Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 22, 2016

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/57/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914202303
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6914202303.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci navrhovateľky I. N., D..

XX. XX. XXXX, N. S. C., G. XXX, zast. JUDr. Andreou Andrášiovou, advokátkou so sídlom v Rimavskej
Sobote, Hlavné námestie 14 proti odporcovi Z. N., D.. XX. XX. XXXX, N. S. N., G. XX o určenie otcovstva
a úpravu a práv a povinností k mal. O. C. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom u navrhovateľky, zast. kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote takto

r o z h o d o l :

Odporca Z. N. je otcom mal. O. C. N., narodenej dňa XX. XX. XXXX v Rimavskej Sobote z matky -
navrhovateľky I. N..

Maloleté dieťa sa zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať
jeho majetok.

Odporca je povinný prispievať na výživu dieťaťa a to do rúk navrhovateľky počnúc dňom 23. 07. 2013
po 40,- eur mesačne. Sumy sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Nedoplatok na výživnom za obdobie od 23. 07. 2013 do 30. 06. 2016 v sume 1.411,61 eur je odporca

povinný zaplatiť v splátkach po 100,- eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným počnúc prvým
mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok zročnosť celého plnenia.

Pokiaľ sa navrhovateľka domáha na odporcovi platenia vyššieho výživného ako 40,- eur mesačne od
23. 07. 2013, návrh sa zamieta.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke, a to do rúk alebo na účet jej právnej zástupkyne 149,16 eur

trov právneho zastúpenia a 66,- eur iných trov konania do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka dňa 26. 02. 2014 podala návrh proti odporcovi na určenie otcovstva k mal. O. C. N. a
úpravu práv a povinností rodičov k dieťaťu, pričom žiadala určiť, že odporca je otcom maloletej, túto
zveriť do jej výchovy a osobnej starostlivosti a odporcu zaviazať na platenie výživného počnúc dňom
narodenia maloletej po 100,- eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom sa zoznámila v roku
2012 keď pracovala v Bratislave. Nadviazali známosť, ktorá prerástla do dlhodobého intímneho vzťahu.
Po návrate do trvalého bydliska kvôli pôrodu maloletej sa už s odporcom kontaktovali len sporadicky,

lebo tento tvrdil, že je zaneprázdnený. Otcovstvo nie je ochotný uznať, ale nikdy neuviedol dôvod, prečo
tak nechce urobiť. Otcom maloletej môže byť len odporca, lebo s nikým iným intímny pomer nemala
a odporca bol jej jediným intímnym partnerom a teda ani v čase rozhodujúcom pre počatie dieťaťa siným mužom než odporcom pohlavný styk nemala. O maloletú sa stará sama, odporca o ňu neprejavuje
žiaden záujem, a preto žiada o jej zverenie do výchovy a osobnej starostlivosti.

Pri svojom výsluchu uviedla, že keď pracovala v Bratislave ako opatrovateľka niekedy, asi v septembri
2012 na jednej oslave ju kolegyňa zoznámila s odporcom, s týmto sa začali stretávať a prvý krát mali
pohlavný styk asi po mesiaci od zoznámenia. Bolo to u neho doma a vždy pohlavný styk mávali tam.
Niekedy bola u neho aj celý víkend a intímne sa stýkali asi do konca novembra 2012. Odporca odmietol
používať nejakú ochranu, že si dá pozor a ona žiadnu antikoncepciu nemohla užívať zo zdravotných

dôvodov. Začiatkom decembra 2012, keď jej bolo zle, jej gynekológ povedal, že to môže byť aj začiatok
tehotenstva a neskôr sa to potvrdilo. Keď povedala odporcovi, že to vyzerá tak, že je tehotná vôbec tým
nebol nadšený a s odstupom času začal byť voči nej nepríjemný, tvrdil že dieťa nie je jeho, že si praje
aby dieťa zomrelo, aby sa pratala z Bratislavy a pod. a toto jej posielal formou SMS, a kvôli tomuto sa s
ním aj prestala stretávať. Fakticky odkedy mu povedala, že je tehotná už ho ani nevidela. Mala rizikové
tehotenstvo a v ôsmom mesiaci porodila. Ona mu sama nedala vedieť, že sa maloletá narodila. Dňa 07.

10. 2013 jej odporca zavolal. V telefóne bol veľmi milý a vedel o tom, že sa jej narodila dcéra a to od
kamarátky Š., ktorá ich aj zoznámila. Telefonoval viackrát, asi dva krát do týždňa, väčšinou sa bavili o
maloletej a že ako to medzi nimi bude ďalej a trvalo to asi dva mesiace a povedal, že príde aj do C., ale
neprišiel. Keďže odporca jej z telefónneho čísla XXXXXXXXXX posielal SMS, že sa o malú zaujíma tak
nepodávala návrh na určenie otcovstva, lebo stále dúfala, že otcovstvo uzná. Potom 03. 12. 2013 z toho

istého telefónneho čísla dostala SMS od istej U., že je budúca manželka odporcu a vyzýva ju, aby ich
už neobťažovala. Po obdržaní tejto SMS išla za advokátom kvôli podaniu návrhu na určenie otcovstva.
Jej švagriná M. O. N. dala koncom roku 2013 na Face book fotky malej a na základe tohto písal tam aj
odporca. Niekedy v rokoch 2009 až 2011 mala známosť s O. W. avšak s týmto spolu intímny styk nemali.

Odporca sa na pojednávanie nedostavil, preto bol vypočutý prostredníctvom dožiadaného Okresného
súdu Bratislava II. Pri svojej výpovedi uviedol, že uznáva, že v rozhodom období 26. 09. 2012 až 24.
01. 2013 mal pohlavný styk s navrhovateľkou, ale otcovstvo neuznáva, lebo pred ich zoznámením mala
navrhovateľka priateľa z Petržalky, s ktorým aj bývala a rozišli sa kvôli tomu, že mu povedala, že je
tehotná. Už po troch dňoch ako mali spolu pomer došla za ním, že je tehotná a má rizikové tehotenstvo.

Myslí si preto, že bola tehotná už keď začali spolu chodiť. Nevie si predstaviť, že by dieťa bolo jeho,
ale ak áno tak nesúhlasí s tým, aby bolo zverené do jej starostlivosti. Vôbec mu nedala vedieť, že sa
dieťa narodilo, dozvedel sa o tom až o dva mesiace. Vyživovaciu povinnosť má k D. N., ktorá je v jeho
starostlivosti. Býva u rodičov, nemá vlastný majetok mimo auta Ford Mondeo z roku 1998 a má pôžičku
vo výške 140,- eur mesačne. Pohlavný styk mali iba jedenkrát, od septembra sa videli asi osem krát a

bola u neho asi tri krát. Keď mu povedala, že je tehotná zbalila sa a odišla do F. Z.. Tri dni po styku mu
povedala, že nevie pracovať a mužovi, s ktorým bývala predtým urobila to isté. Preto začal uvažovať
tak, že nemôže byť tehotná s ním.

Na ďalšom pojednávaní navrhovateľka uviedla, že v Bratislave 6 rokov žila v podnájme s dvomi

dievčatami a jednoznačne poprela, že by žila s nejakým mužom. V súčasnosti je ešte na materskej
dovolenke a poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa spolu 226,72 eur. Je nemajetná, žije u
svojej matky.

Odporca sa ani na ďalšie pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania náhradným doručením mal

vykázané, a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti.

Zástupca kolízneho opatrovníka navrhol určiť otcovstvo odporcu. Je preukázané, že v rozhodnom
období mali pohlavný styk, odporca mohol ísť na krvnú skúšku, čo však odmietol. Mal čas aj priestor
na to, aby preukázal vylučujúce dôvody, čo však nevyužil. Výšku výživného ponechala na rozhodnutie

súdu a navrhla ho priznať od narodenia dieťaťa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchu navrhovateľky a odporcu, oboznámením rodného listu mal. dieťaťa,
listu pre odporcu zo dňa 10. 01. 2014, lustrácie na odporcu zo Sociálnej poisťovne, potvrdenia
zamestnávateľa odporcu V., Z..F..P.. Š. o zárobku, potvrdenia W. Z. D..P.. N. zo dňa 17. 12. 2014,

výpočtového listu na rodičovský príspevok a prídavok na dieťa, korešpondencie z Face booku, zápisnice
o pojednávaní a rozsudku z veci XXP/XX/XXXX Okresného súdu Bratislava IV a oznámenia znalkyne
RnDr. Angeliky Vasiľovej a vec posúdil takto:Navrhovateľke sa dňa XX. XX. XXXX narodila maloletá O. C. N.. V rodnom liste otec zapísaný nie je.
Navrhovateľka za otca dieťa označuje odporcu, tento však otcovstvo neuznáva.

Podľa § 94 ods. 1 Zák. o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže
dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Navrhovateľka na základe ust. § 94 ods. 1 Zák. o rod. podala na súd návrh o určenie otcovstva.

Podľa § 94 ods. 2 Zák. o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

Rozhodujúcim obdobím v danom prípade podľa § 94 ods. 2 Zák. o rod. je obdobie od 26. 09. 2012
do 24. 01. 2013.

Odporcauznal,ževrozhodujúcomobdobímalsnavrhovateľkoupohlavnýstyk,avšaknebolotoviackrát,
ako to tvrdí navrhovateľka, ale len jedenkrát. Preto podľa cit. § 94 ods. 2 Zák. o rod. sa považuje za otca
dieťaťa navrhovateľky, keďže nebolo zistené, že by jeho otcovstvo vylučovali závažné okolnosti. Súd
pribral do konania aj RNDr. Angeliku Vasiľovú, znalkyňu z odboru genetika, odvetvie analýza DNA za

účelom podania posudku, do akej miery je na základe analýzy DNA pravdepodobné otcovstvo odporcu k
maloletej, avšak vykonanie tohto dôkazu znemožnil práve odporca, ktorý sa na odber vzorky nedostavil
(v jednom prípade predvolanie od znalkyne neprevzal a v druhom prípade na predvolanie nereagoval,
nedostavil sa a ani neoznámil dôvod). Keď takýto dôkaz nebolo možné vykonať, súd rozhodoval na
základe dôkazov, ktoré mal k dispozícii. Z týchto vyplýva, že odporca má aj iné dieťa, a to D. N.

(závažným dôvodom na vylúčenie otcovstva je napr. neplodnosť, takýto dôvod však podľa tohto u
odporcu nie je), jednoznačne ako vyplýva z výpovedí navrhovateľky a odporcu v rozhodnom období pre
splodenie dieťaťa mali minimálne jedenkrát pohlavný styk a nebolo nijakým spôsobom preukázané ani
spravdepodobnené, že by v rozhodnom období mala navrhovateľka pohlavný styk aj s iným mužom.

Preto súd podľa § 94 ods. 1 a 2 Zák. o rod. určil, že odporca je otcom mal. O. C. N. a rozhodol aj o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností.

Podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

Podľa§24ods.1Zák.orodinevrozhodnutí,ktorýmsarozvádzamanželstvorodičovmaloletéhodieťaťa,
súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťunačasporozvode,najmäurčí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa§75ods.1Zák.orodinepriurčenívýživnéhoprihliadnesúdnaodôvodnenépotrebyoprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšiehozamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zák. o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd podľa vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti
navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Odporca síce pri výpovedi uviedol,
že s týmto nesúhlasí, avšak vzhľadom na vek dieťaťa a na jeho postoj k dieťaťu, ktoré ešte ani nevidel,
v súčasnosti zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti odporcu neprichádza v úvahu.

Pokiaľ ide o výživné, súd priznal výživné od narodenia dieťaťa, pretože na základe výpovede
navrhovateľky a preukázanú komunikáciu či už formou SMS alebo na facebooku (odporca sa zaujímal
o dieťa, prejavil potešenie z jej narodenia) považoval toto za dôvody hodné osobitného zreteľa, keď je
pochopiteľné, že navrhovateľka dúfala, že dôjde k uznaniu otcovstva a nepodávala preto hneď návrh

na určenie otcovstva.

Pri určení výšky výživného súd prihliadol na skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV
zo dňa 24. 04. 2014 č. 13P/16/2014-117 bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej mal. D. N., nar.
XX. XX. XXXX bola zverená do osobnej starostlivosti otca - odporcu Z. N. a matka maloletej Klaudia

Demjanová bola zaviazaná platením výživného na dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima.
Odporca je zamestnaný u V., Z.. F.. P.., Š., kde jeho príjmy boli v roku 2013 v priemere 509,48 eur
čistých mesačne, v roku 2014 v priemere 577,48 eur čistých mesačne, v roku 2015 v priemere 671,16
eur čistých mesačne (s prihliadnutím na to, že v roku 2015 mal dlhodobú PN, kedy príjem činí 55 % z
hrubého príjmu) a v roku 2016 v priemere 621,04 eur čistých mesačne. O dieťa záujem neprejavuje,

teda nijakým spôsobom neprispieva k starostlivosti oň. Matka je na rodičovskej dovolenke, poberá
rodičovský príspevok 203,- eur. Na základe týchto skutočností súd za primerané výživné považuje sumu
40,- eur mesačne a na platenie výživného v tejto výške zaviazal odporcu a to počnúc dňom narodenia
dieťaťa. Rozhodol tak bez ohľadu na to, že priemerný zárobok sa v jednotlivých rokoch menil, pretože
v súčasnosti už ide o určenie výživného spätne za takmer 3 roky, pre rozsudok je rozhodujúci stav v

čase vyhlásenia, a preto výživné určil s prihliadnutím na celkový zárobok za uvedené obdobie. Tento
činil 19.904,90 eur za 33 mesiacov (od júla 2013 do marca 2016), čo je v priemere 603,18 eur čistých
mesačne.

Vzhľadom na pomery odporcu súd povolil tomuto podľa § 160 ods. 1 O. s. p. nedoplatok na výživnom

za obdobie od narodenia dieťaťa do 30. 06. 2016 zaplatiť v primeraných mesačných splátkach po 100,-
eur mesačne. Z dôvodu dodržania platobnej disciplíny súd určil, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia.

Ani jeden z účastníkov nežiadal upraviť styk odporcu s dieťaťom, a preto súd o úprave styku

nerozhodoval. Vzhľadom na postoj odporcu k dieťaťu v súčasnosti (keď otcovstvo odmieta), úprava
styku by zrejme aj tak bola nadbytočná, keď o dieťa sa nezaujíma.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal navrhovateľke, ktorá mala v
konaní o určenie otcovstva úspech (pokiaľ ide o zverenie do starostlivosti a určenie výživného, vzťahuje

sa na konanie ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu), náhradu účelne
vynaložených trov konania, a to trov právneho zastupovania a iných trov. Navrhovateľka si na trovách
právneho zastúpenia uplatnila odmenu 66,- eur za prevzatie a prípravu zastúpenia a 66,- eur za účasť
na pojednávaní 22. 06. 2016 a prináležiacu paušalizovanú náhradu trov 2 krát po 8,58 eur, teda spolu

149,16 eur. Odmena bola vyčíslená vo výške podľa ust. § 1 ods. 3, § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm.
a/, § 13a ods. 1 písm. a/, c/ a d/ a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, preto súd náhradu priznal
podľa vyúčtovania.Na iných trovách súd priznal náhradu 66,- eur ako zaplatený súdny poplatok. Pokiaľ ide o uplatnenú
sumu 2,40 eur za prefocovanie zo spisu, súd náhradu nepriznal, lebo nejde o účelne vynaložené trovy,

keďževprevažnejmiereideopísomnosti,ktorépredložiladospisunavrhovateľka,resp.korešpondenciu
súdu.
.

Zaplatenie trov právnej zástupkyni navrhovateľky je odôvodnené ustanovením § 149 ods. 1 O. s. p.

Preto súd podľa § 94 ods. 1 a 2 Zák. o rod. určil, že odporca je otcom mal. Márie Heleny Bemerovej a
rozhodol aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde
písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Po právoplatnosti tohto rozsudku súd oznámi jeho výsledok Matričnému úradu Rimavská Sobota.