Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 22, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/363/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414209592
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414209592.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej a členov senátu JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana v právnej veci navrhovateľa U.
D., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. C., ul. D. č. XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter
Rybár, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti odporcovi POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní o zaplatenie
328,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom
č. k. 9C/127/2014-48 zo dňa 03. 02. 2015,

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 328,-
Eur s 8,15 % úrokom z omeškania ročne zo žalovanej istiny, počítaným od 03. 08. 2014 do zaplatenia
pre premlčanie nároku. Z jeho dôvodov vyplýva, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 30. 10. 2009
poskytol odporca navrhovateľovi sumu 500,- Eur, ktorú sa odporca zaviazal vrátiť zvýšenú o poplatok
vo výške 484,- Eur, celkom 984,- Eur v 12 mesačných splátkach po 82,- Eur, počnúc dňom 26. 11. 2009;
v zmluve navrhovateľ prehlásil, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na výkon povolania.

Okresný súd posúdil vec podľa § 451 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj „OZ“), podľa § 4 ods. 2 písm. g), h), j) zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a po námietke premlčania zo strany odporcu návrh
navrhovateľa zamietol z dôvodu, že posledná splátka bola realizovaná navrhovateľom 02. 08. 2010; v
prejednávanej veci preto začala plynúť objektívna premlčacia doba dňom bezprostredne nasledujúcim
po dni, kedy došlo k úhrade poslednej splátky t. j.
03. 08. 2010. Objektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia

v trvaní troch rokov uplynula dňom 03. 08. 2013. Návrh na začatie konania navrhovateľ prostredníctvom
advokáta podal v elektronickej podobe dňa 31. 07. 2014 a doplnil podaním zo dňa 01. 08. 2014.
Navrhovateľ nepreukázal ním tvrdené úmyselné bezdôvodné obohatenie, kedy je potrebné aplikovať
objektívnu premlčaciu dobu v trvaní 10 rokov. Hoci možno predpokladať, že odporca ako poskytovať
úverovmoholminimálnevedieť,ženeuvedenímvýškyročnejúrokovejmierynákladovvspotrebiteľských
úveroch, resp. iných zákonných náležitostí sa vystavuje možnej sankcii, že nebude môcť od dlžníkov
požadovať dojednané úroky z úveru a iné poplatky, takéto konanie nemožno kvalifikovať ako úmysel

získať bezdôvodné obohatenie.
O trovách konania súd rozhodol tak, že odporcovi ako v konaní úspešnému náhradu trov konania
nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli ani si ich neuplatnil.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
navrhovateľ, pretože v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 205 ods. 2 písm. a), d), f) O. s. p.. Vytkol
okresnému súdu, že sa nevysporiadal s vyjadrením navrhovateľa k vyjadreniu odporcu zo dňa 27. 11.

2014, hlavne s článkom 3 k námietke premlčania, poukazujúcim na premlčanie v objektívnej dobe.
Odporca bežne v zmysle zákona nemá nárok na ním požadované úroky a poplatky za poskytnutie
spotrebiteľského úveru z dôvodu, že jeho zmluvy o úveroch nie sú v súlade s príslušnou právnou
úpravou. Nejde o riziko, prípadne hypotetickú možnosť, že nebude mať nárok na úroky a poplatky za
ním poskytnuté peňažné plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy. Konanie odporcu je potrebné považovať za

úmyselné a preto je nevyhnutné aplikovať na daný právny spor ustanovenia Občianskeho zákonníka
o 10 ročnej premlčacej dobe. Na základe dlhoročného konania odporcu je možné vyvodiť, že je pre
neho oveľa prijateľnejšie ignorovať právnu úpravu, slúžiacu na ochranu spotrebiteľa, neuvádzať vo
svojich zmluvách zákonom obligatórne vyžadované údaje, požadovať od spotrebiteľov nezákonne
vysokú odplatu, všetko za účelom, aby sa obohatil na úkor spotrebiteľov, od ktorých objektívne nemožno
požadovať, aby boli schopní posúdenia uzatváraných zmlúv už v čase ich podpisu. Je zjavné, že svojím

konaním dokáže dosahovať zisk, ktorý by v prípade podnikania v súlade so zákonom nedosahoval.
Uzatvára iba neperfektné zmluvy, na základe ktorých prijíma plnenia bez právneho nároku. Takéto
konanie je pre neho preukázateľne výhodnejšie, ako dodržiavanie zákona, čo deklarujú aj jeho výsledky
v podnikateľskej činnosti, prezentované stále vzrastajúcim číslom uzavretých spotrebiteľských úverov.
Konanie odporcu je vopred premyslené a z hľadiska pomeru rizika voči dosiahnutému zisku pre neho

ekonomicky výhodné. Odporca celkom vedome a úmyselne na úkor navrhovateľa získal bezdôvodné
obohatenie a vzhľadom na jeho postavenie, postup i zákonné pravidlá, ktoré obchádzal, čo do náležitostí
zmlúv, nie je ani možnosť uvažovať o inom, než úmyselnom konaní. Preto sa na právo navrhovateľa na
vydanie bezdôvodného obohatenia vzťahuje 10 ročná premlčacia doba.
Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vrátil vec

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a priznal navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania; v
prípade zmeny rozhodnutia a vyhovenia návrhu žiadal priznať aj trovy prvostupňového konania podľa §
224 ods. 2 O. s. p., ako aj trovy odvolacieho konania vo výške 24,90 Eur + 8,39 Eur za režijný paušál
v zmysle § 13 ods. 1 písm. c) vyhlášky
č. 655/2004 Z. z..

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca; žiadal rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Nárok
navrhovateľa je premlčaný nielen v subjektívnej lehote, ale aj v zákonnej trojročnej objektívnej lehote,
ktorá márne uplynula 02. 08. 2013, keď navrhovateľ sa s návrhom o zaplatenie obrátil na súd až dňa 01.
08. 2014. Zmluvu o úvere nie je možné podriadiť pod režim spotrebiteľských zmlúv; pokiaľ navrhovateľ

trvá na tom, že s odporcom uzatvorili zmluvu o úvere v zmysle Obchodného zákonníka, je nedôvodný
jeho návrh, ktorým sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť
zmluvy o úvere vzhľadom na absenciu údaja o RPMN. Zmluva o úvere v zmysle Obchodného zákonníka
tento údaj nevyžadovala; zákon č. 129/2010 Z. z. sankcionuje bezúročnosť a bezpoplatkovosťou, ale
v čase uzatvárania zmluvy nebol účinný. Navrhovateľ nijako nepreukázal úmyselné konanie odporcu,

žeby sa mal úmyselne bezdôvodne obohatiť. Úmyselné konanie je potrebné jednoznačne preukázať.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa
§ 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo a právne
posúdil, jeho rozhodnutie zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu, vyplývajúcemu z listín,
doložených v súdnom spise a je odôvodnené v súlade s § 157 O. s. p.. Skutkové a právne závery

prvostupňového súdu, uvedené v odôvodnení rozsudku, týkajúce sa právnej relevantnosti zmluvy o
úvere v prejednávanom prípade sú správne. Krajský súd sa v podrobnostiach s jeho odôvodnením
stotožňuje a na ne odkazuje.Právny vzťah účastníkov, založený na základe zmluvy o úvere zo dňa 30. 10. 2009, je potrebné
posudzovať ako vzťah spotrebiteľský podľa § 52 a nasledujúcich OZ, ako aj zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z. z., účinného v čase uzavretia zmluvy. Správny je záver okresného súdu

vzhľadom na občianskoprávny charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere ohľadom otázky premlčania
a plynutia premlčacej doby uplatneného nároku (§ 107 Občianskeho zákonníka). Pri práve na vydanie
bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník stanovuje kombinovanú premlčaciu dobu - subjektívnu
(§ 107 ods. 1) a objektívnu (§ 107 ods. 2). Tieto premlčacie doby začínajú, plynú a končia nezávisle
na sebe. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná, objektívna premlčacia doba je trojročná alebo

desaťročná. Pokiaľ márne uplynula aspoň jedna z týchto premlčacích dôb a je vznesená námietka
premlčacia, nemožno právo na vydanie bezdôvodného obohatenia priznať. Ak sa skončí plynutie jednej
z nich, právo sa premlčí a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie ešte druhá premlčacia doba.
Návrh navrhovateľa bola na súd podaný dňa 31. 07. 2014 v elektronickej podobe, doplnený bol 01. 08.
2014. Prvá splátka bola navrhovateľom zaplatená 26. 11. 2009, posledná mala byť zaplatená 26. 11.
2010; v skutočnosti bola posledná úhrada realizovaná dňa

02. 08. 2010. V prejednávanej veci preto objektívna trojročná premlčacia doba začala plynúť dňa 03.
08. 2010 a uplynula 03. 08. 2013. Návrh na začatie konania bol podaný 31. 07. 2014 a doplnený 01.
08. 2014. Navrhovateľovi uplynula aj subjektívna aj objektívna lehota. Okresný súd rozhodol správne,
keď návrh navrhovateľa ako premlčaný zamietol.

Ani krajský súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa o tom, že odporca získal bezdôvodné obohatenie
úmyselne s plynutím desaťročnej objektívnej premlčacej doby. Navrhovateľ okrem svojich tvrdení
žiadnym spôsobom súdu nepreukázal úmyselné bezdôvodné obohatenie na strane odporcu.

Odvolací súd rozsudok okresného súdu v plnom rozsahu v zmysle § 219 ods.1, 2

O. s. p. potvrdil, a to aj vo výroku o trovách konania, osobitne odvolaním nenapadnutým.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol tak, že úspešnému odporcovi v odvolacom konaní
náhradu trov konania nepriznal, pretože si trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne
nevznikli, hoci sa vo veci vyjadril (bez svojho právneho zástupcu).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.