Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 19, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/369/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215215539
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4215215539.1

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno JUDr. Arpádom Pastorekom, sudcom vo veci žalobcu: Prima banka Slovensko
a.s., IČO: 31575951, so sídlom Hodžova 11, Žilina 010 11 proti žalovanému: E. C., nar. XX.X.XXXX, P.
XXX/XX, XXX XX C. v konaní o zaplatenie 52,15 EUR s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca vo svojom podaní, ktoré označil ako: „ Návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie sumy
52,15 EUR s príslušenstvom “ z dňa 18.08.2015, ktoré doručil súdu dňa 24.08.2015 sa domáhal, aby
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 52,15 EUR s príslušenstvom a s nárokom na náhradu trov
konania.

Na prejednanie veci samej podľa Obč. súd por.§ 115a ods. 1 a ods. 2 platí, že nie je potrebné nariaďovať
pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len
nazákladelistinnýchdôkazovpredloženýchúčastníkmiaúčastnícisrozhodnutímvovecibeznariadenia
pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Za drobné spory sa podľa § 200ea Obč. súd. por. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania
sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote

najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Ak súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania, kedy podľa § 52a Vyhlášky č.
543/2005 Z. Z. Min. sprav. SR o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy
…… o verejnom vyhlásení rozsudku sa spíše zápisnica. Na zápisnicu o verejnom vyhlásení rozsudku sa
ustanovenia § 52 vzťahujú primerane. Zápisnica o súdnom pojednávaní okrem náležitostí ustanovených

predpismi o konaní pred súdmi obsahuje podľa citovaném vyhlášky § 52 ods. 1 až ods. 7 platí, že
všetky podstatné okolnosti a poučenia poskytnuté súdom. V zápisnici o súdnom pojednávaní sa uvedie
presný čas začiatku a skončenia súdneho pojednávania; v zápisnici sa vyznačí aj doba, počas ktorej
bolo súdne pojednávanie prerušené. Predseda senátu diktuje zápisnicu o súdnom pojednávaní nahlas
tak, aby prítomní diktované znenie počuli, ak predpisy o konaní pred súdmi nepripúšťajú iný postup.
Predseda senátu môže vyslúchanému, najmä ak ide o znalca, dovoliť, aby svoju výpoveď do zápisnice

nadiktoval. Táto skutočnosť sa v zápisnici poznamená. Zápisnica o súdnom pojednávaní sa vyhotovuje
použitím diktafónu, postupom podľa § 56, rychlopisným záznamom alebo pomocou výpočtovej techniky.Ak sa zápisnica o súdnom pojednávaní vyhotovila použitím diktafónu alebo rýchlopisným záznamom,
bezodkladneposkončenísúdnehopojednávaniavyhotovíasistentprepiszápisnicepomocouvýpočtovej
techniky, ku ktorému pripojí doložku „Za správnosť vyhotovenia:“, v ktorej uvedie svoje meno, priezvisko

a podpis. Ak predpisy o konaní pred súdom neurčujú inak, netreba záznam uchovávať; ak je zápisnica o
pojednávaní vyhotovená použitím diktafónu alebo ak sa priebeh súdneho pojednávania zaznamenáva
podľa § 56, možno upustiť od prítomnosti asistenta na pojednávaní s výnimkou hlavného pojednávania,
verejného zasadnutia a neverejného zasadnutia. Ak sa zápisnica o súdnom pojednávaní vyhotovuje
pomocou diktafónu alebo postupom podľa § 56, predseda senátu na úvod do mikrofónu nadiktuje údaje

potrebné na vyplnenie záhlavia zápisnice a ak požiadali účastníci konania o vydanie kópie zápisnice o
súdnom pojednávaní, aj počet požadovaných kópií. Nesprávnosti záznamu zistené v priebehu súdneho
pojednávania opraví predseda senátu nadiktovaním správneho znenia, ktoré uvedie slovami "opravuje
sa";opravavymazanímzáznamujeneprípustná.Aknadiktujepredsedasenátudozáznamuvyhotovenie
rozhodnutia, je potrebné, aby jeho text obsahoval všetky náležitosti ustanovené predpismi o konaní pred
súdmi. Spravidla podľa ods. 5 sa zapíše alebo nadiktuje len podstatnýobsah výpovedí a prednesov,

ak predpisy o konaní před súdmi neustanovujú inak. Ak je to dôležité na posúdenie veci, zapíšu sa
odpovede vyslúchaných osôb doslovne, prípadne sa v zápisnici uvedú jednotlivé otázky a odpovede k
nim. Zápisnica sa spisuje alebo diktuje v slovenskom jazyku. Ak záleží na doslovnom znení výpovede
toho, kto nevypovedá v slovenskom jazyku, zapíše asistent alebo tlmočník jej príslušnú časť, ak je
to možné, aj v jazyku, v ktorom vypočúvaný vypovedal. Zápisnicu o súdnom pojednávaní podpisuje

predseda senátu a asistent, ktorý ju spísal alebo vyhotovil jej prepis, ako aj iné osoby, ak tak ustanovujú
predpisy o konaní pred súdmi.

Vzhľadom k tomu, že v tomto konaní ide o drobný spor, súd vyvesil dňa 11.04.2016 oznam na úradnej
tabuli súdu oznam o tom, že dňa 19.04.2016 o 12,45 hod. v pojednávacej miestnosti OS C. na č. d. 2.,

na 1. poschodí, bude podpísaným súdom vo veci verejne vyhlásený rozsudok.

Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav a po vykonanom dokazovaní podľa § 132
O.s.p. dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli

účastníci. a pri hodnotení dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba žalobkyne nie je dôvodná
a preto súd túto žalobu zamietol.

Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo 92/2011
str.: 8).

Podľa ust. § 52 ods. 1 Obč. zák., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 53 ods. 2 Obč. zák., za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 54 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Súd sa oboznámil s návrhom spolu s prílohami, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.
Účastníci konania boli v právnom vzťahu na základe uzatvorenej: „Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb“ dňa 21.04.2006 medzi účastníkmi tohto konania a to na dobu neurčitú,
ako je zrejmé z č. l. 4 až 9 súdneho spisu, a to citovanej zmluvy ako aj všeobecných obchodných
podmienok. Na základe citovanej zmluvy žalobca viedol osobný účet žalovaného číslo: 3810846001,

kód banky 5600, na peňažnú menu Skk.

Predmetná zmluva je štandardnou spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
pretože bola uzavretá medzi žalobcom ako právnickou osobou konajúcou v rámci predmetu svojhopodnikania a žalovanou ako fyzickou osobou - spotrebiteľom, ktorá pri jej uzatváraní nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. v rámci výkonu svojho
povolania.

Základnou črtou každej spotrebiteľskej zmluvy je, že sa na ňu subsidiárne vzťahuje Občiansky zákonník
bez ohľadu na to, či bola spotrebiteľská zmluva pôvodne uzavretá podľa Obchodného zákonníka alebo
Občianskeho zákonníka.
Podľa súdu uvedený účet je vzhľadom k osobe žalovaného vedený ako spotrebiteľská zmluva, nakoľko

žalovaný pri jeho bol charakterizovaný nie identifikačným číslom právnickej osoby, ktoré bolo pridelené
štatistickým úradom, nebolo dojednané ako vedenie bežného účtu podnikateľa, ale explicitne bolo
uvedené, že sa jedná o osobný účet fyzickej osoby, charakterizovanej rodným číslom, preto súd mal za
to, že takýto účet je osobným účtom spotrebiteľa a pre úpravu práv a povinností je možné použiť popri
dojednaní podľa zmluvy (§ 708 Obch. zák.) ustanovenia Obč. zák. o spotrebiteľskom práve.

Ako je zrejmé žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou finančných prostriedkov z titulu vedenia účtu
t. j. do tzv. debetu na účte v sume: 52,15 EUR a to od 07.08.2012. Podľa súdu je zrejmé z predloženej
žaloby, že sa nejedná o úver, preto uvedený debet na účte mohol vzniknúť rôznym spôsobom a to
či už prečerpaním finančných prostriedkov na účte, resp. trvalým nevyužívaním uvedeného účtu na
ktorom vzhľadom k existencii právneho vzťahu z vedenia účtu sa dlhodobo účtovali poplatky banky za

vedenie účtu resp. iné súvisiace platby podľa sadzobníka banky, podstatné podľa súdu je to, že po
určitom čase sa z účtu finančné prostriedky odpisovali na úhradu bankových poplatkov, napriek tomu,
že už na účte reálne finančné prostriedky žalovaného sa nevykazovali. Podľa súdu však je zrejmé a z
podanej žaloby je preukázané, že žalobca uzatvoril účet žalovaného po splatnosti uvedeného debetu na
účte, ktorému úkonu banky predchádzalo podľa čl. II. žaloby zaslaná výzva na zaplatenie, vyrovnanie

debetu a po márnom uplynutí poskytnutí lehoty podľa zmluvy o vedení účtu z dôvodu, že úhrada nebola
vykonaná, žalobca zatvoril príslušný účet odporcu, o čom žalobca informoval žalovaného posledným
výpisom z účtu. Takto vzniknutý debet na účte sa podľa súdu v prípade fyzickej osoby podnikateľa
mal spravovať § 710 Obchodného zákonníka, ako v prípade práv zo zmluva o úvere (§ 497 a nasl.
Obchodného zákonníka). Podľa súdu je nepochybné, že v prejednávanom prípade sa nemôže jednať

o bežný podnikateľský účet ale o osobný účet fyzickej osoby nepodnikateľa. Ďalej podľa interných
pokynov žalobcu by sa účet uzatvoril, len pokiaľ bol vynulovaný, preto žalobca pred uzatvorením účtu
dňa 07.08.2012 vykonal internú účtovnú transakciu (prevod) kedy debetný zostatok na účte klienta
previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Na základe uvedených je zrejmé, že žalovaný sa dostal
do omeškania najneskôr od 07.08.2012, nakoľko podľa súdu je zrejmé, že v omeškaní bol už skôr, len k

uvedenému dňu banka sama vykonala internú transakciu a účet uzatvorila tým, že ho vynulovala. Podľa
súdu 3-ročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku banky z titulu vyrovnania debetu na účte začala
plynúť najneskôr od 07.08.2012 a nakoľko žaloba bola doručená súdu dňa 24.08.2015, preto podľa
súdu je zrejmé, že žaloba bola doručená súdu po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty .

Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len“ OZ“) , sa právo premlčí
ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110) . Na premlčanie súd prihliadne len
na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Ustanovenie § 52 ods. 2 Obč. zák. v citovanom znení ako aj ust. § 5b zákona č. 250/2007 v citovanom

znení , nadobudli účinnosť 01. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné
ustanovenia, preto súd mal za to, že od ich účinnosti tieto zákonné ustanovenia sa vzťahujú aj na právne
vzťahyzaloženépredtýmtodňom.TakýtoprávnyzáverjevsúladesrozhodnutímNSSRspisováznačka
3MCdo zo dňa 21.4.2015.

Z citovaného ustanovenie § 52 ods. 2 vety tretej Občianskeho zákonníka vyplýva, že všetky právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. To potom znamená , že aj pri
posúdení premlčania práva zo spotrebiteľskej zmluvy treba vychádzať z ust. §-u 100 ods.1 a 101 OZ.

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého nárok veriteľa možno odvrátiť námietkou
premlčania. Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý čas uplynul
bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu
uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania dlžníkom má za následok zániksúdnej vymáhateľnosti práva, čo potom znamená, že aj keď právo samo o sebe nezaniká ale existuje,
už len ako naturálna obligácia, avšak nemožno ho súdom oprávnenému priznať.

Súd sa pred svojim rozhodnutím vo veci samej musí vysporiadať s otázkou premlčania v prípade
vznesenia takejto námietky zo strany účastníka konania, alebo ako je tomu od 01. mája 2014, kedy
nadobudol účinnosť § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v otázke uplatňovania premlčania
nárokov v súdnych konaniach, odkedy sme zaznamenali judikovanú prax súdov všetkých stupňov, ktoré
k premlčaniu povinne prihliadajú v zmysle citovanej zákonnej povinnosti z úradnej moci.

Súd o náhrade trov konania rozhodol tak že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal podľa
151 ods. 1 O.s.p. Podľa citovaného ustanovenia platí, že o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje
súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí... V konaní úspešný účastník konania
v procesnom postavení žalovaného si sám nárok na náhradu trov konania neuplatnil a podľa obsahu
spisového materiálu mu žiadne trovy nevznikli preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol

tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre v 2 písomných vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť: proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.