Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 27, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/126/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8810201642
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8810201642.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci navrhovateľa: Q. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N. S. XXX, zast. V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. H. č. XXX proti odporkyni: V. H., rod. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom M. N. C., ul. F. XXXX, zast. JUDr. Miroslavom Hospodárom, advokátom,
Michalovce,Námestieslobody13,ovyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,oodvolaní
žalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduVranovnadTopľouč.k.3C/68/2010-208zodňa16.12.2014takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom č.k. 3C/68/2010-208 vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo účastníkov konania tak, že do vlastníctva navrhovateľa prikázal v celosti rodinný dom

súpisné číslo XXX, postavený na parcele XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 122 m2 a
zapísaný na LV č. XXX v k. ú. N. S.. Zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporkyni na vyporiadanie jej podielu
z bezpodielového vlastníctva manželov sumu 26.812,30 eur do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozsudok odôvodnil tým, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania
vychádzal z dohody účastníkov, že do BSM nepatria žiadne hnuteľné veci, nakoľko sú zničené

alebo nepoužiteľné. Súd dospel k záveru, že je potrebné vyporiadať len rodinný dom súpisné číslo
XXX v k.ú. N. S.. Len táto nehnuteľnosť je predmetom BSM s tým, že zostatková hodnota ku dňu
právoplatnosti rozvodu manželstva bola podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX J.. V. K. vo výške
53.624,60 eur. Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 03.04.2009, ktorý
nadobudol právoplatnosť 28.05.2009. Navrhovateľ uvádzal, že rodinný dom, súpisné číslo XXX je jeho
výlučným vlastníctvom. Okresný súd vo Vranove nad Topľou v konaní 11C 208/2010 rozsudkom určil,
že kúpna zmluva z 21.10.2009, ktorou navrhovateľ previedol tento dom na tretie osoby, je neplatná.

Dôvodom neplatnosti bola práve skutočnosť, že tento rodinný dom tvoril bezpodielové spoluvlastníctvo
účastníkov konania a odporkyňa nedala súhlas na takýto právny úkon. Súd vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo účastníkov konania tak, že prikázal rodinný dom do vlastníctva navrhovateľa a uložil mu
povinnosť zaplatiť odporkyni sumu 26.812,30 eur, ktorá suma predstavuje polovicu všeobecnej hodnoty
tohto rodinného domu. Uviedol, že rodinný dom bol jednoznačne postavený za trvania manželstva.
Skutočnosť, že odporkyňa bola počas výstavby rodinného domu 4 x tehotná, vychovala maloleté deti
a nebola fyzicky prítomná na stavbe domu, nemožno považovať za jej neprospech, že jej z domu nič

nepatrí. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p..

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol,že je zrejmé, že stavbu rodinného domu realizoval najmä už teraz nebohý otec navrhovateľa na
nehnuteľnostiach, ktoré daroval so svojou manželkou navrhovateľovi. Súd neskúmal zdravotný stav
navrhovateľa pred rozvodovým konaním, jeho príjmy, dary od rodičov, dlhy, ktoré spôsobila odporkyňa,

ktoré vznikli počas trvania manželstva a ktoré uhradil navrhovateľ po odchode odporkyne zo spoločnej
domácnosti. Súd prvého stupňa nedal účastníkom možnosť k týmto dôkazom sa vyjadriť a navrhnúť
dôkazy na ďalšie dokazovanie vo veci. Dôkazy, ktoré boli predložené súdu v konaní, a to najmä účasti
na podiele BSM otca navrhovateľa, jeho vykonanej osobnej práce na stavbe rodinného domu, jeho
úmyslu darovať, vystavať dom pre syna a jeho záujem, aby sa o neho postaral pre prípad staroby

a dožitia, súd vôbec nezohľadnil. Takýto postup bol obvyklý v čase darovania a výstavby domu. Súd
nerozlišoval pri hodnotení dôkazov osobu navrhovateľa a jeho otca. Súd nesprávne vyhodnotil, keď
majetkový podiel odporkyne na rodinnom dome považoval za 50 % podľa znaleckého posudku J.
V. K., ktorý mal slúžiť iným účelom. Navrhovateľ je výlučným vlastníkom pozemkov, ako aj ďalšej
stavby na darovaných nehnuteľnostiach od rodičov. Súd nesprávne vyhodnotil situáciu pokiaľ podiel
odporkyne na výstavbe rodinného domu ohodnotil rovnakým dielom ako podiel navrhovateľa a najmä

podiel otca navrhovateľa. Podiel otca navrhovateľa nikto nespochybnil a ani nevyvrátil, že navrhovateľ
ho doopatroval v dome do jeho smrti. Odporkyňa sa na jeho opatere nikdy nepodieľala. Z kúpnej zmluvy
z 21.10.2009 vyplýva, že nehnuteľnosti boli odpredané za dohodnutú cenu 44.000 eur a sú v nich
zahrnuté aj ďalšie nehnuteľnosti, ktoré nemôžu tvoriť predmet vyporiadania BSM. Dohodnutá kúpna
cena bola nižšia oproti znaleckému posudku z toho dôvodu, že navrhovateľ kupujúcemu dlhoval pôžičku

22.615 eur. Z týchto dôvodov znalecký posudok J. K. pre účely vyporiadania BSM nie je možné použiť.
Odporkyňa nepreukázala svoj podiel na výstavbe rodinného domu. Nebola vyvrátená tá skutočnosť, že
prakticky celú stavbu realizoval otec navrhovateľa či už finančnou výpomocou, cez fyzickú realizáciu a
zakupovanie stavebného materiálu. Odporkyňa okrem výchovy maloletých detí sa na realizácii stavby
ničím nepodieľala.

4. Odporkyňa navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

5. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový

stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje.

6. Ani podaným odvolaním neboli spochybnené podstatné právne skutočnosti dôležité pre tento prípad.
Manželstvo účastníkov konania bolo uzavreté 21.02.1981 a bolo rozvedené rozsudkom z 03.04.2009,
ktorý nadobudol právoplatnosť 28.05.2009. Návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov bol podaný 24.02.2010, teda v zákonnej lehote. Rodinný dom súpisné číslo XXX bol
skolaudovaný a postavený za trvania manželstva, a teda patrí do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Pokiaľ sa fyzicky na jeho stavbe zúčastňovali aj iné osoby, konkrétne otec navrhovateľa,
nezakladá to jeho vlastnícky, resp. spoluvlastnícky podiel na tomto dome. Vlastníkom stavby sa
stáva stavebník, ktorým bol navrhovateľ. V prípade, že je stavba postavená za trvania manželstva,

bezpodielovým spoluvlastníkom sa stáva aj manžel stavebníka. V konaní nebolo preukázané, že
stavba bola postavená z výlučných prostriedkov navrhovateľa, a teda predmetná nehnuteľnosť patrí
do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania. Rovnaký záver vyplýva z rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou v konaní 11C 208/2010. Správne je aj určenie všeobecnej hodnoty tejto
nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa vychádzal z hodnoty určenej znaleckým posudkom pre účely kúpnej

zmluvy a vychádza len z hodnoty samotného domu, súpisné číslo XXX, nie z hodnoty všetkých
nehnuteľností, ktoré boli predmetom danej kúpnej zmluvy (hodnota rodinného domu, súpisné číslo
XXX bola vyčíslená na 53.624,60 eur, hodnota všetkých nehnuteľností na 82.488,64 eur). V konaní
neboli preukázané dôvody, ktoré by mohli spôsobiť, že budú podiely manželov na spoločnom majetku
určené inak, ako v rovnakom podiele. Teda je správne rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý spoločnú

nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa a zaviazal ho zaplatiť odporkyni polovicu
zo všeobecnej hodnoty tejto nehnuteľnosti. Odporkyňa aj keď sa fyzicky nezúčastňovala výstavby
rodinného domu, starala sa o spoločné deti účastníkov konania, čo je skutočnosť, ktorú je potrebné pri
nadobudnutí spoločného majetku tiež zobrať do úvahy a nemôže byť na ťarchu odporkyne pri určovaní
výšky jej spoluvlastníckeho podielu, resp. toho, či sa stala alebo nestala bezpodielovou spoluvlastníčkou

určitej veci. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne
potvrdil postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

7. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 O.s.p..8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.