Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Valéria Mihalčínová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sp/21/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200478
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200478.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci navrhovateľky:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: Okresný úrad
Rožňava, katastrálny odbor, Jarná 2, Rožňava, za účasti: S. M. E. D. P. E. O., trvale bytom J.. X. Č..
XXX, T., prechodne bytom: ul. W.Š. Č.. X, XXX XX W., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu
č. OU-RV-KO2-2015/V 159-OR, zo dňa 19.02.2015, takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 19. februára 2015 č.: OU-RV-KO2-2015/V 159 - OR.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,00 Eur na účet Krajského súdu v
Košiciach č. X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v Poštovej banke, a.s. Bratislava, do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Preskúmavaným rozhodnutím odporca podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení návrh na vklad
záložného práva, ktorého prílohou je Zmluva o zriadení záložná práva č. XXX/XXXX-Š., zamietol.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že k návrhu na vklad záložného práva bola pripojená okrem Zmluvy
o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-Š. aj dohoda o splnomocnení uzavretá medzi medzi
splnomocniteľom S. M. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci dňa
22.10.2012. Táto dohoda o splnomocnení bola napísaná vo forme predtlače (formulára), kde
splnomocnenec je v rámci predtlače vopred vpísaný a záložca obsah tejto dohody už nemohol
ovplyvniť. Okrem toho predtlač dohody o splnomocnení obsahovala už aj údaje o záložnom veriteľovi
POHOTOVOSŤ, s.r.o., a preto uvedené skutočnosti sa javia, že mohli mať vplyv na obhajovanie práv a
záujmov splnomocniteľa zo strany splnomocnenca. Takáto dohoda o splnomocnení nebola v súlade s
ustanovením § 22 ods. 1, 2 a § 23 Občianskeho zákonníka, z ktorého dôvodu je absolútne neplatným
právnym úkonom.
Záložná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, pretože mala byť zriadená na zabezpečenie
pohľadávky záložného veriteľa na vrátenie istiny v sume 1.000,00 Eur spolu s bližšie neoznačeným
príslušenstvom a predmetom záložnej zmluvy je nehnuteľnosť v nepochybne vyššej hodnote než je
výška plnenia z úverovej zmluvy, z ktorého dôvodu zmluva je v rozpore s dobrými mravmi a neplatná
podľa § 39 Občianskeho zákonníka.Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Navrhla, aby odporca v rámci
autoremedúry preskúmavané rozhodnutie zrušil a jej návrhu na vklad záložného práva vyhovel, resp.
aby vec postúpil príslušnému súdu, ktorý preskúmavané rozhodnutie zruší a vráti vec na nové konanie.
Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Uviedla, že podľa jej názoru dohoda o splnomocnení bola
uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa
náležitosti platného právneho úkonu. Nesúhlasí s tvrdením odporcu, že ona vopred určila osobu, ktorá
bude oprávnená za dlžníka konať a on nemal možnosť sám rozhodnúť kto ho bude zastupovať, lebo
toto tvrdenie nevyplýva zo žiadnych predložených dokladov, ani predpokladov. Na toto tvrdenie odporca
mal spoľahlivo zistiť skutkový stav, ktorá skutočnosť pre neho vyplýva z § 46 Správneho poriadku.
Pretože odporca svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil a neuviedol, z akých dokladov vychádzal, preto
má za to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôkazov. Predložené plnomocenstvo je
samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým
od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie, teda nebolo preukázané, aby ona nejakým spôsobom
zasahovala, resp. ovplyvňovala uzavretie dohody o splnomocnení. Odporca ani v rozhodnutí neuviedol,
prečo uprednostnil aplikáciu § 39 Občianskeho zákonníka ohľadne absolútnej neplatnosti právneho
úkonu, keď v danom prípade ide o obchodný vzťah a mal postupovať v zmysle § 261 ods. 6 Obchodného
zákonníka.
Čo sa týka narážok na výšku dojednaného poplatku, ako aj určenia výšky plnenia poukázal na to, že
s ohľadom na výrazné vyššie podnikateľské riziko, úroky požadované nebankovými veriteľmi sú tiež
vyššie ako obvyklé bankové úroky, pričom odkázal na rozhodnutia Vrchného súdu v Prahe vo veci
sp. zn. 12Cmo 95/2005, rozsudky NS ČR vo veci sp. zn. 23Cdo 1458/2007, 32Odo 468/2003, 33Cdo
2675/2997, ako aj na rozsudky NS SR sp. zn. 1Obdo 34/2004, 2Obdo 26/2004, 2Obdo 28/2004 a iné.
Odporca v písomnom vyjadrení navrhol preskúmavané rozhodnutie potvrdiť a poukázal na skutočnosti,
ktoré uviedol aj v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, prečo návrh na vklad záložného práva
zamietol.
Navrhovateľka vo vyjadrení z 18.05.2015 uviedla, že po podpise zmluvy o zriadení záložného práva
došlo k zmene názvu a sídla občianskeho združenia ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na
DSS Nestor, o. z., konateľom ostal F. P. a sídlo združenia je Zázrivá, o čom doložil výpis z registra
organizácií Štatistického úradu SR, ako aj úplné znenie Stanov združenia DSS Nestor, o. z..
Účastník S. M. účasť na súdnom pojednávaní zo zdravotných dôvodov ospravedlnil a zároveň uviedol,
že s navrhovateľkou sa dohodol, že úver bude splácať tak, ako mu to bude finančne vyhovovať.
Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté
rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením
odporcu, pripojeným administratívnym spisom odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok
navrhovateľky nie je dôvodný.
Z pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľka uzavrela s
dlžníkom S. M. Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa 22.10.2012, na základe ktorej navrhovateľka
poskytla dlžníkovi úver vo výške 1.000,00 Eur a tento sa zaviazal úver spolu s príslušenstvom, úrokov
z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere,
ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných Všeobecných podmienok od omeškania až
do zaplatenia splácať v mesačných splátkach. Spolu so zmluvou o úvere bola uzavretá aj dohoda o
splnomocnení medzi splnomocniteľom S. M. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci, na základe ktorej splnomocniteľ splnomocnil splnomocnenca okrem iného aj na uzavretie
záložnej zmluvy podľa § 522 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam,
ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľom vlastníctve alebo spoluvlastníctve
a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia
splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. Dohodu o splnomocnení splnomocniteľ
podpísal v H. 22.10.2012, kedy bol overené aj jeho podpis a zástupca splnomocnenca ProHelp,
združenie občianskoprávnej pomoci ju podpísal v W. 22.10.2012.
Dňa 28.11.2014 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 668/2014-ŠTE medzi
navrhovateľkou (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) ako záložným veriteľom a záložcom S. M. v zastúpení nazáklade dohody o splnomocnení DSS Nestor, o. z.. Predmetom záložnej zmluvy je zriadenie záložného
práva v prospech navrhovateľky k nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve vo veľkosti podielu
1/1 a to k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX katastrálne územie T., parcelné číslo XXXX o
výmere 90 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcelné č. XXXX/X o výmere 24 m2 - zastavané plochy a
nádvoria s tým, že na parcele č. XXXX je rodinný dom, súpisné číslo XX. Záložná zmluva bola zriadená
za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na základe Zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.10.2012.
Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.
Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.
Zákon o katastri nehnuteľnosti v § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou
o právach k nehnuteľnostiam v katastri.
Podľa § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona, kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis
nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to o vlastníckom práve,
záložnom práve, vecnom práve, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve ak
má mať účinky vecného práva a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené
ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy
majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak
nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov.
V zmysle 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.
Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.
Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliadne okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí,
inak návrh zamietne.
Podľa § 36b ods. 2 Vyhlášky Úradu geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996
Z. z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon
svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo či ho neobchádza alebo či sa neprieči dobrým
mravom a najmä či
a) účastník bol spôsobilý na právny úkon,
b) účastník nespôsobilý na právny úkon bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným zástupcom,
c) za právnickú osobu koná oprávnený zástupca,
d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme notárskej
zápisnice,
e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom na tých,
ktorých právo na jej základe vzniká alebo sa obmedzuje,f) uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou a
či právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve
ako celku bol udelený potrebný súhlas.
Katastrálnyzákonzakotvujetridruhyzápisovvecnýchainýchprávknehnuteľnostiamdokatastra(vklad,
záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky.
Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.
Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,
pričom Katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa
vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu
s návrhom na povolenie vkladu predložiť.
Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad, správa katastra
ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 Katastrálneho
zákona a § 36b ods. 2 Vyhlášky č. 79/1996 Z. z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv
na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení
vkladu alebo rozhodnutie o jeho zamietnutí.
V prejednávanej veci Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-Š. zo dňa 28.11.2014 a jej
existencia priamo súvisia s dohodou o splnomocnení, ktorú splnomocniteľ podpísal v H. dňa 22.10.2012
a zástupca splnomocnenca v W. 22.10.2012.
Podľa obsahu dohody o splnomocnení táto je primárne vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľky
- záložnej veriteľky POHOTOVOSŤ, s.r.o., lebo konkrétny zabezpečovací úkon bol viazaný k zmluve
o úvere, a preto ich vzťah k uvedenému úveru je možné označiť ako subsidiárny a akcesorický.
Preto je aj nutné dohodu o splnomocnení subsumovať pod všetky úniové zásady aplikovateľné pri
ochrane spotrebiteľa, to znamená, že nevyhnutné spadá pod pojem obchodné praktiky. Súd na prvom
mieste sa musí zaoberať aj otázkou, či sa na predmetnú vec vzťahuje režim ochrany spotrebiteľa, čo
vyplýva z článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a článku 169 ods. 1 uvedenej zmluvy z pohľadu
podriadenia dohody o splnomocnení, najmä vo vzťahu k možnej existencii neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách.
Obsahom predloženej dohody o splnomocnení je udelenie plnomocenstva vo všetkých veciach
vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode
- to znamená uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka k špecifikovaným
nehnuteľnostiam,
- vrátane právneho posúdenia platnosti všetkých úkonov v súvislosti so záložným právom a povinností
splnomocniteľa,
- v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o..
Z uvedeného obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že táto nemá charakter generálnej plnej
moci. Dohoda o splnomocnení bola uzavretá zástupcom splnomocnenca ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa, ktorý sa mal sám
rozhodnúť zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere, na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri
uskutočnení právnych úkonov uvedených v dohode vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere a po
osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a právach a povinnostiach,
ktoré sa nimi zakladajú. Súčasne splnomocnenec na seba prevzal záväzok svedomite naplniť predmet
udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo
zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Samo
malo posúdiť platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky.
Prejav vôle dlžníčky (záložcu) opísaný v predloženej dohode o splnomocnení je dôvodom, aby bola
preskúmaná aj otázka, či v prejednávanej veci uzavretím zmluvy o úvere (táto skutočnosť nebola v
konaní spochybnená) došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Preto je potrebné skúmať, či dohoda o splnomocnení a to najmä prejav vôle dlžníka(splnomocniteľa) nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v zmysle ochrany úniových práv.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Dohoda o splnomocnení, ktorá bola vpísaná do predtlačenej predlohy nebola určitá a zrozumiteľná, z
ktorého dôvodu takýto právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je neplatný. Dohoda
o splnomocnení bola ako už bolo uvedené zachytená do formulárovej predlohy, kedy dlžník (záložca)
nemoholovplyvniťobsahdohody,apretojejmožnosťurčiťsizástupcu,ktorýbyzanehouzatvorilzáložnú
zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil jeho záujmy bola už v takejto dohode nielenže obmedzená,
ale bola priamo dotknutá.
Z uvedených dôvodov je nutné označiť takúto dohodu o splnomocnení ako celok za neprijateľnú (nekalú)
podmienku a teda aj za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
Pretože Dohoda o splnomocnení je neplatná, nemohla nastať situácia procesne spôsobilá vzniku
právneho úkonu, keďže splnomocnenec nenadobudol hmotné právo, aby v mene splnomocniteľa platne
uzavrel záložnú zmluvu, nemohli byť ani splnené podmienky stanovené v § 31 ods. 1 Katastrálneho
zákona pre povolenie vkladu.
Hlavným účelom dohody o splnomocnení je vytvoriť podmienky pre uplatnenie riadneho zastupovania
splnomocniteľa určeným splnomocnencom na základe udeleného plnomocenstva.
Podľa § 22 ods. 5 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Zastupovanie sa môže označiť za riadne len vtedy, ak nedochádza ku kolízii medzi úkonmi
splnomocnenca a záujmami splnomocniteľa (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka), resp. ak nedochádza
k ujme na právach splnomocniteľa (§ 33b ods. 6 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Súd poukazuje aj na existenciu rozporov záujmov splnomocniteľa (dlžníka) a splnomocnenca
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Základom rozporov záujmov je nepochybne to, že
splnomocnenec ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci hoci malo svedomito naplniť a hájiť
záujmy splnomocniteľa (dlžníka) tak obsahom samotného plnomocenstva bola realizácia zabezpečenia
záväzku dlžníka z úverového vzťahu voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., to znamená také konanie,
ktoré nie je možné označiť, že je vždy v záujme splnomocniteľa, ale naopak je ku prospechu odporcu.
Od odporcu sa legitímne očakáva, že vyhodnotí všetky dostupné podklady vrátane tých informácií, ktoré
sú mu známe z iných úradných konaní so samotnou navrhovateľkou, aby mohol jednoznačne vylúčiť
existenciu rozporu záujmu úverového dlžníka a jeho zástupcu ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci. Samotná existencia takých skutočností, ktoré vyplývajú z predloženej Dohody o splnomocnení,
že splnomocniteľovi (úverový dlžník) bola odňatá možnosť, aby si sám určil osobu splnomocnenca,
že osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch navrhovateľky (POHOTOVOSŤ,
s.r.o.) a že splnomocniteľ za tejto situácie nebol výslovne poučený o možnosti a spôsobe ukončenia
zastupovania ako aj to, že v dohode o splnomocnení absentujú údaje umožňujúce rýchly kontakt so
splnomocnencom a ani, že zo strany splnomocnenca nie sú doložené žiadne informácie, či sa osobne
stretol so zástupcom splnomocnenca, čo bolo obsahom takýchto stretnutí, čo nutne musí vyvolávať
pochybnosti u správneho orgánu rozhodujúceho o povolení vkladu záložného práva o tom, či výkonpráv a povinností splnomocnenca je skutočne v medziach a riadneho zastupovania záujmov úverového
dlžníka.
Uvedený záver vyplýva aj z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v
rozsudku č. k. 1 Sžo 28/2009 zo dňa 08.02.2011, 1 Sžr 150/2012 zo dňa 11.06.2013, ako aj Judikatúry
Súdneho dvora Európskej únie, na ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedených rozsudkoch
odkazuje.
Na základe uvedených skutočností súd preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.
Na skutočnosti, že dohoda o splnomocnení je absolútne neplatným právnym úkonom z už uvedených
dôvodov nič nemení ani to, že Zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-Š. namiesto S. M.
mal uzatvoriť na základe dohody o splnomocnení DSS Nestor, o. z., pričom nebolo preukázané, že
by tento bol splnomocnený na uzavretie takejto zmluvy, resp. že vstúpil do konania namiesto ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci, pretože dohoda o splnomocnení uzavretá 22.10.2012 medzi
splnomocniteľom S. M. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci je absolútne
neplatným právnym úkonom, teda je neplatným právnym úkonom od začiatku, takže ani DSS Nestor, o.
z. nebol oprávnený uzavrieť záložnú zmluvu v mene záložcu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O. s. p. a účastníkom
konania ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľka v konaní úspešná nebola, účastník, ani jeho
zástupca náhradu trov konania si neuplatnili a odporca zo zákona nemá právo na ich náhradu.
Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume
35,00 Eur podľa položky č. 10e) Sadzobníka súdnych poplatkov v lehote do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.