Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. jún 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7C/149/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713212683
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana ŠtubniakováKochanová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6713212683.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou, v právnej
veci navrhovateľky F. Q. (V. Z.), K.. XX.XX.XXXX, O. V. XX, štátnej občianky SR, zast. JUDr. Erikou
Mochnackou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom T. G. Masaryka 14/A, 984 01 Lučenec proti
odporcovi Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO : 31 690 904,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľky Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa

OFS, so sídlom Petzwalova 12, 949 12 Nitra, IČO : 42 205 735, o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
takto

r o z h o d o l :

Súd o d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina
41, Košice, sp.zn. 3C/1450/2012 zo dňa 19.01.2012 do právoplatného skončenia konania vedeného
Okresným súdom Zvolen pod sp.zn. 7C/149/2013.

Súd z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp.zn.

3C/1450/2012 zo dňa 19.01.2012.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho
zastúpenia vo výške 559,78 Eur na účet právnej zástupkyne navrhovateľky č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX,
H. : W., B. : XXXX, vedený vo VÚB, a.s., pobočka Lučenec, do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane navrhovateľky súd náhradu trov konania n
e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 29.07.2013 doručeného súdu dňa 30.07.2013 domáhala zrušenia
rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 3C/1450/2012 zo dňa
19.01.2012 a náhrady trov konania. Zároveň sa domáhala, aby súd odložil vykonateľnosť predmetného
rozhodcovského rozsudku do rozhodnutia vo veci samej. Návrh odôvodnila tým, že dňa 30.01.2008
uzatvorila navrhovateľka ako poistník a zároveň poistený poistnú zmluvu s odporcom ako poistiteľom. V

zmluvnom vzťahu vystupovala ako spotrebiteľ v súlade s § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je táto zmluva spotrebiteľskou. Zo strany odporcu
bolo navrhovateľke doručené oznámenie zo dňa 19.03.2008 o ukončení zmluvného poistného vzťahu ku
dňu 22.03.2008. Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 3C/1450/2012 zo dňa 19.01.2012 bola odporkyni
uložená povinnosť, aby do piatich dní od doručenia rozhodcovského rozsudku zaplatila navrhovateľovi
peňažnú sumu vo výške 49,13 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,-Eur na účet

žalobcu, alebo aby v tej istej lehote podala odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal.
Odporca navrhovateľku dovtedy žiadnym spôsobom o existencii pohľadávky neinformoval. Spolu s
rozhodcovským rozsudkom jej bol doručený aj návrh na začatie konania zo dňa 02.01.2012 podanýodporcom dňa 04.01.2012 na uvedený arbitrážny súd a taktiež upovedomenie o začatí konania pred
rozhodcovským súdom zo dňa 09.01.2012. Odporca uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu
zakladá rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. všeobecných poistných podmienok, v zmysle

ktorých určil odporca na prejednanie všetkých sporov rozhodcovský súd. V odôvodnení rozhodcovského
rozsudku sa k tomuto uvádza: Z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá
samostatným podpisom odporcu s tým, že tento ju nebol povinný v rámci poistnej zmluvy ako celku
podpísať. Odporca mal možnosť zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby to ovplyvnilo zvyšok
poistného vzťahu, mal teda faktickú možnosť úpravu časti XV. poistných podmienok úplne vylúčiť.

Podanie tejto žaloby odôvodňuje navrhovateľka § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní v platnom znení, podľa ktorého účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanom na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné prepisy na ochranu práv spotrebiteľa. Podľa § 41 ods.
1 uvedeného zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo
dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu

o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Navrhovateľka napadnutý rozhodcovský rozsudok prevzala dňa
10.07.2013. Navrhovateľka namieta, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a
ako taká je neplatná, čím došlo k porušeniu jej práv ako spotrebiteľky, pretože k vydaniu rozhodcovského
rozsudku nemalo dôjsť, nakoľko právomoc rozhodcovského súdu nebola daná. Podľa § 53 ods. 4 pís.
r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné zmluvné podmienky sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. To neplatí, ak je doložka dojednaná individuálne, čomu tak v tomto
prípade nebolo, nakoľko rozhodcovská doložka tvorí súčasť poistnej zmluvy. to platí aj napriek tomu,
že rozhodcovská doložka tvorí aj poslednú časť všeobecných poistných podmienok. Najvyšší súd v
uznesení zo dňa 21.03.2012 sp. zn. 6Cdo 1/2012 uvádza, že rozhodcovská zmluva (či už uzavretá

vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky) nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne... z dôvodu, že nebola dojednaná individuálne a že spôsobovala nevyváženosť v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej. Rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými
stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú ako
predtlačený formulár Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská

doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v
deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany (ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných
podmienok) aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku
uvedenú v poistných podmienkach. Dovolací súd sa stotožňuje s dôvodmi, ktorými súdy v exekučnom
konaní odôvodnili nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky. Taktiež Najvyšší súd SR v uznesení

zo dňa 13.03.2013 sp. zn. 6Cdo 3/2013 uvádza totožnú argumentáciu. Z rozhodnutia KS v Prešove
zo dňa 31.05.2011 č. k. 20CoE/24/2011 vyplýva, že súd neuznal argumenty poisťovne o osobitnom
dojednaní rozhodcovskej doložky, práve naopak rozhodol, že spôsob, akým poisťovňa predložila
spotrebiteľom zmluvné podmienky, vrátane rozhodcovskej doložky, zakladá nekalú obchodnú praktiku,
ktorou poisťovňa sledovala vylúčenie zmluvných podmienok spod režimu súdnej kontroly neprijateľných

zmluvných podmienok. Viaceré súdy už rozhodli, že rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné pre hrubý rozpor s dobrými mravmi. Zákaz používania tejto rozhodcovskej doložky v
spotrebiteľskej zmluve v obdobných prípadoch podľa § 53a ods. 4Občianskeho zákonníka však odporca
nedodržal. Taktiež spomenul čl. 3 ods. 1 smernice č. 93/13/EHS,ktorá uvádza, že zmluvná podmienka,
ktorá nebola individuálne dojednaná, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Odporca sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 17.10.2013 doručeným súdu dňa 19.11.2013, v ktorom
uviedol, že napadnutý rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, pričom bol vydaný v skrátenom konaní, kde by včasným podaním odporu došlo k jeho

automatickému zrušeniu. Podľa § 35 uvedeného zákona, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už
nemožno preskúmavať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako
právoplatný rozsudok súdu. Podľa § 40 uvedeného zákona, účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len
ak sú splnené podmienky uvedené v § 40 ods. 1 pís. a/ až j/. Podaná žaloba však na konkrétne

dôvody podľa zákona neodkazuje a absentuje tu jednoznačne pravdivé uvedenie skutočností a návrhy
dôkazov. Podľa § 41 ods. 1 uvedeného zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno
podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského
konania, ktorý podáva žalobu. Táto lehota je prekluzívna. Žaloba podľa odporcu neobsahuje úplnéa pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a jej žalobný návrh je neurčitý. Uviedol, že žaloba o
zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom, preto by mala navrhovateľka zaplatiť
súdny poplatok z návrhu. Ak vo veci došlo k vydaniu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia,

spotrebiteľ stráca svoje postavenie spotrebiteľa. Taktiež nie je možné sa stotožniť s právnym názorom
navrhovateľky, že rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, a to pre hrubý
rozpor s dobrými mravmi. Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách je potrebné posudzovať
z hľadiska ich neprijateľnosti prísne individuálne (C-40/08 Asturcom, bod 53). Uznesenie sp. zn. 20CoE,
na ktoré navrhovateľka poukazuje, bolo na základe dovolania zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie.

Rozhodnutie 6 Cdo 1/2012 ako aj 6 Cdo 3/2013, 2 Cdo 5/2012, boli vydané v exekučnej veci, kde
neprebehlo riadne dokazovanie, čo odporca aj namietal na Ústavnom súde. Upriamil pozornosť na
súdne rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. II ÚS 499/2012 zo dňa 10.07.2013, ktorý v prípade obdobnej
rozhodcovskej doložky, aká bola uzatvorená v predmetnej veci, rozhodol o porušení práva odporcu
zaručené v čl. 48 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Čo sa týka smernice č. 93/13/EHS, poukázal
na to, že smernice nemajú horizontálny priamy účinok medzi jednotlivcami, majú priamy účinok voči

občanom na území štátu len v prípade, ak štát ju neimplementoval do svojho právneho poriadku
vnútroštátnym právom, smernica zakladá právo občana a jedná sa o vertikálny vzťah občan - štát.
Smernica je určená k tomu, aby jej obsah pred jej aplikáciou v horizontálnych vzťahoch prešiel národným
parlamentom. Navyše, uvedená smernica sa nemá aplikovať na podmienky v poistných zmluvách, ak
tieto vchádzajú do kalkulácie poistného (bod 19 odôvodnenia smernice). Taktiež poukázal na nesprávny

preklad uvedenej smernice, ktorej právna veta správne znie: „najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby
riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní neupraveným právnymi normami“. Pritom rozhodcovské
konanie v SR je upravené právnymi normami - zákonom č. 244/2002 Z. z. Vynechanie slovného
spojenia - neupraveným právnymi normami - môže mať potom za následok, že akákoľvek rozhodcovská
doložka je považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo je v rozpore so zámerom európskeho

práva prenášať rozhodovanie v spotrebiteľských sporoch na mimosúdne prostriedky. Pritom výlučne
rozhodcovskými súdmi v prostredí práva SR riešiť spory nemožno, nakoľko je tu žaloba o zrušenie
rozsudku, ktorá sa podáva na súd. Čo sa týka individuálnosti dojednania rozhodcovskej doložky,
uviedol, že podľa Európskych princípov zmluvného práva, podmienka je individuálne dojednaná, ak bola
výslovným predmetom rokovaní medzi stranami, tieto podmienky môžu viesť k zmene alebo vypusteniu

podmienky navrhnutej druhou stranou. Môže viesť aj k tomu, že podmienka zostane nezmenená.
Rozhodcovská doložka nemohla byť súčasťou Všeobecných zmluvných podmienok, nakoľko VPP boli
podpísané pred touto doložkou a ako také boli týmto podpisom uzatvorené. Druhý podpis klienta pod
VPP bol len potvrdením prevzatia týchto VPP a poistnej zmluvy. Zmluva nebola uzatvorená priamo
odporcom, ale prostredníctvom sprostredkovateľa poistenia podľa zák. č. 340/2005 Z. z., preto obomi

podpismi na Listine o potrebách klienta navrhovateľka a tento sprostredkovateľ potvrdili, že došlo k
individuálnedojednanejdoložke.Navrhovateľkamohlavylúčiťaplikáciuuvedenejrozhodcovskejdoložky
jednoducho jej nepodpísaním.

Súd vytýčil vo veci termín pojednávania na deň 24.06.2016, na ktorý predvolal právnu zástupkyňu

navrhovateľky, právneho zástupcu odporcu JUDr. Martin Timcsák, s.r.o. a vedľajšieho účastníka na
strane navrhovateľky. Predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi odporcu doručené podľa
záznamu na doručenke dňa 09.06.2016. Dňa 20.06.2016 bolo súdu mailom a dňa 22.06.2016 poštou
doručené ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní zo strany odporcu, v ktorom ospravedlnil svoju
neprítomnosť na pojednávaní, súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. V podaní zároveň uviedol,

že navrhuje, aby súd, ak na pojednávaní pristúpi k výsluchu žalobcu, zabezpečil jeho účasť aj na
najbližšie pojednávanie, ak bude obsahom pojednávania vykonanie iných dôkazov, resp. prednes
právneho zástupcu žalobcu smerujúci k podpore úspešnosti v spore, aby súd na najbližšom pojednávaní
umožnil žalovanej kontradiktórne realizovať práva žalovanej podľa § 120 ods. 1, § 123 O.s.p. a umožnil
žalovanému pred rozhodnutím vo veci samej reagovať na priebeh pojednávania uplatnením jeho

procesného oprávnenia podľa § 118 ods. 4 O.s.p. Dňa 24.06.2016 bolo súdu doručené mailové podanie
právneho zástupcu odporcu, obsahom ktorého bola výpoveď plnomocenstva udeleného odporcom
právnemu zástupcovi zo dňa 04.03.2016.

Podľa § 28 ods. 3 O.s.p. odvolanie plnomocenstva účastníkom alebo jeho výpoveď zástupcom sú voči

súdu účinné, len čo mu ich účastník alebo zástupca oznámili; voči iným účastníkom konania sú účinné,
len čo im ich oznámil súd.

Podľa § 119 ods. 1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.Podľa § 119 ods. 2 O.s.p. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na
odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom

mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie
pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa
účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu,
na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.

Súdubolotedaaždňa24.06.2016,t.j.vdeňpojednávaniadoručenémailovépodanieprávnehozástupcu
odporcu, obsahom ktorého bola výpoveď plnomocenstva udeleného odporcom právnemu zástupcovi
zo dňa 04.03.2016, teda voči súdu bolo odvolanie plnomocenstva účinné až od 24.06.2016, t.j. v deň
pojednávania. Predvolanie na pojednávanie bolo pritom právnemu zástupcovi odporcu doručené podľa
záznamu na doručenke už dňa 09.06.2016, pričom výpoveď plnomocenstva bola datovaná zo dňa
04.03.2016, t.j. takmer štyri mesiace pred termínom pojednávania. Zároveň bolo súdu dňa 20.06.2016

doručené podanie odporcu, v ktorom súhlasí s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti, zároveň
súd nežiadal v zmysle ust. § 119 O.s.p. o odročenie pojednávania, ani z obsahu jeho podania nie sú
zrejmé náležitosti takejto žiadosti podľa § 119 O.s.p. Súd preto vec v záujme hospodárnosti a rýchlosti
konania prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľky a
v neprítomnosti odporcu podľa § 101 ods.2 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie výsluchmi účastníkov, listinnými dôkazmi, a zistil tento skutkový stav:

Na pojednávaní vo veci dňa 24.06.2016 sa navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadrila,
že má za to, že rozhodcovská doložka, tak ako bola dojednaná, táto nebola dojednaná individuálne,

zvýhodňovala iba postavenie odporcu v tomto konaní. Navrhovateľka nemala možnosť sa zúčastniť na
kreovaní poistnej zmluvy a mala možnosť len zmluvu so všetkými podmienkami podpísať, alebo ju ako
celok odmietnuť. Dokonca nemala ani vedomosť o tom, že súčasťou poistnej zmluvy je rozhodcovská
doložka a aké právne následky takáto rozhodcovská doložka vyvoláva. Domáhala sa rozhodnutia podľa
zákona o rozhodcovskom konaní § 40 ods. l písm. c/ pre neplatnosť rozhodcovskej doložky a § 40 ods.

l písm. j/, kedy boli porušené práva navrhovateľky, ako spotrebiteľky. Samotnú rozhodcovskú doložku
je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže samotné rozhodcovské konanie bolo
dojednané ako výlučný prostriedok na riešenie sporov. Bola tu teda nerovnosť v právnom postavení
navrhovateľky ako spotrebiteľky. Ďalej uviedla, že má za to, že meritórne rozhodnutie súdu v tejto veci
je dôležité a trvá na tom, aby súd konal v zmysle § 372 O.s.p., len tak nadobudne navrhovateľka istotu v

konaní, že odporca nepodá návrh na exekučné konanie v danej veci. Tiež uviedla, že samotná poistná
zmluva bola uzatvorená 30.01.2008 a výpoveď bola daná k 22.03.2009. Táto zmluva bola vypovedaná z
dôvodufinančnýchproblémovnastranenavrhovateľkyazostranyodporcujejbolvypočítanýnedoplatok
vo výške 280,- Sk, ktorý aj uhradila, teda nie je zrejmé, čo tvorí sumu 49,13 Eur, ktorá boli uplatnené
v rozhodcovskom konaní. Odporca tiež pred podaním návrhu na rozhodcovský súd nekontaktoval

navrhovateľku a teda ani nemala vedomosť o tom, že by mala nejaké podĺžnosti voči odporcovi.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že dňa 30.01.2008 uzatvorila poistnú zmluvu s odporcom. Bola
oboznámená so všeobecnými finančnými podmienkami odporcu. Zmluvu uzatvárala doma. Prišiel za
ňou finančný poradca, ktorý konal v mene odporcu. Predtým ako uzatvorila samotnú poistnú zmluvu

ju oslovila pani ohľadne tejto poistnej zmluvy a súhlasila s osobným stretnutím. Potom sa stretli u
navrhovateľky doma, sprostredkovateľka jej povedala všeobecné finančné podmienky ohľadne tejto
zmluvy a koľko bude uhrádzať poistné mesačne. Navrhovateľka uviedla, že o samotnej rozhodcovskej
doložke pri tomto stretnutí nebola informovaná, ani o tom, že vôbec takáto doložka je dojednávaná,
ani o tom, aké následky dojednanie rozhodcovskej doložky pre ňu bude prípadne mať v budúcnosti.

Uviedla, že ešte v ten deň keď došlo k osobnému stretnutiu so sprostredkovateľkou tohto poistenia
zmluvu podpísala. Následne poistná zmluva, ako aj poistné podmienky jej boli zaslané zo strany odporcu
poštou a začala platiť aj jednotlivé poistné čiastky, potom neskôr som sa dostala do finančnej tiesne,
tak oslovila finančnú poradkyňu, s ktorou dojednávala predmetnú poistnú zmluvu a poprosila ju, či by
nemohli predmetnú poistnú zmluvu zrušiť, teda došlo k výpovedi zmluvy a odporca ju potom písomne

informovalovypovedanídanejzmluvyaužžiadneinépísomnostijejodporcapovypovedanítejtozmluvy
nedoručoval, a ani nemá vedomosť o žiadnej dlžnej čiastke, ktorú by prípadne mala odporcovi uhradiť,
o tomto ju vôbec neinformoval. Keďže písomnou výpoveďou mala potvrdenú výpoveď zmluvy, tak tento
vzťah považovala za ukončený. Následne bola prekvapená, keď jej prišli písomnosti z rozhodcovskéhosúdu, poradila sa s finančnou poradkyňou a následne podala žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku.

Podľa kópie Návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy odporca predložil navrhovateľke návrh na
uzatvorenie poistnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená dňa 30.01.2008. Prvé poistné 400,-Sk bolo zaplatené
pri podpise zmluvy. Podľa Vyhlásenia na strane 2 zmluvy osoby, ktorá poistnú zmluvu uzatvorila,
táto vyhlasuje, že bola oboznámená so Všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie
odporcu, ktoré sú súčasťou tejto poistnej zmluvy. Podľa osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 k

poistnej zmluve č. 4459800007 bod 2, poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne
a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi
zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné
strany ako rozhodcovskú doložku.

Podľa XV. časti týchto podmienok - rozhodcovské konanie, bod 1., poisťovňa a poistník sa dohodli,
že všetky vzájomné spory a vzájomné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní
pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou úpravou vykonanou
týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. Podľa bodu 2. tejto časti,

pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho
rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa
potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany
poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom
týchto všeobecných poistných podmienok. Podľa bodu7a VPP, s uzavretím poistnej zmluvy je pri jej

vzniku spojený osobitný provízny náklad v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy
medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni
osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie
príslušnej poistnej zmluvy, ktorý sa vysporiada pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej
hodnote, ak je vytvorená, alebo poistnému plneniu. Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného

vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka sa stáva splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa
je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa zásad dohodnutých v týchto všeobecných poistných
podmienkach pred rozhodcovským súdom.

Podľa kópie Oznámenia o zániku poistenia zo dňa 12.03.2008, odporca oznamuje navrhovateľke, že

dňa 13.03.2008 im bola doručená žiadosť o zrušenie poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorá bola
uzatvorená dňa 30.01.2008 medzi navrhovateľkou a odporcom. Odporca navrhovateľke oznámil, že na
základetejtožiadostidôjdedňa22.03.2008kzánikupoistenia.Konečnýstavfinančnéhoplneniapoistnej
zmluvy ku dňu zániku poistenia je nedoplatok 280,-Sk, ktoré má byť uhradené do 7 dní.

Podľa Návrhu na začatie konania o zaplatenie 49,13 Eur a návrh na splátkový kalendár zo dňa
02.01.2012 adresovaným odporcom navrhovateľke, podľa časti XVII. ods. 7a všeobecných poistných
podmienok, vzniká podpisom poistnej zmluvy odporcovi osobitná pohľadávka voči navrhovateľke, ktorá
zodpovedá nákladom poisťovne vynaloženým na uzatvorenie poistenia. Voči navrhovateľke vznikla v
sume 49,13 Eur. Dlžnú sumu navrhovateľka dodnes neuhradila a nedošlo ani k jej zápočtu. Odporca

navrhol, aby rozhodcovský súd postupoval skráteným konaním a vydal rozhodcovský rozsudok na
sumu 49,13 Eur istiny a 276,- Eur trov konania pozostávajúcich z poplatku za konanie, paušálu na
správne náklady a paušálnej odmeny za právne zastúpenie, to všetko do piatich dní od doručenia tohto
rozhodcovského rozsudku.

Podľa kópie Upovedomenia o začatí konania pred rozhodcovským súdom zo dňa 09.01.2012,
navrhovateľka bola upovedomená o začatí konania pred rozhodcovským súdom.

Podľa kópie Rozhodcovského rozsudku zo dňa 19.01.201 sp. zn. 3C/1450/2012, rozhodcovský súd
uložil navrhovateľke ako žalovanej, aby do piatich dní od doručenia tohto rozhodcovského rozsudku

zaplatila odporcovi ako žalobcovi peňažnú sumu vo výške 49,13 Eur a trovy rozhodcovského konania
vo výške 276,-Eur, alebo aby v tej istej lehote podala odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok
vydal. V odôvodnení je uvedené, že podmienkou prihliadania na odpor je zaplatenie poplatku za podanie
odporu vo výške 72,Eur.Podľa kópie uznesenia Najvyššieho súdu SR č. k. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012, dovolanie
odporcu v tomto konaní ako navrhovateľa v uvedenom konaní bolo odmietnuté, pričom v konaní

šlo o zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského
rozsudku vydaného v obdobnom konaní ako bolo konanie voči navrhovateľke. Dovolací súd konštatoval,
že dovolanie v tomto konaní nebolo prípustné, avšak uviedol, že sa musel zaoberať otázkou, či k
odňatiu možnosti konať pred súdom odporcovi nedošlo samotným rozhodnutím o zamietnutí žiadosti
o vydanie poverenia, nakoľko jeho dôsledkom je zastavenie exekučného konania, teda nesprávne

rozhodnutie o zamietnutí žiadosti by malo za následok odopretie možnosti výkonu vykonateľného
rozhodnutia, čím by došlo k odmietnutiu spravodlivosti. Podľa názoru súdu však exekučný i odvolací
súd posúdili podmienky pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia správne. Exekučný súd má
oprávnenie skúmať, či exekučný titul je alebo nie je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v súlade
so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore
so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej

doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzatvorená, alebo bola
uzatvorenáneplatne.Nedostatokprávomocirozhodcovskéhosúdumávexekučnomkonanízanásledok
materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo
patrí bdelým) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní konštatovali

neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a
žespôsobovalanevyváženosťvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechpovinnej.Listiny
predložené oprávnenou takýto záver umožňovali. Z poistnej zmluvy vyplýva, že rozhodcovská doložka
bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo,
že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, a

teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte nič nemení
ani skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany (ako pokračovanie predtlačeného
formulára poistných podmienok) aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú
doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach. Dovolací súd sa stotožnil aj s dôvodmi
nevyváženosti rozhodcovskej doložky, ktorú uviedli v konaní nižšie súdy. Správnym rozhodnutím o

zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia preto oprávnenej (odporcovi v predmetnom
konaní) neodňali možnosť konať pred súdom. K rovnakým záverom dospel aj v konaní sp. zn. 6 Cdo
3/2013.

Podľa Dodatku č. 2 k Všeobecným poistným podmienkam z 21.05.2007, bod. 7, XVII. časť VPP sa

dopĺňa o ods. 11b, ktorý znie: Pokiaľ poistník uzavrel poistnú zmluvu po 21.5.2007 a pokiaľ k právnemu
režimu podľa XV. časti týchto VPP podpisom VPP a zároveň podpisom bodu 2. osobitných zmluvných
dojednaní pristúpil, má právo XV. časť týchto VPP odmietnuť v lehote 30 dní od vydania dodatku č. 2
k VPP.

Podľa predloženého prekladu uznesenia Súdneho dvora vo veci C-342/13, príslušnému vnútroštátnemu
súdu prináleží určiť, či doložka obsiahnutá v zmluve o hypotekárnom úvere uzatvorenej medzi bankou
a spotrebiteľom, ktorá priznáva výlučnú právomoc na rozhodovanie všetkých sporov týkajúcich sa
predmetnej zmluvy stálemu rozhodcovskému súdu, ktorého rozhodnutia nemožno napadnúť opravnými
prostriedkami podľa vnútroštátneho práva - má byť s ohľadom na všetky okolnosti uzatvorenia

predmetnej zmluvy považovaná na nekalú v zmysle daných ustanovení.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení ku 31.12.2014 - Dôvody na podanie žaloby, účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského
rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania(§
1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa
onej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa ods. 2 cit. ust., ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý
rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka

vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 cit. zákona - lehota na podanie žaloby, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského
konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského

konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 cit. zákona - postup po zrušení rozhodcovského rozsudku, ak súd zruší rozhodcovský
rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe

alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Podľa ods. 2 cit. ust., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku1,
rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom
rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú

inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8.

Podľa článku 3 bod 1 smernice Rady 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dojednaná, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa bodu 2. cit článku, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z. z. v znení do 31.10.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľaods.2cit.ust.,ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,akoajvšetkyinéustanoveniaupravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ods. 3 cit. ust., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ods. 4 cit. ust., spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 cit. ust., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.Podľa ods. 2 cit. ust., za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ods. 3 cit. ust., ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ods. 4 cit. ust., za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasus
predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa ods. 5 cit. ust., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Súd posúdil návrh navrhovateľky na zrušenie rozhodcovského rozsudku a dospel k nasledovným
záverom: Navrhovateľka žiadala súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice,so
sídlom Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 3C/2602/2012 zo dňa 19.01.2012 podľa § 40 ods. 1 písm. c) a

písm. j/ zákona č. 244/2002 Z. z., nakoľko podľa jej názoru boli porušené jej práva ako spotrebiteľky a
namietala neplatnosť rozhodcovskej doložky, ktorá podľa nej nebola individuálne dojednaná a spôsobila
nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej.

Predovšetkým súd konštatoval, že žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná v

zákonnej lehote 30 dní od jeho doručenia účastníkovi konania, ktorý rozsudok napadol (dňa 10.07.2013,
pričom návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol podaný na súd dňa 30.07.2013). Jedným
z dôvodov možnosti domáhať sa úspešne zrušenia rozhodcovského rozsudku je teda, že jeden z
účastníkovrozhodcovskéhokonaniapopieraplatnosťrozhodcovskejzmluvy,§40ods.1pís.c/zákonač.244/2002Z.z.Platnosťrozhodcovskejzmluvybolanapadnutázdôvodovpodľa§53ods.1Občianskeho
zákonníka z toho dôvodu, že ako neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná. Súd teda skúmal, či
rozhodcovská zmluva/doložka v tomto konkrétnom prípade je resp. obsahuje neprijateľné zmluvné

podmienky, pre ktoré by bola neplatná. Súd mal za preukázané, že navrhovateľka ako poistník a
zároveň poistená a odporca uzatvorili dňa 30.01.2008 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Navrhovateľka
tu vystupuje ako spotrebiteľka a odporca ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 a 4 a nasl. Občianskeho
zákonníka, nakoľko nebolo preukázané, že by navrhovateľka konala v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti a naopak odporca konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

inej podnikateľskej činnosti. Podpis navrhovateľky ako osoby uzatvárajúcej zmluvu je na liste 2 zmluvy,
pričom nad jej podpisom je uvedené vyhlásenie osoby, ktorá poistnú zmluvu uzatvorila, že návrh
na uzatvorenie poistnej zmluvy prijíma, vyhlasuje, že bola oboznámená so Všeobecnými poistnými
podmienkami odporcu, ktoré sú súčasťou tejto poistnej zmluvy. Všeobecné poistné podmienky obsahujú
XV.časť-Rozhodcovskékonanie,kdevbode1jeuvedené,žepoisťovňaapoistníksadohodli,ževšetky
vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským

súdom,. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu
a jeho rokovacím poriadkom. Z uvedeného mal súd za preukázané, že rozhodcovská doložka bola
uzatvorená už podpisom na liste 2 zmluvy, nakoľko podľa tejto zmluvy sú VPP jej súčasťou, hoci
sú radené až za zmluvou a obsahujú aj informatívny podpis navrhovateľky o tom, že prevzala jeden

rovnopis zmluvy a týchto VPP. Ďalej, na poslednom liste VPP sú uvedené tzv. Osobitné zmluvné
dojednania č 01/2007, kde je uvedené, že zmluvné stravy sa z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné
strany ako rozhodcovskú doložku. Súd mal za to, že ak samotné osobitné zmluvné dojednanie hovorí,
že strany sa podrobia VX. časti „týchto VPP“, pričom toto dojednanie je radené na rovnakej strane,

nemožno hovoriť o tom, že by tieto osobitné dojednania neboli súčasťou VPP, hoci sú opatrené
osobitným podpisom. Na posúdenie zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky je potrebné skúmať
nasledovné podmienky podľa § 53 Občianskeho zákonníka: 1. spôsobenie značnej nerovnováhy v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľnosť) 2 .neexistencia
individuálnosti dojednania, pričom podľa ods. 2 cit. ust., za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah, a podľa ods. 3 cit. ust., ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Súd mal za
to, že prvá podmienka zákona bola splnená, a to nasledovným spôsobom: V dôsledku uplatnenia tejto
rozhodcovskej doložky si odporca uplatnil podľa bodu 7a VPP úhradu osobitného provízneho nákladu

vo výške 49,13 Eur na rozhodcovskom súde.

Už toto ustanovenie VPP možno považovať za neprijateľné - spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, lebo spôsobuje ten stav, že v
prípade skončenia poistnej zmluvy je spotrebiteľ sankcionovaný dodatočným nahradením zaplatenia

províznej odmeny poisťovni, ktorá, ak sa nezapočítala z odkupnej hodnoty alebo z poistného plnenia,
je priamo uplatňovaná odporcom na rozhodcovskom súde bez akéhokoľvek upozornenia spotrebiteľa
alebo výzvy na zaplatenie, čo je v hrubom rozpore so zásadou hospodárnosti riešenia sporov a
pohľadávok medzi zmluvnými stranami. Toto ustanovenie ako neprijateľná podmienka je na základe
rozhodcovskej doložky uplatnené na rozhodcovskom súde, ktorý koná síce na základe zákona č.

244/2002 Z. z., ktorý zákon však stanovuje len všeobecný rámec na konanie rozhodcovských súdov,
ktorých konanie prebieha predovšetkým na základe ich štatútu a rokovacieho poriadku, s ktorými
navrhovateľka ako spotrebiteľka pri podpise zmluvy nebola zo strany odporcu, resp. sprostredkovateľa
poistenia oboznámená. Uvedená rozhodcovská doložka teda mala ten dopad, že spôsobila značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, nakoľko jej uplatnením rozhodcovský súd

priznal v skrátenom konaní, bez toho, aby sa oboznámil s tým, či sa odporca vôbec pokúsil s
navrhovateľkou kontaktovať ohľadom zaplatenia tejto pohľadávky, pričom odporcovi priznal okrem
pohľadávky 49,13 Eur aj náhradu trov konania vo výške 276,-Eur, ktoré niekoľkonásobne prevyšujú
hodnotu uplatnenej pohľadávky, pričom na civilnom súde by mu náhrada takýchto trov bez preukázania
toho, že sa pokúsil uplatnenú pohľadávku žiadať od navrhovateľky pred začatím konania, priznaná

nebola. Nehovoriac o tom, že po ukončení zmluvného vzťahu bola odporcom písomne informovaná o
tom, že voči nej eviduje nedoplatok 280,-Sk, ktorý navrhovateľka aj uhradila dňa 03.06.2008 vkladom
v hotovosti na účet odporcu. Rozhodcovský súd rozhodol v skrátenom konaní, pričom navrhovateľka
mala po doručení rozsudku 5 dní na podanie odporu so súčasným zaplatením poplatku za odpor vovýške 72 Eur, čo prevyšuje skoro dvojnásobne priznanú istinu (v civilnom konaní by bol poplatok 16,50
Eur a nebol by podmienkou platnosti podaného odporu). Všetky uvedené skutočnosti boli následkom
rozhodcovskej doložky, ktorá teda spôsobila uplatnenie takých neprijateľných podmienok uvedených v

zmluve a takých podzákonných, resp. vnútorných noriem rozhodcovského súdu, že spôsobila značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Práve tu sa
uplatňuje eurokonformný výklad smernice 93/13/EHS, čo sa týka účinkov a dôsledkov vnútroštátneho
práva. Súd preto nemusel skúmať príkladmo uvedené neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v § 53
ods. 3 Občianskeho zákonníka, kde je pod pís. r) uvedené, že zmluvnou podmienkou je napríklad taká,

ktorá vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ide o výlučnú rozhodcovskú doložku v spotrebiteľskom práve.
Túto formuláciu napáda odporca pre nesprávny preklad do slovenského jazyka, a síce že v zákone
bol zo smernice vynechaný dovetok, „neupraveným právnymi predpismi“ a v preklade bol nesprávne
umiestnený takto „aby riešil spory neupravené právnymi normami výhradne arbitrážou“. K tomuto súd
uvádza, že je vecou každého štátu, akým spôsobom prenesie do vnútroštátneho práva smernice EU,

rozhodujúci je ich účinok. Ak teda zákonodarca pri prenose zmyslu a účinku smernice do vnútroštátneho
práva sprísnil zmluvné podmienky v spotrebiteľskom práve, súd má za to, že konal len v prospech
spotrebiteľa a súd je takýmto zákonom vyhláseným v zbierke zákonov viazaný. Avšak aj v prípade, ak
by došlo k chybe v prenose do vnútroštátneho práva, možno polemizovať s tým, že konanie upravené
zákonomlenrámcovo,spravujúcesapredovšetkýmštatútomarokovacímporiadkomarbitrážnehosúdu,

ktoré sú síce k dispozícii na webovej stránke tohto súdu, ale ktoré neboli verejne vyhlásené a teda u
nich neplatí nevyvrátiteľná domnienka ich znalosti, a s ktorými nebola navrhovateľka oboznámená pri
podpise zmluvy, má charakter konania spravujúceho sa právnymi predpismi.

Na námietku odporcu, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná a teda sa uplatní ods. 2

§ 53 Občianskeho zákonníka, keď netreba skúmať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach,
súd uvádza, že na konci v časti XVII - záverečné ustanovenia, bod 12 je uvedené, že poistník svojím
podpisom potvrdzuje prevzatie jedného rovnopisu poistnej zmluvy a týchto VPP. Na tej istej strane je ako
predtlač uvedené - Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007, kde sa v bode2 uvádza, že zmluvné strany
savsúladesčl.9ods.1,prvávetaII.častiVPPdohodli,žepoistník(poistený)apoisťovňatýmtovyjadrujú

obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek
sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a
rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu
zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Pod uvedenými dojednaniami je podpis navrhovateľky i
osoby sprostredkujúcej poistenie pre odporcu, miesto a dátum podpisu. Z uvedeného mal súd za

preukázané, že rozhodcovská doložka bola aj obsahom zmluvy, ak by aj navrhovateľka nepodpísala
Osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007, nakoľko na liste 2 zmluvy je jasne uvedené vyhlásenie osoby,
ktorá poistnú zmluvu uzatvorila, že návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy prijíma, vyhlasuje, že bola
oboznámená so Všeobecnými poistnými podmienkami odporcu, ktoré sú súčasťou tejto poistnej zmluvy.

Ak by odporca právomoc rozhodcovského súdu opieral o osobitné zmluvné dojednania, ktoré sú
opatrené osobitným podpisom, k tomuto súd uvádza, že nakoľko boli uvedené na strane spoločne
s inými časťami VPP a boli vyhotovené ako predtlač, evidentne navrhovateľka nemohla zasahovať
do ich obsahu, ide o situáciu podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kedy sa táto zmluvná
podmienka nepovažuje za individuálne dojednanú, pričom na neuplatní ani ods. 3 cit. ust., že by

odporca preukázal, že by bola táto zmluvná podmienka individuálne dojednaná, ba práve naopak, podľa
výpovede navrhovateľky na súde dňa 24.06.2016 táto o tomto so sprostredkovateľkou poistenia pred
uzatvorením zmluvy vôbec nerokovala.

Odporca vo vyjadrení predložil súdu Dodatok č. 2 k Všeobecným poistným podmienkam, v ktorých je

uvedené, že bolo možné odstúpiť od tejto doložky do 30 dní, čo podľa neho má dôsledky na posúdenie
tejto rozhodcovskej doložky ako individuálne dojednanej. Tento však bol vydaný dňa 15.12.2008, pričom
navrhovateľka zmluvu uzatvorila dňa 30.01.2008 a od tejto odstúpila dňa 13.03.2009, t. j. na tento
zmluvný vzťah sa už nevzťahoval.

Navrhovateľka požiadala súčasne o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku, a
keďže súd považoval jej návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku za opodstatnený a tento v celom
rozsahu zrušil, na doplnenie ochrany zároveň vyhovel aj tomuto návrhu a vykonateľnosť zrušovanéhorozhodcovského rozsudku odložil do právoplatnosti rozhodnutia o tejto veci (zrušenia rozhodcovského
rozsudku).

Pokiaľ odporca poukazoval na ustanovenie § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, ustanovenie § 243d
ods. 1 EP malo za cieľ, aby rozhodcovské rozsudky, ktoré neboli „dané na výkon“ nezaťažovali exekučné
súdy a prestali účastníkov konania zaväzovať. Teda účinkom zákonného ustanovenia je prelomenie
materiálnej právoplatnosti, ale nie zrušenie rozhodcovského rozsudku. Prelomenie materiálnej (nie
formálnej) právoplatnosti rozhodcovského rozsudku má za následok, že je možné vo veci konať

a rozhodnúť. Týmto ustanovením sa rozhodcovský rozsudok ex lege nezrušuje a zákon výslovne
neustanovoval, že napadnúť možno len právoplatný rozsudok - v prípade zákona č.355/2014 Z.z. možno
napadnúť dokonca rozsudok neprávoplatný.

Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že exekučné konanie je začaté dňom doručenia návrhu na výkon
exekúcie súdnemu exekútorovi ( § 36 ods. 2 EP), súdu je známe z jeho úradnej činnosti, že v niektorých

prípadochježiadosťoudeleniepovereniazaslanásúduajpouplynutíniekoľkýchmesiacovoddoručenia
návrhu súdnemu exekútorovi. Aj keď lehota na podanie návrhov na vykonanie exekúcie bola stanovená
do 3 mesiacov od účinnosti zákona, t.j. 31.3.2015, nie všetky žiadosti súdnych exekútorov o udelenie
poverenia už musia byť aj doručené súdu (aj vzhľadom na množstvo takto podaných návrhov na
podklade rozhodcovských rozsudkov, ktorých výkon ešte nebol navrhnutý). Ak by teda súd návrh

na zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol a odporca by podal návrh na vykonanie exekúcie,
navrhovateľka by sa dostala do situácie, kedy by už nemohla podať žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku.Samozrejme,bysanavrhovateľkaakopovinnávexekučnomkonanímohlabrániťnámietkami,
resp. inými prostriedkami upravenými v Exekučnom poriadku, čo by však znamenalo znova nastolenie
„sporu“,ktorýsariešiužvtomtokonaní.Tedadôvodomjeajprávnaistotaúčastníkovkonania.Vyriešenie

sporu zrušením rozhodcovských rozsudkov z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, nie je
konečným rozhodnutím, keďže súd musí zo zákona pokračovať v konaní v rozsahu žalôb podaných na
rozhodcovský súd, v ktorých bude rozhodnuté, či odporca má voči navrhovateľke pohľadávky alebo nie.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka v zmluve ako neprijateľná

zmluvná podmienka bola neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a teda nebola daná právomoc rozhodcovského súdu
vo veci rozhodnúť. Preto súd návrhu vyhovel.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko súd

návrhuvyhovel,súdpodľa§142ods.1O.s.p.uložilodporcovi,abynahradiltrovykonanianavrhovateľke,
ktorá si uplatnila náhradu trov konania prostredníctvom právneho zástupcu vo výške 559,78 Eur, a to
trovy právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. a to trovy právneho zastúpenia podľa vyhl. č.
655/2004 Z. z. JUDr. Kožiakovej v sume 135,76 Eur - 2 úkony á 60,07 Eur podľa § 11 ods. 1 pís. b/ cit.
vyhl. (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na začatie konania 29.07.2013), režijný paušál

podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. 2 x 7,81 €, spolu 135,76 Eur, ďalej JUDr. Mochnackej - 05.05.2014 prevzatie
a príprava zastúpenia 61,87 Eur, vyjadrenie k návrhu na prerušenie konania 16.06.2014 30,94 Eur,
vyjadrenie k odvolaniu odporcu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania dňa 27.10.2014 á 30,94 Eur,
r. 2015 - vyjadrenie k odvolaniu odporcu o pripustení vedľajšieho účastníka do konania dňa 20.10.2015
á 32,27 Eur, vyjadrenie k návrhu dňa 17.05.2016 á 66,-Eur, zastúpenie na pojednávaní dňa 24.06.2016

á 66,-Eur, strata času 4 x 13,98 Eur, cestovné náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z. z. na trase Lučenec
- Zvolen a späť 2 x 56 km, spotreba 6 l/100 km, cena PHM 1,284 E/l, spolu [0,183 + (6 x 1,284)/100]
x 112 = 29,13 Eur, režijný paušál 3 x 8,04 Eur + 1 x 8,39 Eur, 2 x 8,58 Eur, spolu 424,02 Eur. Súd
priznal navrhovateľke trovy právneho zastúpenia nasledovne: JUDr. Kožiakovej v sume 135,76 Eur - 2
úkony á 60,07 Eur podľa § 11 ods. 1 pís. b/ cit. vyhl. (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu

na začatie konania 29.07.2013), režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. 2 x 7,81 €, spolu 135,76 Eur,
ďalej JUDr. Mochnackej - 05.05.2014 prevzatie a príprava zastúpenia 61,87 Eur, vyjadrenie k návrhu
na prerušenie konania 16.06.2014 30,94 Eur, vyjadrenie k odvolaniu odporcu o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania dňa 27.10.2014 á 30,94 Eur, r. 2015 - vyjadrenie k odvolaniu odporcu o pripustení
vedľajšieho účastníka do konania dňa 20.10.2015 á 32,27 Eur, vyjadrenie k návrhu dňa 17.05.2016

á 66,-Eur, zastúpenie na pojednávaní dňa 24.06.2016 á 66,-Eur, strata času 4 x 13,98 Eur, cestovné
náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z. z. na trase Lučenec - Zvolen a späť 2 x 56 km, spotreba 6 l/100
km, cena PHM 1,284 E/l, spolu [0,183 + (6 x 1,284)/100] x 112 = 29,13 Eur, režijný paušál 3 x 8,04 Eur
+ 1 x 8,39 Eur, 2 x 8,58 Eur, spolu 424,02 Eur. Spolu navrhovateľke priznal k náhrade sumu 559,78 Eur.Nakoľko súd návrhu navrhovateľky vyhovel, vzniklo podľa § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov
konania aj vedľajšiemu účastníkovi na strane navrhovateľa. Nakoľko však tento nebol právne zastúpený

a súd nijaké trovy konania, ktoré by v konaní vynaložil, nezistil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným

počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).