Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. jún 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/337/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115221333
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115221333.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: P. J., nar. XX.XX.XXXX,

bytom Q. XXXX/XX, v konaní zastúpený JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom so sídlom v Prešove,
Slovenská 69, Prešov, IČO 42239265, proti žalovanému: H. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. Š.
Š.L. XXX, o zaplatenie 400 eur, takto

r o z h o d o l :

žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 400 eur, v lehote pätnásť dní od právoplatnosti tohto
rozsudku,

žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku

24 eur a titulom trov právneho zastúpenia 76,92 eur na účet jeho právneho zástupcu, v lehote pätnásť
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.8.2015 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť sumu 400 eur. Svoju žalobu odôvodnil tým, že v decembri v roku 2013 požičal
žalovanému v krajčírskej dielni sumu 300 eur, následne v januári 2014 ďalších 100 eur s tým, že tieto
mu mal vrátiť po januárovej výplate v roku 2014. Pri odovzdaní sumy 300 eur bola prítomná jeho
manželka. Následne pôžička nebola vrátená, v nasledujúcom roku 2015 ani po telefonických a osobných
urgenciách.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 23.12.2015 a uviedol, že so
žalobou v celom rozsahu nesúhlasí, uviedol, že žalobcovi nie je nič dlžný.

Uviedol, že požičané peniaze v plnej výške už vrátil. Poukázal na to, že žalobca od neho žiadal ďalšie
finančnéprostriedky,ktorémuniejeochotnývrátiť,jehokonaniepovažujezaúmyselnévsnahepoškodiť
mu aj v zamestnaní, o čom svedčia jeho písomné výzvy, ktoré doručoval do jeho zamestnania.

Žalobca sa na vyjadrenie žalovaného vyjadril a uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením žalovaného, že
požičanie finančnej sumy v plnom rozsahu namieta, poukázal nato, že finančné prostriedky žiadal aj na
stretnutí u jeho zamestnávateľa, kde žalovaný priznal, že si spomínanú sumu vypožičal. Uviedol, že od
času, kedy požičal finančné prostriedky, so žalovaným sa nestretli, posielal mu SMS správy. Opakovane
ho vyzýval telefonicky i písomne, aby uvedené vyriešili mimo súdneho konania. Veril tomu, že žalovaný
je slušný človek, ktorý pracuje ako vodič pri arcibiskupovi Jurajovi v Michalovciach a nemal dôvod mu

neveriť, napokon uviedol, že pokiaľ by žalovaný zapožičané peniaze vrátil, nemal dôvod podávať túto
žalobu alebo žiadať opakovane požičané peniaze.Na toto vyjadrenie žalovaný reagoval a uviedol, že finančnú sumu v plnej výške vrátil a nie je ochotný
vrátiťviac.Pokiaľžalobcatvrdí,ženemádôkazovrátenífinančnýchprostriedkov,uvedenéasijechybou,
akbybolvedel,žetotaktodopadne,bolbysi žiadalprivrátenífinančnýchprostriedkovdoklad.Poukázal

na to, že so žalobcom nemal čo riešiť, keďže mu nič nedlhuje a znova poukazoval na zamestnanie.
Uviedol, že žalobcovi dôveroval a po vrátení peňazí neočakával, že ich bude požadovať ešte raz.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a výsluchom žalovaného a listinnými dôkazmi,
a to návrhom, prepisom SMS správ, správou zo dňa 3.3.2014 spísanou na Michalovsko - Košickej

právoslávnej eparchii, výzvou na vrátenie zapožičanej finančnej sumy zo dňa 10.7.2015, výzvou na
vrátenie zapožičanej finančnej sumy, odpoveďou žalovaného zo dňa 16.7.2015, vyjadrením žalobcu zo
dňa 4.11.2015, žalobou v pôvodnom znení, vyjadrením k uzneseniu zo strany žalovaného s prílohami,
prepisomSMSsprávzodňa12.7.2015,avízomonavráteniezapožičanejsumyzodňa10.7.2015,kópiou
listu, vyjadrením žalovaného zo dňa 29.4.2016, pričom zistil tento skutkový stav veci:

Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dve zmluvy o pôžičke, prvú v decembri v roku 2013 a
druhú v januári 2014, predmetom ktorých bolo spolu zapožičanie finančného obnosu vo výške 400 eur.

Dohodnutý bol termín vrátenia finančných prostriedkov v januári 2014, teda najneskôr do 31.1.2014.

Vo veci bol vypočutý žalobca ako účastník konania a uviedol, že v decembri poskytol pôžičku
žalovanému vo výške 300 eur s dohodnutou dobou vrátenia v januári 2014, neskôr došlo k uzatvoreniu
druhej pôžičky vo výške 100 eur s rovnakým dohodnutým termínom vrátenia. Žalovaného osobne
poznal ako šoféra arcibiskupa Y. Michalovsko - Košickej právoslávnej eparchie. Keďže v januári 2014
nedošlo k vráteniu pôžičky, vo februári niekoľkokrát kontaktoval žalovaného, posielal mu SMS správy,

žiadal a vyzýval ho na vrátenie sumy spolu 400 eur, keďže nedošlo k vráteniu sumy prostredníctvom
zamestnávateľa žalovaného žiadal o vrátenie tejto sumy, stretnutie sa konalo dňa 3.3.2015. Žalobca
popieral, že by došlo k vráteniu čo len časti pôžičky.

Žalovaný potvrdil, že došlo k pôžičke, uviedol však, že niekedy v septembri v roku 2014 alebo v októbri,

presne si nepamätal, fyzicky pred sídlom firmy spoločnosti žalobcu v septembri vrátil sumu 200 eur, v
50 eurových bankovkách. Následne 2 krát vrátil v októbri po sume 100 eur zostávajúcu sumu. Pokiaľ
ide o uplatňovanú sumu 400 eur, táto je v tomto súdnom konaní opakovane žiadaná titulom pôžičky.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prepisom SMS správ, ktorých hodnovernosť nepopieral žiadny z

účastníkov konania a taktiež vykonal dokazovanie zápisom zo stretnutia žalobca so žalovaným v mieste
sídlazamestnávateľažalovanéhonaMichalovciachvsídleMichalovsko-Košickejpravoslávnejeparchii,
v zmysle ktorého vyplynulo že žalovaný sa vyjadril, že požičanú sumu vrátil v priebehu „ minulého roka
“ v troch splátkach, a to asi v priebehu mesiacov september až október 2014.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára :

Podľa § 657 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších právnych predpisov (ďalej
len OZ), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a
dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť

a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa § 559 ods.1 OZ, s plnením dlh zanikne.

Podľa § 559 ods.2 OZ, dlh muší byť splnený riadne a včas.

Podľa § 533 OZ, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho
peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a
nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.Podľa zákonného ustanovenia § 132 O.s.p., súd dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za
konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Súd vo veci vykonal všetky navrhované dôkazy účastníkmi konania po danom poučení v zmysle ust. §
120 ods. 1 a ods. 4 O.s.p..
Vykonaným dokazovaním sa žalobcovi podľa presvedčenia súdu podarilo preukázať, že so žalovaným
uzavrel ústne zmluvy o pôžičke, žalovaný uzavretie zmlúv nepopieral a potvrdil, že reálne prevzal 400

eur.
Žalovaný však tvrdil, že došlo k vráteniu pôžičky. Čo sa týka samotného záväzkového vzťahu - zmluva
o pôžičke môže byť uzavretá aj ústnou formou, jej pojmovými znakmi je prenechanie veci na voľné
nakladanie, a to vecí druhovo určených, dočasnosť takéhoto právneho vzťahu, dojednanie povinnosti
vrátiť veci rovnakého druhu a doba splatnosti jej vrátenia, ktorej neuvedenie nie je pojmovým znakom.
Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré

sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich
vo veci samej. Táto povinnosť tvrdenia je základom pre bremeno tvrdenia. Neunesenie bremena
tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia
o konkrétnych skutočnostiach.
Sporným v danej právnej veci nebolo uzatvorenie zmluvy o pôžičke, nakoľko žalovaný nepopieral túto

skutočnosť, preto došlo k preneseniu dôkazného bremena a bolo na žalovanom súdu preukázať, že
došlo k vráteniu pôžičky. Žalovaný tvrdil, že vrátil finančné prostriedky niekedy v septembri a októbri,
okrem jeho tvrdenia však súdu neposkytol žiadny iný dôkaz, ktorý by podporil toto jeho tvrdenie. Žalobca
naopakzotrvalnasvojomtvrdení,ženedošlokvráteniupôžičky.Žalovanýtým,ženedisponovalžiadnym
dôkazom preukazujúcim vrátenie pôžičky, sa dostal do dôkaznej núdze (neponúkol alebo nevedel

ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce
skutočnosti). Z týchto dôvodov súd po vykonaní hodnotenia dôkazov samostatne ako aj vo vzájomných
súvislostiach rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. Neúspešný žalovaný nemá
právo na náhradu trov konania a úspešný žalobca má právo na náhradu trov vzniknutých zaplatením

súdneho poplatku vo výše 24 eur a trov právneho zastúpenia, keďže žalobca bol právne zastúpený, a
to za 2 úkony právnej pomoci, podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. z hodnoty sporu 400 eur, to predstavuje
odmenu za 1 úkon právnej pomoci vo výške 29,88 eur, k tomu prináleží režijný paušál vo výške 8,58
eur (2 x 29,88 + 2 x 8,58 eur), spolu 76,92 eur.

Pretože žalobca, ktorému súd priznal náhradu trov konania, je v konaní právne zastúpený, platobným
miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov, a to v celom rozsahu, je v zmysle ust. § 149
ods.1 O.s.p. účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.