Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. marec 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/117/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114226756
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114226756.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: Orange

Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, Metodova 8, 821 08 Bratislava, zastúpený: Bobák, Bolová a spol.,
s.r.o., advokátska kancelária, Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti odporcovi: F. F., nar. XX.XX.XXXX,
V. XXX/XX, A., o zaplatenie 185,48 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 15,48 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,50 % ročne zo sumy 15,48 eura od 26.07.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

III. Súd vyhlasuje zmluvnú podmienku stanovenú v Dodatku k Zmluve o poskytovaní služby Lite TV -
č. zmluvy: A6883394 zo dňa 21.03.2013 v bode 2.13 v znení: „ a) ak Účastník počas doby viazanosti
poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za Služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný
svoj peňažný záväzok voči Podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne Podniku inú platbu, ktorú
je povinný platiť Podniku (a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči Podniku, avšak

Účastník je povinný ho uhradiť Podniku alebo prostredníctvom Podniku), alebo b) ak Účastník počas
doby viazanosti poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa Zmluvy v znení
tohto Dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia Služby prostredníctvom Prístupu, ktorého
SN je uvedené v záhlaví tohto Dodatku, alebo Účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký
úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti Zmluvy
a/alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu
Dodatku alebo Zmluvy), je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 170,00 EUR
pričom pokiaľ k porušeniu povinnosť dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby

viazanosti (ďalej tiež „Druhá časť doby viazanosti“), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa
nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu
porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre Druhú časť
doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a
okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas Druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej
zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v
predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo šesť. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel

uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol.“ za
n e p r i j a t e ľ n ú , a prn e p l a t n ú .

IV. Odporcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 19.09.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.10.2014, domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 185,48 eura spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 185,48 eura od 26.07.2013 do zaplatenia a náhradu

trov konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že uzavrel s odporcom Zmluvu č. E ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy navrhovateľ zriadil prístup
s telefónnym číslom 0333953815, ktorý umožňuje odporcovi využívať telekomunikačné služby

poskytované navrhovateľom. Navrhovateľ pri uzavretí Dodatku k zmluve č. E aktivoval odporcovi v
prístupe službu TV Extra, Mobilná TV s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 170,00 eur. Navrhovateľ
v dodatku k zmluve zohľadnil pri určení výšky zmluvnej pokuty výhody poskytnuté odporcovi v dodatku k
zmluve, ako aj výšku mesačného poplatku za službu, ktorú sa odporca zaviazal platiť počas dohodnutej
doby zmluvnej viazanosti. Navrhovateľ taktiež zohľadnil aj časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty a
zohľadnil čas, kedy si odporca prestal plniť zmluvné povinnosti a tomu prispôsobil aj výšku uplatňovanej

zmluvnej pokuty. Navrhovateľ má za to, že vyššie uvedenými zmenami v dodatku k zmluve odstránil
všetky vady, pre ktoré súdy v minulosti vyhodnotili dohodnutú zmluvnú pokutu, ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Tým, že odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v
období 2013/03 - 2013/04, porušil zmluvné povinnosti a v zmysle Dodatku k Zmluve č. E časť práva
a povinnosti Podniku a Účastníka, je povinný zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 170,00

eur. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 11.07.2013 oznámil odporcovi sumu neuhradených
faktúr za jednotlivé mesiace a výšku zmluvnej pokuty, vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote.
Odporca na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Navrhovateľ
si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty
na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 26.07.2013. Navrhovateľova pohľadávka

voči odporcovi ku dňu podania žaloby pozostáva z neuhradených služieb vo výške 15,48 eura a z nároku
na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 170,00 eur, t.j. celkom 185,48 eura.

Odporca návrh s prílohami prevzal dňa 01.01.2015, k tomuto sa písomne nevyjadril.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s Návrhom zo dňa 19.09.2014, Zmluvou o
poskytovaní služby Lite TV č. E zo dňa 21.03.2013, Dodatkom k Zmluve o poskytovaní služby Lite
TV - č. zmluvy: E zo dňa 21.03.2013, Prílohou č. 1 k Dodatku k Zmluve, Pokusom o pokonávku
zo dňa 11.07.2013, Faktúrou č. 2190262183, Faktúrou č. 2193911013, Všeobecnými podmienkami
poskytovania verejných elektronických telekomunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej

siete spoločnosti Orange Slovensko a.s. na č.l. 17, ako aj ostatným obsahom spisu, výsluchom odporcu,
keď pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu v súlade s ustanovením § 101
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ a odporca dňa 21.03.2013 uzavreli Zmluvu o poskytovaní služby Lite TV č. E v zmysle

ktorej odporca požiadal o zriadenie prístupu k službe Lite TV a v rámci tejto služby k službám Extra a
Mobilná TV a dňa 21.03.2013 uzavreli Dodatok k Zmluve o poskytovaní služby Lite TV - č. zmluvy: E
v zmysle ktorého sa účastníci dohodli na aktivácii služieb TV Extra, Mobilná TV, a zároveň sa odporca
zaviazal po dobu 24 mesiacov zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom. Pokusom o pokonávku zo
dňa 11.07.2013 vyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné

služby v sume 15,48 eura a na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 170,00 eura najneskôr do 25.07.2013.
Zároveň odporcovi oznámil, že v prípade, že má záujem o znovupripojenie, môže navštíviť ktorékoľvek
najbližšie predajné miesto navrhovateľa. V konaní si navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie ceny
za poskytnuté elektronické komunikačné služby vyúčtované faktúrou č. 2190262183 splatnou dňa
15.04.2013 na sumu 8,48 eura a faktúrou č. 2193911013 splatnou dňa 15.05.2013 na sumu 7,00 eur.

Odporca pri výsluchu účastníka uviedol, že pred tromi dňami telefonoval s navrhovateľom, dohodli sa na
splátkovom kalendári, nedostavil sa do pobočky navrhovateľa, kde by uzatvoril nejakú zmluvu. Potvrdil,
že mu boli doručené faktúry zo spoločnosti navrhovateľa, ako aj pokus o pokonávku.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zák.č. 351/2011
Z.z.“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby.
Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní
verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom

verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní
verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;
to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej
forme.

Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zák.č. 351/2011 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), účastník

je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to
povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet

plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania vyvodil súd ten právny záver, že návrh je dôvodný len z časti. Účastníci
konania platne uzavreli zmluvu o poskytovaní služby Lite TV vrátane dodatku k zmluve, z ktorejnavrhovateľovi vyplývala povinnosť poskytovať odporcovi elektronické komunikačné služby TV Extra,
MobilnáTV,ktorúpovinnosťsivrozhodnomobdobísplnil,pričomodporcasisvojupovinnosťvyplývajúcu
z článku 6 bod 6.2 písm. b) všeobecných podmienok, a síce uhrádzať navrhovateľovi cenu za poskytnuté

elektronické komunikačné služby, nesplnil v lehote splatnosti. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam
považoval súd nárok navrhovateľa na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby
vyúčtované vyššie uvedenými faktúrami v celkovej sume 15,48 eura za dôvodný, a preto mu v uvedenej
časti vyhovel.

Pokiaľ ide zvyšnú časť istiny, ktorou je navrhovateľom uplatňovaná zmluvná pokuta vo výške 170,00
eur, súd z nižšie uvedených dôvodov vyhodnotil dojednanie o zmluvnej pokute za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, a preto navrhovateľovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty od odporcu nepriznal, ale v
tejto časti návrh vo výroku II. zamietol.

Navrhovateľ žiadal od odporcu zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 170,00 eur s príslušenstvom, na

ktorú nárok mu mal vzniknúť v zmysle bodu 2.13 Dodatku k Zmluve o poskytovaní služby Lite TV - č.
zmluvy: A6883394 zo dňa 21.03.2013, a to v znení uvedenom vo výroku III. tohto rozsudku. Zároveň
navrhovateľ uviedol, že tým, že pri určení výšky zmluvnej pokuty zohľadnil výhody poskytnuté odporcovi,
výšku mesačného poplatku za službu a čas, kedy si odporca prestal plniť zmluvné povinnosti, odstránil
všetky vady, pre ktoré súdy v minulosti vyhodnotili dohodnutú zmluvnú pokutu, ako neprijateľnú zmluvnú

podmienku.

Z vykonaného dokazovania dospel súd, pokiaľ ide o dojednanú zmluvnú pokutu, k nasledovnému
právnemu záveru:

Súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu dodatku k zmluve o poskytovaní
služby Lite TV, podľa ktorého dodatku sa odporca zaviazal uhradiť v prípade porušenia jeho zmluvných
povinností zmluvnú pokutu v sume 170,00 eur. Z ustanovenia § 544 OZ vyplýva, že účastníci si môžu pre
prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím
prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju

zmluvnúpovinnosť.Podstatnounáležitosťoudohodyozmluvnejpokutejeurčenievýškyzmluvnejpokuty
alebo spôsobu jej určenia.

Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách

uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre
členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych
predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“

a s účinnosťou od 01.01.2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné
podmienky do Občianskeho zákonníka, konkrétne do jeho § 53 ods. 4 písm. k).

Niet pochybností o tom, že navrhovateľ v danej veci vystupuje ako dodávateľ, ktorý koná v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporca ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa,

a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a dodatku a ani obsah všeobecných podmienok k
nim. Súd preto dospel k záveru, že zmluva a dodatok k nej uzavreté medzi účastníkmi konania majú
charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 OZ. Vzhľadom na uvedený charakter postavenia účastníkov
záväzkového vzťahu a charakter zmluvy a dodatku bol teda navrhovateľ povinný rešpektovať a riadiť sa
ustanoveniami o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upravenými v §

52 a nasl. OZ. Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 obsahuje príkladmý výpočet neprijateľných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách, pričom ich uvedenie v zmluve spája (§ 53 ods. 5 OZ) s právnym následkom
ich neplatnosti. Navrhovateľ nepreukázal súdu, že s odporcom individuálne prerokovali a dohodli obsah
jednotlivých zmluvných podmienok zmluvy, a to najmä samotnú výšku zmluvnej pokuty za porušenie
povinností, a preto nie je možné konštatovať iné, ako to, že zmluvná pokuta nebola medzi účastníkmi

individuálne dojednaná.

Súd následne skúmal primeranosť zabezpečenia k významu zabezpečovanej zmluvnej povinnosti
platiť riadne a včas cenu za služby, ako aj zotrvať v zmluvnom vzťahu po celú dobu viazanosti.O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody je aj sankciou, nie sú
žiadne pochybnosti. Súd nespochybňuje právo navrhovateľa ako poskytovateľa služieb zabezpečiť
splnenie povinností odporcu ako spotrebiteľa, pričom zmluvná pokuta predstavuje jeden z vhodných

zabezpečovacích inštitútov. V prejednávanom prípade mala zmluvná pokuta zabezpečiť povinnosť
odporcu riadne a včas uhrádzať odplatu za poskytnuté služby a tiež povinnosť odporcu zostať po dobu
viazanosti v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom.

Súd je názoru, že všetky „výhody“ ponúkané zo strany navrhovateľa ako poskytovateľa služieb tvoria

ofenzívnuobchodnúpolitikutelekomunikačnýchoperátorovvsnahezískaťzákazníkaazabezpečiťsitak
odbyt služieb minimálne po stanovenú dobu. Spotrebiteľ sa pritom riadi s cieľom získať určité výhody, a
podľa toho si volí telekomunikačného operátora. Nie každý spotrebiteľ si však dokáže riadne vyhodnotiť
aj povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú z voľby operátora a viazanosti, tým menej, keď zmluva resp.
dodatoksúpísanéhustýmmalýmpísmomaprespotrebiteľadôležitépasáženiejesúvôbeczvýraznené.
Poskytovateľ služieb na druhej strane počíta s návratnosťou poskytnutých výhod tým, že spotrebiteľ

bude využívať služby minimálne v rozsahu stanoveného paušálu a minimálne po dobu viazanosti. Na
zabezpečenie návratnosti investície „výhod“ vo forme určitých zliav v cene služby požaduje poskytovateľ
od spotrebiteľa zotrvanie po určitú dobu v záväzkovom vzťahu a plnenie ceny za služby a tieto povinnosti
zabezpečuje zmluvnou pokutou.

Sankcia vo forme zmluvnej pokuty by však mala vždy zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti
a prihliadať aj na charakter, čas a rozsah porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá
porušením povinnosti vznikne, pričom sankcia by nemala byť v žiadnom štádiu platnosti zmluvy zjavne
neprimeraná.

V prejednávanom prípade poskytol navrhovateľ odporcovi výhodu zľavnených mesačných cien za
služby, teda výhodu, ktorú poskytovateľ má spotrebiteľovi poskytovať každý mesiac tým, že spotrebiteľ
bude platiť nižšiu cenu za dojednané služby počas doby viazanosti. Súd má za to, že ak navrhovateľ pri
neuhradení čo i len jednej faktúry za služby počas prvých 18 mesiacov žiada uhradiť zmluvnú pokutu,
ktorá vo svojej výške predstavuje súhrn poplatkov za zľavnené služby počas celej doby viazanosti (cca

7 eur x 24 mesiacov = cca 170,- eur), takúto zmluvnú pokutu považuje súd za neprimerane vysokú,
pretože niekoľnonásobne prevyšuje výhodu poskytnutú spotrebiteľovi v rámci jedného mesiaca. V tu
prejednávanom prípade by potom spotrebiteľ pri neuhradení dvoch faktúr v celkovej sume 15,48 eura
maluhradiťzmluvnúpokutuvovýške170,00eur,pričomteoretickyjevzmysledojednaniamožné,abyod
nehonavrhovateľpožadovalzmluvnúpokutuajvprípadeneuhradenialenjednejfaktúryvsume7,00eur.

V uvedenom prípade výška škody, ktorá navrhovateľovi mohla vzniknúť, bola len vo výške poskytnutej
zľavy z mesačného poplatku za služby, a preto sa zmluvná pokuta vo výške 170,00 eur v takomto
prípadejavíakocelkomzjavneneprimeranáanezodpovedajúcazávažnostiporušenejpovinnostiaujme
navrhovateľa, ktorá mu porušením povinnosti odporcu vznikne.

Dohodnutá zmluvná pokuta má podľa názoru súdu charakter neprijateľnej podmienky, pretože požaduje
od spotrebiteľa, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku. Zmluvná pokuta plní okrem zabezpečovacej funkcie aj funkciu paušalizovanej náhrady škody.
Aj keď právo na zmluvnú pokutu vzniká bez ohľadu na vznik škody, medzi zmluvnou pokutou a
škodou vzniknutou porušením zabezpečenej zmluvnej povinnosti existuje súvislosť. Priznanie zmluvnej

pokuty, ktorá by teoreticky mohla mnohonásobne prevyšovať právo, ktoré zabezpečuje, by viedlo k
celkom neodôvodnenému majetkovému prospechu navrhovateľa a znamenalo by neúmerne prísnu a
bezdôvodnú sankciu, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty.

Neprimeranosť dojednania o zmluvnej pokute je v tom, že teoreticky stačí neuhradenie faktúry v sume

7,00 eur a navrhovateľovi vzniká právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 170,00 eur. Ďalej súd
poukazuje na skutočnosť, že zohľadnenie obdobia, v ktorom dôjde k porušeniu povinnosti (ktorý časový
aspekt zdôrazňuje navrhovateľ), sa pritom uplatňuje až v období posledných šiestich mesiacov doby
viazanosti, čo súd tiež nepovažuje za dostatočné.

Z Pokusu o pokonávku zo dňa 11.07.2013 je tiež zrejmé, že navrhovateľ prerušil poskytovanie služieb
odporcovi (viď posledná veta), a teda neposkytoval už odporcovi ďalšie služby, a teda nemala mu už
vznikať ďalšia škoda poskytovaním služieb odporcovi so zľavou. Treba poukázať aj na to, že navrhovateľ
ako poskytovateľ má popri práve na zmluvnú pokutu stále právo od zmluvy odstúpiť (čl. 3.7 písm. b)v spojení s čl. 2.16 dodatku), čím dôjde k situácii, že poskytovateľ bude mať formou zmluvnej pokuty
uhradenú cenu za služby do konca doby viazanosti bez toho, aby bol povinný spotrebiteľovi poskytnúť
protiplnenie, nakoľko zmluva bude zrušená.

Porušenie povinnosti uhrádzať cenu za služby riadne a včas alebo zotrvať v zmluvnom vzťahu v
prejednávanom prípade nie je podľa názoru súdu tak závažné ako v prípade porušenia povinnosti pri
poskytnutom telekomunikačnom zariadení za zníženú cenu. Ak pre taký prípad dojednaná zmluvná
pokuta dosahuje výšku platieb za celú dobu viazanosti, keď zároveň navrhovateľovi je zachované právo

prerušiť poskytovanie služieb, ako aj právo od zmluvy odstúpiť, nie je možné inak ako dospieť k záveru,
že zmluvná pokuta v sume 170,00 eur predstavuje neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s
nesplnením záväzku odporcu.

Súd nespochybňuje význam zmluvnej pokuty, avšak zároveň dodáva, že v prípade spotrebiteľského
vzťahu musí ísť o takú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly

neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so
zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so
zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Za primeranú
zmluvnú pokutu by bolo možno považovať takú zmluvnú pokutu, ktorá by bola dojednaná napríklad vo
výške poskytnutej mesačnej zľavy.

Spôsob dojednania zmluvnej pokuty v prejednávanom prípade tiež svedčí o prístupe navrhovateľa,
ktorým sa v rámci obchodnej politiky snaží o získanie klienta zvýrazňovaním výhodnej ceny, keď
dojednanie o zmluvnej pokute, je obsiahnuté skôr ku koncu dodatku, uvedené malými písmenami a v
rámci obchodnej politiky navrhovateľ na toto dojednanie neupozorňuje.

Vzhľadom k všetkému vyššie uvedenému súd vyhodnotil zmluvnú pokutu ako neprimerane vysokú
sankciu spôsobilú poškodiť spotrebiteľa, a teda ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods.
4 písm. k) OZ, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná. Neprijateľnú zmluvnú podmienku nie
je možné ani zmoderovať, pretože moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty

možno využiť len pri platne dohodnutej zmluvnej pokute, avšak v prejednávanom prípade je dojednanie
o zmluvnej pokute absolútne neplatné.

Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo navrhovateľovi právo na plnenie a odporcovi povinnosť plniť.
Súd preto návrh v časti o plnenie zmluvnej pokuty vo výške 170,00 eur zamietol. Nakoľko navrhovateľovi

nevzniklo právo na plnenie zmluvnej pokuty, nemohol sa odporca ani dostať do omeškania s týmto
plnením, a teda navrhovateľ nemá právo ani na úroky z omeškania zo zmluvnej pokuty, a preto súd
zamietol návrh aj v časti príslušenstva k zmluvnej pokute.

Podľa § 153 ods. 3 OSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj

bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo
dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 153 ods. 4 OSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve 16ab)

alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Keďže navrhovateľ odvodzoval svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej podmienky a súd
z tohto dôvodu nepriznáva právo navrhovateľovi, súd v zmysle § 153 ods. 4 OSP určil takúto zmluvnú
podmienku v zmluve, resp. v jej dodatku za neprijateľnú priamo vo výroku rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.Podľa § 142 ods. 3 OSP, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej

odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 OSP v spojení s § 151 ods.
1 OSP, keď navrhovateľovi bola zo sumy 185,48 eura s príslušenstvom priznaná suma 15,48 eura s
príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech navrhovateľa 8% a hrubý úspech odporcu 92%, a teda

odporca bol neúspešný len v nepatrnej časti, nakoľko si však odporca právo na náhradu trov konania
neuplatnil a ani mu v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.