Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 10, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/234/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314206413
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2314206413.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a členiek senátu

JUDr. Evy Barcajovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, v mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ,
proti žalovanému: A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám.
7,Bratislava,zastúpenýJUDr.BohdanomJakubisom,advokátom,sosídlomDobrovičova13,Bratislava,
o zaplatenie sumy 3.992,54 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Galanta č.k. 23C/158/2014 - 56 zo dňa 18. novembra 2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov odvolacieho
konania v sume 159,44 eura na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči

žalovanému zaplatenia istiny v sume 3.992,54 eura s príslušenstvom z titulu nesplatenej pôžičky a trov
konania. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 584,59 eura prostredníctvom právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Svoje
rozhodnutie vecne odôvodnil zistením, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance
Holding a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 15.07.2010 zmluvu o poskytnutí bezúčelovej
pôžičky, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému pôžičku v celkovej výške

3.000eur.Podľazmluvyopôžičkemalžalovanýsplácaťpôžičkuvpravidelných36mesačnýchsplátkach
po 122,50 eura. Bežný úrok bol dohodnutý vo výške 30,62 % ročne, RPMN bola dohodnutá vo výške
30,62 % a priemerná hodnota RPMN v čase uzatvárania zmluvy bola vo výške 20,72 %. Žalovaný z
predmetnej sumy neuhradil žiadnu čiastku, právny predchodca žalobcu ho listom zo dňa 29.01.2011
vyzval na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorázovo ku dňu 29.01.2011 v sume 4.471,25 eura
do troch dní od doručenia uvedeného listu. Tento právny úkon vzhľadom na jeho obsah a právne
následky ním sledované veriteľom súd prvého stupňa považoval za právny úkon odstúpenia od zmluvy

bez ohľadu na to, ako bol veriteľom označený. Žalovaný predmetný list prevzal dňa 04.02.2011. Zo
Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.06.2014 uzatvorenej medzi spoločnosťou Consumer Finance
Holding, a.s. a žalobcom mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalobca sa stal právnym nástupcom
pôvodnéhoveriteľa.Súdprvéhostupňauvedenúzmluvuopôžičkevyhodnotilakospotrebiteľskúzmluvu.Žalovaný predmetný vyššie uvedený list prevzal dňa 04.02.2011, vznikla mu povinnosť vrátiť právnemu
predchodcovi žalobcu poskytnuté plnenie najneskôr v pondelok dňa 07.02.2011 (tretím dňom odo dňa
prevzatia odstúpenia veriteľa od zmluvy), ktorým dňom začala plynúť aj premlčacia lehota veriteľa na

uplatnenie tohto práva voči žalovanému na súde. V prejednávanej veci sa právo veriteľa premlčalo
uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť veriteľovi odo dňa, keď sa
tento dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, teda dňom
07.02.2013 (pre poriadok je potrebné uviesť, že žalobca, prípadne jeho právny predchodca si neuplatnil
túto pohľadávku na súde ani počas objektívnej trojročnej premlčacej lehoty plynúcej odo dňa vzniku

obohatenia sa žalovaného). Veriteľ si uplatnil pohľadávku na súde až žalobou doručenou súdu dňa
19.03.2014, súd prvého stupňa vzhľadom na vedľajším účastníkom konania na strane žalovaného
vznesenú námietku premlčania žalobu ako nedôvodnú zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(v ďalšom texte „ZoSÚ“), § 54 ods. 1, § 100 ods. 1, 2, § 107 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2, § 48 ods.

1, 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa v súlade ustanovením §
142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (v ďalšom texte „O.s.p.“), v zmysle ktorého žalovanému,
ktorý mal vo veci plný úspech vzniklo právo na náhradu trov potrebných na účelné bránenie jeho
práva. Žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd prvého stupňa mu preto právo na náhradu trov konania
nepriznal. Vzhľadom na plný procesný úspech žalovaného v spore súd prvého stupňa priznal právo na

náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného (v ďalšom texte „vedľajší účastník“)
v sume 584,59 eura, a to v súlade s ustanovením § 2, § 10 ods. 1, § 13 a ods. 1 písmeno a), b) a d), § 15,
§ 17 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 3 úkony právnej služby - prevzatie veci a príprava zastúpenia v sume
151,05 eura, režijný paušál v sume 8,04 eura, vyjadrenie vo veci samej z 23.10.2014 v sume 151,05
eura, režijný paušál v sume 8,04 eura, zastupovanie na pojednávaní dňa 18.11.2014 v sume 151,05

eura, režijný paušál v sume 8,04 eura, náhrada za stratu času (6 x 1/2 hod. á 13,40 eura) v sume 80,40
eura, cestovné náhrady za cestu na pojednávanie dňa 18.11.2014 osobným automobilom BMW 318d,
PD276ET, spotreba 5,6 litra/100 kilometrov, BA - GA - BA, najazdené 118 kilometrov, pri cene diesel
1,343 eura k/1 liter v sume 8,87 eura, náhradu za používanie motorového vozidla dňa 18. 11. 2014 (118
kilometrov x 0,153 eura/kilometer bez DPH) v sume 18,05 eura, teda trovy konania celkom 584,59 eura.

Uvedený rozsudok súdu prvého stupňa napadol v celom rozsahu v zákonom stanovenej lehote
odvolaním žalobca. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že vyhovie žalobe,
alternatívne sa domáhal toho, aby odvolací súd podľa § 221 ods. 1, 3 O.s.p. napadnutý rozsudok
zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého

stupňa vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Žalobcovi vzniklo právo
na zaplatenie peňažnej pohľadávky voči žalovanému v uplatnenom rozsahu, pričom nárok žalobcu
v čase začatia konania nebol premlčaný. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola
uzavretá zmluva o úvere podľa ustanovení Obchodného zákonníka v spojení s ustanoveniami zákona
o spotrebiteľských úveroch. Tento záväzkový vzťah podlieha režimu Obchodného zákonníka, bolo

preto potrebné premlčanie posudzovať podľa Obchodného zákonníka. Splatnosť pohľadávky nastala
dňa 07.02.2011, premlčacia doba začala plynúť dňa 08.02.2011 a uplynula dňa 08.02.2015, v čase
doručenia žaloby teda nárok žalobcu nebol premlčaný. Žalobca súčasne poukázal na neúčelnosť trov
vynaložených vedľajším účastníkom. Trovy konania vynaložené vedľajším účastníkom neboli účelné,
pretože nebol dôvod na paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom. Žalobca si uplatnil náhradu

trov prvostupňového a odvolacieho konania.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, samostatný odvolací návrh nepodal.

Vedľajší účastník na strane žalovaného vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že súd
prvého stupňa na daný vzťah správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka ohľadom plynutia

premlčania, vec vyhodnotil správne. Nárok žalobcu bol v čase podania žaloby celý premlčaný, súd
prvého stupňa preto správne žalobu zamietol v celom rozsahu. Poukázal na skutočnosť, že žalobca
využil svoje zákonné právo a je zastúpený advokátskou kanceláriou, toto právo však upiera vedľajšiemu
účastníkovi. Žalobca sám je pritom veľkou spoločnosťou skupujúcou pohľadávky, ktorá má dostatočné
finančné zázemie, bohatý pracovný aparát, v rámci ktorého zamestnáva ľudí s právnickým vzdelaním.

Vedľajší účastník poukázal na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. v zmysle ktorého je súd povinný
ex offo skúmať premlčanie, súdy však nie vždy prihliadajú na všetky zákonné prekážky vymenované
v citovanom ustanovení. Účasť vedľajšieho účastníka v konaní je preto nevyhnutná a jeho úkonyúčelné. Vedľajší účastník navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalobcu
na náhradu trov odvolacieho konania v sume 159,44 eura.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania (§ 201, 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202
O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania(§212ods.1O.s.p.),prejednalbeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.),
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát odvolacieho súdu toto

rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého
stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejedná sa o
konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady
rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného
dokazovania vyhodnotil správne. V základe vec posúdil správne aj po právnej stránke, v časti premlčania
súd prvého stupňa aplikoval nesprávne právne ustanovenie, odvolací súd preto v zmysle ustanovenia §
213 ods. 2 O.s.p. vyzval účastníkov, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia § 101 Občianskeho

zákonníka. Účastníci na výzvu súdu nereagovali.

Za účelom vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné.

Žalobca vo svojom odvolaní namietal, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, nesprávne

aplikoval právny predpis v otázke posúdenia plynutia premlčacej doby. Aplikoval Občiansky zákonník,
premlčanie práva z dotknutého právneho vzťahu mal však vzhľadom na charakter a povahu úverovej
zmluvy posudzovať výlučne podľa predpisov Obchodného zákonníka.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na

povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je

premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa tento zákon upravuje práva spotrebiteľov

a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v
oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu
spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť
01. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho

premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01. mája 2014) ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Citované ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka nadobudli účinnosť 01. mája 2014. Právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné
ustanovenia, čo znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto
dňom.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení odvolací súd k odvolacím námietkam žalobcu uvádza
nasledovné.

Na námietku o aplikácii ustanovení Občianskeho alebo Obchodného zákonníka pri skúmaní premlčania
dáva odpoveď zákonodarca treťou vetou ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v zmysle

ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedené
ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014). V dôvodovej správe k zák. č.
102/2014 Z.z., ktorým bola pripojená k § 52 ods. 2 tretia veta („Na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.“) sa uvádza nasledovné: „Výslovne sa ustanovuje, že
na všetky právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo s touto zmluvou
súvisiace, najmä na vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch,
sa vždy použijú prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy

obchodného práva. Z tohto dôvodu sa bude vždy preferovať priorita OZ, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší, a to na celý režim právneho vzťahu, aj keby sa na právny režim mohla použiť právna
úprava Obchodného zákonníka.“ Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď premlčanie posúdil
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné na premlčanie
aplikovať ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka, a nie ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka,

nakoľko sa v preskúmavanej veci nejedná o bezdôvodné obohatenie. Na vecnú správnosť rozhodnutia
súdu prvého stupňa však táto skutočnosť nemala vplyv.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa rozhodol správne a svoje rozhodnutie náležite, v súlade
s ustanovením § 157 O.s.p. odôvodnil. Odvolacie námietky žalobcu sú nedôvodné, a to aj v napadnutej

časti náhrady trov konania.

Nie je možné konštatovať, že trovy konania vynaložené vedľajším účastníkom neboli účelné, pretože
nebol dôvod na paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom.

V preskúmavanej veci je nesporné, že predmetom konania bol nárok žalobcu zo spotrebiteľskej zmluvy.
Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov oznámilo vstup do konania ako vedľajší
účastník na strane žalovaného, a to podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako právnická osoba, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 93 ods. 1 O.s.p., sa ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi (žalobcovi)
alebo odporcovi (žalovanom) zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ
nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.Podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi (žalobcovi)
alebo odporcovi (žalovanom) zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie, zavedené do Občianskeho súdneho

poriadku s účinnosťou od 15. 10. 2008, dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov
vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana
práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení,
považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Takýmto združením je v zmysle jeho stanov i uvedené

občianske združenie.
Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa ustanovenia § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.

Podľa ustanovenia § 25 ods. l O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu má
občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov oprávnenie vystupovať v tomto konaní

ako vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať právny záujem
na jeho výsledku, pretože možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane žalovaného
(spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v citovanom ustanovení § 93 ods.
2 O.s.p.. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní
rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší

účastník má (rovnako ako hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné
ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho
konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym
zástupcom - advokátom, a teda má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137
ods. 1 O.s.p. patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť

priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na
náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval. Ak teda vzniklo
právo na náhradu trov konania účastníkovi - v tomto prípade úspešnému žalovanému, keďže žaloba
bola v celom rozsahu zamietnutá, vzniklo právo na náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi.
Vedľajší účastník si toto právo uplatnil, trovy konania si vyčíslil a súd prvého stupňa mu ich priznal.

K námietke neúčelnosti a nadbytočnosti trov konania vedľajšieho účastníka odvolací súd uvádza, že
súd prvého stupňa priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu za trovy vzniknuté účelne - za prevzatie
a prípravu zastúpenia, vyjadrenie k žalobe a za účasť na pojednávaní, na ktoré bol vedľajší účastník
súdom prvého stupňa predvolaný.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

V odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný, v dôsledku čoho by mu v zmysle
ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. patrilo právo na náhradu

trov odvolacieho konania. Žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, podľa obsahu spisu
mu ani žiadne nevznikli, odvolací súd mu ju preto nepriznal. Vedľajší účastník na strane žalovaného si
uplatnil náhradu trov konania v sume 159,44 eura za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu
(151,05 eura + režijný paušál 8,39 eura).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.