Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. marec 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/305/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714200573
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6714200573.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu:

Home Credit Slovakia, a. s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený:
Advokátska kancelária Korytár, s. r. o., Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 47 243 279, proti
žalovanému: Z. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ľ. H. XXXX/XX, XXX XX L., občan SR, zastúpený
opatrovníkom: O. Ť., súdna tajomníčka Okresného súdu G., za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne
zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Bratislave, Kolárska 4, o zaplatenie sumy
530,56 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778 trovy konania vo
výške 103,80 € ako náhradu trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka
vedený v Tatra banke, a. s., Lučenec, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX v lehote do 3 (troch)
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na tunajšom súde dňa 21. 01. 2014 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal

žalovaného zaplatiť mu čiastku 530,56 €, úrok z omeškania a nahradil mu trovy konania. Svoju žalobu
odôvodnil tým, že účastníci konania uzavreli dňa 14. 02. 2007 Úverovú zmluvu, na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanému dohodnutý úver vo výške 1.659,70 € za účelom kúpy vecí alebo úhrady
ceny služby. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach podľa
Úverovej zmluvy. V jednotlivých splátkach bola zahrnutá istina, poplatok za vedenie úverového účtu,
úroky, prípadne úhrada za poistenie. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu, preto dňa 20. 08. 2012
žalobca vyzval žalovaného k úhrade celého dlhu vo výške 481,10 €. Žalovaný dlh vo výške 530,56 €

pozostáva z istiny 181,32 €, zosplatnenej istiny 241,96 €, úroku 34,27 €, pokuty (ušlý úrok) 16,76 €,
sankčný úrok z omeškania vo výške 54,86 €, úrok z omeškania do zosplatnenia 0,14 €, dopočet k žalobe
1,25 €.

Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 18Ro 8/2014 zo dňa 19. 08. 2014 tak, že žalobe v celom
rozsahu vyhovel. Keďže sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, uznesením
zo dňa 13. 07. 2015 bol vydaný platobný rozkaz v celom rozsahu zrušený.

Žalovaný v mieste trvalého bydliska súdne zásielky nepreberal, súd vykonal šetrenie k jeho pobytu.
Podľa správy polície (čl. 63) bolo zistené, že sa žalovaný na adrese trvalého bydliska nezdržiava,
rodinní príslušníci odmietli komunikovať s políciou, potvrdili len, že žalovaný na uvedenej adrese nebýva.Z dostupných registrov sa iná adresa pobytu žalovaného nepodarila zistiť, preto mu súd ustanovil
opatrovníka uznesením č. k. 18C 305/2015 zo dňa 05. 02. 2016 a to v osobe súdnej tajomníčky
Okresného súdu Brezno. Opatrovníkovi bola doručená žaloba spolu s výzvou, aby sa k nej v lehote do

10-tich dní vyjadril, opatrovník žalovaného sa k žalobe nevyjadril.

E-mailovým podaním zo dňa 20. 02. 2014 vstúpil do konania vedľajší účastník a to Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS. Vstup vedľajšieho účastníka bol účastníkom konania oznámený písomne
do vlastných rúk spolu s poučením, že v prípade nesúhlasu môžu namietať vstup vedľajšieho účastníka

do konania. Nikto vstup vedľajšieho účastníka nenamietol. Vedľajší účastník podal vo veci písomné
vyjadrenie, kde uviedol, že v prejednávanej veci sa nepochybne jedná o spotrebiteľský vzťah, ktorý sa
riadi ustanoveniami Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Vedľajší účastník namietol,
že predložená zmluva neobsahuje údaje podľa § 4 ods.2 písm. a/ zákona a to údaj o sume, počte a
termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. S poukazom na § 4 ods.5 citovaného zákona, veriteľ
nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v spotrebiteľskom úvere.

Plnenie, ktoré žalovaný spotrebiteľ poskytol žalobcovi bez platného právneho titulu zakladá na strane
žalovaného spotrebiteľa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V súlade s úverovou zmluvou sa
potom považuje za čerpaný úver iba čiastka 1.659,69 €, pričom na základe predloženého splátkového
kalendára žalovaný uhradil žalobcovi čiastku 2.630,31 €. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca žiada
žalovanú pohľadávku bez právneho titulu. Ďalej vedľajší účastník namietol aj formálnu nedostupnosť

úverovej zmluvy spôsobenú drobným, len s veľkými ťažkosťami čitateľným písmom v kombinácii s
množstvomneprehľadnýchpovinnostíukladanýchžalovanémuakoúverovémudlžníkovi.Takátozmluva
potom predstavuje nekalú praktiku v zmysle Smernice rady 93/13 EHS z 05. 04. 1993, ako aj v zmysle
ustanovení § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a tak nemôže požívať právnu ochranu. Preto
žiadal v celom rozsahu žalobu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania.

Kpísomnémustanoviskuvedľajšiehoúčastníkažalobcapísomnýmpodaním,doručenétunajšiemusúdu
21. 03. 2016 uviedol, že uzavretou zmluvou sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť dohodnutý
úverový rámec vo výške 1.659,70 €. V úverovej zmluve sa žalovaný zaviazal splácať úver riadne a včas
a to v pravidelných mesačných splátkach po 43,12 € v počte 72. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli

úverové podmienky uvedené na ďalších listoch úverovej zmluvy. Zmluva je tak celistvá a bola uzavretá v
riadnej písomnej forme v súlade so Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Žalobca má zato, že úverová
zmluva tak obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Žalobca uviedol, že celý čerpaný úver bol
uvedený v bode 32/ úverovej zmluvy vo výške 3.104,56 €. Podľa názoru žalobcu zmluva neobsahuje
žiadne neprípustné podmienky, v čase uzavretia zmluvy žiaden platný právny predpis neobsahoval

ustanovenia, ktoré by určovalo veľkosť písma spotrebiteľských zmlúv. Takéto ustanovenie bolo doplnené
do Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 01. 06. 2014 (§ 53c druhá veta OZ). Pre veľkosť písma
nemôže byť zmluva považovaná za neplatnú. Preto žalobca zotrval v celom rozsahu na podanej žalobe.

V prejednávanej veci sa jedná o tzv. drobný spor v súlade s ustanovením § 200ea ods.1 O. s. p., kedy nie

je potrebné vo veci nariaďovať pojednávanie. Súd vo veci nariadil verejné vyhlásenie rozsudku (§ 115a
ods.2 O. s. p., § 156 ods.1 prvá veta O. s. p.). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22. 03. 2016. Súd po
oboznámení sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi zistil nasledujúci skutkový a právny stav.

Účastníci konania uzavreli dňa 14. 02. 2007 Úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie

maximálnej výšky úveru 100.000,-- Sk. Výška úveru bola 50.000,-- Sk, konečná výška úveru bola
93.528,-- Sk. Bol dojednaný počet splátok 72 vo výške mesačnej splátky 1.299,-- Sk. RPMN bolo
26,2 %. K termínu splatnosti splátok bol odkaz, že klient je povinný splácať úver v pravidelných
mesačných splátkach a to počnúc kalendárnym mesiacom bezprostredne nasledujúcim po dátume
poskytnutia úveru. Prvá splátka je splatná práve po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Ak nasledujúci

kalendárny mesiac po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa v mesiaci, v ktorom bol úver
poskytnutý, splatnosť týchto splátok bude stanovená na posledný deň v príslušnom kalendárnom
mesiaci. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové podmienky uvedené na rube listiny a na
samostatnom liste. Klient svojim podpisom potvrdil, že sa s nimi oboznámil, že sú mu zrozumiteľné a
prejavuje súhlas byť nimi viazaný.

Podľa Úverových zmluvných podmienok Hlava 5, § 1, je klient povinný riadne a včas splácať poskytnutý
úver a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v
zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky a poplatok za vedenieúčtu, ktoré je klient podľa Úverovej zmluvy a Úverových podmienok povinný platiť. Podľa Hlavy 7, § 3,
je klient povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade: a) že sa klient oneskorí
s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3

mesiace. Podľa Hlavy 7, § 6, v prípade vzniku akejkoľvek skutočností uvedených v písm. a/, b/, c/ § 3
tejto Hlavy, ak je dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient
povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na
ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.
Spoločnosť je oprávnená v týchto prípadoch úver po zosplatnení neúročiť.

Výzvou zo dňa 28. 08. 2012 bol žalovaný žalobcom vyzvaný k splateniu celého úveru v dlžnej čiastke
481,10 € a to v lehote do 15-tich dní od odoslania výzvy. Bol upozornený, že ak v uvedenom termíne dlh
nezaplatí, bude pristúpené k vymáhaniu pohľadávky. K tomu žalobca doložil podací hárok s dátumom
podania 03. 09. 2012.

Podľa prehľadu úhrad a splátok bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1.659,70 €, na ktorom žalovaný
celkovo uhradil sumu 2.630,00 €.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) účinného do 31.12.2007 (platné znenie v čase
uzavretia zmluvy) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy

upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa ods. 2 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ods. 3 spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Aj keď predmetné ustanovenie zákona prešlo následne rôznymi úpravami, podľa prechodných
ustanovení následných noviel sa vznik a nároky z dovtedy vzniknutých právnych vzťahov posudzovali
podľa pôvodnej právnej úpravy. Napriek tomu, že cit. zák. ustanovenie explicitne nevymenúva zmluvu o

spotrebiteľskom úvere ako zmluvu spotrebiteľskú, doterajšou rozhodovacou činnosťou súdov SR bolo
ustálené, že za spotrebiteľskú zmluvu možno považovať každú zmluvu, ktorá je uzatváraná medzi
dodávateľom na jednej strane, ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. a spotrebiteľom na strane druhej, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Tomu zodpovedá aj súčasná právna úprava cit. ust. § 52 OZ.

V čase vzniku zmluvy platila definícia typovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a
zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších noviel, spotrebiteľskou
zmluvou sa podľa tohto zákona rozumejú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka
, Obchodného zákonníka , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Nemali by byť teda žiadne pochybnosti a žalobca to ani nepopieral, že spor vznikol zo zmluvy uzavretej

medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a žalovaným ako
spotrebiteľom jeho úverovej služby, t.j. že ide o spotrebiteľskú zmluvu a že sporný vzťah sa má posúdiť
vo svetle cieľov smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(,,smernica“).

Hoci je pravdou, že zmluva o úvere je v súlade s predpismi Obchodného práva tzv. absolútnym
obchodom, t.j. podľa § 261 ods. 3 OBZ sa úverový vzťah má posudzovať podľa ustanovení III. časti
OBZ o obchodných záväzkových vzťahoch bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu,
súd je toho názoru, že v prípade „ kolízie“ právnych predpisov občianskeho práva a obchodného
práva, ktoré upravujú rovnaké práva a povinnosti v spotrebiteľských vzťahoch, prednostne sa požijú

predpisy občianskeho práva, ak sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Tento právny názor vyslovený napr. v
rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co 81/2012-279 zo dňa 14.02.2013, bol Ústavným súdom SR
(uznesenie sp.zn. I.ÚS 402/2013 zo dňa 19.6.2013) preskúmaný a vyhlásený za ústavne konformný.
Je pravdou, že v niektorých rozhodnutiach a to i Najvyššieho súdu SR, sa vyskytuje iný právny názor,súd však poukazuje, že pod vplyvom nejednotnosti bol prijatý zák.č. 102/2014 Z.z. úč. od 01.05.2014,
ktorým došlo k novele ust. § 52 ods. 2 OZ, na základe ktorého „ Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia občianskeho práva, aj keby sa inak

mali použiť normy obchodného práva.“ . Súd konštatuje, že týmto možno prisvedčiť právnemu názoru
požitia prednostne občianskeho práva v spotrebiteľských vzťahoch, ak je pre spotrebiteľa výhodnejšie.
Súd preto pri právnom posúdení predmetného úverového vzťahu vychádzal z ustanovení Obchodného
zákonníka (ďalej len OBZ), ako aj predpisov občianskeho práva, najmä s prihliadnutím na zachovanie
práv spotrebiteľa.

Podľa § 497 OBZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258//2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 31.12.2007

(platné znenie v čase uzavretia zmluvy) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 258//2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 31.12.2007
na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičkyalebovinejprávnejforme.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 258//2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch úč. do 31.12.2007 zmluva o

spotrebiteľskomúveremusímaťpísomnúformu,inakjeneplatná.Podľaods.2zmluvaospotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä:
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa ods. 3 zmluva ďalej obsahuje:

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,

e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

Podľa ods. 4 pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná,
ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa ods. 5 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v
zmluve o spotrebiteľskom úvere.Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd konštatuje, že medzi účastníkmi konania
došlo k vzniku záväzkového vzťahu na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý sa spravuje
najmä právnym režimom Zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2007, t. j. v znení

platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy. Súd po preskúmaní úverovej zmluvy konštatuje, že námietka
vedľajšieho účastníka vo vzťahu k absencii povinného údaja úverovej zmluvy a to uvedenie termínu
splatnosti splátok, istiny, úrokov a poplatkov jednotlivo v zmysle § 4 ods.2 písm. a/ citovaného zákona je
dôvodná. Už zo znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že splátky majú byť určené takým spôsobom,
aby dlžník bol jednoznačne informovaný o tom, aká časť splátky sa použije na splatenie istiny, aká
na splatenie úrokov, aká na splatenie poplatkov, rovnako, aby bol informovaný o tom, kedy sú splatné

jednotlivé splátky istiny, úrokov či iných poplatkov. Uvedené vyplýva zo znenia „ak je to možné, treba
uviesť aj súčet týchto platieb“. Po preskúmaní zmluvy súd konštatuje, že žalobca pri uzatváraní
zmluvy takto nepostupoval. Určil výšku mesačnej splátky jednou sumou 1.299,-- Sk, pričom v úverových
podmienkach, na ktoré zmluva odkazuje je uvedené len to, že splátka obsahuje úverovú istinu, úrok a
poplatky. V akom rozsahu sa však splátka má použiť na splatenie jednotlivých položiek však zmluva ani

Všeobecné obchodné podmienky neurčujú. Ďalej súd konštatuje, že v zmluve sa ďalej nenachádzajú
údaje o ďalších poplatkoch či úrokoch, ktorých plnenia sa žalobca v žalobe domáhal. V súlade s
ustanovením § 4 ods.5 Zákona o spotrebiteľských úveroch však potom veriteľ nemôže požadovať úroky
alebo poplatky, ktoré neboli uvedené k zmluve. Vo vzťahu k celistvosti zmluvy súd poukazuje na to,
že Zákon o spotrebiteľských úveroch stanovuje povinnosť priamo v zmluve určiť základné údaje o

zmluve a to najmä tie, na základe ktorých sa spotrebiteľ rozhoduje, či pristúpi k zmluvnému vzťahu
alebo nie. Tieto údaje nemôžu byť súčasťou Všeobecných obchodných podmienok napriek tomu, že
tvoria nedeliteľnú súčasť spolu so zmluvou tak, ako sa jej dovolával žalobca. Všeobecné obchodné
podmienky obsahujú najmä spresňujúce údaje, technické údaje, doplňujúce údaje a práve pre praktiky
veriteľov, kedy základné úverové údaje boli súčasťou často neprehľadných a rozsiahlych Všeobecných

obchodných podmienok, čím bola znemožnená formálna dostupnosť zmluvy, bolo potrebné prijať
podrobnejšiu právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv a neustále dochádza k sprísňovaniu zákonnej
úpravy o spotrebiteľských úveroch. Súd potom konštatuje, že nárok žalobcu na uplatnené poplatky a
úroky nie je daný a preto pristúpil k vyčísleniu nároku žalobcu z úverového vzťahu. Žalobca poskytol
žalovanému úver v celovej výške 1.659,70 € (50.000,-- Sk), pričom podľa prehľadu splátok predložené

žalobcom, žalovaný uhradil na uvedenom úverovom vzťahu celkovú čiastku 2.630,3147 €. Z uvedeného
vyplýva, že žalobca nemá žiaden právny nárok na ďalšie plnenie od žalovaného tak, ako si ho uplatňoval
podanou žalobou a preto súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodoval súd podľa § 142 ods.1 O. s. p., kedy patrí náhrada trov konania

úspešnému účastníkovi. V tomto prípade bol úspešný žalovaný, na ktorého strane vystupoval vedľajší
účastník.Vedľajšíúčastníksivyčíslilnáhradutrovprávnehozastúpeniaatozadvaúkonyprávnejpomoci
po 34,86 €, 2x režijný paušál po 8,39 € a 20 % DPH, čo spolu činí 103,80 €. Trovy právneho zastúpenia
boli vyčíslené v súlade s § 1 ods.3, § 9 ods.1, § 10 ods.1, 2, § 13a ods.1 písm. a/, písm. c/, § 16
ods.3, § 18 ods.3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Súd po preskúmaní vyčíslených trov právneho zastúpenia

konštatuje, že tieto boli vyčíslené v súlade s platnými právnymi predpismi. Súd preto zaviazal žalobcu,
nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo vyčíslenej výške 103,80 € a to v lehote do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku (§ 160 ods.1 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhunevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10. bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).