Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 13, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/44/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010146
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3816010146.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov
JUDr. Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému T. A. pre
pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm.
c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 13. júla 2016 prejednal

odvolanie obžalovaného T. A. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn.2T/35/2016 zo dňa 22.
apríla 2016, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného T. A. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp.zn.2T/35/2016 zo dňa 22. apríla 2016, bol obžalovaný T.
A. uznaný za vinného z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a

psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c/, d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. na skutkovom základe, že

v bode 1 napadnutého rozsudku

-dňa 2.10.2015 v nočných hodinách cestoval spoločne s C. C. a F. A. na svojom osobnom motorovom

vozidle značky S. N., I. A. do X. C. v T. republike, kde od nezistenej osoby neoprávnene kúpil za sumu
XXX,-Eur rastlinný materiál konope, ktorý bol uložený v dvoch taškách s nápisom „F.“ a „F.“, tieto uložil
do batožinového priestoru osobného motorového vozidla a previezol na území Slovenskej republiky, kde
ho prechovával až do dňa 3.10.2015, do 00:55 hodiny, kedy bol v obci U. smerom na D. F., okres A.
zastavený a kontrolovaný hliadkou polície, ktorá pri prehliadke iných priestorov a pozemkov - osobného
motorového vozidla značky S. N. I. A. zaistila dve tašky s rastlinným materiálom, pričom v taške s

nápisom „F.“ sa nachádzal rastlinný materiál konope o hmotnosti 121,60 g s priemernou koncentráciou
účinnejlátky12,1%hmotnostných,ktorémnožstvozodpovedá492-1476obvyklejednorazovýmdávkam
drogy a v druhej taške s nápisom „Real“ sa nachádzal rastlinný materiál konope o hmotnosti 90,70 g
s priemernou koncentráciou účinnej látky 14,1 % hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá 427-1281
obvykle jednorazovým dávkam drogy, a v celkovej hodnote 2.123,00,-Eur, pričom konope je podľa
zákona č.139/1998Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradený do I.

skupiny omamných látok a tetrahydrokanabinol ako hlavná zložka konopy je zaradený do I. skupiny
psychotropných látok,

v bode 2 napadnutého rozsudku

-od presne neustáleného obdobia, minimálne však od mesiaca december 2014 až do 3.10. 2015 od

nezistených osôb neoprávnene kupoval psychotropnú látku metamfetamín (pervitín) a omamnú látku
konope, ktoré prechovával pri sebe a v mieste bydliska v G. S. č.XX, okres A., presne neustálenémnožstvo použil pre vlastnú potrebu a presne nezistené množstvo predal viacerým, najmenej šiestim
osobám, a to V. B., H. N., Y. C., M. S., O. F. a S. C. za sumu okolo 10,-Eur za jednu dávku, pričom
metamfetamín (pervitín) je v zmysle zákona číslo 139/1998 Zb. z. o omamných látkach, psychotropných

látkachaprípravkochzaradenýdoII.skupinypsychotropnýchlátokakonopejepodľatohoistéhozákona
zaradený do I. skupiny omamných látok,

Za tento trestný čin bol obžalovaný T. A. odsúdený podľa § 172 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. l/, n/
Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 10 rokov, na výkon ktorého ho okresný súd podľa § 48 ods.

2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň
okresný súd podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. uložil obžalovanému T.i A. trest prepadnutia veci a
to: mikrováhy čiernej farby nezistenej značky a mikrováhy striebornej farby nezistenej značky, ktoré sa
nachádzajú v úschove na Okresnom súde v Prievidzi pod poradovým číslom 5/2016 zo dňa 17.3.2016
s tým, že podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát. Okresný súd súčasne
podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému

T. A. ochranný dohľad v trvaní 1 rok.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko ho bezprostredne po jeho
vyhlásení napadol odvolaním obžalovaný T. A. pre nesprávnosť výroku o treste. Obžalovaný v
písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že obžalovaný a jeho obhajca v záverečnej reči na

hlavnom pojednávaní navrhli okresnému súdu, aby pri ukladaní trestu obžalovanému T. A. vzal do úvahy
existujúce poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/, l/ Tr. zák., a aby okresný súd postupoval pri ukladaní
trestu aj podľa ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu, a to aj s
ohľadom na priznanie sa obžalovaného v prípravnom konaní, oľutovanie skutku a urobenie vyhlásenia
podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný ďalej uviedol, že okresný

súd pri ukladaní trestu obžalovanému T. A. vzal do úvahy dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36
písm. l/, n/ Tr. zák., napriek tomu, že sa na obžalovaného hľadí akoby nebol doposiaľ odsúdený, pričom
okresný súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Obžalovaný od počiatku trestného konania priznával
spáchanie skutku, pre ktorý bol stíhaný a nakoniec aj obžalovaný, pričom tento skutok úprimne oľutoval.
Na hlavnom pojednávaní urobil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., preto mal

prvostupňovýsúdsprávneaplikovaťinštitútmimoriadneho zníženiatrestupodľa§39ods.1,ods.3písm.
c/ Tr. zák., nakoľko uloženie trestu v sadzbe 10 rokov je vzhľadom na okolnosti prípadu a na pomery
páchateľa, ktorý žije s dvomi prestárlymi rodičmi neprimerane prísne. Obžalovaný z vyššie uvedených
dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo
výrokovej časti o uloženom treste, nakoľko okresný súd sa pri ukladaní trestu nevysporiadal so všetkými

okolnosťamivýznamnýmiprerozhodnutieauloženýtrestjeneprimeraneprísnyanásledne,abyodvolací
súd vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, resp. aby sám rozsudkom podľa § 322 ods. 3 Tr.
por. rozhodol o uložení primeraného miernejšieho trestu odňatia slobody za použitia ustanovenia o
mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák.

Prokurátorka Krajskej prokuratúry Trenčín (ďalej len „prokurátorka“) sa k odvolaniu obžalovaného
písomne vyjadrila. Vo vyjadrení uviedla, že je toho názoru, že okresný súd postupoval správne
a zákonne, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby bez
použitia ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu. Prokurátorka ďalej uviedla, že samotné priznanie
obžalovaného k trestnému činu, jeho oľutovanie nepredstavuje žiadnu mimoriadnu okolnosť, ktorá by v

zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. odôvodňovala zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby.
Tieto majú len a výhradne povahu poľahčujúcich okolností, na ktoré je potrebné prihliadať v zmysle
§ 38 ods. 3 Tr. zák. pri určovaní druhu a výmery trestu. Prokurátorka má za to, že okresný súd pri
ukladaní trestu vyhodnotil všetky kritériá stanovené v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. Ďalej poukázala
na ustanovenie § 39 Tr. zák., podľa ktorého okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť

jeho aplikáciu len za predpokladu, že použitie zákonom stanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by
bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.
Prokurátorka uviedla, že všetky tri podmienky sú ustanovené kumulatívne, a preto musia byť splnené
súčasne. Ďalej poukázala na to, že ustálená súdna prax v súvislosti s aplikáciou tohto zmierňovacieho
ustanovenia zohľadňovala predovšetkým tie okolnosti prípadu, ktoré súviseli so skutkom ako takým

a s jeho právnym posúdením, teda okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, resp. rodinné a osobné
pomery páchateľa, ktoré existujú v čase rozhodovania o treste. Z ustálenej súdnej praxe ďalej vyplýva,
že medzi okolnosti umožňujúce použitie § 39 ods. 1 Tr. zák. možno zaradiť vážnu chorobu páchateľa,
závislosť viacčlennej rodiny na zárobku páchateľa, stav jeho zníženej príčetnosti, starostlivosť páchateľao väčší počet na neho odkázaných osôb, psychický stav páchateľa alebo skutočnosť, že trestný čin bol
vyprovokovaný.Takétookolnostivovecizistenéneboli.Prokurátorkaďalejpoukázalanato,žezhľadiska
ustanovenia § 39 Tr. zák. o pomeroch páchateľa sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z

ktorých je zjavné, že trest uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne
citlivejšieakoinípáchatelia.Vychádzajúczokolnostíprípaduazosobyobžalovanéhomázato,ženeboli
splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody. Prokurátorka z vyššie uvedených
dôvodov navrhla, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného T. A. zamietol ako nedôvodné podľa § 319
Tr. por.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátor krajskej prokuratúry navrhol, aby odvolanie
obžalovaného bolo ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuté, nakoľko napadnutý rozsudok
považuje za zákonný a vecne správny.

Obžalovaný T. A. a jeho obhajca na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhli, aby odvolací súd podľa

§ 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výrokovej časti o uloženom treste, nakoľko
považujú uložený trest za neprimerane prísny a následne, aby odvolací súd vec vrátil na nové konanie
a rozhodnutie, resp. aby sám rozsudkom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol o uložení primeraného
miernejšieho trestu odňatia slobody za použitia ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39
ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom
bolo predložené dňa 27. mája 2016, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr.
por.aanidôvodyprezrušenienapadnutéhorozsudkupodľa §316ods.3Tr.por.,vykonalvoveciverejné
zasadnutie dňa 13. júla 2016. Na verejnom zasadnutí odvolací súd postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.

por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného T. A.
nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutých výrokov rozsudku, z obsahu odvolania obžalovaného vyplýva, že odvolanie neobsahuje
žiadne námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu
chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť
napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine
je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním) a ktorých správnosť odvolací súd
nemohol preskúmavať, nepochybil vo výroku, ktorým podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods.

3 Tr. zák., § 36 písm. l/, n/ Tr. zák. uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov
nepodmienečne, pretože takto uložený trest obžalovanému okresným súdom je uložený v súlade s
ustanoveniami Trestného zákona.

Obžalovaný T. bol uznaný za vinného z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák., pričom v
ustanovení § 172 ods. 2 Tr. zák. je stanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody s dolnou hranicou
vo výmere 10 rokov a hornou hranicou vo výmere 15 rokov. Obžalovaný neoprávnene kúpil, predal
a prechovával psychotropnú látku alebo omamnú látku po akúkoľvek dobu a čin spáchal závažnejším

spôsobom konania- na viacerých osobách.

Trest uložený obžalovanému T. A. okresným súdom na samej dolnej zákonnej hranici trestnej sadzby
trestu odňatia slobody vo výmere 10 rokov zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre
jehoukladanievzmysle§34ods.1,ods.3aods.4Tr.zák.azohľadňujevšetkyzistenéokolnostiprípadu,

konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, zistené poľahčujúce a priťažujúce okolnosti,
ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i
generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným
vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.Odvolací súd zistil, že okresný súd pri ukladaní trestu odňatia slobody obžalovanému T. A. pri určení
jeho výmery a spôsobu jeho výkonu postupoval v súlade so zákonom, pričom mu uložil primeraný trest

odňatia slobody. Okresný súd postupoval vecne správne, keď obžalovanému mimoriadne neznížil trest
odňatia slobody s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák., keďže na takýto postup predpokladaný v
citovanom zákonnom ustanovení neboli u neho splnené zákonné podmienky.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. môže súd páchateľovi znížiť (uložiť) trest aj pod dolnú hranicu trestu

ustanoveného týmto zákonom, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Zo znenia citovaného
zákonného ustanovenia vyplýva, že hoci neviaže jeho aplikáciu na „výnimočné“ okolnosti prípadu, ani
na „mimoriadne“ pomery páchateľa, už z názvu ustanovenia § 39 Tr. zák. a jeho výkladu vyplýva, že ide
o mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody a nie o pravidelný postup súdu. Z uvedeného dôvodu sa

použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. nemôže odôvodniť len bežne sa vyskytujúcimi skutočnosťami,
alesúdmôžepristúpiťkmimoriadnemuzníženiutrestulenzaexistencietakýchokolnostíalebopomerov,
ktoré sa u trestných činov a ich páchateľov bežne nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech
páchateľov. Práve táto ich výnimočnosť alebo neštandardnosť objektívne spôsobuje, že trest ukladaný v
rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby by bol pre páchateľa neprimerane prísny a na dosiahnutie

účelu trestu by postačoval aj trest kratšieho trvania. Pri rešpektovaní zásady adekvátnosti trestu s
prihliadnutím na povahu, závažnosť činu a osobu páchateľa preto trestný zákon umožňuje súdu na
túto situáciu reagovať možnosťou mimoriadneho zníženia trestu aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej zákonom, pričom je dôležité, aby súd jeho uplatnenie vždy argumentačne odôvodnil takým
spôsobom, aby nevznikli žiadne pochybnosti o oprávnenosti použitia tohto ustanovenia. Odvolací súd

dospel k záveru, že v posudzovanej veci okresný súd postupoval vecne správne, keď nezistil vo vzťahu k
obžalovanému T. A. žiadnu bežne sa nevyskytujúcu (výnimočnú) okolnosť prípadu (resp. viacero takých
okolností) alebo také (mimoriadne) pomery páchateľa, ktoré by vyznievali v jeho prospech a ktoré by
mali význam pre mimoriadne zníženie trestu.

Pokiaľ ide o pomery páchateľa, ktoré by boli tak pozoruhodné, že by boli dôvodom na aplikáciu
ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., tieto u obžalovaného T. A. nie sú dané. Za pomery páchateľa (v
podstate za pomery osobitného zreteľa) treba považovať rodinné a osobné pomery, ktoré sú v stave u
každého páchateľa pri uložení trestu vyvolať osobitne citeľný dopad. V podstate ide o pomery (rodinné,
osobné), ktoré existujú nie v čase páchania činu, ale v čase ukladania trestu a za takéto pomery

páchateľa treba považovať predovšetkým narušený zdravotný stav, starostlivosť o početnú rodinu a
skutočnú odkázanosť viacerých osôb na príjem zo zárobkovej činnosti páchateľa. O takúto situáciu však
u obžalovaného T. A. nejde, a preto aplikácia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení
trestu odňatia slobody z hľadiska pomerov páchateľa neprichádzala do úvahy.

Okolnosťami prípadu z hľadiska použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv
na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možností nápravy páchateľa.
Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno tiež odôvodniť i okolnosťami, ktoré sú znakom
príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené,
výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov a preto odôvodňujú zhovievavejší

prístup pri ukladaní trestu, pričom medzi takéto skutočnosti by bolo možné zaradiť napr. spáchanie
trestného činu pod tlakom závislosti alebo podriadenosti, spáchanie trestného činu pod vplyvom hrozby
alebo nátlaku, či pod vplyvom ťaživých rodinných pomerov, ktoré si páchateľ nezavinil sám. Za okolnosti
prípadu, ktoré by si zasluhovali osobitnú pozornosť a ktoré by umožňovali aplikáciu ustanovenia §
39 ods. 1 Tr. zák., možno teda v niektorých prípadoch považovať aj viac významných poľahčujúcich

okolností, medzi nimi z hľadiska možností nápravy páchateľa aj jeho priznanie sa k trestnému činu a
jeho úprimné oľutovanie, pritom pri nedostatku priťažujúcich okolností a najmä za predpokladu, že nie sú
danéokolnosti,ktoré podmieňujúpoužitievyššejtrestnejsadzbyapokiaľtátobolavkonkrétnomprípade
aj použitá. Z hľadiska okolností prípadu taktiež neprichádzala do úvahy aplikácia § 39 ods. 1 Tr. zák.

V posudzovanej trestnej veci u obžalovaného T. A. prevažujú v rozhodnej miere okolnosti vyznievajúce
v jeho neprospech. Obžalovaný T. A. neoprávnene prechovával a distribuoval omamné látky
ďalším konzumentom a uvedeného činu sa dopustil závažnejším spôsobom konania- na viacerých
osobách, teda za okolností podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby a vyjadrujúcich tak zhľadiska hodnotenia ich povahy a charakteru vyššiu závažnosť trestného činu. Trestná sadzba trestu
odňatia slobody v kvalifikovanej skutkovej podstate trestného činu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172

ods. 2 Tr. zák. je výrazne progresívna, keď dolná hranica trestu odňatia slobody vo výmere 10 rokov
je v základnej skutkovej podstate tohto trestného činu podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. hranicou hornou. A.
trestných sadzieb nemá priamy súvis s mimoriadnym znížením trestu, ale sa odvíja od závažnosti činu,
čo je kategória vlastná každému trestnému činu. Ak sa zvyšuje závažnosť činu, dochádza súčasne k
sprísneniu trestnej sankcie obsiahnutej v kvalifikovaných skutkových podstatách konkrétneho trestného

činu, pričom táto progresivita plne zodpovedá požiadavkám na vyváženosť viny a trestu.

Pokiaľ sa obžalovaný domáhal priznania poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zák., že
viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd u
obžalovaného správne neprihliadol na uvedenú poľahčujúcu okolnosť, keďže z evidencie priestupkov
obžalovaného správne zistil, že od 1.1.2010 bol obžalovaný štyrikrát postihnutý za priestupky v oblasti

dopravy (priestupky spáchané dňa 1.10.2014, 8.1.2015, 13.1.2015 a 10.8.2015). Odvolací súd dodáva,
že poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že páchateľ pred spáchaním trestného činu viedol riadny
život je možné priznať v prípade, ak páchateľ dodržiaval právny poriadok a ďalšie základné normy
občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu aj voči spoločnosti, nezneužíval svoje práva
voči spoluobčanom, nenarušoval občianske spolužitie v bydlisku ani v zamestnaní, nedopúšťal sa

priestupkov, iných deliktov a trestných činov. Pre priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti preto nestačí
len zistenie, že páchateľ nebol dosiaľ súdne trestaný, prípadne, že sa na páchateľa hľadí akoby nebol
doteraz súdne trestaný. Z registru trestov na obžalovaného síce vyplýva, že bol doteraz jedenkrát súdne
trestaný, pričom v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa osvedčil (hľadí sa na neho akoby nebol
odsúdený), avšak bol doteraz od 1.1.2010 štyrikrát postihnutý za priestupky v oblasti dopravy.

Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu u obžalovaného T. A. správne zistil na jeho strane dve
poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa obžalovaný k trestnej činnosti priznal a
trestný čin úprimne oľutoval a podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní
trestnej činnosti príslušným orgánom (keďže na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine a okresný

súd jeho vyhlásenie prijal). Na druhej strane u obžalovaného správne nezistil ani jednu priťažujúcu
okolnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 37 Tr. zák.
Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti dospel k záveru, že u obžalovaného T. A. nie sú
splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., preto
odvolacie námietky obžalovaného odvolací súd nepovažoval za opodstatnené.

Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že vecne správny a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/,
ods. 4 Tr. zák. je aj výrok napadnutého rozsudku o zaradení obžalovaného T. A. na výkon uloženého
trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko vzhľadom
na závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovaného bude jeho náprava lepšie zaručená v

ústavenavýkontrestusminimálnymstupňomstráženia(namiestoústavunavýkontrestusmaximálnym
stupňom stráženia).

Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s námietkami obžalovaného T.. uvedených v jeho
odvolaní, podľa ktorých by mal byť trest, uložený okresným súdom obžalovanému, neprimeraný.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu uloženého trestu odňatia slobody a
spôsobu jeho výkonu v prospech obžalovaného, preto odvolacie námietky obžalovaného nepovažoval
za dôvodné, neakceptoval ich a odvolanie obžalovaného T. A. podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.