Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 24P/164/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315223496
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Myrtill Vojteková
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2315223496.1

Rozhodnutie

Okresný súd Galanta pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:
N. K., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matky: B. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, W., a
otca: N. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX, o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Znižuje sa výživné otca na maloleté dieťa zo sumy 120,- Eur mesačne na sumu 90,- Eur mesačne

počnúc od 30.6.2016, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám
matky maloletého dieťaťa.

II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 16P/62/2014-45 zo dňa 14.5.2014 v časti
rozsahu vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.10.2015 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd znížil výšku výživného na maloletú N. zo sumy 120,- Eur mesačne na sumu
60,- Eur mesačne z dôvodu, že sa podstatne zmenili jeho schopnosti a pomery z dôvodu poklesu jeho
príjmov na sumu 380,- Eur. Poukázal aj na to, že od mája 2014 začal splácať úver a v júni 2015 mu

pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej V..

Matka sa k návrhu otca vyjadrila písomne, podaním doručeným súdu dňa 25.4.2016, v ktorom vyslovila
nesúhlas s návrhom otca a zotrvala na súdom určenej sume výživného. Poukázala na to, že sa jej zvýšili
výdavky na maloletú, ktorá v septembri 2015 nastúpila do 1. ročníka základnej školy, pričom často býva
chorá, keďže trpí alergiou a inými zdravotnými problémami. Navrhla, aby súd neprihliadol na otcom

uvedené tie výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť a to z dôvodu, že výživné má prednosť pred
ostatnými výdavkami rodičov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky a kolízneho opatrovníka, oboznámením s
podstatným obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16P/62/2014, potvrdeniami ohľadne
príjmov a výdavkov rodičov a maloletého dieťaťa, ako aj ostatným, na vec sa vzťahujúcim spisovým

materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Maloletá N. pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov. Práva a povinnosti rodičov k maloletej boli
upravené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 14.5.2014, č. k. 16P/62/2014-45, ktorým súd schválil
dohodu rodičov, na základe ktorej sa maloletá zverila do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal
prispievať na výživu maloletej sumou 120,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca

vopred k rukám matky a upravil sa styk otca s maloletou. V čase rozhodovania súdu o výživnom otec
dosahoval príjem 1.000,- Eur mesačne. Okrem maloletej N. mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletejA., na výživu ktorej prispieval sumou 60,- Eur mesačne. Býval v rodinnom dome so svojimi rodičmi,
pričom na chod domácnosti prispieval mesačne sumou 80,- Eur. Matka dosahovala mesačne príjem vo
výške 600,- Eur, pričom jej mesačné náklady na domácnosť predstavovali sumu 139,- Eur. Maloletá N.

mala v čase pôvodného rozhodovania mala 5 rokov. Jej výdavky boli bežné, veku primerané.

Otec maloletého dieťaťa bol vypočutý na pojednávaní dňa 30.6.2016 ako účastník konania, kde zotrval
na svojom návrhu a žiadal znížiť výživné. Zmenu pomerov na svojej strane videl v tom, že stratil
zamestnanie, kedy jeho obchodný partner ukončil s ním spoluprácu a dňa 4.3.2013 vypovedal zmluvu.

Z uvedeného dôvodu bol nútený dňa 31.3.2015 ukončiť aj svoju živnosť. Následne sa zamestnal u
zamestnávateľaE.E.s.r.o.akovodičkamiónu.Ďalejuviedol,ževsúčasnostižijevspoločnejdomácnosti
so svojou partnerkou a s ich spoločným dieťaťom, s maloletou V., nar. XX.X.XXXX v staršom rodinnom
dome, ktorého je podielovým spoluvlastníkom v pomere 1. Vlastní osobné motorové vozidlo zn. Peugeot
306, r. v. 1998. Poukázal na to, že k maloletej N. má dobrý vzťah, pričom jej kupuje oblečenie, obuv a
darčeky na jej sviatky. Okrem maloletej N. a maloletej V., má vyživovaciu povinnosť aj k maloletej A., na

výživu ktorej prispieva sumou vo výške 60,- Eur mesačne.

Matka maloletého dieťaťa na pojednávaní dňa 30.6.2016 sa pridržiavala svojho vyjadrenia vo veci a
nesúhlasila so znížením výživného. Uviedla, že maloletá má toho času už 7 rokov a 1 mesiac, pričom
od septembra 2015 navštevuje 1. ročník základnej školy v W., a preto sa zvýšili jej výdavky na maloletú,

ktorá sa stravuje v škole, chodí do školského klubu, navštevuje tanečný krúžok a krúžok mažoretky.
Ďalej jej platí životné poistky a uhrádza aj ďalšie výdavky na stravu, lieky a oblečenie. Ďalej uviedla, že
aktuálne býva v spoločnej domácnosti s maloletou N. a so svojou matkou v byte, ktorý je v jej vlastníctve.
Je naďalej zamestnaná u toho istého zamestnávateľa a poberá prídavok na jedno maloleté dieťa vo
výške 23,57 Eur. Používa firemné motorové vozidlo.

Zástupkyňa kolízneho opatrovníka na pojednávaní navrhla návrh otca zamietnuť z dôvodu, že otec má
tri deti a všetky majú rovnaké práva, a preto nie je možné niektorému z detí ubrať len preto, že sa
narodilo ďalšie dieťa.

Podľa§163ods.lO.s.p.,rozsudokodsudzujúcinaplnenievbudúcnostizročnýchdávokalebonaplnenie
v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Podľa § 78 ods. l, prvá veta Zákona o rodine (ďalej len ZR), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom

možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov

o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na
mesiac dopredu.Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo

dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne -
okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik

novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými
okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u
školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov.
Až v prípade, ak má súd za preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene
výšky vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 ZR je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle
ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša,

miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna
okolnosť, ktorá by sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže
uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.

Z dokazovania pred súdom vyplýva, že naposledy boli práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu

upravené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 16P/62/2014-45, ktorým súd schválil dohodu rodičov, na
základe ktorej sa maloletá N. zverila do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal k plateniu
výživného vo výške 120,- Eur mesačne, a to vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám
matky a upravil sa styk otca s maloletou. V čase pôvodného rozhodnutia maloleté dieťa malo 5 rokov,
navštevovalo materskú školu a v súčasnosti má 7 rokov a 1 mesiac, navštevuje prvý ročník základnej

školy, pričom výdavky na starostlivosť o neho narastajú priamo úmerne s jeho vekom, fyzickým rastom,
zdravotnou starostlivosťou, kultúrnym a sociálnym vyžitím, teda vo všetkých oblastiach jeho života.

Súd preskúmal na základe účastníkmi predložených a súdom zabezpečených potvrdení príjmy a
majetkové pomery oboch rodičov a zistil, že otec v čase pôvodného rozhodnutia bol živnostníkom s

priemerným čistým mesačným príjmom 1.000,- Eur. Dňa 31.3.2015 ukončil svoju živnosť z dôvodu,
že s ním obchodný partner ukončil spoluprácu a dňa 4.3.2013 vypovedal s ním zmluvu. Následne sa
zamestnal u zamestnávateľa E. E. s.r.o. ako vodič kamiónu s priemerným čistým mesačným príjmom
487,54 Eur. Iný príjem nemá. Ďalšia zmena pomerov na strane otca nastala dňa 19.6.2015, kedy mu
pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej V.. Okrem maloletej N. a maloletej V. otec má ďalšiu

vyživovaciu povinnosť k maloletej A., na ktorej výživu prispieva na základe rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV zo dňa 2.11.2006, č.k. 12C/99/2006-22, sumou vo výške 60,- Eur mesačne. Býva so
svojou partnerkou a s maloletou V. v rodinnom dome, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve otca a jeho
partnerky. Ďalej otec vlastní osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 306, r. v. 1998, iný majetok väčšej
hodnoty a nehnuteľnosti nevlastní.

Súd preskúmal aj majetkové pomery matky, pričom zistil, že matka je naďalej zamestnaná u
zamestnávateľa F. Y. s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom 512,23 Eur a poberá prídavok na
jedno maloleté dieťa vo výške 23,52 Eur. Iný príjem nemá. Býva so svojou matkou a s maloletou N. v
byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. Iný majetok väčšej hodnoty a nehnuteľnosti nevlastní. Ďalšia

vyživovacia povinnosť jej nepribudla.

Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné znížiť
výživné na maloletú N., a to na sumu 90,- Eur mesačne od 30.6.2016, t.j. od vyhlásenia rozsudku, keďže
boli splnené zákonné podmienky pre zníženie výživného, pretože sa otec dobrovoľne nevzdal vyššieho

príjmu, ani jeho zníženie nezavinil. Pokles jeho príjmov (- 512,46 Eur) nastal potom, ako po ukončení
živnosti sa zamestnal u zamestnávateľa E. E. s.r.o, u ktorého dosahuje priemerný čistý mesačný
príjem 487,54 Eur. Z uvedeného dôvodu súd má za to, že zníženie príjmu otca možno vyhodnotiť ako
kvalifikovanú zmenu pomerov. Ďalšiu podstatnú zmenu pomerov na strane otca videl súd v narodení
tretieho dieťaťa otca dňa 19.6.2015. Podľa ustálenej súdnej praxe je možné postihnúť príjem povinného

rodiča približne v rozsahu 25 % - 30 % na plnenie všetkých jeho vyživovacích povinností s prihliadnutím
na osobitosti daného prípadu. V zmysle uvedeného z príjmu otca 487,54 Eur, je to teda suma cca.
vo výške 122,- až 146,- Eur. Vychádzajúc z uvedených skutočností a z toho, že otec na výživu svojej
najstaršej dcéry prispieva sumou 60,- Eur mesačne, súd znížil výživné otca na maloletú N. od vyhláseniarozsudku na sumu 90,- Eur mesačne, pričom pri ustálení sumy 90,- Eur súd rovnako prihliadol aj na
mesačné výdavky matky na maloletú, ktoré sa objektívne zvýšili tým, že maloletá nastúpila do 1. ročníka
základnej školy, pričom trpí alergiou a má oslabenú imunitu v dôsledku čoho býva často chorá, a teda

matka má nezanedbateľné výdavky aj na lieky. Súd má za to, že pokiaľ otec prispeje na výživu maloletej
N. sumou 90,- Eur a matka sumou 45,- Eur, (nakoľko druhú polovicu výšky výživného matka kompenzuje
svojou osobnou starostlivosťou) a pripočíta sa k tomu aj príjem matky titulom prídavku na dieťa vo
výške 23,52 Eur, tak na strane maloletej vznikne finančná čiastka na jej výdavky vo výške 158,52 Eur
mesačne, čím vznikne zatiaľ dostatok finančných prostriedkov na krytie jej osobných potrieb. Takto

ustálená výška výživného podľa názoru súdu, korešponduje aktuálnym potrebám maloletej a zodpovedá
aj kritériám Zákona o rodine. I keď zníženie výživného nie je v súlade so záujmami maloletej, vystihuje
však zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov a mieru ich možnosti prispievať na výživu maloletej
a podieľať sa na jej výchove. Súd pre úplnosť poznamenáva, že nakoľko výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov, súd pri rozhodovaní o výške výživného neprihliadol na dlhy otca z titulu úverov,
ktoré záväzky si vzal na seba vedome a dobrovoľne.

Záverom súd poznamenáva, že podstatná zmena pomerov na strane otca nastala minimálne dňom
19.6.2015, teda dňom narodenia tretieho dieťaťa otca, súd však znížil výživné od 30.6.2016, t.j. od
vyhlásenia rozsudku, pričom vychádzal z vyjadrenia účastníkov konania, ktorí na pojednávaní zhodne
vyhlásili, že otcom doposiaľ riadne platené výživné sa už spotrebovalo.

Súd teda s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Otrováchkonaniasúdrozhodolvsúlades§146ods.lpísm.a)O.s.p.,podľaktoréhožiadenzúčastníkov

nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie pre otca a kolízneho opatrovníka, nakoľko sa títo
účastníci tohto práva vzdali po vyhlásení rozsudku.

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie pre matku v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého
neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie
je prípustné (§ 360 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno napadnúť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 231/1995 Z.z.).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.