Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ivana Datlová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/181/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200811
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200811.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky P. R.
rod. F., nar. X. J. XXXX, bytom U. U., Y. XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v
Bratislave, ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX
XXXX X z 4. júna 2015 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku takto
r o z h o d o l :
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 4. júna 2015 potvrdzuje.
Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku
z 30. apríla 2015, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebola pri konštatovanej 25 %
miere jej zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaná za invalidnú,
v dôsledku čoho jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol.
Navrhovateľka sa odvolala voči rozhodnutiu odporkyne, pretože jej zdravotné ťažkosti neboli riadne
zhodnotené. posudkový lekár nehodnotil jej očné postihnutie z dôvodu ochorenia štítnej žľazy. Tiež nie je
schopná vykonávať prácu upratovačky z dôvodu operácie chrbtice. Namietala, že jej zdravotné ťažkosti
mali byť posúdené v položke 9.1 písm. c/ kapitoly IV prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a nie
v položke 9.2 písm. b/.
Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní, pretože sa necíti dobre, či už v
súvislosti s bolesťami chrbtice alebo štípaním a bolesťou očí, pretože kvapky, čo si musí aplikovať takto
na ňu pôsobia.
Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Poukázala na to, že
zdravotné ťažkosti navrhovateľky boli komplexne posúdené a posudkoví lekári k nim zaujali stanovisko.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade
s ust. § 250l ods. 1 O.s.p. vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom
administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s
lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou
dokumentáciou navrhovateľky a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotnýstav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje
na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením
diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných
funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť
(§ 71 ods. 4).
Mierapoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťvpercentáchsaurčujepodľadruhuzdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce
zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých
zdravotných podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5, 6, 7, 8 cit. zákona).
Podľaprílohyč.4kzákonuosociálnompoisteníkapitolyIV,položka9.2písm.b/možnopoklespracovnej
schopnosti poistenca pre hypofunkciu štítnej žľazy, nedostatočne kompenzovanú substitučnou liečbou,
s prítomnými komplikáciami a s obmedzením výkonnosti organizmu vyjadriť v rozpätí 25 % - 35 %.
Konkrétne percento zníženej pracovnej schopnosti závisí od dôsledkov porúch pri základnom ochorení,
odchýlky od normy v laboratórnych hodnotách pokles pracovnej schopnosti nepodmieňujú.
Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie invalidného
dôchodku od 30. apríla 2015 žiadosťou z toho istého dňa. Za účelom rozhodnutia o nej posudzoval jej
zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici. V posudku
z 30. apríla 2015 vychádzal posudkový lekár popri vlastnom klinickom vyšetrení navrhovateľky z
endokrinologického, očného, kardiologického, denzitometrického, neurochirurgického a MR vyšetrenia
orbity z priebehu rokov 2013 až 2015 a za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie označil hypotyreózu,
endokrinné ochorenie v zmysle kapitoly IV, položky 9.2, písm. b/ v rámci prílohy č. 4 k zákonu o
sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril na dolnej hranici možného percentuálneho
rozpätia 25 %. Uviedol, že 54 ročná navrhovateľka, vyučená pradiarka je zamestnaná ako chyžná.
V decembri 2013 sa pre toxickú strumu podrobila operačnému zákroku s odstránením celej štítnej
žľazy. Po podaní thyreoeliminačnej liečby rádiojódom bola započatá dlhodobá substitučná liečba, v
ktorej pokračuje. Z komplikácií základného ochorenia bola popísaná progredujúca orbitopatia, pre ktorú
bola opakovane podávaná kortikodepresná terapia. Endokrinológ v odbornom náleze z decembra 2014
popísal po vykonanom zákroku stav na substitučnej liečbe ako kompenzovaný. Rovnako očný nález, s
pretrvávajúcim exophtalmom pri zachovaní vízu a zorného poľa bol podľa očného vyšetrenia z februára
2015 hodnotený ako stabilizovaný. Iné orgánové komplikácie zistené neboli. Vzhľadom na aktuálnu
kompenzáciu základného ochorenia ale s ohľadom na očné komplikácie bol pokles jej pracovnej
schopnosti hodnotený ako stav nedostatočne kompenzovaný substitučnou liečbou avšak so stanovením
dolnej hranice možného percentuálneho rozpätia. Pridružené zdravotné ťažkosti navrhovateľky a
to najmä poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek nepovažoval za posudkovo
významné, pretože stav po operácii driekovokrížovej časti chrbtice v roku 1992 si nevyžiadal intenzívnu
odbornú intervenciu, s odstupom niekoľkých rokov pri jednorázovom vyšetrení v októbri 2014 bol
popísaný odborným lekárom mierny funkčný deficit chrbtice. Pri klinickom vyšetrení posudkovým
lekárom bola pohyblivosť chrbtice a dolných končatín fyziologická. Svoje posudkové stanovisko
nezmenil ani po podaní odvolania navrhovateľkou a po dodatočnom posudkovom zhodnotení očného
nálezu z augusta 2015, pretože po absolvovaní rádiochirugickej liečby pretrvajúceho exophtalmu
gamanožom zostala jej zraková ostrosť zachovaná, s fyziologickým perimetrom. Na základe uvedeného
posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky bolo vydané napadnuté rozhodnutie.
Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jej invalidity,
zaoberal sa v rámci odvolacieho správneho konania posúdením jej zdravotného stavu aj posudkový
lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 22. októbra 2015
posudkový lekár popri vlastnom klinickom vyšetrení navrhovateľky zohľadnil totožné odborné lekárske
nálezy ako prvoposudzovateľ a doplnený výsledok neurologického vyšetrenia z októbra 2015 a
dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovať vo všetkých jeho častiach. V posudku
uviedol, že pre neúspech liečby thyreostatikami a vzhľadom na progredujúcu orbitopathiu podstúpilanavrhovateľka v decembri 2013 operáciu štítnej žľazy. Pooperačne došlo k zhoršeniu periokulárnych
opuchov, absolvovala kortikodepresnú liečbu, liečbu rádiojódom a následne gamanožom. Po liečbe
gamanožom je očný nález výrazne zlepšený, prítomná je len miera protrúzia bulbov, bez hyperémie
spojiviek, bez diplopie. Po operácii štítnej žľazy je prítomná pozákroková hypothyreóza, ktorá je na
substitučnej liečbe dobre ovplyvnená, kompenzovaná. Uvedenému stavu zodpovedá pokles pracovnej
schopnosti na úrovni 25 %. V minulosti bola navrhovateľka liečená aj pre bolesti driekovej chrbtice, ktoré
trvali 5 rokov, mierne progredovali a vystreľovali do ľavej dolnej končatiny. V roku 1992 sa podrobila
operácii chrbtice s vnútornou fixáciou L5 - S1, pooperačný stav bol veľmi dobrý, ťažkosti nemala do
októbra 2014, kedy pre recidívu bolestí driekovej chrbtice mierne progredientného charakteru bola
opäť vyšetrená neurochirurgom. Vykonaná magnetická rezonancia driekovej chrbtice potvrdila stav
bez kritickej kompresie nervových štruktúr, bol doporučený konzervatívny postup v liečbe. Neurológom
bola vyšetrená aj v septembri a októbri 2015, stav bol hodnotený ako polytopný vertebrogénny algický
syndróm hrudnej a driekovej chrbtice bez prejavov koreňového dráždenia, so zlepšením po analgetickej
liečbe. Z uvedeného dôvodu považoval toto ochorenie za posudkovo nezávažné.
Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o
poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných
lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli
podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými
ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou
právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov
spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich
vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo
vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne
bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti
navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej
schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu. Správne vychádzal z posudku posudkového
lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom
ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými
subjektmi na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Na
základe objektívne zistených zdravotných ťažkostí navrhovateľky považoval správne za jej rozhodujúce
zdravotné postihnutie hypofunkciu štítnej žľazy, ktorá sa rozvinula po jej operačnom odstránení a
vzhľadom na jej kompenzovaný stav na substitučnej liečbe avšak s prítomnou očnou komplikáciou
uvedené zdravotné postihnutie správne zhodnotila v rámci položky 9.2, písm. b/ kapitoly IV, prílohy č. 4
k zákonu o sociálnom poistení a vzhľadom na zlepšenie očného nálezu po liečbe gamanožom správne
vyjadrila pokles jej pracovnej schopnosti na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. Správne
nevyužila možnosť percentuálneho navýšenia jej zníženej pracovnej schopnosti aj pre ochorenie
pohybovo - oporného aparátu, pretože z odborných lekárskych nálezov po dlhodobej stabilizácii
zdravotného stavu po vykonanej operácii chrbtice bol aktuálne zistený polytopný vertebrogénny algický
syndróm hrudnej a driekovej chrbtice, avšak bez prejavov koreňového dráždenia a so zlepšením
po analgetickej liečbe, preto uvedené nie je možné ani považovať za dlhodobo nepriaznivý, liečbou
neovplyvniteľný zdravotný stav, ktorý je podmienkou pre jeho posudkové zhodnotenie.
Vyslovený posudkový záver nemohli ovplyvniť ani odborné lekárske nálezy, ktoré navrhovateľka súdu
predložila pred pojednávaním (neurologické vyšetrenia, reumatologické, neurochirurgické vyšetrenia,
vyšetrenia rehabilitačného lekára a výsledok hospitalizačnej liečby za účelom rádiochirurgickej liečby
gamanožom), pretože čiastočne už boli posudkovým lekárom zhodnotené (neurologický nález z 9.
októbra 2015, neurochirurgický nález z 26. októbra 2014), prípadne nedokumentovali iný stav jej
zdravotných ťažkostí ako doposiaľ (neurologický nález zo septembra a októbra 2015). Reumatologické
vyšetrenie bolo prvé, boli nariadené ďalšie vyšetrenia, preto uvedené nezodpovedá požiadavke
dlhodobo nepriaznivého, liečbou neovplyvniteľného zdravotného stavu. Po absolvovanej rehabilitačnej
liečbe subjektívne udávala zlepšenie stavu a liečba bola ukončená. Vzhľadom na uvedené nepovažoval
krajský súd za potrebné dodatočné posudkové vyhodnotenie týchto odborných lekárskych nálezov.
Nedôvodná bola aj námietka navrhovateľky týkajúca sa nesprávneho posudkového zhodnotenia jej
zdravotných ťažkostí v rámci zaradenia jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia v rámci prílohy č.
4 k zákonu o sociálnom poistení, pretože položka 9.1, písm. c/, ktorého aplikácie sa navrhovateľkadomáhala sa dotýka hyperfunkcie štítnej žľazy, ktorou navrhovateľka aktuálne netrpí. Je liečená pre
hypofunkciu štítnej žľazy.
Na základe takto dostatočne a správne zisteného skutkového stavu veci, ktorý sa dotýkal aktuálnych
zdravotných ťažkostí navrhovateľky dospela odporkyňu k správnemu skutkovému zisteniu, že jej
invalidita nevznikla, pretože jej pracovná schopnosť nepoklesla o viac ako o 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobu. Z uvedeného správne vyvodila, že bez vzniku invalidity jej nárok na invalidný
dôchodok nevznikol a preto správne napadnutým rozhodnutím jej žiadosť o priznanie invalidného
dôchodku zamietla. Krajský súd jej rozhodnutie ako súladné so zákonom potvrdil.
O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2
O.s.p. a navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní pred súdom nebola
úspešná.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom
konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave.
Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205
ods. 2 O.s.p.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz-
sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.