a na ich podklade dôvodne

neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu k právnym záverom uvedených v
napadnutom rozsudku. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne
odôvodnil v napadnutom rozsudku a pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery
o oslobodení obžalovaného spod obžaloby. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení
celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery

okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací
súd sa s nimi stotožňuje.

Okresný súd na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení
napadnutého rozsudku, správne zistil pri vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj vo

vzájomnej súvislosti, že nevytvárajú ucelenú reťaz priamych a nepriamych dôkazov, z ktorých by bolo
možné odvodiť vinu obžalovaného G. T.. Odvolací súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru,
že vykonané dôkazy nevyzneli jednoznačne a dôkazy nesvedčia k vyvodeniu bezpečného záveru,
že žalovaný skutok je trestným činom tak ako mu je kladené za vinu. Obžalovaný G. T. na hlavnom
pojednávaní okresného súdu v celom rozsahu poprel, čo sa mu obžalobou kladie za vinu a vyjadril

presvedčenie, že je nevinný. Vo svojej výpovedi podrobne popísal priebeh rokovania s poškodenými
ohľadne ich záujmu o prezentovanú nehnuteľnosť, popísal priebeh podpisovania rezervačnej zmluvy a
zloženia rezervačného poplatku vo výške 2.000 Eur zo strany poškodenej Márie M.. Obžalovaný uviedol,
že poškodenej C. M. oznámil, že dom má ťarchu vo výške 100 Eur. Neskôr poškodená odstúpila od
zmluvy, ako i od predaja jej bytu, ktorý chcela predať prostredníctvom obžalovaného. Obžalovaný vo

svojej výpovedi uviedol, že je pravdou, že poškodená ho vyzývala o vrátenie rezervačného poplatku,
avšak na vrátenie rezervačného poplatku nebol dôvod, pretože malo dôjsť k predaju predmetného
rodinného domu a sama poškodená bezdôvodne od zmluvy odstúpila. Okresný súd správne dospel k
záveru, že vykonaním dokazovaním bolo preukázané, že tvrdenia prokurátorky, že obžalovaný uzatvoril
zmluvu s poškodenou pod neexistujúcim obchodným menom K. O. KP sa nezakladajú na pravde,

pretože z výpovedí svedkov C. G., C. M., D. T., P. I. ako aj z listinných dôkazov mal okresný súd
preukázané, že práve pod takýmto obchodným menom mal obžalovaný konať. Predmetnú rezervačnú
zmluvu pripravovala manželka obžalovaného D. T., ktorá vo svojej výpovedi objasnila, že v zmluve je
nesprávne uvedený dátum uzatvorenia rezervačnej zmluvy a IČO obchodnej spoločnosti. D. D. T. jasne
uviedla, že spoločnosťou T. s.r.o., boli všetci vyškolení tak, že majú vystupovať pod obchodným menom

K. O.. na čo od predmetnej spoločnosti dostali aj reklamné predmety. L. rámec úvah okresného súdu
v tejto súvislosti krajský súd dodáva, že v bode 4 Preambuly V. (licenčnej) zmluvy zo dňa 8.8.2011
uzatvorenej medzi spoločnosťou Mc. V. N. s.r.o., so sídlom Ľ. V. 9, J., IČO:36722472 (ako franšízorom)
a Agentúrou T., s.r.o., so sídlom N. G. IČO:XXXXXXXX (ako franšízantom) založenej v súdnom spise
na č.l.171 až 186 je daná zmluvná povinnosť, že realitné kancelárie K. O. sú povinné prezentovať svoje

podnikanie a vystupovať navonok pod obchodným menom a značkou „K. O.“, v súlade s koncepciou
systému K. O., pričom k označeniu K. sú povinné používať svoj rozlišovací dodatok (pre S. T., s.r.o. išlo
o dodatok KP). Z predmetnej rezervačnej zmluvy zo dňa 2.2.2012 (založenej na č.l.187 až 193 spisu),
kde je označené obchodné meno K. O. KP je jednoznačne zrejmé, že týmto označením si obžalovaný
v celom rozsahu splnil zmluvnú povinnosť, ktorá mu vyplývala z licenčnej zmluvy zo dňa 8.8.2011.

Krajský súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že v predmetnej trestnej veci nebolo preukázané,
že by obžalovaný G. T. nejakým úmyselným konaním (či už vo forme priameho alebo nepriameho
úmyslu)odpoškodenýchvylákalrezervačnýpoplatok,čovyplývazvýpovedísvedkov,napokonisamotnípoškodenívosvojichvýpovediachuviedli,žechcelikúpiťpredmetnúnehnuteľnosť,avšakprenedostatok
finančných prostriedkov neboli schopní kúpiť predmetnú nehnuteľnosť. Na tomto závere nemení nič
ani skutočnosť, že obžalovaný nedal uzavretie rezervačnej zmluvy do systému do 24 hodín. Okresný

súd správne poukázal i na to, že z výpovedí svedkov C. M., D. T., C. G., P. I. vyplýva, že spoločnosť
mala určené, že rezervačný poplatok sa nevracia vtedy, keď niekto odstúpi od rezervačnej zmluvy
bezdôvodne. Okresný súd správne dospel k záveru, že obžalovaný G. T. nenaplnil všetky zákonné
znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. z dôvodu absencie preukázania
subjektívnej stránky. Prokurátorka ako nositeľka dôkazného bremena v uvedenom smere neuniesla v

predmetnej veci dôkazné bremeno. Vzhľadom na uvedené dôvody postupoval okresný súd správne,
keď obžalovaného G. T. podľa § 285 písm. b/ Tr. por. spod obžaloby oslobodil.

Krajský súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že v uvedenej veci sa jedná o občiansko-
právny spor medzi obžalovaným a poškodenými vyplývajúci z titulu nevrátenia zloženého rezervačného
poplatku vo výške 2.000 Eur. Nad rámec úvah okresného súdu, krajský súd dodáva, že na základe

uvedených právnych záverov bolo možné už skôr orgánmi činnými v trestnom konaní alebo súdom
postupovať v súlade so zásadou ultima ratio.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom
konaníupravujeustanovenie§2ods.12Tr.por.Podľatohtoustanoveniaorgányčinnévtrestnomkonaní

a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o
mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné
hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány

činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie.
Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno
preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné
presvedčenie je dôvodné.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako okresný
súd a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne
závery, preto odvolacie námietky prokurátorky, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním námietok
prednesených už pred okresným súdom a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne vyporiadal v
odôvodnení napadnutého rozsudku, nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej podstate len do

hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátorka navrhla vyhodnotiť inak, než urobil okresný
súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa
§ 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného
presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu
nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak

prvostupňovýsúddospejekurčitémuzáveruatentozáverjevýsledkomlogickéhokonaniaauvažovania,
nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo
uvedené, okresný súd v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci
kontradiktórnym spôsobom vykonanými dôkazmi a tieto správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v
ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom, lebo má oporu

vo vykonanom dokazovaní.

Rovnako správne okresný súd v súlade s ustanovením § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal poškodených C. M. a
C. M. so svojim nárokom na náhradu škodu na občianske súdne konanie, nakoľko v prípade oslobodenia
obžalovaného spod obžaloby je súd vždy povinný poškodeného odkázať s jeho nárokom na náhradu

škody na občianske súdne konanie.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe
náležite zisteného skutkového stavu veci, zákonne a vecne správne, preto odvolanie prokurátora ako
nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.