Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Alena Záhumenská

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/581/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113214206
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113214206.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa Intrum O. B. L., W., so sídlom U. XXC, XXXX Y., K.,
IČO: T.-XXX.XXX.XXX, právne zastúpený JUDr. O. K., advokátom so sídlom I., D. 8, P.O.I. XXX proti
odporcovi Z. G., bytom F. XX, J., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu F., IČO: XX XXX
XXX, právne zastúpený JUDr. O. D., advokátom so sídlom T. M., E.. O. W. 1, v konaní o zaplatenie
136,99 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo

dňa 25. februára 2015, č. k. 20C/389/2013-85, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i
z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením zastavil konania podľa § 96 ods. 1 O.s.p. V odôvodnení svojho
rozhodnutia konštatoval, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby odporcovi bola uložená
povinnosť zaplatiť mu sumu 136,99 eur titulom neuhradeného úveru poskytnutého na základe zmluvy
o úvere zo dňa 20.12.2000. Pred začatím pojednávania navrhovateľ vzal návrh späť v celom rozsahu
a žiadal konanie zastaviť s poukazom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Nakoľkonavrhovateľvzalnávrhspäť,procesnezavinilzastaveniekonania,otrováchkonaniasúdprvého

stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodu,
že si náhradu trov neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývali. Navrhovateľovi uložil povinnosť
zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 49,28
eur za 2 úkony právnej služby - prevzatie veci a prípravu zastúpenia, písomné vyjadrenie k návrhu á
16,60 eur, režijný paušál á 8,04 eur.

Protirozsudkuvovýroku,ktorýmbolanavrhovateľoviuloženápovinnosťzaplatiťvedľajšiemuúčastníkovi
na strane odporcu náhradu trov konania podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho
zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zmenu tak, že vedľajšiemu účastníkovi nebude
náhrada trov konania priznaná. Poukazoval na tú skutočnosť, že v prípade spotrebiteľských zmlúv s
účinnosťou od 01.05.2014 právny poriadok určuje orgánu rozhodujúceho o nároku vyplývajúceho zo
spotrebiteľskej zmluvy povinnosť prihliadať na premlčanie i bez návrhu. Zákon o ochrane spotrebiteľa

predpokladá existenciu takých združení, ktoré sú založené na ochranu spotrebiteľa a jeho práv a
v konaní na súde môžu byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti.
Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že zákonodarca mal v úmysle vytvoriť priestor na vstup subjektu,
ktorý bude aktívne chrániť spotrebiteľov v tzv. spotrebiteľských súdnych sporoch. Mal za to, že v danom
prípade vedľajší účastník vstúpil do konania formulárovým podaním a vyjadrením k žalobnému návrhu
vzniesol námietku premlčania. Považoval za absurdné, že práve za formulárové podania, ktoré využil

vedľajší účastník v stovkách ďalších súdnych konaní by mu mala byť priznaná náhrada trov právneho
zastúpenia. Zastával názor, že vedľajší účastník nevedel do akého právne jednoduchého alebonaopak, zložitého súdneho konania vstupuje a či v ňom skutočne účelne využije právne zastúpenie.
Prvostupňový súd vo veci nerozhodol na základe aktivity právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, ale
až na základe dispozičného úkonu navrhovateľa. Navrhovateľ s poukazom na premlčanie nároku vzal

návrh späť a žiadal konanie zastaviť. V prípade, ak by vo veci súd ďalej konal, bol by povinný prihliadnuť
na premlčanie nároku navrhovateľa zo zákona. Zdôraznil, že vedľajší účastník nemá zastupovať súd
a plniť úlohy súdu uložené zákonom. Aktivita vedľajšieho účastníka prišla už v čase, kedy bolo ust. §
5 Zákona o ochrane spotrebiteľa účinné. Túto ochranu mal odporcovi poskytnúť samotný súd, preto v
súčinnostibysúdmuselbezohľadunaaktivituvedľajšiehoúčastníkanapremlčanienárokunavrhovateľa

prihliadnuť už z úradnej povinnosti a zohľadniť tak stav v čase jeho rozhodovania. Vzhľadom na vysoký
štandard ochrany spotrebiteľa zákonmi a následne súdmi považoval za zbytočné a neúčelné, aby
bol spotrebiteľ v konaní chránený aj vedľajším účastníkom s vlastným právnym zastúpením. Odporca
ako spotrebiteľ by dosiahol v konaní rovnaký úspech bez pričinenia vedľajšieho účastníka, a to práve
z dôvodu povinnosti súdu ex offo prihliadnuť na premlčanie nároku. Mal za to, že vedľajší účastník
neuviedol žiadne iné skutočnosti, ani právne argumenty nad rámec tých, ktoré je súd povinný zistiť sám

z úradnej povinnosti, a ktoré by navrhovateľa viedli k späťvzatiu žalobného návrhu.

Odporca a vedľajší účastník sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie okresného
súdu v časti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka je potrebné podľa § 220 O.s.p. zmeniť.

Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti
navrhovateľa zaplatiť náhradu trov zastaveného konania vedľajšiemu účastníkovi. Vo zvyšku uznesenie

okresného súdu nebolo napadnuté účastníkmi, nadobudlo právoplatnosť, a preto krajský súd uznesenie
okresného súdu v tejto časti nepreskúmaval (§ 206 O.s.p.).

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za
výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Pokiaľ výsledok konania nie je rozhodujúci

pre náhradu trov konania, o náhrade trov konania sa rozhoduje podľa ust. § 146 O.s.p.

V zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania
podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Ustanovenie odseku 2 tohto zákonného ustanovenia
upravuje rozhodovanie o náhrade trov v prípade zastavenia konania v dôsledku späťvzatia návrhu.

Podľa prvej vety tohto zákonného ustanovenia má povinnosť nahradiť trovy konania ten, kto zavinil, že
konanie muselo byť zastavené. Toto zavinenie je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nakoľko
nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má oporu v ustanoveniach procesného práva, a preto o
otázke, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, je z pohľadu relevancie významný
iba procesný výsledok. Za predpokladu, že k späťvzatiu návrhu, ktorý bol podaný dôvodne, došlo pre

správanie sa odporcu, je povinný hradiť náklady konania odporca (§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.).

Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že navrhovateľ zobral návrh na začatie konania späť a späťvzatím
návrhu zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Dôvodne potom okresný súd rozhodoval o povinnosti
navrhovateľa nahradiť trovy konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Odvolací súd k odvolaniu

navrhovateľa, ktorý sa nestotožnil s jeho povinnosťou zaplatiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi,
uvádza, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne
priznal náhradu trov konania ako rovnocennému účastníkovi konania, pretože sa jednalo o konanie, do
ktorého vstúpil v záujme ochrany spotrebiteľa (odporkyne), čím mu v prípade úspechu, resp. v tomto
konaní v dôsledku jeho zastavenia pre späťvzatie návrhu navrhovateľom nemožno

uprieť právo na náhradu trov konania, keďže bol zastúpený právnym zástupcom. Z obsahu
spisu mal odvolací súd za preukázané, že vedľajší účastník do konania riadne vstúpil a vo veci podal
vyjadrenie k podanému návrhu, v ktorom kvalifikovane vzniesol námietku premlčania, a preto
niet dôvodu na nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi.

Vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý
ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho
zastúpeniavdanomkonanípovažujezaúčelnevynaložené.Samotnáskutočnosť,čisavedľajšíúčastníkdá v konaní zastúpiť, je na voľbe samotného vedľajšieho účastníka. Toto jeho právo je dané aj Ústavou
Slovenskej republiky, článok 47 ods. 2.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa potom správne uložil povinnosť navrhovateľovi zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia. Takáto náhrada by mohla
byť nepriznaná len v prípade ak niektoré úkony právnej pomoci spočívajúcej v zastúpení advokátom boli
zbytočné, resp. neúčelné, ale táto náhrada nemôže byť nepriznaná len na základe toho, že združenie
spotrebiteľov sa dalo v konaní pred súdmi zastúpiť advokátom, ktorý kvalifikovane vzniesol námietku

premlčania. Súd prvého stupňa, preto v danej veci správne uzavrel, že navrhovateľ je povinný uhradiť
v zmysel ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov
konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojená s ust. § 224 ods.
1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane náhradu

trov nepriznal, pretože si žiadnu náhradu neuplatnili a v odvolacom konaní im žiadne trovy nevznikli.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.