Rozhodnutie ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. máj 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/147/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113236177
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113236177.4

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia
s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35831154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát so
sídlomBratislava,Karadžičova8,protižalovanému:B.Y.,K..XX.X.XXXX,O.V.,O.X,zastúpený:JUDr.
Igor Šafranko, advokát, so sídlom vo Svidníku, ul. Sovietskych hrdinov 163/66, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Nám.

Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, IČO: 42264154, o zaplatenie 8.411,41Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 445 Eur s príslušenstvom.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3475,89 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,75%
ročne zo sumy 4005,89 Eur od 13.3.2013 o 11.9.2013, vo výške 8,5% ročne zo sumy 3.980,89 Eur od
12.9.2013 do 15.10.2013, vo výške 8,5% ročne zo sumy 3.950,89 Eur od 16.10.2013 do 15.11.2013, vo

výške 8,5% ročne zo sumy 3.920,89 Eur od 16.11.2013 do 11.12.2013, vo výške 8,5% ročne zo sumy
3.890,89 Eur od 12.12.2013 do 21.1.2014, vo výške 8,5% ročne zo sumy 3.880,89 Eur od 22.1.2014
do 13.2.2014, vo výške 8,5% ročne zo sumy 3.870,89 Eur od 14.2.2014 do 10.3.2014, vo výške 8,5%
ročne zo sumy 3855,89 Eur od 11.3.2014 do 15.4.2014, vo výške 8,5% ročne zo sumy 3805,89 Eur
od 16.4.2014 do 12.5.2014, vo výške 8,5% ročne zo sumy 3.755,89 Eur od 13.5.2014 do 10.6.2014,

vo výške 8,5% ročne zo sumy 3.705,89 Eur od 11.6.2014 do 14.7.2014, vo výške 8,5% ročne zo sumy
3.655,89 eur od 15.7.2014 do 12. 8.2014, vo výške 8,5% ročne zo sumy 3.635,89 Eur od 13.8.2014
do 16.9.2014, vo výške 8,5% ročne zo sumy 3.620,89 Eur od 17.9.2014 do 15.10.2014, vo výške 8,5%
ročne zo sumy 3.590,89 Eur od 16.10.2014 do 11.11.2014, vo výške 8,5% ročne zo sumy 3.570,89 Eur
od 12.11.2014 do 15.12.2014, vo výške 8,5% ročne zo sumy 3.540,89 Eur od 16.12.2014 do 12.1.2015,
vo výške 8,5% ročne zo sumy 3.510,89 Eur od 13.1.2015 do 9.2.2015, vo výške 8,5% ročne zo sumy

3.490,89 Eur od 10.2.2015 do 6.3.2015, vo výške 8,5% ročne zo sumy 3.475,89 Eur od 7.3.2015 do
zaplatenia, to všetko v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Účastníci a vedľajší účastník n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 12.12.2013 sa domáhal zaplatenia sumy 8.411,41 Eur, úrokov z omeškania vo
výške 8,75% ročne zo sumy 7.068,59 Eur od 13.3.2013 do 11.9.2013 a potom už vo výške 8,5% ročne zo
sumy 7.043,59 Eur od 12.9.2013 do 15.10.2013, zo sumy 7.013,59 Eur od 16.10.2013 do 15.11.2013, zo
sumy 6.983,59 Eur od 16.11.2013 do zaplatenia. Nárok uplatnil z úverovej zmluvy uzavretej medzi jeho
právnym predchodcom - Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalovaným dňa 22.10.2008. Poukázal na to, že
k zosplatneniu úveru došlo v dôsledku nesplácania úveru ku dňu 12.3.2013. Žalovaná suma pozostáva

z istiny nesplateného úveru vo výške 7.068,59 eur, nezaplatených zmluvných úrokov vo výške 1.385,96
Eur a poplatkov za správu úveru vo výške 41,86 Eur.Žalovaný poukázal na spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy a vyslovil názor o tom, že dohodnutý
spracovateľský poplatok a poplatok za správu úveru sú neprijateľné zmluvné podmienky. Uviedol tiež,

že v úverovej zmluvy chýba náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch a
preto je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Žalobca písomným podaním zo dňa 10.10.2014 (č.l. 50) zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy
300 Eur nakoľko po podaní žaloby poukázal žalovaný ďalšie úhrady a to za obdobie od 11.12.2013 do

12.8.2014. Ďalším podaním z 10.3.2015 (č.l. 85) zobral opäť ešte pred začatím pojednávania žalobu
späť aj o sumu 145 Eur, ktorú žalovaný uhradil splátkami v období od 15.10.2014 do 6.3.2015.

Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami účastníkov, úverovou zmluvou zo dňa 22.10.2008, oznámením
o mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 27.2.2013, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 5.4.2013,
výpisom z úverového účtu žalovaného, písomnou výzvou Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 22.11.2010,

ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Slovenská sporiteľňa a.s. a žalovaný uzavreli dňa 22.10.2008 zmluvu o splátkovom úvere pod č.
0504699206. Ňou veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 5808,94 Eur, ktorý mal
žalovaný uhradiť 120 mesačnými splátkami od 20.11.2008 do 20.10.2018 po 92,31 Eur. Dohodnutá bola

úroková sadzba 13,95% ročne, tiež spracovateľský poplatok vo výške 122,78 Eur, ktorý bol uhradený z
prostriedkov úveru a mesačný poplatok za správu úveru vo výške 1,99 Eur mesačne. Celkové náklady
žalovaného boli vyčíslené na sumu 5.407,95 Eur. V zmluve bola uvedená aj ročná percentuálna miera
nákladov 16,40 % a jeho priemerná hodnota 16,64 %.

V časti I. bode 7 zmluvy je uvedené, že ak dôjde ku akémukoľvek prípadu porušenia, napr. v prípade
nesplácania pohľadávky riadne a včas je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky.

Žalovaný úver riadne nesplácal. Ako vyplýva z rozpisu jeho platieb na účte (č.l. 53) bol v omeškaní
s úhradou viacerých splátok napr. za mesiac júl, október 2009, marec - máj 2010 a preto Slovenská

sporiteľňa a.s. ho listom zo dňa 22.11.2010 vyzvala na úhradu omeškaných splátok, ktoré ku dňu
31.10.2010 vyčíslila na sumu 321,46 Eur. V liste poukázala na to, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy
pristúpi k zvereniu vymáhania pohľadávky do mandátnej správy tretej osobe.

Zo spomínaného rozpisu platieb je zrejmé, že dlžné splátky žalovaný napriek spomínanej výzve

neuhradil. Celkovo za obdobie od začatia úverového vzťahu do 11.1.2012 zaplatil sumu 1.676,27 Eur
(č.l. 53).

Slovenská sporiteľňa a.s. listom zo dňa 27.2.2013 vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru
ku dňu 18.2.2013 v zmysle bodu 7.6.1 písm. a/ VOP. Pohľadávku vyčíslila na sumu 8734,52 Eur. toto

oznámenie zaslala žalovanému poštou na jeho adresu uvedenú aj v úverovej zmluve, zásielka sa vrátila
s tým, že adresát je neznámy.

Zmluvou zo dňa 28.3.2013 Slovenská sporiteľňa a.s. predmetnú pohľadávku voči žalovanému postúpila
žalobcovi a toto postúpenie pohľadávky oznámila žalovanému poštou, ako to vyplýva z listu zo dňa

5.4.2013.

Žalovaný okrem už spomínanej sumy 1.676,27 Eur uhradil aj ďalšie sumy, ktoré boli pripísané na účet
žalobcu nasledovne: dňa 11.9.2013 suma 25 eur, dňa 15.10.2013 suma 30 eur, dňa 15.11.2013 suma
30 eur, dňa 11.12.2013 suma 30 eur, dňa 21.1.2014 suma 10 Eur, dňa 13.2.2014 suma 10 Eur, dňa

10.3.2014 suma 15 eur, dňa 15.4.2014 suma 50 eur, dňa 12.5.2014 suma 50 eur, dňa 10.6.2014 suma
50 eur, dňa 14.7.2014 suma 50 Eur, dňa 12.8.2014 suma 20 eur, dňa 16.9.2014 suma 15 eur, dňa
15.10.2014 suma 30 eur, dňa 11.11.2014 suma 20 eur, dňa 15.12.2014 suma 30 Eur, dňa 12.1.2015
suma 30 eur, dňa 9.2.2015 suma 20 eur a dňa 6.3.2015 suma 15 Eur (vyplýva to z žaloby a z písomných
vyjadrení žalobcu z č.l. 50 a 80).

Súd predovšetkým skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto spore. Tá vyplýva z § 524 a násl.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou
inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.

Vsúvislostisposudzovanímaktívnejlegitimáciežalobcubolopotrebnézaoberaťsaajplatnosťouzmluvy
o postúpení pohľadávok na čo poukázal aj žalovaný, a to s poukazom na § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001

Z.z. o bankách v aktuálnom znení.

Podľa § 92 ods. 8 citovaného zákona ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len
časti svojho predbežného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť

písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta. Toto
právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol 1 rok. Po

postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

Súd v danom prípade dospel k záveru, že boli splnené zákonné predpoklady pre postúpenie pohľadávky
Slovenskej sporiteľne a.s. nebankovému subjektu t.j žalobcovi v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia. Pred postúpením pohľadávky totiž bola pohľadávka splatná v dôsledku vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru v súlade so zmluvou a § 565 OZ a postupca písomne vyzval žalovaného

na úhradu dlžných splátok, ktoré žalovaný dlhoval viac ako 90 kalendárnych dní a napriek tejto výzve
ich do postúpenia pohľadávky ani neuhradil.
Následne súd posúdil právny vzťah medzi účastníkmi podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 1.8.2008 do
30.11.2009).

Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje

spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 4 ods. 2 citovaného zákona
a medzi nimi pod písm. i/ je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Súdy už vo viacerých svojich rozhodnutiach vyslovili názor, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere
nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súčet splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov.
Je potrebné zdôrazniť, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva spĺňala prísneobsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa, ako slabšieho účastníka
záväzkovoprávneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Právny záver o nutnosti rozlíšenia spomínaných
splátok vyplýva napr. z rozsudku Krajského súdu v Trnave 9Co 401/2012 zo dňa 6.8.2013, rozsudku

Krajského súdu v Prešove 7Co 220/2014 zo dňa 27.11.2014 a Krajského súdu v Žiline 8Co 549/2014
z 30.12.2014.

V predmetnej úverovej zmluve je nepochybne uvedená len súhrnná splátka istiny, úrokov a poplatkov, čo
napokon potvrdil aj právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 10.10.2014 na č.l. 51 a teda

v zmluve chýba spomínané rozlíšenie tejto splátky na istinu, úrok a poplatky. Absencia tejto povinnej
náležitosti zmluvy spôsobuje dôsledok, ktorý je uvedený v § 4 ods. 3 už citovaného zákona č. 258/2001
Z.z. V zmysle neho pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná,
ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a/ poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b/ dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a
l/, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Žalovaný teda pri závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru mal by žalobcovi vrátiť len sumu

reálne poskytnutého úveru. V jeho prípade by išlo o sumu 5.682,16 eur vzhľadom na to, že úver mu bol
poskytnutý vo výške 5804,94 Eur, ale z neho mu hneď bol odrátaný spracovateľský poplatok vo výške
122,78eur,naktorývšakveriteľprivyššieuvedenomprávnomzáverenemalnárok.Žalovanýdopodania
žalobyzaplatilsumu1.761,27eur(1.676,27Eurpodľarozpisuplatieb+85Eurpodľažaloby). Vpriebehu
súdneho sporu uhradil ďalšiu sumu 445 eur, a preto aktuálne jeho dlh voči žalobcovi predstavuje sumu

3.475,89 Eur. Súd preto zaviazal žalovaného len k zaplateniu tejto sumy a žalobu v prevyšujúcej časti
ako nedôvodnú zamietol.

O čiastočnom zastavení konania v dôsledku späťvaztia žaloby pred začatím pojednávania bolo
rozhodnuté podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p.

Žalobcovi súd priznal, ale len z prisúdenej istiny aj úroky z omeškania, na ktoré má nárok s poukazom
na § 517 ods. 1, 2 OZ.

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013
výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v aktuálnom znení, ak záväzkový vzťah vznikol

pred 1.1.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu
omeškania po 31.1.2013.

V danom prípade zmluvný vzťah medzi účastníkmi vznikol 22.10.2008 a preto pre výšku úrokov z
omeškania bolo potrebné použiť právny predpis účinný v čase uzavretia danej zmluvy.

K zosplatneniu úveru došlo v súlade so zmluvou a § 565 OZ ku dňu 18.3.2013, ako to vyplýva z
listu Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 27.2.2013. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od 13.3.2013
najprv vo výške 8,75% ročne, potom už vo výške 8,5% ročne. Vzhľadom na to , že ku dňu omeškania
žalovaného výška úrokov z omeškania predstavovala 8,75% ročne, v súlade s dispozičnou zásadou v

konaní (§ 153 ods. 2 O.s.p.) súd priznal úroky z omeškania v uplatnenom rozsahu, tak ako je uvedené
vo výroku rozsudku. Zohľadnil pritom jednotlivé úhrady žalovaného v dôsledku ktorých došlo postupne
k zníženiu jeho dlhu.Vzhľadom na výšku prisúdenej sumy súd stanovil dlhšiu lehotu na jej zaplatenie s použitím § 160 ods.
1 vety druhej O.s.p.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. V čase podania žaloby súd považoval za
dôvodný nárok žalobcu len vo výške 3.920,89 eur, pričom žalobca uplatňoval sumu 8.411,41 Eur, takže
žalobca bol neúspešný v prevažnej časti uplatneného nároku. Podobne aj žalovaný mal úspech len v
rozsahu 54%, neúspech v podiele 46% a preto ani jemu súd náhradu trov konania nepriznal. Vedľajší
účastník si náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. ani neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.