Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/379/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114201545
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114201545.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa D. V. E., s.r.o., so sídlom R., D. XX, IČO XXXXXXXX,
zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. K. V., s. r. o., so sídlom R., D. XX, P. O. R. XX, IČO XX XXX
XXX proti odporcovi C. L., bytom T. XXXX/XX, F., za účasti vedľajšieho účastníka H., advokátom so
sídlom N. XX, R., o zaplatenie 896,96 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. novembra 2014, č. k. 18C/132/2014-29, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 16,69 eur, do troch dní, k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka
na strane odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojim rozsudok návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia sumy
896,96 eur s príslušenstvom zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľovi
uložil povinnosť nahradiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka trovy právneho zastúpenia vo
výške 118,98 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného
dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že navrhovateľ hodnoverným spôsobom nepreukázal
uzavretie zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru zákonom predpísaným spôsobom, a preto súd

prvého stupňa mal za to, že predmetná zmluva nebola platne uzavretá. Z tvrdení navrhovateľa ako
i z karty klienta mal za ozrejmené, že navrhovateľ poskytol odporcovi peňažné prostriedky vo výške
1.560,95 eur, preto v zmysle ustanovení o bezdôvodnom obohatení je odporca povinný tieto prostriedky
navrhovateľovivrátiť,nakoľkomuboliposkytnutébezprávnehodôvodu.Ztvrdenísaméhonavrhovateľa,
ako aj z predloženej karty klienta, mal súd prvého stupňa za preukázané, že odporca navrhovateľovi
uhradil celkovo sumu 2.466,64 eur, čo podstatne prevyšuje sumu jemu poskytnutú navrhovateľom

(1.560,95 eur). Konštatoval preto, že odporca nemá voči navrhovateľovi žiadne nesplatené záväzky
vyplývajúce z ich vzťahu, a preto návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Právne svoje
rozhodnutieodôvodnilust.§52ods.1,2,3,4,§44ods.2,§46ods.2,§451ods.1,2,§456Občianskeho
zákonníka a § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. O trovách konania rozhodol podľa §
142 ods. 1 O.s.p. s tým ,že v danom prípade mal plný úspech vo veci odporca, ktorému náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko si tieto neuplatnil. Na úspechu odporcu sa podieľal vedľajší účastník, ktorý

do konania vstúpil na podporu jeho záujmov a uplatnil si nárok na náhradu trov konania vo výške 118,98
eur (2x úkon právnej služby po 51,45 eur, 2x režijný paušál po 8,04 eur, celkom 118,98 eur). Vzhľadom
na plný úspech odporcu v konaní súd prvého stupňa priznal vedľajšiemu účastníkovi uplatnenú náhradu
trov konania.

Proti rozsudku vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal v zákonom stanovenej

lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že
vedľajšiemu účastníkovi neprizná nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Namietal, že napadnutývýrok je v rozpore s procesnou úpravou vedľajšieho účastníctva a úpravou náhrady trov konania. Z
hľadiska výsledku konania vedľajší účastník nemá vo vzťahu k úspechu, či neúspechu v tomto konaní
žiadny vzťah. Tvrdil, že nie je možné aplikovať zásadu úspechu v tomto konaní pri rozhodovaní o

náhrade trov konania na vedľajšieho účastníka, lebo ten vo veci samej úspech alebo neúspech nemal.
Mal za to, že aplikácia ust. § 142 ods. l O.s.p. je v tomto prípade vylúčená. Ďalej uviedol, že uplatnenie
nároku na náhradu trov konania vedľajším účastníkom je aj v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje
výsledok účelovosti jeho postupu a zneužívanie ustanovenia § 93 ods. 2 až 4 O.s.p. evidentne
motivovaného snahou o dosiahnutie prospechu titulom uplatnenia náhrady trov konania. Namietal,

že údajné náklady na zastúpenie občianskeho združenia advokátom v žiadnom smere nepredstavujú
účelne vynaložené trovy. Nespochybnil právo vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť advokátom, tvrdil
však, že takto vynaložené trovy musí znášať sám, lebo tieto náklady nie je možné považovať za
účelne vynaložené trovy konania. Na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 6MCdo/5/2013, Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 13.07.2012, č.k.
23C/27/2012-46, Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5Co/515/2012, Okresného súdu Banská Bystrica,

sp. zn. 7C/92/2014, Okresného súdu Galanta, sp. zn. 30C/236/2014, Okresného súdu Bratislava V, sp.
zn. 43C/25/201, Okresného súdu Košice -okolie, sp. zn. 13C/366/2013, Okresného súdu Prešov, sp. zn.
11C/259/2013. Záverom uviedol, že samotný vstup vedľajšieho účastníka nepovažuje za nevyhnutný z
pohľadu výsledku konania a potom nemožno považovať za účelne vynaložené ani trovy jeho právneho
zastúpenia.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho

konania. Zastával názor, že úkony boli vedľajším účastníkom účelne vynaložené, právne argumenty,
ktoré použil boli opodstatnené. Mal za to, že už len samé tvrdenie o neprijateľných zmluvných
podmienkach v spotrebiteľskej zmluve, resp. vznesenie námietky premlčania je účelným úkonom a
účelným spôsobom bránením práv účastníka. Zdôraznil, že navrhovateľ uplatňuje dlhodobo neprijateľné
podmienky v spotrebiteľskej zmluve, úroky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a sú neprimerane

vysoké, ako aj premlčané pohľadávky na celom území SR. Zastával názor, že navrhovateľ nesprávne
hodnotil úkony vedľajšieho účastníka ako nehospodárne. Uviedol, že trovy právneho zastúpenia si
vedľajší účastník hradí samostatne, nezaťažuje nimi navrhovateľa, ani odporcu a ich náhradu dosiahne
len v prípade, že navrhovateľ bude v konaní neúspešný (napr. z dôvodu zamietnutia návrhu, vznesenia
námietky premlčania, uplatnenia neprijateľných podmienok). Toto je potrebné považovať za súčasť

rizika, s ktorým navrhovateľ pri súdnom uplatnení, napr. premlčanej pohľadávky alebo plnenia z
neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve musí kalkulovať, a od ktorého má odrádzať práve aj
hrozba náhrady trov konania protistrane. Je zrejmé, že pokiaľ navrhovateľ bude uplatňovať pohľadávky,
na ktoré má nárok, nedôjde k náhrade trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi. Citoval z
rozhodnutí súdov SR, v ktorých sa súd vyjadroval k trovám konania a ich účelnosti.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa
náhrady trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti
navrhovateľa zaplatiť náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Rozsudok súdu prvého stupňa
nebol napadnutý účastníkmi vo výroku o zamietnutí návrhu, v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa
nadobudol právoplatnosť, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti nepreskúmaval

(§ 206 O.s.p.).

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za
výsledokalebozodpovednostizazavineniealebozanáhodu.Vdanejvecibolopretopotrebnérozhodnúť
o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ako to aj správne v odôvodnení rozhodnutia uviedol súd

prvého stupňa.

Z napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v danej veci vyplýva, že navrhovateľom podaný návrh
bol súdom prvého stupňa zamietnutý, a preto úspešnému odporcovi patrí podľa § 142 ods. 1 O.s.p.náhrada trov konania. V dôsledku toho je povinný znášať náhradu trov konania navrhovateľ, ktoré vznikli
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, pretože sa jednalo o konanie, do ktorého vedľajší účastník
vstúpil v záujme ochrany spotrebiteľa, čím mu v prípade úspechu nemožno uprieť právo na náhradu

trov konania. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že vedľajší účastník do konania riadne
vstúpil (dňa 16.10.2014), vo veci podal podanie, v ktorom poukazoval na viaceré nedostatky zmluvných
dojednaní, poukázal na to, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a vzniesol námietku premlčania.

So zavedením inštitútu vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na podporu účastníka - spotrebiteľa
(ustanovenie§93ods.2O.s.p.),nedošlokžiadnejtakejzmeneustanoveníO.s.p.onáhradetrovkonania
(ustanovenie § 142 až § 150 O.s.p.), ktorá by reagovala na nový inštitút. Súčasne ani samotná právna
úprava uvedeného inštitútu problematiku náhrady trov konania neupravuje. Nie je tak daný žiaden
zákonný podklad pre zmenu ustálenej súdnej praxe z obdobia pred zavedením vedľajšieho účastníctva
podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p., ktorá priznávala náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi.

Právo na náhradu trov konania, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania vyplýva z ustanovenia § 93 ods.
4 O.s.p., v zmysle ktorého má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Pokiaľ teda Občiansky súdny poriadok nevyhradzuje práva a povinnosti v konaní
iba niektorému z účastníkov, teda výslovne navrhovateľovi (napr. dispozícia s návrhom) alebo odporcovi
(napr. súhlas so späťvzatím), je potrebné všetky ostatné práva a povinnosti, dané Občianskym súdnym

poriadkom všeobecne účastníkovi konania, považovať aj za práva a povinnosti vedľajšieho účastníka.
Pretože ustanovenia § 142 O.s.p., použité aj v danom prípade, neviaže právo na náhradu trov konania
výslovne na odporcu, ale vo všeobecnosti na účastníka, zakladá uvedené ustanovenie
povinnosť, ako aj právo na náhradu trov konania s poukazom na ust. § 93 ods. 4 O.s.p. aj vedľajšiemu
účastníkovi v zmysle zásad zodpovednosti za výsledok, a to podľa miery úspechu vo veci.

Z uvedeného vyplýva, že vedľajší účastník, hoci v konaní zostáva treťou osobou, má rovnaké práva
a povinnosti ako účastník, na stranu ktorého vstúpil podľa § 93 ods. 4 O.s.p., a preto pre
prípad úspechu ním podporovaného účastníka v súdnom konaní má rovnako ako úspešný účastník
právo na náhradu trov konania. Správne preto okresný súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane

odporkyne náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia s poukazom na ust. § 142
ods. 1 O.s.p. Námietka navrhovateľa o nemožnosti aplikácie ust. § 142 ods. l O.s.p. vo vzťahu k trovám
konania vedľajšieho účastníka dôvodná nebola.

Pokiaľ navrhovateľ namietal, že trovy konania v prípade, ak sa vedľajší účastník nechá zastúpiť

advokátom, nemožno považovať za účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva, odvolací
súd poukazuje na článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo na
právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Ak navrhovateľ má právo
nechať sa zastúpiť právnym zástupcom, takisto každý iný účastník súdneho konania za rovnakých
podmienok môže toto právo, garantované Ústavou Slovenskej republiky, využiť za podmienok, ktoré v

danom prípade bližšie upravuje O.s.p. (§ 18, § 24, § 25 ods. 1, § 93 ods. 4 O.s.p.).

V ust. § 93 ods. 2 O.s.p. zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane
spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj zákon č. 250/2007

Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

K námietke neúčelnosti trov konania, vynaložených vedľajším účastníkom v tomto súdnom konaní
(navrhovateľ spochybňoval úkony vedľajšieho účastníka v konaní vykonané), odvolací súd udáva len
toľko, že vedľajší účastník do konania vstúpil svojím podaním, doručeným súdu dňa 18.09.2014. Dňa

16.10.2014 doručil súdu prvého stupňa podanie, v ktorom predostrel konkrétnu argumentáciu týkajúcu
sa zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá mala byť medzi účastníkmi uzavretá, v ktorom
okrem obligatórnych náležitostí zmluvy namietal aj premlčanie uplatneného nároku. Je tak nesporné, že
vedľajší účastník na strane odporkyne vyvinul aktivitu v záujme „pomoci v spore“ účastníkovi, na strane
ktorého v konaní vystupuje a v záujme ktorého účastníka ako vedľajší účastník do konania i vstúpil.

Trovyvedľajšiehoúčastníka,spočívajúcevtrováchprávnehozastúpenia-odmenezástupcuvedľajšieho
účastníka za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci, vyjadrenie k návrhu), vrátane režijných
paušálov v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. preto nie je možné považovať za neúčelne vynaložené.Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Onáhradetrovodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§224ods.1,§142ods.1a§151ods.1
O.s.p., keď v odvolacomkonaní bol vedľajší účastník úspešný, a preto mu patrí náhrada trov odvolacieho
konania. Trovy odvolacieho konania vedľajšieho účastníka spočívajú v trovách právneho zastúpenia
- odmene za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa smerujúceho výlučne proti
výroku o trovách konania vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny) vo výške 8,30

eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a 1 x režijný paušál
vo výške 8,39 eur podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, spolu 16,69 eur.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.