Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2014

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17C/112/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512204315
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2014:7512204315.2

Uznesenie
Okresný súd Košice-okolie v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko a.s., IČO: 35 697 270, Metodova
8, Bratislava, proti žalovanému: L. O., D.. XX.X.XXXX, B. XXX/XX, Č., za účasti vedľajšieho účastníka:
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, Važecká 16, Prešov, zast.: JUDr.
Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, v konaní o zaplatenie 702,15
eura s prísl.

r o z h o d o l :

Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 141,79 eura na účet právneho
zástupcu č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Košice-okolie 17C/112/201257 z 21.8.2012 bolo konanie pre späťvzatie
žaloby zastavené, druhým výrokom bol žalobcovi vrátený súdny poplatok a v treťom výroku nebola
žiadnemu z účastníkov priznaná náhrada trov konania.

Na základe odvolanie, podaného vedľajším účastníkom, bolo dané uznesenie uznesením krajského
súdu Košice 11Co/29/2013 - 82 z 20.12.2013 zrušené a spolu s vysloveným právnym názorom vrátené
na nové rozhodnutie.

Súd na základe týchto skutočností preto o trovách medzi žalobcom a vedľajším účastníkom rozhodol
nanovo, berúc do úvahy skutočnosť, že:
V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.
Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky, či združenie
na ochranu spotrebiteľa (resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je
ochrana práv spotrebiteľa) je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa
ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto
právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania (resp. trov právneho zastúpenia).
Podľa § 93 ods. 2 O. s. p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto
ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008
zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok)
dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník
taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý
sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z
dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na
ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia.
Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu § 93
ods. 1 špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej
podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods. 1, ktorou je existencia

právneho záujmu na výsledku konania. zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti
je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho
poriadku zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských
sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení)
považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že
jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické
osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu
k ustanoveniu § 93 ods. 1 špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje
splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods.
1, ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania.
Z ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p. vyplýva, že: „V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti
ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností."
Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu,
združenie na ochranu spotrebiteľa má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník
na strane odporcu (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku",
pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporcu
(spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p..
Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké
práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má
(rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné
ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho
konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym
zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia §
137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho
zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i
náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu
účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval. V tomto prípade došlo k zastaveniu konania preto,
že navrhovateľ pred začatím pojednávania vo veci samej zobral návrh v plnom rozsahu späť a to bez
uvedenia konkrétneho dôvodu.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola
uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania
splnené podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 O. s. p.. Ustanovenie druhého odseku § 146 O.
s. p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou a preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje,
musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného
ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa
druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania
(ak trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené).

Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie
muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného
hľadiska. Preto, ak v tomto prípade vzal navrhovateľ návrh voči odporcovi v celom rozsahu späť, pričom
z obsahu spisu je nesporné, že tak urobil bez uvedenia konkrétneho dôvodu, možno konštatovať len
jediný záver a to, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku jeho procesného zavinenia. Preto mu podľa
prvej vety § 146 ods. 2 O. s. p. vznikla povinnosť uhradiť odporcovi a i vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu trovy konania, ktorých súčasťou sú i trovy právneho zastúpenia.

Na základe tejto skutočnosti súd zaviazal žalobcu, ktorý procesne zavinil zastavenie konania, k
povinnosti uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania v celkovej sume 141,79

eura. Uvedené trovy konania predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia a pozostávajú z tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby a to za 1) prevzatie veci a prípravu zastúpenia v sume 51,45 eura
(základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu podľa § 10 ods. 1, s použitím § 14 ods. 3 písm.
b/ Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení zmien a doplnkov, ďalej len „vyhláška"), z režijnej
paušálnej náhrady výdavkov za uvedený úkon právnej služby v sume 7,63 eura (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a
2) vyjadrenie k žalobe v sume 51,45 + režijná náhrada za uvedený úkon právnej služby v sume 7,63
eura, spolu: 118,16 eura. Keďže právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu je platiteľom
DPH, uvedené položky sa zvyšujú (podľa § 18 ods.
3 vyhlášky, v znení vyhl. č. 209/2009 Z. z., účinnej od 01. 06. 2009) o 20 % DPH, teda o celkovú
sumu23,63 eura. Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. je žalobca povinný zaplatiť uvedené trovy konania
v celkovej výške 141,79 eura na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v súdom stanovenej
lehote.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom
súde v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha